Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/134/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátuJUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manžela: B.. B. N., C. Q. XX.XX.XXXX, B. XX, S., proti manželke: B.. B.U. N., C. Q. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, S., zastúpená advokátkou JUDr. Dominika Sarková, so sídlom Martina Granca 7, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej A. N., C. Q. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. januára, č. k. 61P 239/2015-184, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. januára, č. k. 61P 239/2015-184 v napadnutom výroku o rozvode manželstva a vo výroku o výživnom, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 09.01.2018, č. k. 25P 164/2014 - 281, rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletú A. N. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Ďalej rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a styk otca s maloletou neupravil. Otcovi uložil súd prvej inštancie v rozsudku povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 27.09.1997. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno dieťa a to A. N., C.. XX.XX.XXXX. Manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manžel má nový vzťah, z ktorého sa 6.1.2017 narodilo dieťa. Manžel je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1.329,- eur netto. Okrem dvoch bytov, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a sú v užívaní manželky, je manžel podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy, lesných pozemkov a stavieb, nachádzajúcich sa v obci Dolná Krupá, za prenájom ktorých má príjem vo výške 4.526,26 eur ročne. Okrem toho je tiež podielovým spoluvlastníkom 4-izbového bytu v Bratislave a vlastníkom chaty - slameného domu v obci Ohrady, ktorá sa prenajíma cez webový portál za sumu cca. 40 eur na noc. Vlastní motorové vozidlo zn. Kia Ceed. Spoločne s partnerkou, jej dcérou z predchádzajúceho vzťahu a maloletým synom býva manžel v rodinnom dome vo Hviezdoslavove. Vlastníkom tohto domu je matka jeho partnerky, ktorej za užívanie domu hradí sumu 679,87,- eur mesačne, predstavujúcu výšku splátky hypotekárneho úveru čerpaného na kúpu tejto nehnuteľnosti. Medzi ďalšie mesačné výdavky manžela patria: energie (elektrina, koncesia) 76,- eur, TV a internet 18 eur, prevádzka a servis auta 100,- eur, potraviny a drogéria 250,- eur, výdavky na maloletého syna (drogéria, oblečenie, potraviny) 120,- eur, splátky pôžičiek 150,- eur. Manželka je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem je vo výške 648,- eur netto. Na maloletú dcéru poberá rodinné prídavky vo výške 23,52,- eur mesačne. Je výlučnou vlastníčkou 1-izbového bytu a spoločne s manželom vlastní 2-izbový byt v Bratislave, oba byty sa prenajímajú. Z prenájmu týchto bytov má príjem spolu vo výške 690,- eur mesačne (za 2-izbový byt 490,- eur a za 1-izbový byt 200,- eur). S maloletou dcérou býva v 3-izbovom byte, ktorý je taktiež súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi mesačné výdavky manželky patria: splátka hypotekárneho úveru 560,- eur, splátka spotrebného úveru 208,34,- eur, poplatky za byty (príspevky do fondu opráv a pod.) 346,51,- eur, služby mobilného operátora (telefóny, tablet, TV a internet) 65,- eur, energie (elektrina, plyn, RTVS) za všetky byty 70,- eur, dane a poistky nehnuteľností priemerne 60,- eur, ostatné náklady (potraviny, drogéria, údržba domácností, doprava, oblečenie, ošetrenia a lieky, voľný čas) priemerne 650,- eur mesačne. Maloletá A. je študentkou gymnázia. Musí dodržiavať bezlepkovú diétu, z dôvodu skoliózy chrbtice má zvýšené výdavky na zabezpečenie rehabilitačnej starostlivosti. Medzi priemerné mesačné výdavky maloletej matka zahrnula: potraviny štandard 139,89 eur, bezlepkové potraviny 45,35 eur, obedy v škole 15,50 eur, drogéria a strihanie 25,28 eur, oblečenie a obuv 102,96 eur, služby mobilných operátorov 37,63 eur, lieky, zubár a rehabilitácie 32,65 eur, doprava a cestovné poistenie 19,06 eur, voľnočasové aktivity (kultúra, kino, vreckové) 54,19 eur, výlety a prázdniny 86,50 eur, školské potreby, doučovanie a knihy 39,28 eur, pomerné náklady na bývanie a na energie 245,50 eur. Prvoinštančný súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Prvoinštančný súd uviedol, že manželské spolužitie je jednou z povinností manželov. Manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manžel má nový vzťah, z ktorého sa 6.1.2017 narodilo dieťa. Manžel už nemal záujem v manželstve zotrvávať, v psychologickej intervencii nevidel žiadny zmysel, vylučoval obnovu manželského spolužitia. Vzhľadom na priebeh manželstva, intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na nový vzťah navrhovateľa bol prvoinštančný súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd prvej inštancie ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej prvoinštančný súd rozhodol tak, že zveril maloletú Viktóriu do osobnej starostlivosti matky, nakoľko s touto úpravou obidvaja rodičia ako aj kolízny opatrovník súhlasili. Zároveň určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Prvoinštančný súd uviedol, že zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom. Výživné prvoinštančný súd určil v sume 300,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že takto určené výživné je v súlade s potrebami maloletej, ako aj schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného prvoinštančný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, možnosti matky, ako aj z možností a majetkových pomerov otca. Prvoinštančný súd uviedol, že odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, ale výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje prvoinštančný súd za primeranú možnostiam otca. Prvoinštančný súd zdôraznil, že výživné, ktoré určil zodpovedá cca 22% z príjmu otca, je teda v možnostiach otca ho uhrádzať a popritom uhrádzať aj vlastné náklady. Náklady na bývanie otca vo výške 600,- eur prvoinštančný súd nezohľadňoval, nakoľko nepovažuje za dôveryhodné vyjadrenie otca, že matke svojej partnerky, s ktorou žije a má dieťa, uhrádza takto vysoký poplatok za bývanie. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd prvej inštancie za neprimerané a to, ako vzhľadom na výdavky maloletej, tak aj na možnosti otca. Niektoré výdavky maloletej súd prvej inštancie nezohľadnil a to výdavky na hypotekárny úver, nakoľko ide o výdavok vlastníkov nehnuteľností a tým nie je dcéra. Niektoré výdavky považoval súd prvej inštancie za nadhodnotené, napr. výdavok na stravu a výdavky na výlety a prázdniny. Prvoinštančný súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu, ktoré má právo na primerané výživné od svojho otca. Prvoinštančný súd ustálil výdavky na maloletú vo výške cca 450-470,- eur mesačne a vzhľadom na príjem rodičov rozložil povinnosť prispievať na výživu maloletej u otca v 2/3 a u matky v 1/3, pričom pri príjmoch rodičov bral do úvahy tú skutočnosť, že matka má príjem z prenájmu nehnuteľnosti v spoluvlastníctve manželov, ako aj to, že nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve prenajíma len za náklady, v dôsledku čoho sa vzdáva vyšších príjmov. Prvoinštančný súd ustálil, že pokiaľ otec prispeje na dieťa sumou 300,- eur mesačne, prídavok na dieťa predstavuje cca 23,- eur mesačne a príspevok zo strany matky bude cca 150,- eur mesačne, budú tak pokryté náklady, na výdavky maloletej. Prvoinštančný súd pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 18, §19 ods.1, §22, §23 ods. 1,2 a 3, § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1,2,3 a 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Manželka v zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie a to proti výroku o rozvode manželstva a výroku v časti týkajúcej sa výšky výživného a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Manželka má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manželka poukázala v odvolaní na to, že už počas manželstva mal a v podstate aj má manžel mimomanželské vzťahy. Mimomanželské vzťahy mal už od roku 2006, t.j. 9 rokov po uzatvorení manželstva, pričom aj napriek tejto skutočnosti manželka naďalej pokračovala v budovaní rodinného zázemia, vytvorení priestoru bezpečia, istoty a lásky pre ich spoločnú rodinu, ktorú si založili. Vzťahy sa čiastočne narušili v auguste 2014, kedy sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti a nechal manželku s maloletou samé, v ich spoločnom byte. Manželka zastáva názor, že skutočnosť, že má manžel mimomanželský vzťah, z ktorého sa mu narodil syn, je tiež v podstate krízou. Manželka je ochotná pristúpiť k rôznym riešeniam za účelom zachovania manželstva a nestotožňuje sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletej, nakoľko je v prospech maloletej zachovanie úplnej rodiny, ako základnej bunky spoločnosti, keďže maloletá potrebuje otca a snaží sa s ním udržiavať čo najčastejší kontakt, aj napriek tomu, že manžel sa v uplynulom období o maloletú aktívne nezaujímal a stretáva sa s ňou čoraz menej, aj to iba z iniciatívy maloletej. Manželka rozporovala v odvolaní aj súdom prvej inštancie ustálenú príčinu rozvratu manželstva. Podľa názoru manželky nešlo o povahové a názorové nezhody manželov, ale manžel odišiel z domácnosti kvôli mimomanželskému vzťahu, z ktorého má v súčasnosti aj maloleté dieťa, v dôsledku čoho došlo k narušeniu manželského vzťahu. Manželka poukázala v odvolaní aj na to, že akékoľvek zľahčovanie, alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie. Nakoľko mala a má záujem obnoviť manželské spolužitie mal sa súd prvej inštancie intenzívnejšie pokúsiť o jeho obnovenie napr. aj prostredníctvom psychologickej intervencie. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nepokúsil o psychologickú intervenciu, nie je možné konštatovať, že obnovenie manželského spolužitia medzi manželmi nie je možné. Manželka sa odvolala aj čo do výšky určeného výživného, nakoľko zastáva názor, že táto neodzrkadľuje odôvodnené potreby maloletej, možnosti, schopnosti a majetkové pomery manžela a ani tú skutočnosť, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zároveň sa manželka nestotožňuje s tým, že súd prvej inštancie priznal výživné až odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode a nie odo dňa začatia konania. Poukázala na to, že pravdivo uviedla, aké má výdavky na maloletú a z čoho pozostávajú, rovnako uviedla, že ku všetkým uvedeným výdavkom môže v prípade potreby predložiť ďalšie dôkazy, ako napríklad pokladničné doklady. Manželka uviedla, že prvoinštančný súd, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku konkrétne z odseku 9 a 10, vychádzal z iných výdavkov, keď uvádza, že náklady manželky v podobe poplatkov za byty (príspevky do fondu opráv a pod.) sú vo výške 346,51 Eur, pričom z jej vyjadrenia a predložených dôkazov vyplýva, že uvedená suma mala pozostávať z poplatkov za 1- izbový byt vo výške 91,98 eur, poplatkov za 2-izbový byt vo výške 138,57 eur a poplatkov za 3- izbový byt vo výške 184,98 eur, z čoho vyplýva, že správne mal súd prvej inštancie vychádzať z poplatkov za byty v celkovej výške 415,53 Eur. Ďalej poukázala na to, že prvoinštančný súd vychádzal z pomerných nákladov na bývanie a na energie vo výške 245,50 Eur, pričom spolu predstavujú náklady na bývanie maloletej 525,66 Eur. Manželka zdôraznila, že náklady na bývanie pozostávajú zo sumy 560,- eur za hypotekárny úver, ktorý si manželia zobrali za účelom kúpy bytu, v ktorom do dnešného dňa manželka spolu s maloletou bývajú, pričom uvedené náklady pripadajú na maloletú vo výške 280,- Eur, zo sumy 208,34 eur za spotrebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý si manželia zobrali za účelom rekonštrukcie bytu, v ktorom býva s maloletou, pričom z uvedených nákladov pripadá na maloletú suma vo výške 104,17 Eur, suma 184,98 eur za poplatky za 3-izbový byt (príspevok do fondu opráv a pod.), pričom aj v tomto prípade na maloletú pripadá suma vo výške 92,49 Eur, suma 22,- eur za služby mobilného operátora - televíziu a internet, z čoho na maloletú pripadá suma vo výške 11,- Eur, suma 36,- eur za energie t.j. elektrinu, plyn a RTVS, z čoho na maloletú pripadá suma vo výške 18,- Eur a suma 40,-eur za bežnú údržbu bytu (opravy, prípravky do domácnosti a pod), z čoho na maloletú pripadá suma vo výške 20,- Eur. Pre vysvetlenie manželka uviedla, že v tabuľke nákladov na bývanie uviedla sumu 245,49 Eur (ktorú ale následne upravila z dôvodu zvýšenia poplatkov za 3-izbový byt), avšak vychádzala zo skutočnosti, že aj ona má vo vzťahu k maloletej vyživovaciu povinnosť, a preto uvedené náklady na bývanie pre maloletú vo výške 525,66 Eur (predtým vo výške 491,15 Eur) rozdelila na polovicu t.j. v rovnakom pomere pre matku a aj pre otca. Poukázala na to, že ak by uvedené náklady prerátala v súdom určenom pomere, podľa ktorého má manžel prispievať na výživu maloletej v pomere 2/3 a manželka v pomere 1/3 , manžel by mal len na výživné pokrývajúce náklady na bývanie prispievať sumu vo výške 350,44 Eur. Pre úplnosť ešte uviedla, že výška výdavkov na obedy v školskej jedálni sa zmenila zo sumy vo výške 15,50 Eur na sumu vo výške 31,- Eur a to z dôvodu prechodu zo základnej školy na strednú školu. Ďalej poukázala na to, že prvoinštančný súd nezohľadnil výdavky na hypotekárny úver, pričom uvedená splátka hypotekárneho úveru je nevyhnutná pre zabezpečenie bývania pre maloletú a ak by uvedené splátky neplatila mohlo by dôjsť k nežiaducim následkom, v dôsledku čoho by bola aj spolu s maloletou nútená vysťahovať sa z 3- izbového bytu, čím by tak bola maloletá vytrhnutá aj zo svojho bezpečného a stabilného prostredia. Rovnako zastáva názor, že v prípade, ak by neplatila splátky hypotekárneho úvery, platila by nájomné za byt, čo je podľa jej názoru v podstate totožný výdavok, nakoľko ide o výdavok na zabezpečenie bývania pre maloletú. Prvoinštančný súd v prípade, ak bol toho názoru, že nejde o reálne výdavky mal vykonať aj dôkaz, ktorý navrhla manželka, a to jednotlivé pokladničné bloky preukazujúce priemernú výšku mesačných nákladov na stravu. Ďalší rozpor v rozhodnutí vidí manželka v tom, že prvoinštančný súd konštatoval, že maloletá musí dodržiavať bezlepkovú diétu, v dôsledku čoho má prirodzene zvýšené náklady na stravu a na druhej strane uvedené náklady na stravu považoval za nadhodnotené, a teda na tieto výdavky neprihliadol. Manželka ďalej poukázala na to, že maloletá má právo chodievať na výlety a prázdniny, nakoľko aj samotný manžel chodí na rôzne dovolenky a výlety napr. na Kapverdské ostrovy a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančný súd nešpecifikoval o aké nadhodnotené výdavky ide, považuje manželka rozsudok v tejto časti za nedostatočne odôvodnený a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľný. Ďalej uviedla, že majetkové pomery manžela a jeho životnú úroveň preukazuje aj tá skutočnosť, že manžel má bývanie vyššieho štandardu, nakoľko býva v rodinnom dome v novostavbe vo Hviezdoslavove, ktorá je podľa názoru manželky v majetku manžela, a to bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností. Manželka zastáva názor, že uvedená nehnuteľnosť nie je v katastri nehnuteľností vedená, ako vlastníctvo manžela z toho dôvodu, že by to následne mohlo mať vplyv na prípadné vyporiadanie BSM manželov, ako aj na posudzovanie životnej úrovne manžela, rovnako zastáva manželka názor, že kúpnu cenu z predaja nehnuteľností uvedenú nižšie použil práve na financovanie uvedenej nehnuteľnosti prípadne zariadenia. Poukázala aj na to, že životnú úroveň manžela zvýšil aj príjem z predaja nehnuteľností v októbri 2015, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ohrady vo výške 86.000,- Eur. Životnú úroveň manžela preukazujú aj pôžičky, ktoré si manžel zobral z jednotlivých inštitúcií, ako Customer Finance Holding, a.s. a spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., ktoré využíva na financovanie novej rodiny. Ďalej uviedla, že vyššiu životnú úroveň manžela, ako vyplýva z bankových výpisov, preukazujú okrem pôžičiek aj vysoké hotovostné výbery z bankomatov, výdavky manžela v reštauráciách, či podnikoch ako napr. Kubu, Wagamama, Club Dunajská Streda, Hotel Kormorán Šamorín a pod., nákupy šatstva, či doplnkov v obchodoch určených pre ženy ako napr. Mohito, Sinsay, Stradivarius a pod., výdavky na dieťa ako napr. japonské plienky, baby plavecký kurz a pod. Zároveň manželka poukázala na skutočnosť, že manželove priemerné mesačné výdavky, ako vyplýva z bankových výpisov za obdobie november 2016 až júl 2017 sú vo výške cca. 2.330,- Eur, pričom ani jeden z týchto výdavkov nebol na maloletú. Podľa názoru manželky tieto uvedené skutočnosti preukazujúce schopnosti, možnosti, matkové pomery, a teda aj životnú úroveň manžela podľa nebral súd prvej inštancie dostatočne do úvahy. Manželka má za to, že vzhľadom na uvádzané skutočnosti, možnosti, schopnosti a majetkové pomery manžela je prípustné, aby boli pri určení výšky výživného zohľadnené aj náklady na voľnočasové aktivity, výlety, záľuby, záujmové činnosti. Uviedla aj, že žiadala, aby pri určovaní výživného prihliadol súd aj na výdavok na jazdecký krúžok, ktorý má záujem, aby maloletá navštevovala, nakoľko mala maloletá v tomto športe dobré výsledky a navyše tento šport sa zároveň odporúča pri liečení skoliózy chrbtice, pričom mesačné náklady na jazdecký krúžok sú vo výške cca 130,- Eur. Zároveň vzhľadom na nepravidelný chrup maloletej lekár odporúčal nasadiť fixný strojček na chrup maloletej na obdobie 2 rokov, ktorého doplatok by však bol vo výške cca. 1.600,- Eur v priebehu celého obdobia, čo predstavuje zvýšenie mesačných výdavkov o sumu cca. 67 Eur. Tieto uvádzané skutočnosti prvoinštančný súd nijakým spôsobom nezohľadnil.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril v tom zmysle, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nemá záujem o zotrvanie v manželstve, a ani psychologická intervencia jeho rozhodnutie nezmenia. Myslím si, že manželku núti zotrvať v manželstve za každú cenu jej vierovyznanie, aj keď už k nemu žiadne city neprechováva. Poukázal na to, že manželka sa nepokúsila a nevynaložila všetky prostriedky a úsilie na jeho zotrvanie, keď odišiel zo spoločnej domácnosti v auguste 2014. Keď odchádzal zo spoločnej domácnosti ich intímny život nefungoval už viac ako 3 roky. Uviedol, že manželka s ním nekomunikuje, ani osobne, ani telefonicky a ani cez e-mail. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti a následného podania o rozvod nebol jeho mimomanželský vzťah. Ďalej poukázal na to, že už dva a pol roka žije s novou partnerkou, s ktorou má 16- mesačného syna a chceli by sa vziať. Partnerka je tehotná a koncom septembra 2018 očakávajú druhé spoločné dieťa. Ďalej uviedol, že jeho príjem je 1.329,- Eur netto mesačne. Okrem toho raz ročne dostáva príjem 4.526,26 Eur za prenájom pozemkov. Tento príjem delí na tri časti medzi jeho, sestru a mamu. Sestra je spoluvlastníkom na predmetných pozemkoch, takže má právo na tieto peniaze a po ich dohode dávajú časť aj ich mame, ktorá sa na dedičskom konaní po smrti otca, vzdala pozemkov v ich prospech. Jeho príjem z tohto prenájmu je 125-, Eur mesačne. Iné príjmy ani úspory nemá. Ďalej uviedol, že nemá príjem za prenájom chaty v obci Ohrady, okres Dunajská Streda. Polovicu chaty vlastní jeho mama a on so sestrou vlastnia každý podiel 1/4. O prenájme rozhodla, ako väčšinový vlastník, jeho mama so sestrou. Chata sa prenajíma za cenu 40,- Eur/noc, sezónne len počas leta. Príjem za obdobie roka činí cca. 3.000,- Eur, z čoho sa platí daň štátu a náklady ako plyn, elektrina, žumpa, údržba. Sestra s manželom si zobrali úver na rekonštrukciu chaty, ktorý doteraz splácajú. Len za rok 2016 a 2017 boli náklady na rekonštrukciu vo výške cca. 7.000,- Eur. Poukázal na to, že si zobral pôžičky, ktoré boli použité na zabezpečenie chodu domácnosti a životnej úrovne jeho syna a partnerky, ktorá je na materskej a žiadny iný príjem nemá. K predaju pozemkov uviedol, že ich predal v roku 2015 za cenu 82.000,- Eur. Tieto peniaze už nemá k dispozícii, platil z nich všetky náklady životnej úrovne manželky a maloletej, splatil dlhy, ktoré mal, vrátane pôžičiek a dlžôb u svojej mamy. Ďalej z nich platil mesačne hypotéku za 3 - izbový byt, v ktorom býva manželka s dcérou (660, resp. 550,- Eur), poplatky bytovej správe za byt vo výške 115,- Eur a za 2- izbový byt vo výške 138,- Eur, faktúry za elektrinu, plyn, TV a internet, daň za byty, vyúčtovania za byty, auto (benzín, poistenie, opravy a prehliadky), poistenie bytov. Kúpil dcére mobil za 800,- Eur, notebook za 800,- Eur, televízor za 1.000,- Eur, kupoval jej oblečenie, boli spolu na výletoch (Poľsko, SR, Rakúsko...), vozieval maloletú k babke do Trenčína, zaplatil jej lyžiarsky zájazd a výstroj, boli spolu na koncertoch vo Viedni, ktoré hradil, dával jej vreckové. Manželke poslal na účet v septembri 2015 sumu 1.000,- Eur na maloletú, v lete 2016 jej poslal 1.600,- Eur, za ktoré boli s maloletou na dovolenke, maloletej dal na Vianoce poukaz od cestovnej kancelárie v hodnote 1.000,-Eur, za ktoré boli opäť obidve na dovolenke. Ďalej poukázal i na to, že peniaze za predaj pozemkov okrem iného, vo veľkej miere, použil na svoje životné náklady, pretože od 1. januára 2016 do 1. novembra 2016 bol nezamestnaný. Ďalej uviedol, že odkedy nežije v spoločnej domácnosti s manželkou, bol len na jednej dovolenke, a to v roku 2015. Je síce spoluvlastníkom 4 -izbového bytu na Martinčekovej ulici v Bratislave, ktorým sa stal v rámci dedičského konania, kde sa ho mama vzdala v prospech neho a sestry a je tam vecné bremeno doživotného užívania bytu mamou. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že rodinný dom, v ktorom momentálne býva spolu so svojou partnerkou a maloletým synom nie je v jeho vlastníctve. Rodičia jeho partnerky si riadne zobrali úver v Prvej stavebnej sporiteľni a v katastri je zapísaný ozajstný vlastník nehnuteľnosti. Poukázal i na to, že priateľka má jediný príjem a to materskú vo výške 213,- Eur. Zároveň má vyživovaciu povinnosť na staršiu 15 ročnú dcéru, preto sa nemôže aktívne podieľať na nákladoch chodu domácnosti v plnej miere. Poukázal i na to, že aj manželka mala príjem z predaja nehnuteľnosti.

6. K vyjadreniu otca k odvolaniu sa manželka vyjadrila podaním zo dňa 17.07.2018, v ktorom v podstate zopakovala to, čo už uviedla vo svojom odvolaní. Zdôraznila, že sa pokúšala o obnovu vzťahu, nespočetne veľakrát sa pokúšala dovolať navrhovateľovi alebo inými spôsobmi sa s ním skontaktovať, avšak manžel na jej telefonáty nereagoval. Uviedla, že mimomanželské vzťahy mal manžel už od roku 2006, napr. s kolegyňou zo zamestnania. Zároveň manžel sám na poslednom pojednávaní uviedol, že má vzťah od 2011-2010. Pokiaľ ide o tvrdene manžela o tom, že peniaze za predaj nehnuteľností použil vo veľkej miere na životné náklady v čase keď bol nezamestnaný, považuje manželka za zavádzajúce, v opačnom prípade by to znamenalo, že mal manžel v uvedenom období veľmi vysokú životnú úroveň, keďže v tom čase poberal aj dávku v nezamestnanosti. Ďalej poukázala na to, že manžel býva v novostavbe - rodinnom dome a poukazuje pritom na to, že manželka by mohla spolu s maloletou bývať v menšom byte s nižšími nákladmi, čím by v podstate došlo k vytrhnutiu maloletej z jej stabilného prostredia, ako aj k zníženiu životnej úrovne maloletej, čím by vznikol výrazný rozdiel životnej úrovne manžela a maloletej. Podľa názoru manželky nie je namieste, aby sa maloletá musela sťahovať a uskromňovať kvôli tomu, aby manžel mal vyššie životné podmienky.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.04.2019 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.).

8. V odvolaní voči výroku, ktorým súd rozviedol manželstvo, manželka namieta, že neboli splnené podmienky k rozvodu, nakoľko je možná obnova a prvoinštančný súd sa mal intenzívnejšie pokúsiť o obnovenie vzťahu, ako napríklad prostredníctvom psychologickej intervencie. Keďže sa prvoinštančný súd nepokúsil o psychologickú intervenciu nie je podľa manželky možné konštatovať, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Odvolací súd z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva je vecne správne. K rozvodu manželstva musia byť splnené zákonné podmienky upravené v ust. § 23 Zákona o rodine a to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. V danej veci zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v auguste 2014, od tejto doby manželia spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spoločne, nestarajú sa spoločne o potreby rodiny. Manžel má novú partnerku, s ktorou má toho času už dve maloleté deti. Za takéhoto stavu je jednoznačne preukázané, že obnova vzťahu už nie je reálna, a že sú naplnené všetky zákonné podmienky k rozvodu manželstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nie je možné nútiť nasilu zotrvávať niektorého z manželov v nefunkčnom vzťahu. V danom prípade sa jednoznačne dá konštatovať aj bez psychologickej intervencie, že nie je možná obnova vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že k obnove vzťahu je potrebné chcenie oboch manželov. Za situácie, keď manžel nadviazal vážnu známosť, s novou partnerkou žije v jednej domácnosti a majú spolu dve maloleté deti, je nad akékoľvek pochyby zrejmé, že tento vzťah považuje manžel za funkčný a trvalý a je vylúčená obnova predchádzajúceho vzťahu s manželkou. Manželka namietala aj to, že prvoinštančný súd nesprávne ustálil príčinu rozvratu manželstva, keď uviedol, že rozvrat spočíva v názorových a v povahových nezhodách. Podľa matky príčinou rozvratu bol mimomanželský vzťah manžela. Odvolací súd v danej veci uvádza, že má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že z vykonaného dokazovania a to výpovedí manželov, je možné ustáliť to, že rozvrat bol zapríčinený odlišnosťou názorovou a povahovou. Manželstvo už neplnilo svoje funkcie od roku 2011. Odvolací súd však dáva za pravdu aj manželke, že bola preukázaná nevera manžela a aj táto skutočnosť je jednou z príčin rozvratu, keď manželia si majú byť verní. Neúplné ustálenie príčin rozvratu vzťahu však v danej veci neznamená také pochybenie zo strany prvoinštančného súdu, ktoré by spôsobovalo nesprávnosť rozhodnutia.

9. Manželka podala odvolanie aj čo do výroku o uložení vyživovacej povinnosti otcovi. Namietala, že prvoinštančný súd nesprávne určil moment, od kedy je otec povinný platiť výživné, keď povinnosť mu určil až od právoplatnosti rozvodu manželstva a nie od podania návrhu na súd. Ďalej namietala, že určené výživné je neprimerane nízke s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj na náklady, ktoré vynakladá na maloletú. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v časti určenej vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine upravujúcimi vyživovaciu povinnosť rodiča k deťom. Prvoinštančný súd riadne vykonal dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, ich možností a schopností a taktiež správne ustálil náklady na maloletú a správne určil aj dobu od kedy uložil otcovi povinnosť platiť výživné.

10. Na vysvetlenie správnosti určenia doby, od ktorej má otec povinnosť platiť výživné, odvolací súd uvádza, že spolu s konaním o rozvod manželstva s maloletými deťmi, je zo zákona spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, ako ustanovuje § 100 Civilného mimosporového poriadku. Z dikcie predmetného ustanovenia je zrejmé, že sa upravujú rodičovské práv a povinnosti, teda aj povinnosť vyživovacia, na čas po rozvode. Je teda vylúčené v konaní o rozvod, aby sa výživné upravilo spätne, či od podania návrhu. V prípade, ak rodičia spolu nežijú, hoc sú stále manželia a rodič, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, má za to, že si druhý rodič neplní vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu, má možnosť podať návrh na určenie výživného na čas do rozvodu. Manželka takýto návrh nepodala, hoci jej v tom nebránila žiadna objektívna prekážka.

11. Manželka ďalej namietala, že určená výška výživného 300,- eur mesačne je nedostatočná, nezohľadňuje náklady na maloletú a nezodpovedá ani možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Matka v odvolaní poukazuje na to, že prvoinštančný súd nesprávne určil jej náklady na bývanie, keď uvádzala náklady vo výške 415,53 eur a to za 1 - izbový byt vo výške 91,98 eur, za 2 - izbový byt vo výške 138,57 eur a 3 - izbový byt vo výške 184,98,- eur. V odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu sú tieto náklady uvedené vo výške 245,49 eur. Odvolací súd má za to, že tieto náklady sú uvedené správne, keď súd prvej inštancie bral do úvahy náklady za byt, v ktorom matka s maloletou býva a sama matka vo vyčíslení nákladov na č. l. 89 spisu uvádza ako pomernú časť nákladov na bývanie na maloletú sumu 245,49 eur. Náklady na 2- izbový byt a 1 - izbový byt nie je možné brať do úvahy, navyše matka predmetné nehnuteľnosti prenajíma a z prenájmu môže pokryť prezentované výdavky. 1 -izbový byt je v osobnom vlastníctve matky a správne prvoinštančný súd poukázal na tú skutočnosť, že tento byt prenajíma matka za 200,- eur mesačne, teda o dosť nižšiu cenu, ako sa pohybuje nájomné v danej lokalite. Matka ďalej namieta v odvolaní, že prvoinštančný súd nezisťoval poriadne náklady na maloletú, nevykonal dokazovanie pokladničnými blokmi za nákupy, ktoré matka chcela predložiť. Odvolací súd aj v tejto otázke dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa dostatočne zaoberal otázkou oprávnených nákladov na maloleté dieťa, tieto ustálil priemerne v sume 450-470,- eur, ktorú sumu považuje aj odvolací súd za reálnu a takú, ktorá je potrebná na uspokojenie potrieb maloletej a to nie len nevyhnutných, ako je strava, hygiena, vzdelanie, ale aj náklady na voľnočasové aktivity a takto ustálená suma plne zodpovedá aj životnej úrovni rodičov. Suma nákladov ustálených súdom prvej inštancie zodpovedá takmer 5-násobku sumy životného minima stanoveného zákonom na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Tieto náklady určil prvoinštančný súd podľa nákladov uvedených matkou, bral do úvahy aj o niečo zvýšené náklady na stravu, z dôvodu bezlepkovej diéty. Nie je však povinnosťou prvoinštančného súdu vychádzať presne z nákladov uvedených rodičom, súd má právo tieto upraviť a ustáliť aj v nižšej sume a to práve s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich životnú úroveň. Nie je povinnosťou súdu skúmať podrobne každý pokladničný blok za nákup, navyše z takto predložených blokov sa ani nedá presne určiť, či išlo skutočne o nákup pre maloletú, či išlo o nákup nevyhnutnej potraviny, či ošatenia, či iného tovaru. K argumentácii matky, že súd nezohľadnil výdavok na maloletú na krúžok kone a náklad na zubný strojček odvolací súd uvádza, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani toho času tu daný náklad reálne nie je, a nemožno zohľadňovať prípadné budúce výdavky na maloletú. Ak sa zmenia pomery a náklady na maloletú sa výrazne zvýšia, môže to byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o určenom výživnom, ale až vtedy ak k takejto zmene reálne dôjde. Navyše má odvolací súd za to, že stanovené výživné a pomery matky umožňujú zabezpečiť, aby dcéra chodila na krúžok kone a aj aby dala dcére urobiť zubný strojček. Odvolací súd nezistil, ani to, že by nebolo zohľadnené stravné v školskej jedálni v správnej výške. Manželka v odvolaní poukázala na to, že došlo prestupom na gymnázium k navýšeniu platby za stravu v škole z 15,- eur na 30,- eur. Z vyčíslenia nákladov na maloletú na č. l. 89 spisu manželka uvádzala náklad na stravu mesačne okolo 30,- eur, avšak za niektoré mesiace tento náklad nemala, resp. bol nižší a suma 15,50 eur za stravu v školskej jedálni, ako uviedol prvoinštančný súd vychádza z matkou vyčíslených a spriemerovaných nákladov. K navýšeniu stravného v školskej jedálni nedošlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie a teda nejde o zmenu, ktorú by mal odvolací súd brať do úvahy. Odvolací súd taktiež nezistil, že by životná úroveň manžela bola diametrálne odlišná od životnej úrovne manželky a maloletej. To, že manžel býva v rodinnom dome v Hviezdoslavove neznamená, že je jeho životná úroveň vyššia, ako úroveň manželky a maloletej, ktoré bývajú v 3 - izbovom byte v Bratislave. Nemožno ani tvrdiť, že otec vlastní tento dom, keď nie je zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva. Matka obýva 3- izbový byt sama s maloletou, otec býva síce v rodinnom dome, ale spolu s partnerkou, jej dcérou a dvoma maloletými deťmi. Odvolací súd je taktiež zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že otec nemá nadštandardný príjem z prenájmu nehnuteľností. Byt na Martinčekovej ulici síce vlastní, ale vysvetlil, že ide o rodičovský byt, ktorý po vzájomnej dohode s jeho matku zdedil spolu so sestrou, ale v byte naďalej býva ich matka, ktorá má vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania. Nemožno teda od otca spravodlivo požadovať, aby býval v tomto byte, resp. ho predal, či prenajímal. Pokiaľ ide o argumentáciu manželky vzťahujúcu sa k prenájmu chaty, z listu vlastníctva vyplýva, že manžel je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 tejto chaty. Manžel ozrejmil, že chatu na vlastné náklady zrekonštruovali ostatní spoluvlastníci, ktorí ju aj prenajímajú, avšak nie celoročne, ako tvrdí manželka, ale cez leto a z prenájmu majú okolo 3.000,- eur ročne, kde získané prostriedky idú na splatenie pôžičky za rekonštrukciu a na prevádzku. Nie je možné ustáliť, že manžel má z tohto prenájmu značný príjem a nie je to ani v jeho možnostiach, ako spoluvlastníka v podiele 1/4. Súd prvej inštancie správne ustálil príjem manžel, tento vyplýva z predložených dokladov, manžel svoj príjem nezatajoval, riadne predložil potvrdenie o príjme zo zamestnania, uviedol aj príjem z prenájmu nehnuteľností a predložil podrobné výpisy z účtov v banke. Nebolo zistené, že by manžel mal úspory vo väčšej hodnote, príjem zo zamestnania dosahuje v priemere 1.329,- eur mesačne a z prenájmu nehnuteľností má ročne 4.526,26 eur, z ktorého časť odvádza ďalšiemu spoluvlastníkovi nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v čase vydania rozsudku mal manžel ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu D. B., C.. XX.XX.XXXX a po rozhodnutí súdu prvej inštancie pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa mu dňa 08.09.2018 narodil syn D.. Pri určení vyživovacej povinnosti a ustálení pomerov na strane manžela je potrebné prihliadať k tomu, že má ďalšie dve maloleté deti, ku ktorým má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako k maloletej Viktórii. Vzhľadom na majetkové pomery manžela, jeho možnosti a schopnosti, je suma výživného 300,- eur mesačne primeraná a zodpovedá aj oprávneným nákladom na maloletú, ktoré sa posudzujú aj s ohľadom na pomery a možnosti rodičov.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností, majetkových pomerov a životnej úrovne a výživné určil v takom rozsahu, že plne zabezpečuje potreby maloletej a zabezpečuje maloletej životnú úroveň rodičov.

13. Odvolacím súdom bolo zistené, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o rozvode manželstva a vo výroku o výživného na maloletú Viktóriu potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

14. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).