Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-363-2018.pdf
PDF · 125.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/363/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Prima banky Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Š.E. O., G.. XX.XX.XXXX, E. G. K. XXX, o zaplatenie 2790,16 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 13Csp/279/2017-150 zo 177.2018 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 530,68 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 26.6.2017 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Uviedol, že pobyt žalovaného sa konajúcemu súdu nepodarilo zistiť, a preto vyvesil na úradnú tabuľu súdu ako aj na webové sídlo súdu oznámenie o podanej žalobe a to od 23.3.2018 do 23.4.2018, na ktoré žalovaný nereagoval. Uviedol aké dokazovanie vykonal a čo z neho zistil a citujúc znenie § 708 ods.1, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.1-4, § 53 ods.1, § 53 ods.2,3,5, § 54 ods.1,2, § 39, § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.2, § 2 ods.1 písm. a),b), § 9 ods.1,2 písm. a)-y), § 11 ods.1 písm a) - d), § 1 ods.4, § 10 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a nepochybne mal za to, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje § 54 ods.1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda § 54 ods.1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods.1 Občianskeho zákonníka). § 54 ods.1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby
v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov a treba ho vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. § 54 ods.1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje § 54 ods.1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.1 OZ. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. Naviac poukázal na rozsudok NS SR z 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 podľa ktorého, § 52 ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca a žalovaný 10.6.2013 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet, zároveň bolo vo formulárovom tlačive zaškrtnuté políčko „Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“ s denným limitom 1000,- eur. Žalovanému bol úverový limit 1500,- eur poskytnutý 5.9.2014. Samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky, za akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a obchodné podmienky ( čl. IV. body 2. a 3. zmluvy ). Nároky žalobcu uplatnené v konaní teda vyplývajú z obsahu VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že tak formulárová zmluva ako aj VOP a Sadzobník sú vopred predtlačené, vopred vypracované žalobcom ako dodávateľom. Tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemá možnosť individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Nepostačuje v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy). Do nepodpísaných obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Pokiaľ ide o samotný charakter povoleného prečerpania, z bodu 8.5.4 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2017 je zrejmé, že banka môže kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu a bez uvedenia dôvodu limit znížiť. Jedná sa tak o povolené prečerpanie, ktoré je splatné na požiadanie. Uvedené vyplýva aj zo Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania, ako aj ku dňu uzavretia účtu, kde podľa bodu 8.9 klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Uvedenú skutočnosť nepovažoval za spornú, nakoľko aj žalobca v písomnom vyjadrení potvrdil, že za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpania na hodnotu 0,- eur. Ako je zrejmé z predloženého výpisu z účtu žalovaného, žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na sumu 0,- eur 2.11.2015. V zmysle § 10 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovaným 10.6.2012 je zrejmé, že neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. S absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 11 ods.1 písm. c) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň je takýto následok spojený aj s absenciou výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť podľa § 10 ods.1 písm. c) zák. o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú náležitosť formulárový dokument z 10.6.2013 takisto neobsahuje. Súd nemôže akceptovať uvedenie týchto náležitostí iba v rámci obchodných podmienok, sadzobníka, prípadne vývesiek banky, nakoľko takéto dojednanie nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy, ako bolo uvedené vyššie a nejedná sa preto o platné dojednanie uvedených náležitostí. Možnosť, že by akákoľvek povinná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy bola uvedená iba v obchodných podmienkach, sadzobníku, výveskách banky ako vo vedľajších
dokumentoch k zmluve a nie priamo v zmluve, zákon nepredpokladá. Z vyššie uvedeného považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov. Na základe žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovaného má súd za preukázané, že za obdobie od 29.08.2014 do 30.6.2015 žalovaný vyčerpal spolu 3105,46 eur a vložil 2574,78 eur. Od 1.7.2015 do 31.5.2017 nebol žiaden pohyb na účte žalovaného, t.j. žiadne kreditné ani debetné položky, žalobca si účtoval len úroky a poplatky. Keďže je úver bezúročný a bez poplatku, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 530,68 eur (3105,46- 2574,78). V prevyšujúcej časti považuje žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol. V zmysle § 255 ods.1,2 CSP, ktorého znenie citoval a vyslovil, že žalobca mal len čiastočný úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol že II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta, III. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Poukázal na odôvodnenie rozsudku bod 46.,47.,48.,49. (ich znenie citoval) a uviedol, že s uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) a doručil súdu: Výpisy z účtu žalovaného od otvorenia účtu po zatvorenie účtu VOP, Sadzobník poplatkov a Úrokové sadzby produktov účinné ku dňu uzatvorenia Zmluvy o povolenom prečerpaní a ku dňu zníženia limitu PP na 0 eur, Zmluvu o povolenom prečerpaní z 5.9.2014, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní. K možnosti doplniť dokazovanie v odvolacom konaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/25/2017-114 z 20.2.2018, ktorým súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie a uviedol, že napriek tomu, že súd prvej inštancie nezavinil, že jeho rozhodnutie je nesprávne (vzhľadom na v odvolaní predložené dôkazy), odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, než v zmysle § 389 ods.1 písm. b) CSP rozhodnutie zrušiť a vez vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie priložil v prílohe. Účastníci uzavreli prostredníctvom elektronického bankovníctva 5.9.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte (v súvislosti so Zmluvou o zriadení účtu), ktorou zriadil žalobca pre žalovaného limit povoleného prečerpania vo výške 1500 € s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. Výška limitu povoleného prečerpania je uvedená aj v tom ktorom výpise z účtu. Citoval bod 8.4 VOP a uviedol, že na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie") a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP čl. 8 účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem (7) dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur (viď. Výpis z účtu č. 11/2015). Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť (VOP čl. 8.9. účinných ku dňu zníženia limitu na 0€). Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle čl. 8.9 VOP a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- EUR dňa 2.11.2015 ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0€ sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch [§ 2 písm. f) a § 18) a bod 3.12 VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0€]. Špecifikoval pohľadávku: Istina dlhu vo výške 2790,16 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými (-) a všetkými kreditnými (+) obratmi vykonanými na účte žalovaného, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného a to od otvorenia po zatvorenie účtu (kreditné obraty sa zarátavajú na istinu). Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu (Detailný rozklad dlhu priložil nižšie). Vyššie v tabuľke uviedol prehľadný zoznam transakcii žalovaného na bežnom účte včlenení na kreditné a
debetné operácie. Celá žalovaná suma bola nepovoleným debetom predstavujúcim (záporný) rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovaného s úhradou peňažnej sumy poskytnutej mu v rámci služby povolené prečerpanie. V prehľade sú debetné a kreditné transakcie žalovaného, účtované poplatky, úroky a dane. Pri každej operácii je uvedený počet a celková suma. Ide o zoznam prehľadne opisujúci celú históriu vedenia účtu. Súd uviedol, že z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovaným 10.6.2012 je zrejmé, že neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že súdu bolo zrejmé, že žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie, no napriek uvedenému ho nevyzval na predloženie dôkazu o danej skutočnosti, t.j. na doplnenie/opravu žaloby v zmysle § 129 ods.1 CSP a napriek tomu meritórne rozhodol. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 C.s.p. uvedeným postupom. Súd ho na doplnenie žaloby vyzval dvomi výzvami, pričom ani jedna sa netýkala ozrejmenia úročenia, avšak napriek tomu súd vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a jemu bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd „prvého stupňa“ rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania nim uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods.1 písm. b) C.s.p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom, a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je Civilný sporový poriadok resp. bol Občiansky súdny poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/262/2017 z 18.1.2018, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a citoval z jeho odôvodnenia. V uvedenom poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/33/2017-53 z 27.6.2017, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici čk. 43Co/25/2018-257 z 26.7.2018, z ktorých tiež citoval. Z predloženej Zmluvy o povolenom prečerpaní - bod 1. je zrejmé, že táto obsahuje náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená variabilná úroková sadzba 19,9%. Podľa názoru súdu Zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje náležitosť podľa § 10 ods.1 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z., k čomu uviedol: Citoval čl. 1,2, čl. IV bod 2. Zmluvy o Povolenom prečerpaní a poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti C. K., z ktorého tiež citoval. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 a § 10 ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (Sadzobník poplatkov, Výveska úrokových sadzieb, Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, VOP). Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a sú pre klienta záväzné aj keď ich nepodpísal. Má za to, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv. Výška poplatkov je upravená priamo v Sadzobníku poplatkov a podmienky, za akých sa môžu meniť priamo vo VOP. V zmysle vyššie uvedeného teda nie je daný dôvod na to, aby sa takýto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže priamo zmluva s poukazom i na vyššie uvedené skutočnosti obsahuje zákonnú náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z. Ďalej citoval § 31 ods.2 zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods.4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods.5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle čl. I. bod 8. VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o účte Banka má
právo jednostranne meniť VOP z dôvodov zmeny obchodnej politiky banky alebo zmeny vývoja/situácie na bankovom a/alebo medzibankovom trhu alebo zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov, zmeny v technickom systéme banky, ktorá môže mať objektívny vplyv na poskytovanie produktov banky, alebo z dôvodu bezpečného poskytovania produktov banky alebo z dôvodu zabezpečenia obozretného podnikania banky a bankovej stability alebo skvalitnenia a zjednodušenia poskytovania produktov banky. Zmenu a jej účinnosť oznámi banka klientom zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou VOP sa považuje najmä konkludentný prejav vôle klienta spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v obchodnom vzťahu s bankou. Ide napr. o zadávanie príkazov na úhradu, vloženie hotovosti, využívanie služieb elektronického bankovníctva a pod. Od tohto okamihu sa obchodný vzťah medzi bankou a klientom reguluje zmenenými VOP. Banka sa zaväzuje uverejniť nové znenie VOP minimálne 15 dní pred dátumom ich účinnosti. Pri zavedení nového produktu alebo služby banka nové znenie VOP uverejní pred ich platnosťou. V prípade zmeny VOP z dôvodu vydania nových všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ich novelizácie je banka povinná uverejniť nové znenie VOP v deň účinnosti novej právnej úpravy, najneskôr však 15 dní po jej účinnosti. V prípade zmeny obchodných podmienok upravených v časti IV. Platobné služby týchto VOP, týkajúcich sa platobných účtov, na ktorých sa vykonávajú platobné operácie podľa zákona o platobných službách, banka oboznámi s návrhom zmeny klienta vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr 2 mesiace pred dňom účinnosti zmeny. O zmenách banka informuje klienta v rovnakej lehote tiež písomnou formou oznámením vo výpise z účtu. Pokiaľ klient návrh na zmenu neodmietol, platí, že návrh na zmenu prijal. Ak klient návrh na zmenu odmietne, má právo vypovedať s okamžitou účinnosťou zmluvy, ktoré sú návrhom na zmenu dotknuté. Na základe zmluvy o bežnom účte, zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie a príslušných VOP rozlišujeme tieto tri režimy debetného úročenia zostatku na osobnom účte: A.Sadzba úroku 19,9% ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1. a z VOP čl. 8 B. Úrok z omeškania 5% z čiastky, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu povoleného prečerpania až do zníženia limitu na 0,-EUR resp. do vyrovnania prečerpania do výšky povoleného prečerpania vyplýva z úrokových sadzieb produktov, zo Zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 3 a je uvedený aj vo výpisoch z účtu. C. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.12 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0,-EUR) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18). Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods.1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické: <https://www.primabanka.sk/urokove-sadzby/produkty- v-ponuke><https://www.primabanka.sk/urokove-sadzby/produkty-mimo-ponuky> Uvedené sú dostupné aj na pobočkách banky. Má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka povinnosti podľa § 18 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nedodržanie tejto povinnosti zákon nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia. Ako vyplýva z úvodných ustanovení, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ďalej citoval z bodu 3.4, 3.8, 3.12 a uviedol, že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" (28% p. a. v zmysle priloženej Vývesky úrokových sadzieb). Ustanovenia ods. 8.8 (ustanovenia
upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Dodal, že v danom prípade sa nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko úprava sa v podstatnej miere opiera o právnu úpravu, keďže s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods.1. Má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ohľadne nároku na úrok 28% ročne odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 z 27.3.2018. Krajský súd uviedol, že v dôsledku toho, že sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením Zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods.1. Z ustanovení VOP, ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo VOP nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj zo Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatné je, že debetný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. Samotnú dohodu zmluvných strán o platení debetných úrokoch pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa nie je z uvedených dôvodov možné považovať za obchádzanie zákona. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého debetného úroku za podmienok, na akých sa na jeho platení vo VOP so žalovaným dohodol. Spôsob určenia výšky úrokovej sadzby bol zmluvnými stranami dohodnutý v bode 3.7 VOP tak, že zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou sadzbou, pretože úroková sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je úroková sadzba banky pre depozitné produkty. Uvedené rozhodnutie pripájam v prílohe. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm. b), h), f) CSP a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 6.Skutočnosti uvedené v odvolaní umožňujú záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a to spôsobom, na ktorý výslovne poukazuje. Súd v odôvodnení rozhodnutia nerozlišoval a následne nešpecifikoval aká suma predstavuje povolené prečerpanie a aká suma predstavuje nepovolené prečerpanie a ako toto právne posúdil. 7.Okrem toho, skutočnosti uvedené v odvolaní sa dajú podradiť aj pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9.Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 10.Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať. 11.Súd neprihliadol na Rozsudok SD Európskej únie C-42/15 z 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a teda neaplikoval eurokonformne ust. právnych predpisov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. 12.Súd v ďalšom konaní bude preto povinný vychádzať z uvedeného Rozsudku SD C-42/15 z 9.11.2016, podrobne sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť. 13.O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods.3 CSP). 14.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.