Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/245/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Metal Trust Europe s.r.o., IČO: 27291090, Braunerova 563/7, Libeň, 180 00 Praha, Česká republika, zast. BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47254840, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31322832, zast.: LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35846909, o zaplatenie sumy 1.000.000,- eur s prísl.

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2015 domáhal od žalovaného vrátenia sumy 1.000.000,- eur s príslušenstvom, ktorú čerpal z bankovej záruky v zmysle zmluvy o vystavení bankovej záruky č. B., zriadenej žalobcom v Raiffeisenbank a.s. so sídlom v Českej republike dňa 15.09.2011 za účelom zabezpečenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo číslo B. XXXXX/XXXX (objednávateľa - B. W., B..T..Y.., s účinnosťou dňa 01.01.2013 SLOVNAFT, a.s.) číslo B. XX/XXXX (zhotoviteľa - žalobcu) zo dňa 30.06.2011, predmetom ktorej bola likvidácia odstavených výrobných jednotiek Polypropylén 1 a 2 a Farbenie polyetylénu a odpredaj všetkého kovového šrotu z týchto prevádzok. K zmluve o dielo boli podpísané 2 dodatky, rovnako ako aj k zmluve o vystavení bankovej záruky (druhým dodatkom sa predĺžila platnosť bankovej záruky do 31.12.2012). Žalovaný listom zo dňa 20.12.2012 si uplatnil nárok na plnenie z bankovej záruky v plnej sume 1.000.000,- eur. Žalovaný v liste z 11.02.2013 uviedol, že čerpanie bankovej záruky nesúviselo s omeškaním prác na diele, ale týkalo sa výlučne iba žalobcovho omeškania s úhradou splatných pohľadávok žalovaného. Podľa názoru žalobcu v zmysle bodu 15.5. zmluvy o dielo oprávnené čerpanie bankovej záruky predpokladá nedodržanie povinností zo strany žalobcu, teda najmenej 2 povinností, ktoré musia byť nedodržané súčasne. Žalovaný však v uvedenom liste argumentuje len jediným porušením jednej konkrétnej povinnosti žalobcu - uhrádzať faktúry. Žalobca zároveň považuje čerpanie bankovej záruky žalovaným za porušenie zásad poctivého obchodného styku, keďže jedna zmluvná strana môže čerpať bankovú záruku prakticky z dôvodu porušenia akýchkoľvek, aj úplne banálnych povinností. Žalobca zároveň odmietol, že by bol v omeškaní s úhradou splatných pohľadávok, čo odôvodnil tým, že na diele vykonal práce naviac, ktoré vyfakturoval žalovanému v sume 2.373.003,61 eur, pričom túto pohľadávku žalobcu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil, ani s ňou nezapočítal svoje splatné pohľadávky. K omeškaniu s dokončením diela žalobca uviedol, že toto nenastalo z dôvodu omeškania žalovaného s poskytnutím súčinnosti ohľadom likvidácie trafostanice a jeho omeškania pri odovzdaní staveniska. Žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť, sám vytváral prekážky v realizácii diela, čo malo za následok nedokončenie diela v termíne stanovenom v zmluve.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 22.02.2018 žalovaný uviedol, že čerpal bankovú záruku v súlade so znením zmluvy o dielo ako aj zmluvy o vystavení bankovej záruky. Žalovaný uplatnil bankovú záruku za účelom uspokojenia svojej pohľadávky na zaplatenie ceny za kovový šrot, ktorý žalovaný dodal žalobcovi na základe zmluvy od dielo, s úhradou ktorej bol žalobca v omeškaní. Žalovaný listom zo dňa 18.01.2013 informoval žalobcu, že z bankovej záruky bola uspokojená časť dlhu žalobcu a konkretizoval dotknuté splatné pohľadávky podľa 6 faktúr za kovový šrot dodaný žalobcovi. Každý záväzok žalobcu zaplatiť dlžnú sumu sa vzťahoval na iné obdobie, faktúru a dohodu o započítaní pohľadávok s vlastnou splatnosťou a samostatné individualizované dodania. So splnením uvedených peňažných záväzkov bol žalobca v omeškaní ku dňu uplatnenia bankovej záruky (21.12.2012). Žalobca teda nemal voči žalovanému len jeden záväzok, ale výrazne viac, ktoré boli porušené, 6 z nich bolo kompenzovaných z bankovej záruky a ďalšie po čerpaní stále jestvovali. Zdôraznil, že samotný účel zmluvného dojednania má prioritu pred rigidným gramatickým výkladom zmluvných ustanovení. Na základe uvedeného nie je možné tvrdiť, že neexistovala pluralita porušených záväzkov žalobcu. Neexistovala žiadna povinnosť žalovaného ďalej započítavať vzniknuté saldá po započítaní pohľadávok na základe dohody, saldá sa museli hradiť. Odmietol tvrdenia o porušení zásad poctivého obchodného styku, nakoľko podmienky zmluvy boli osobitne dojednané na základe rokovaní žalobcu a žalovaného, zmluva nebola založená jednostranne, ale bola výsledkom konsenzu o všetkých jej podmienkach. Uzavretiu zmluvy predchádzalo výberové konanie na zhotoviteľa. Banková záruka sa dvakrát predlžovala a žalobca nenamietal proti jej vystaveniu. Jej text bol odsúhlasený oboma stranami.

3. Žalobca vo vyjadrení z 06.04.2018 uviedol, že záväzky, ktoré mal podľa žalovaného porušiť nie sú z rôznych právnych titulov, ale išlo len o jeden záväzok, jednu povinnosť z jednej zmluvy o dielo, na úhradu jedného a toho istého plnenia. Úhrada ceny za odpredaj šrotu bol len jeden záväzok. Dohody o zápočtoch ani o splátkovom kalendári nespôsobili vznik žiadneho iného záväzku zo zmluvy o dielo, vždy išlo len o plnenie jednej povinnosti na úhradu ceny za odpredaj šrotu. Trval na tom, že žalovaný v zmysle čl. 6.9 zmluvy o dielo bol povinný započítať cenu za odpredaj šrotu na faktúru vystavenú žalobcom za naviac práce. Tento článok bránil tomu, aby bol žalobca po doručení faktúry za naviac práce žalovanému v porušení povinnosti na úhradu ceny za odpredaj šrotu. Konanie žalovaného tak bolo v rozpore so s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku (žalovaný namiesto toho, aby faktúry započítal a uhradil žalobcovi zvyšné dlžné plnenie, vedome čerpal bankovú záruku, čo preukazuje úmysel žalovaného poškodiť žalobcu a vyhnúť sa plneniu).

4. Žalovaný vo vyjadrení z 10.07.2018 uviedol, že skutočnosť, že faktúry žalovaného na zaplatenie ceny za dodaný kovový šrot boli vystavované na podklade jednej zmluvy o dielo a že žalobca mal záväzok zaplatiť cenu za dodaný kovový šrot neznamená, že žalobca mal len jednu povinnosť podľa zmluvy. Žalovaný mal zmluvné povinnosti vystavovať na mesačnej báze faktúry v súlade so zmluvou za dodanie realizované v danom mesiaci (čl. 6.1 bod b). Nešlo len výlučne o daňovo účtovný doklad, ale o zmluvné povinnosti. Rovnako mal žalobca povinnosti, po započítaní faktúr za príslušné mesiace, vzniknuté saldá uhradiť žalovanému (čl. 6.9) - čo však neurobil, čím viacnásobne porušil viacej povinností podľa zmluvy. Ustanovenia o fakturácii sú súčasťou zmluvy, nestoja mimo nej, a ukladajú každej strane povinnosti, ktoré je povinná splniť, pričom žalobca spolu porušil 6 povinností podľa zmluvy, keď neuhradil saldá zo 6 špecifikovaných faktúr. Žalobca „druhovosť“ plnenia účelovo zamieňa s pluralitou povinností, ktorá na strane žalobcu jednoznačne daná bola. Žalobca mal povinnosti uhradiť fakturované sumy, pričom každá fakturovaná suma ako aj faktúra mala individuálny moment vzniku a lehotu splatnosti, vzťahovala sa na iné obdobie a množstvá kovového šrotu a to bez ohľadu na to, že vo všeobecnosti mohlo ísť o druhovo rovnaké plnenia. Nie je predsa možné zamieňať druh plnenia a povinnosti strán, ktoré sa viažu k plneniu a ktorých je vždy viac a o to viac, keď sa fakturuje na mesačnej báze. Hoci žalovaný tvrdí, že zápočet konkrétnej faktúry bol podľa dohody v zmluve vždy len jednorazový a vzniknuté saldo sa muselo následne vždy len hradiť na účet oprávnenej strany, k čomu aj v skutočnosti dochádzalo a ustanovenie čl. 6.9 zmluvy je v tejto otázke jednoznačné a nevzbudzuje žiadne pochybnosti o obsahu práv a povinností strán, pre úplnosť žalovaný doplnil, že pri výklade obsahu práv a povinností strán zmluvy je potrebné prihliadať aj na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli (§ 266 ods. 3 ObchZ) a preto, keďže žalobca hradil vzniknuté saldá žalovanému podľa dohôd o započítaní pohľadávok a strany v nasledujúcich dohodách neuvádzali predchádzajúce saldá, hoci boli neuhradené, strany preukázane zaviedli vo vzťahu medzi sebou prax, že saldá v dôsledku skorších zápočtov je potrebné hradiť oprávnenej strane a nie ich opakovane započítavať voči iným pohľadávkam. Pokiaľ ide o neoprávnenú faktúru žalobcu za údajné naviac práce, táto bola doručená dňa 17.12.2012. Pritom všetky saldá faktúr žalovaného podľa zmluvy v dôsledku dohôd o započítaní pohľadávok boli v danom čase už po lehote splatnosti, boli neuhradené, žalobca bol v dlhotrvajúcom omeškaní a vo viacnásobnom porušení viacerých povinností podľa zmluvy. Aj ak by mal žalobca právo vystaviť ešte nejakú faktúru podľa zmluvy, čo nemal a uvedené je predmetom sporu v inom konaní, vystavenie takej faktúry by nekonvalidovalo žalobcove skoršie viacnásobné porušenia viacerých povinností podľa zmluvy a nebránilo by oprávnenému čerpaniu bankovej záruky.

5. Podľa bodu 15.5 zmluvy o dielo č. B. XXXXX/XXXX, B. XX/XXXX zo dňa 30.06.2011: „Objednávateľ má právo čerpať bankovú garanciu v prípade nedodržania povinností zo strany Zhotoviteľa definovaných touto zmluvou.“

Podľa bodu 6.1 písm. b) zmluvy o dielo č. B. XXXXX/XXXX, B. XX/XXXX zo dňa 30.06.2011: „Za odpredaj všetkého kovového šrotu vystaví faktúru Objednávateľ na mesačnej báze... .“

Podľa bodu 6.9 druhá veta zmluvy o dielo č. B. XXXXX/XXXX, B. XX/XXXX zo dňa 30.06.2011: „Na základe každej takejto Dohody o započítaní pohľadávok je príslušná Zmluvná strana povinná uhradiť rozdiel medzi predmetnou faktúrou vystavenou Objednávateľom a faktúrou vystavenou Zhotoviteľom... .“

6. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 313 Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

Podľa § 321 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.

Podľa § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

Podľa 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

7. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že nie je daný dôvod na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na tunajšom súde 24Cb/46/2013, nakoľko sa v uvedenom konaní nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. V tomto konaní je sporná otázka, či bol žalovaný oprávnený čerpať bankovú záruku, t.j. či na jej čerpanie boli splnené zmluvné a zákonné podmienky. Súd však nevidí dôvod, prečo by si právne otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej nemohol vyriešiť sám. Predmetom konania sp. zn. 24Cb/46/2013 je nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2012 vo výške 2.373.003,61 eur s príslušenstvom, ktorou fakturoval žalovanému náklady naviac za práce vykonané navyše v areáli žalovaného. Podľa názoru súdu sa v uvedenom konaní neprejednávajú otázky, ktoré by mali význam pre rozhodnutie súdu o oprávnenosti čerpania bankovej záruky (a ktoré by si súd nemohol vyriešiť sám), pričom prerušenie konania by v takom prípade predstavovalo nedôvodné predlžovanie sporu a bolo by v rozpore aj s právom strán na rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

8. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, súd má za to, že je nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal, že by existoval zákonný či zmluvný dôvod, ktorý neumožňoval žalovanému čerpať bankovú záruku v zmysle zmluvy o vystavení bankovej záruky č. B., zriadenej žalobcom v Raiffeisenbank a.s. so sídlom v Českej republike dňa 15.09.2011 za účelom zabezpečenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo číslo B. XXXXX/XXXX, B. XX/XXXX zo dňa 30.06.2011. Z bodu 15.5 zmluvy o dielo jasne vyplýva, že objednávateľ (žalovaný) má právo čerpať bankovú garanciu v prípade nedodržania povinností zo strany zhotoviteľa (žalobcu) definovaných touto zmluvou. Žalobca pri odôvodnení svojho žalobného nároku argumentoval, že musí byť daná pluralita nedodržaných povinností zo strany žalobcu na to, aby mohol žalovaný čerpať bankovú záruku. Táto pluralita nesplnených povinností žalobcu podľa názoru súdu nepochybne daná je, nakoľko z listinných dôkazov založených do spisu a vyjadrení sporových strán je zrejmé, že žalobca v čase čerpania bankovej záruky porušoval viaceré svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo. Konkrétne bol žalobca napríklad v omeškaní so zaplatením šiestich faktúr za dodanie kovového šrotu zo strany žalovaného. Každý jednotlivý záväzok žalobcu zaplatiť dlžnú sumu sa vzťahoval na iné obdobie, faktúru a dohodu o započítaní pohľadávok s vlastnou splatnosťou a samostatné individualizované dodania. Súd sa preto úplne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že žalobca nemal voči žalovanému len jeden záväzok zo zmluvy o dielo, ale výrazne viac, ktoré boli porušené, pričom šesť z nich bolo kompenzovaných z bankovej záruky a ďalšie po čerpaní stále existovali. Zo zmluvného dojednania (bod 15.5) je zrejmé, že účelom zriadenia bankovej záruky bolo zabezpečiť dodržiavanie povinností zo strany zhotoviteľa definovaných zmluvou a žalobca s uvedeným znením zmluvy súhlasil. V opačnom prípade mal možnosť vyrokovať si iné znenie zmluvy, príp. zmluvu v danej podobe neuzavrieť. Preto podľa názoru súdu neobstojí prísne gramatický výklad zmluvných ustanovení prezentovaný a argumentovaný v danom prípade žalobcom. Z bodu 6.1 písm. b) zmluvy vyplýva povinnosť žalovaného vystavovať za odpredaj všetkého kovového šrotu faktúru na mesačnej báze a hoci tieto faktúry boli vystavované na podklade jednej zmluvy, to neznamená, že žalobcovi vznikla povinnosť len jedna, práve naopak, vznikli mu viaceré povinnosti, a to platiť každý mesiac faktúru vystavenú žalovaným v zmysle zmluvy. Pluralita záväzkov vyplýva aj z bodu 6.9 zmluvy, podľa ktorého príslušná zmluvná strana je povinná uhradiť rozdiel medzi predmetnou faktúrou vystavenou objednávateľom a faktúrou vystavenou zhotoviteľom vždy na základe dohody o započítaní pohľadávok. To znamená, že každá dohoda o započítaní pohľadávok predstavovala novú povinnosť príslušnej zmluvnej strany, v predmetnom prípade žalobcu. Súd sa tiež stotožnil s tvrdením žalovaného, že pri výklade obsahu práv a povinností strán zmluvy je potrebné prihliadať aj na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli (v súlade s § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka) a preto, keďže žalobca hradil vzniknuté saldá žalovanému podľa dohôd o započítaní pohľadávok a strany v nasledujúcich dohodách neuvádzali predchádzajúce saldá, hoci boli neuhradené, strany preukázane zaviedli vo vzťahu medzi sebou prax, že saldá v dôsledku skorších zápočtov je potrebné hradiť oprávnenej strane a nie ich opakovane započítavať voči iným pohľadávkam. V konečnom dôsledku súd považuje za potrebné uviesť, že čerpanie bankovej záruky žalovaným, ktoré bolo v súlade so zmluvou o dielo, nemožno považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, ani s dobrými mravmi len preto, že žalobca doručil žalovanému faktúru za vykonanie prác naviac v sume 2.373.003,61 eur dňa 17.12.2012 a žalovaný túto pohľadávku nezapočítal so svojimi pohľadávkami, ale využil svoje právo čerpať prostriedky bankovej záruky. Saldá faktúr žalovaného vystavené podľa zmluvy o dielo v dôsledku dohôd o započítaní pohľadávok boli v čase čerpania bankovej záruky po lehote splatnosti, žalobca bol v dlhodobom omeškaní a vo viacnásobnom porušení viacerých povinností podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu na podklade vystavenej faktúry za vykonanie prác naviac, ktorá je predmetom iného konania (a ktorej existenciu žalovaný namieta) sama osebe nemôže konvalidovať žalobcove skoršie viacnásobné porušenia zmluvných povinností a brániť žalovanému využiť svoje právo čerpať predmetnú bankovú záruku. V zmysle všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.