Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu W a g e n h o f f e r Jozef , s.r.o., so sídlom Smrečianská 2, Bratislava, IČO : 35 801 956, zastúpeného Mgr. Matejom Krajčim, PhD., advokátom, so sídlom kancelárie Májkova 1, Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.11.2017 č. PO/BEZ/2017/5838 O-727/2017 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach č. PO/ BEZ/2017/5838 O- 727/2017 zo dňa 14.11.2017, ako aj Inšpektorátu práce Košice č. 251/17/O zo dňa 22.08.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach ako odvolací orgán podľa § 6 ods.1 písm.b/ a § 21 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolacieho konania proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č.k. 251/17/O zo dňa 22.08.2017 účastníka konania Wagenhoffer Jozef, s.r.o. so sídlom Smrečianska 2, Bratislava - Nové mesto, IČO: 35801956 zamietol odvolanie účastníka konania a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Inšpektorát práce Košice (v ďalšom texte aj : „ správny orgán prvého stupňa“, resp. „ prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 22.08.2017 č. 251/17/ O uložil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4. zákona o inšpekcii práce, konkrétne : § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 29.03.2017 o 17.40 hod. využíval závislú prác fyzických osôb : A. X.X., ktorá pre neho vykonávala práce vo výčape a E. J., ktorý pre neho vykonával prácu kuchára na pracovisku 831 01 Bratislava - Nové Mesto, Smrečianska 2 a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). Zároveň stanovil splatnosť uloženej pokuty v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že Inšpektorát práce Košice dňa 29.03.2017 vykonal u účastníka konania na pracovisku Bratislava - Nové mesto, Smrečianska 2 inšpekciu práce a dňa 05.06.2017 na inšpektoráte práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý bol zdokumentovaný v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. : IKO-95-53-1.2/P- A28-17 zo dňa 05.06.2017. Následne 11.04.2017 na adresu účastníka konania bola zaslaná doporučene poštovým podnikom výzva na prerokovanie protokolu na deň 24.04.2017, ktorú účastník konania prevzal dňa 27.04.2017. Listom doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 04.05.2017 žalobca požiadal o zaslanie kópie protokolu, ktorý bol doručený účastníkovi konania spolu s výzvou na prerokovanie protokolu na deň 05.06.2017, prevzaté štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 20.05.2017. Dňa 30.05.2016 účastník konania požiadal o zaslanie kópie celého spisového materiálu k protokolu, ktorý mu bol zaslaný dňa 05.06.2017. Účastník konania sa v stanovenej lehote k protokolu, ktorý mu bol doručený dňa 20.05.2017 nevyjadril. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán považoval protokol za prerokovaný v súlade s domnienkou stanovenou v § 14 ods.4 zákona o inšpekcii práce, preto začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt práce posúdený ako porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to oznámením o začatí správneho konania doručeným dňa 31.07.2017. Súčasťou tohto oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania koncipovaná v súlade s § 33 Správneho poriadku. Účastník konania v reakcii na túto výzvu uviedol, že si nie je vedomý porušenia zákona o nelegálnej práci spočívajúceho v nelegálnom zamestnávaní zamestnancov A. X. W. E. J., preto požiadal o zastavenie správneho konania. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu prvostupňovým správny orgánom bolo vydané rozhodnutie č. 251/17/O zo dňa 22.08.2017, ktorým bol účastníkovi konania uložený sankčný postih vo výške 5.000,- eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania spočívajúceho v tom, že účastník konania 29.03.2017 o 17.40 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb A. X. W. E. J. na pracovisku Smrečianska 2 v Bratislave a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo účastníkovi konania doručené dňa 05.09.2017. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce ako aj z podkladov doručených účastníkom konania (najmä z protokolu, zápisnice o podaní informácie A. X. zo dňa 29.03.2017, zápisnica o podaní informácie E. J. zo dňa 29.03.2017, zápisnice o podaní informácie konateľa žalobcu zo dňa 29.03.2017, zmluvy o spolupráci zo dňa 01.01.2017 u A. X., zmluvy o spolupráci zo dňa 01.01.2017 u E. J., ako ja vyjadrenia začatiu správneho konania). Pri určovaní výšky pokuty prihliadal na závažnosť zisteného nedostatku, počet zamestnancov a na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb ako aj ojedinelosť výskytu nedostatku. Zároveň vzal do úvahy, že v danom prípade sa dopustil účastník konania jedného nedostatku spočívajúceho v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania u dvoch fyzických osôb súčasne, a to po prvýkrát. S prihliadnutím na veľkosť zamestnávateľa, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce malým zamestnávateľom, uložil pokutu na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, ktorá je do 200.000,- eur.

4. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný ďalej uviedol, že žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa včas odvolanie, v ktorom namietal údajný nezákonný postup zo strany správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s protokolom, ktorý nebol doručený a ani prerokovaný, v dôsledku čoho sa nemal možnosť brániť, resp. napraviť právny a skutkový stav. Ďalej uviedol, že si nie je vedomý porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože s A. X. W. E. J. mali uzatvorené dohody o spolupráci, ktoré inšpektorát práce vyhodnotil nesprávne. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že dňa 20.05.2017 bol účastníkovi konania doručený protokol a výzva na prerokovanie protokolu na deň 05.06.2017, na ktoré žalobca nielen že nereagoval, ale ani neospravedlnil svoju neprítomnosť na prerokovanie protokolu. Následne dňa 05.06.2017 na základe jeho žiadosti mu bola zaslaná fotokópia celého spisového materiálu a dňa 31.07.2016 mu bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, súčasťou ktorého bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania koncipovaná v súlade s § 33 Správneho poriadku, na ktorú reagoval. Na základe takýchto zistení preto považoval námietku účastníka konania vo vzťahu k nedostatkom v procesnom postupe správneho orgánu prvého stupňa za nedôvodnú, a ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku obsahom ktorej bol nesúhlas žalobcu so záverom o nelegálnom zamestnávaní dvoch fyzických osôb pri inšpekcii práce. Žalovaný zhodnotil, že porušenie ustanovenia § 2 ods.2 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo preukázané zápisnicou o podaní informácie A. X. zo dňa 29.03.2017, v ktorej uviedla: „dnes som začala pracovať, prvý deň od 09.00 hod., vykonávam prácu vo výčape, dohodla som sa s pánom Wagenhofferom, vedúcim prevádzky. Mám podpísanú dohodu, odmenu neviem“, ako aj zápisnicu o podaní informácie E. J. zo dňa 29.03.2017, v ktorej uviedol: „v prevádzke pracujem od dnes od 09.00 hod., robím kuchára, dohodol som sa s pánom Wagenhofferom. Mám podpísanú dohodu. Odmenu si nepamätám“ a zápisnicou o podaní informácie p. Jozefa Wagenhoffera zo dňa 29.03.2017, v ktorej uviedol: „pani X. W. Z. J. majú uzatvorené dohody o spolupráci.“ Účastník konania predložil zmluvy o spolupráci zo dňa 01.01.2017 uzatvorené s A. X. W. E. J., obe však neobsahujú formu spolupráce, druh práce, mzdu ani miesto výkonu práce. Z týchto dokumentov je zrejmé, že dňa 29.03.2017 o 17.40 hod. účastník konania využíval závislú prácu označených fyzických osôb (A. X., ktorá pre neho vykonávala prácu vo výčape a E. J., ktorý pre neho vykonával prácu kuchára) na pracovisku žalobcu a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že závislá práca v zmysle ustanovenia § 1 ods.3 Zákonníka práce môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonných práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Označení zamestnanci teda mohli vykonávať závislú prácu až po písomnom uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu, keďže však vykonávali závislú prácu (práce vo výčape a práce kuchára) pre účastníka konania v čase inšpekcie práce bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, takýto výkon práce je považovaný za nelegálne zamestnávanie v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. V konaní pred správnym orgánom boli preukázané zákonné znaky závislej práce podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a teda aj preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože účastník konania pred začiatkom výkonu závislej práce nezaložil s označenými fyzickými osobami pracovnoprávny vzťah. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon o inšpekcii práce). To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia. Argumentácia účastníka konania, že rozhodnutie je nesprávne a nespravodlivé, nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi jednoznačne vyplýva, že označené fyzické osoby vykonávali pre účastníka konania závislú prácu bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu na pracovisku žalobcu. Žalovaný sa preto stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce a po preukázaní nelegálneho zamestnávania aj s výškou uloženej sankcie v sume 5.000,- eur, pričom poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 písm.a/ zákona o inšpekcii práce s tým, že ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, kde dolná hranica zákonnej sadzby uloženej sankcie je najmenej 5.000,- eur. Zároveň uzavrel, že v takýchto prípadoch je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou preukázané porušenie povinnosti. Odvolací orgán poukázal aj na to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní výšky správny orgán prvého stupňa zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods.5 Správneho poriadku. Výšku pokuty v sume 5.000,

- eur, je možné považovať za mierny postih, pretože ide o najnižšiu výmeru vzhľadom na nelegálne zamestnávanie dvoch osôb súčasne.

6. Žalobca proti označenému rozhodnutiu žalovaného podal včas správnu žalobu, v ktorej navrhol, aby krajský súd v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c/ a e / Správneho súdneho poriadku (SSP) rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca zrekapituloval procesný postup administratívnych orgánov v rámci vykonanej inšpekcie práce, obsah ich rozhodnutí, ako aj podaného odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a predovšetkým namietal, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje presne a úplne zistený skutkový stav veci tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čoho sa mal žalobca svojím konaním dopustiť. Tvrdil, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci tak, ako toto porušenie skutkovo vymedzil v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný. Ďalej namietal nezákonnosť vykonanej kontroly zo strany príslušného inšpektorátu práce na pracovisku žalobcu, pretože inšpektori práce, vykonávajúci dňa 29. 03. 2017 inšpekciu práce nevykonali realizovanú kontrolu riadne, t. j. zákonným spôsobom a pri jej vykonávaní nepostupovali podľa dikcie zákona, resp. nekonali podľa § 10 ods. 3 a § 13 zákona o inšpekcii práce, keďže po vstupe do priestorov prevádzky spoločnosti sa predstavili ako úrad práce a nie ako inšpektori práce vykonávajúci inšpekciu práce, v dôsledku čoho tieto osoby uviedli žalobcu do omylu. Naviac, v rozpore so zákonom ani žiadnym spôsobom nekontaktovali zodpovedného vedúceho alebo konateľa spoločnosti. Namietal aj to, že ak po prijatí informácie od zamestnancov sa dostavil na miesto výkonu údajnej inšpekcie, a za účelom preukázania svojej totožnosti predložil osobám nachádzajúcim sa v prevádzke svoj občiansky preukaz, tieto s ním odmietli komunikovať a opakovane a bez akéhokoľvek vysvetlenia či informácie, sa vyhrážali pokutou až 100.000,- eur. Z týchto dôvodov konateľ žalobcu vyzval prítomné osoby označujúce sa ako úrad práce, aby sa v prípade, ak realizujú v prevádzke kontrolu, riadne legitimovali preukazom inšpektora práce, ktorým sú títo inšpektori podľa zákona povinní sa preukázať a na požiadanie mu aj umožnili doňho nahliadnuť, alebo aby sa preukázali iným preukazom a dokladom oprávňujúcim ich na výkon kontroly a na vstup do prevádzky spoločnosti. Tieto osoby to odmietli, konateľovi spoločnosti sa žiadnym spôsobom nepreukázali, preto sa rozhodol kontaktovať príslušné oddelenie Policajného zboru a výkon kontroly overiť na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave, ako aj na Inšpektoráte práce Bratislava, kde mu bolo jednoznačne oznámené, že žiadna inšpekcia sa v prevádzke žalobcu neuskutočnila. Žalobca zdôraznil, že po kontaktovaní príslušníkov PZ títo inšpektori z prevádzky žalobcu utiekli, a vyslovil názor, že protokolom o výsledku inšpekcie práce sa snažil Inšpektorát práce Košice o zlegalizovanie údajnej inšpekcie, ktorá prebehla nezákonným spôsobom. Z týchto podstatných dôvodov preto žiadal vypočuť údajných inšpektorov práce priamo na súdnom pojednávaní. V danom kontexte rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné. Ako ďalšiu námietku žalobca uplatnil, že inšpektor práce napriek zákonnej povinnosti uvedenej v § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce neoznámil svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, z čoho je zrejmé, že v dôsledku nezákonne vykonanej kontroly je nezákonným aj následné rozhodnutie správneho orgánu. Vo vzťahu k označeným zápisniciam o podaní informácie uviedol, že protizákonným konaním inšpektorov práce nemohla byť spoľahlivo a už vôbec nie jednoznačne preukázaná závislá práca bez pracovnoprávneho vzťahu v zmysle Zákonníka práce. Žalobca tvrdil, že ani on, ani fyzické osoby nachádzajúce sa na v prevádzke údajným inšpektorom práce nepredložili žiadne dohody, resp. pracovné zmluvy, a to v dôsledku nedodržania zákonného postupu zo strany správneho orgánu, ako aj pochybnostiam žalobcu o vierohodnosti inšpektorov práce. V neposlednom rade žalobca tak, ako aj v podanom odvolaní rozporoval nezákonný postup zo strany správneho orgánu v súvislosti s doručovaním údajného protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-95-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 11. 04. 2017, ktorý nebol nikdy žalobcovi riadne doručený ani riadne prerokovaný (§ 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce), v dôsledku čoho sa žalobca nemal možnosť v prípade údajných porušení predpisov brániť, resp. napraviť právny a skutkový stav navrhnutými opatreniami a uloženými povinnosťami zo strany správneho orgánu na odstránenie zistených porušení predpisov žalobcu. K uloženej sankcii uviedol, že v prípade, ak by nebola zrušená, pokuta v sume 5.000 eur by pre neho mala existenčné následky.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 05. 2018 k správnej žalobe trval na argumentácii z rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného a so žalobnými dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe nesúhlasil v celom rozsahu. Opakovane zdôraznil, že z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom správneho konania, aký správny delikt bol žalobcovi vytknutý a skutok a správny delikt sú vo výroku rozhodnutia jednoznačne špecifikované tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt vychádza z vykonaných a popísaných dôkazov, na základe ktorých je správny delikt jednoznačne, presne a spoľahlivo preukázaný a obsahuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. V odôvodnení rozhodnutí sú popísané a vykonané všetky dôkazy, z ktorých vychádzali správne orgány. Žalovaný sa pritom dostatočným spôsobom vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí aj s námietkami uplatnenými v podanom odvolaní a primerane a zodpovedne odôvodnil nielen zistený správny delikt, ale aj rozhodnutie o uložení sankcie. Vo vzťahu k námietkam žalobcu smerujúcim proti samotnému výkonu kontroly žalovaný zdôraznil, že kontrola nelegálneho zamestnávania bola vykonaná Inšpektorátom práce Košice mimo jeho územného obvodu a to na základe písomného poverenia generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce, vydaného v súlade s § 7 ods. 1 štvrtá veta zákona o inšpekcii práce. Inšpekciu práce podľa § 7 ods. 12 tohto zákona vykonávajú inšpektori práce, ktorí sa pri výkone inšpekcie práce preukazujú preukazom. Z vyjadrení inšpektorov práce vykonávajúcich kontrolu (obsiahnutých v administratívnom spise) vyplýva, že títo sa pri kontrole u žalobcu dňa 29. 03. 2017 riadne preukázali preukazom. Tak kontrolované osoby, ako aj konateľ žalobcu odpovedali na ich otázky a konateľ dokonca inšpektorom práce predložil zmluvy o spolupráci. Ak zo strany kontrolovaných osôb vznikli pochybnosti o totožnosti inšpektorov práce, tieto pochybnosti mohli vysvetliť pri samotnej inšpekcii. Ďalej zdôraznil, že zo samotnej podstaty kontroly nelegálneho zamestnávania je zrejmé, že prvotné úkony, a to kontrola totožnosti osôb prítomných na pracovisku sa konajú bez toho, aby sa vykonanie inšpekcie práce vopred oznámilo štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa tak, aby nedochádzalo k zmareniu týchto úkonov. Až po ich vykonaní inšpektori práce oznamujú začatie inšpekcie práce štatutárnym zástupcom a aj v tomto prípade s konateľom žalobcu, ktorý sa dostavil na pracovisko bola spísaná zápisnica hneď po vykonaní prvotných úkonov. Súčasťou poučenia pred spísaním zápisnice o podaní informácie je aj poučenie o dôsledkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení. Inšpektori práce počas inšpekcie zároveň žiadajú zamestnávateľov o predloženie dokladov preukazujúcich pracovnoprávne vzťahy, pričom inšpektori sú oprávnení poučiť zamestnávateľa o nutnosti splniť povinnosť, pretože v opačnom prípade je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 100.000,- eur. Inšpektori práce do práva účastníka konania nezasiahli žiadnym spôsobom, a ani v ňom nevyvolali pochybnosť o totožnosti osôb vykonávajúcich kontrolu nelegálneho zamestnávateľa. Žalovaný zdôraznil, že dňa 29. 04. 2017 a následne dňa 20. 05. 2017 bol účastníkovi konania preukázateľne doručený protokol a výzva na prerokovanie protokolu (preukázané doručenkami, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu) a následne 05. 06. 2017 na základe žiadosti žalobcu mu bola zaslaná fotokópia celého spisového materiálu, vrátane protokolu. Žalobca, jeho štatutár alebo splnomocnený zástupca sa na prerokovanie protokolu dňa 05. 06. 2017 nedostavili (aj napriek riadnemu a včasnému predvolaniu), svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili, preto procesné práva žalobcu v žiadnom prípade neboli porušené.

8. Žalobca v replike doručenej konajúcemu súdu dňa 21. 06. 2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, pretože nie je pravdou, že inšpektori práce sa pri kontrole u žalobcu dňa 29. 03. 2017 riadne preukázali preukazom. Práve z dôvodu nenáležitého nepreukázania sa zo strany inšpektorov práce konateľ žalobcu zavolal políciu, po zavolaní ktorej inšpektori práce náhle z prevádzky žalobcu ušli a u konateľa žalobcu to vyvolalo pochybnosti o ich totožnosti. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že konateľ žalobcu mal inšpektorom práce predložiť zmluvy o spolupráci, pretože ide o skutočnosť, ktorá sa nezakladá na pravde a konateľ žalobcu aj s poukazom na nezákonný postup zo strany inšpektorov práce predložil týmto k nahliadnutiu len svoj občiansky preukaz a to pri preukázaní svojej totožnosti. Opätovne zdôraznil povinnosť inšpektorov práce v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce oznámiť pred začatím jej výkonu svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, k čomu však v danej veci nedošlo. Práve na základe týchto podstatných skutočností žalobca údajnú kontrolu vykonávanú inšpektormi práce považoval za nezákonnú, ktorá nemohla byť ani podkladom pre zákonné rozhodnutie.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 01. 08. 2018 v celom rozsahu trval na argumentácii z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj písomného vyjadrenia k správnej žalobe a uviedol, že v prípade potreby je možné ako svedkov na pojednávaní vypočuť aj inšpektorov práce Z.. U. Z. W. O.. U.. A. F., ktorí vykonávali na pracovisku žalobcu inšpekciu dňa 29. 03. 2017. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. Trval preto na svojom stanovisku uvedenom v písomnom vyjadrení k správnej žalobe a to, že až po vykonaní prvotných úkonov v zásade inšpektori práce oznamujú začatie inšpekcie práce štatutárnym zástupcom, a tak to bolo aj v preskúmavanej veci. Uzavrel, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konanie v súlade so Správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniu zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy na podporu svojich tvrdení a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom zo strany správnych orgánov bolo jednoznačne preukázané a odôvodnené.

10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov na nariadených pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili dňa 23. 01. 2019, 03. 04. 2019 a 24. 04. 2019 dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 SSP) a na návrh žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP) aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 4 SSP.

11. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

12. Úlohou správneho orgánu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 5.000,- eur za porušenie zákonných povinností na úseku zákazu nelegálneho zamestnávania.

13. Zástupca žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom dňa 23.01.2019 trval na podanej správnej žalobe, zopakoval priebeh vykonanej inšpekcie práce na prevádzke žalobcu dňa 29.03.2017 a predovšetkým namietal, že v administratívnom spise sa nenachádza písomné poverenie Generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce v zmysle § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, ktorým by poveril správny orgán prvého stupňa (mimo územného obvodu Inšpektorátu práce Košice) vykonať úlohy podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce. Aj keď podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou inšpektorov práce sa takýmto poverením preukázať pri začatí inšpekcie práce, v tomto prípade sa tak nestalo a uvedené poverenie nie je ani súčasťou administratívneho spisu. Opätovne namietal aj porušenie procesných ustanovení v súvislosti so spísaním protokolu z inšpekcie práce, ktorý nebol spísaný na mieste jej výkonu, so žalobcom nebol prerokovaný a na protokole chýba podpis štatutárneho zástupcu žalobcu. V prípade, ak by zástupca žalobcu protokol odmietol podpísať, bolo povinnosťou správneho orgánu túto skutočnosť označiť v protokole, čo sa však nestalo. Protokol tak neobsahuje zákonom prepísané náležitosti v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce.

14. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom predložila poverenie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce č. 20/2017 zo dňa 24.03.29017, ktorým poveril U.. W. M. Inšpektorát práce v Košiciach vykonaním úloh podľa § 7 ods. 3 písm. a/, i/ a j/ zákona o inšpekcii práce v územnom obvode Inšpektorátu práce Bratislava a to v období od 24.03.2017 do ukončenia výkonu inšpekcie práce , najneskôr do 31.12.2017. Zároveň uviedla, že ide o všeobecné poverenie na vykonanie označených úloh na pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktorí sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. Uvedeným postupom sa má zabrániť aj prípadnému korupčnému správaniu, pretože inšpektori práce, ktorí sú zaradení na jednom inšpektoráte práce, môžu vykonať inšpekciu práce aj v inom územnom obvode.

15. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Zákonník práce), závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa ods.3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

17. Podľa § 2 ods.2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobu, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 3 ods.2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.3.

19. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len „dohľad“), c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

20. Podľa § 2 ods.1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.

22. Podľa § 7 ods. 3 - písm. a/, i/ a j/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú 1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia, rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu a prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov,

23. Podľa § 13 ods.1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný a/ oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce, b/zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa, c/ informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

24. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, v prípade zistenie nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo z fyzickou osobu, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

25. Podľa § 14 ods.1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúci z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania k protokolu, podpis inšpektora práce a otlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods.3 písm.b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané aj dohodnuté mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa ods.2 označeného ustanovenia zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods.2 písm.a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods.2 písm.b/,c/,g/,h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

26. Podľa § 14 ods.3 písm.a/ zákona o inšpekcii práce inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom uvedenie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

27. Podľa § 19 ods.2 písm.a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- do 200.000,- eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

28. Podľa § 19 ods.6 písm.a/ až e/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods.1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods.2 písm.a/ prvého bodu, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

29. Správny súd v rámci prejednávania správnej žaloby uložil žalovanému povinnosť predložiť originál poverenia Generálneho riaditeľa NIP č. 20/2017 na výkon inšpekcie práce v danej veci s tým, aby predložil do spisu aj evidenciu vydaných poverení v roku 2017, z ktorých bude zrejmá časová postupnosť ich vydávania. Uvedenú povinnosť žalovaný splnil zaslaním požadovaných dokladov dňa 29.01.2019 ako aj zaslaním originálu zoznamu poverení na vykonanie kontroly z roku 2017 v elektronickej podobe na CD nosiči ako aj v písomnej podobe.

30. Po preštudovaní obsahu predložených listinných dôkazov správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti námietky žalobcu, že správny orgán prvého stupňa prostredníctvom inšpektorov práce nebol oprávnený vykonať inšpekciu práce na jeho pracovisku dňa 29.03.2017 z dôvodu, že na uvedený postup nebol poverený generálnym riaditeľom NIP. Originál predloženého poverenia č. 20/2017 zo dňa 24.03.2017 (ktorému zodpovedá aj záznam v elektronickej podobe spolu s ostatnými vydanými povereniami v roku 2017 svedčí o tom, že takého poverenie bolo vydané dňa 24.03.2017 pred vykonaním inšpekcie práce, teda správny orgán prvého stupňa bol oprávnený vykonať inšpekciu práce aj mimo svojho územného obvodu, konkrétne v územnom obvode Inšpektorátu práce Bratislava, a to v rozsahu stanovenom v tomto poverení. Správny súd poukazuje aj na to, že z žiadneho ustanovenia zákona o inšpekcii práce inšpektorom vykonávajúcim inšpekciu práce nevyplývala povinnosť sa preukazovať kontrolovanej osobe týmto poverením. V tej súvislosti správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj námietku žalobcu, že bolo povinnosťou inšpektorov práce oznámiť svoj príchod na kontrolované pracovisko pred začatím inšpekcie práce, pretože tak ako to vyplýva z ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, takýto postup je možný iba v prípade, ak sa tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. Zo samotnej podstaty kontroly nelegálneho zamestnávania však vyplýva, že prvotné úkony (napr. zisťovanie dôvodu prítomnosti osôb na kontrolovanom pracovisku) sa vykonávajú bez oznámenia zodpovednej osobe a to práve z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu týchto úkonov.

31. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že tento obsahuje Protokol o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-95-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 05.06.2017, podľa § 7 ods.3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14, ods.1,2 a 4 zákona o inšpekcii práce, ktorá bola vykonaná dňa 29.03.2017 na pracovisku kontrolovaného subjektu a 05.06.2017 na Inšpektoráte práce Košice, v ktorom sa konštatuje, že dňa 29.03.2017 o 17.40 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu: Wagenhoffer Jozef, s.r.o., 831 01 Bratislava

- Nové mesto, Smrečianska 2, pracovisko: 831 01 Bratislava - Nové mesto, Smrečianska 2, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: 1/ A. X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P., M. XXX/XX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu ( vo výčape tohto zariadenia) a 2/ E. J., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G., W.. L. XXXX/XX, bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu ( pracoval v kuchyni). Správny orgán vykonávajúci inšpekciu práce v časti protokolu označenej ako zistené nedostatky konštatoval, že žalobca porušil ustanovenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Protokol neobsahuje dátum, kedy bol prerokovaný so žalobcom a ani vyjadrenie zamestnávateľa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole. Protokol nie je podpísaný štatutárnym zástupcom žalobcu.

32. V priebehu konania pred správnym súdom žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že dňa 29.04.2017 a následne dňa 20.05.2017 bol preukázateľne účastníkovi správneho konania, t.j. žalobcovi doručený protokol a výzva na jeho prerokovanie (preukázané doručenkami, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu). Následne a 05.06.2017 na základe žiadosti žalobcu mu bola zaslaná fotokópia celého spisového materiálu, vrátane protokolu. Keďže žalobca, jeho štatutár alebo splnomocnený zástupca sa na prerokovanie protokolu dňa 05.06.2017 nedostavili, aj keď boli riadne a včas o jeho termíne a mieste konania informovaní, ani neospravedlnili svoju neprítomnosť na prerokovaní protokolu, žalobca vychádzal zo skutočností označených v tomto protokole, pričom procesné práva žalobcu podľa žalovaného tak v žiadnom prípade neboli upreté.

33. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v správnej žalobe namietal tak nedostatky v procese samotnej inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná na mieste samom dňa 29.03.2017 ako aj nedostatky v konaní pred administratívnym orgánom, keď tvrdil, že protokol o inšpekcii práce mu nikdy nebol riadne doručený a nebol s ním ani prerokovaný zákonom predpísaným spôsobom. Svoje námietky vo vzťahu k inšpekcii práce špecifikoval tak, že inšpektori práce pri údajnej inšpekcii práce nekonali v súlade so zákonom, ak sa na začiatku kontroly predstavili ako úrad práce a nie ako inšpektori práce vykonávajúci inšpekciu práce, ďalej títo inšpektori po tom, čo sa dostavili na prevádzku na prevádzku s ním odmietli komunikovať a vyhrážali sa mu pokutou až do sumy 100.000,- eur, inšpektori práce sa odmietli riadne legitimovať svojimi preukazmi, správny orgán porušil svoje povinnosti aj tým, že o inšpekcii práce nebol ako konateľ spoločnosti informovaný vopred, preto takýmto nezákonným a protiprávnym postupom preto nemohol byť spoľahlivo zistený skutkový stav , čím záver administratívnych orgánov je nesprávny. Zároveň žalobca tvrdil, že ani kontrolované osoby a ani on sám nepredložili inšpektorom žiadne dohody, resp. pracovné zmluvy u označených pracovníkov, a to práve z dôvodu, že inšpektori nedodržali zákonný postup. Tvrdenie o tom, že inšpektorom boli predložené nejaké doklady žalobca považoval iba za fabuláciu majúcu jediný účel, a to uložiť mu pokutu. Zo všetkých týchto podstatných dôvodov preto v závere žaloby namietal aj nevhodnosť, nesprávnosť, nezákonnosť, neúčelnosť a neefektívnosť uloženej pokuty v sume 5.000,- eur.

34. Správny súd konštatuje, že vo zväzku dokladov, ktorý predložil žalobca spolu so správnou žalobou sa nachádza vo fotokópii aj protokol Inšpektorátu práce Košice č. IKO-95-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 11.04.2017 ( č.l. 20 spisu), ktorý bol žalobcovi doručený správnym orgánom prvého stupňa pred začatím správneho konania ako príloha jednej zo zaslaných výziev. Správny orgán vyzval žalobcu na prerokovanie tohto konkrétneho protokolu a pripojil poučenie ( v zmysle § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce), že ak žalobca nebude reagovať, protokol bude považovaný za prerokovaný. V rozpore s dokladmi predloženými žalobcom z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že protokol o výsledku inšpekcie práce s rovnakým číselným označením datovaný dňom 11.04.2017 sa v spise nenachádza, ale súčasťou administratívneho spisu je protokol č.: IKO-95-53-1.2/P-A28/17 zo dňa 05.06.2017, ktorý tvoril aj podklad pre začatie správneho konania (je označený v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 21.07.2017) ako aj podklad pre rozhodnutie správnych orgánov, pretože tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný sa v odôvodnení svojich rozhodnutí na tento protokol zo dňa 05.06.2017 odvolávajú. Správny súd zdôrazňuje, že náležitosti protokolu o inšpekcii práce vyplývajú priamo z ustanovenia § 14 ods.1 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého protokol musí obsahovať aj dátum, kedy bol vypracovaný. V preskúmavanej veci vznikla vážna pochybnosť o tom, či so žalobcom bol prerokovaný protokol, ktorý tvoril podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného, keď žalobcovi bol zaslaný na prerokovanie (spolu s poučením podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce) protokol zo dňa 11.04.2017, ale podkladom pre začatie ako aj pre rozhodnutia správnych orgánov bol iný, neskôr vypracovaný protokol zo dňa 05.06.2017.

35. Správny súd uzatvára, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že protokol s rovnakým číselným označením zo dňa 05.06.2017 preukázateľne so žalobcom, v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prerokovaný nebol. Aj keď z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že spolu s listom zo dňa 05.06.2017 bola žalobcovi zaslaná aj fotokópia označeného protokolu, žiadna výzva na prerokovanie tohto konkrétneho protokolu z 05.06.2017 žalobcovi doručená nebola a tento protokol mu tak bol zaslaný iba ako informácia o tom, čo je obsiahnuté v administratívnom spise (na žiadosť žalobcu). Žalobcovi tak nebola daná možnosť reagovať na skutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto protokole a v prípade, ak protokol so žalobcom prerokovaný nebol, došlo k podstatnému porušeniu procesných práv žalobcu v správnom konaní.

36. Vzhľadom na tieto skutočnosti svedčiace o porušení konkrétneho ustanovenia zákona o inšpekcii práce (povinnosť prerokovať protokol o inšpekcii práce s účastníkom konania stanovená v ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce) správny súd žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil podľa § 191 ods.1 písm. g/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

37. Vychádzajúc so záveru o podstatnom porušení procesných práv žalobcu v konaní pred administratívnym orgánom, správny súd ďalšie námietky žalobcu s prihliadnutím na procesnú ekonómiu nevyhodnocoval.

38. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude, aby sa v ďalšom postupe vysporiadali s vytýkaným procesným pochybením a vo veci ďalej postupovali zákonným spôsobom, pri zachovaní všetkých procesných práv účastníka konania.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP a z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.