Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-3849-2016.pdf
PDF · 111.58 KB
No categories available
17Er/3849/2016
Uznesenie
Okresný súd Martin vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava IČO: 47 233 516 proti povinnému: B. T., C.. XX.XX.XXXX, S. B.. W. Č..XXXX/X, XXX XX B. o vymoženie uloženej povinnosti v sume 2.739,95 € s príslušenstvom a trov exekúcie - v konaní o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd v y h o v u j e námietkam povinného proti exekúcii vedenej na úrade súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, pod sp. zn. EX XXXX/XX podaným na úrade súdneho exekútora dňa 14.02.2017.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin poveril poverením č. 5506 XXXXXX zo dňa 27.10.2016 súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.739,95 € s príslušenstvom a trov exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, Žilina, zriadeným Združením zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmovým združením právnických osôb, Žilina, sp. zn. U. - M. - T. - K. zo dňa 03.02.2016. K návrhu na vykonanie exekúcie boli priložené okrem označeného exekučného titulu aj Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 18.03.2014 vrátane Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len Zmluva o revolvingovom úvere) a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 18.03.2014 (ďalej len Rozhodcovská zmluva).
2. Dňa 20.02.2017 predložil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii na rozhodnutie. Zo spisu súdneho exekútora súd zistil, že súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 05.01.2017, ktoré povinný prevzal dňa 27.01.2017. Námietky proti exekúcii podal povinný na úrade súdneho exekútora dňa 14.02.2017, na poštovú prepravu dňa 10.02.2017. V odôvodnení námietok povinný uviedol, že sa o tejto exekúcii vedenej na podklade predmetného exekučného titulu dozvedel na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný uviedol v podstate tri námietky, a to 1/ že exekučný titul mu nebol nikdy doručený a preto sa nemohol stať vykonateľným a 2/ že si s oprávneným nikdy osobitne nevyjednal rozhodcovskú doložku a preto ju pokladá za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom sa v jeho prípade jedná o spor, ktorý už bol v niekoľkých súdnych rozhodnutiach judikovaný ako spotrebiteľský spor, v ktorom bola povinnému poskytnutá ochrana ako slabšej strane a 3/ že dňa 09.02.2017 podal na tunajší súd žalobu o zrušenie exekučného titulu. K druhej námietke povinný ešte uviedol, že nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ktorá bol zmluvou formulárovou (predtlačenou) a v nej mu bola podsunutá aj rozhodcovská doložka, ktorej následkom mu bola odňatá možnosť brániť sa pred súdom.
3. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril dňa 15.03.2019. Vo svojom rozsiahlom vyjadrení oprávnený uviedol, že účelom námietok nie je znovu rozhodnúť o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v základnom konaní, že povinný mal možnosť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, uplatniť v základom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Okresného súdu Bratislava IV (uznesenie č.k. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12.2015) a Krajského súdu v Trenčíne (uznesenie sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04. 2015).
4. Oprávnený sa ďalej vyjadril, že námietka povinného o podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. U. - M. - XXXX/XX - K. zo dňa 03.02.2016 je bezpredmetná, pretože pohľadávka vymáhaná z uvedeného exekučného titulu nie je predmetom tejto exekúcie, na viac, oprávnený uvádza, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok bez ďalšieho nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený sa ďalej vyjadril k druhej námietke povinného tak, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.03.2014 bola podľa názoru oprávneného uzatvorená platne a v súlade so zákonom, na samostatnej listine, s náležitým poučením o dobrovoľnom charaktere zmluvy a možnosti odstúpenia, pričom obsahuje podpis, ktorý je z formálneho hľadiska totožným s podpisom uvedeným v iných zmluvných dokumentoch a podľa tvrdenia oprávneného nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere vzhľadom na bod 2 rozhodcovskej zmluvy a vzhľadom na právo na jednostranné odstúpenie od nej, keďže je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva obsahuje podrobné poučenie o dôsledkoch jej uzatvorenia a o priebehu rozhodcovského konania v článku 3, 5 a najmä 8.
6. Oprávnený ďalej poukázal na výklad písomného právneho úkonu, tiež na to, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, ktoré sú určené predpokladom, že aj spotrebiteľ bude s ohľadom na jemu dostupné informácie (ktoré má objektívne k dispozícii) zvažovať svoje úkony a konať obozretne, aby sa ochrana spotrebiteľa nezneužívala.
7. Oprávnený poukázal aj na to, že podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou, neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby, pričom oprávnený poukazujúc na body 3 a 5 rozhodcovskej zmluvy konštatuje, že rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje, ani sama takou podmienkou nie je, keďže z jej formulácie vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, teda podľa vyjadrenia oprávneného je konanie pred rozhodcovským súdom len alternatívne, nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia iného súdu, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 17Co/919/2015 a sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a citoval z nich.
8. Zo svojej úradnej činnosti si súd zabezpečil spis tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX a nasledujúce rozhodnutia: rozsudok tunajšieho súdu č.k. XCrs/X/XXXX - 47 zo dňa 20.09.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. XXCoSr/X/XXXX zo dňa 28.02.2018, obidva právoplatné dňa 09.04.2018, uznesenie tunajšieho súdu č.k. XCrs/X/XXXX - 30 zo dňa 29.05.2017, právoplatné dňa 28.07.2017 a opravné uznesenie tunajšieho súdu č.k. XCrs/X/XXXX - 40 zo dňa 05.09.2017, právoplatné dňa 26.09.2017.
9. Zo Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter si súd zapožičal spis uvedeného rozhodcovského súdu sp. zn. U. M. XXXX/XX K..
10. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd posudzoval exekučné konanie podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
12. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
13. Podľa § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri podpise Rozhodcovskej zmluvy (ďalej len ZSU) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZSU a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa Smernice Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3, ods. 1: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
22. Súd vyhodnotil, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená medzi oprávneným ako dodávateľom podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zároveň veriteľom podľa ust. § 2 písm. b) ZSU a povinným ako spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zároveň dlžníkom podľa ust. § 2 písm. a) ZSU, a to v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a citovaných ustanovení ZSU ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Jedná sa teda o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa aplikujú prednostne ustanovenia spotrebiteľského práva na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k jednotlivým hmotnoprávnym predpisom, podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“. Nakoľko dôsledkom uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy je podľa znenia bodu 3 tejto zmluvy možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, vzťahuje sa režim spotrebiteľského práva aj na túto Rozhodcovskú zmluvu. Vzhľadom na doposiaľ uvedené posúdil súd vzťah medzi oprávneným a povinným, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, ako spotrebiteľskú vec.
23. Čo sa týka povinným namietanej skutočnosti, že si s oprávneným nikdy osobitne nevyjednal rozhodcovskú doložku a preto ju pokladá za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom sa v jeho prípade jedná o spor, ktorý už bol v niekoľkých súdnych rozhodnutiach judikovaný ako spotrebiteľský spor, v ktorom bola povinnému poskytnutá ochrana ako slabšej strane, súd posúdil túto námietku ako opodstatnenú, pretože súd zastáva názor, že dojednaná rozhodcovská doložka uvedená v Rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z nasledujúcich dôvodov.
24. Keďže Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015, súd posudzoval jej platnosť podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014.
25. Oprávnený argumentuje v tejto spotrebiteľskej veci v prvom rade samostatnosťou Rozhodcovskej zmluvy. Ak by bola Rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne, nespadala by pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania však neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorú mu predkladá dodávateľ. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Opak v tomto prípade dodávateľ súdu nepreukázal inak len tým, že za dôkaz označoval len samotnú skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnom liste a obsahovala poučenia o rozhodcovskom konaní ako aj jeho tvrdenie, že by spotrebiteľovi spotrebiteľský úver poskytol aj bez jej podpísania, čo samo osebe nie je spôsobilé preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.
26. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na návrh dodávateľa na jej základe, mohol byť spôsobilým exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu (v tomto prípade jednému z viacerých vymenovaných rozhodcovských súdov), ktorý je určený veriteľom vopred vo formulári predtlačenej zmluvy, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
27. Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Rozhodcovská zmluva bola dodávateľom pripravená vopred na predtlačenom formulári, ktorý sa zjavne používa vo vopred neurčenom počte prípadov a do ktorého sa len dopisujú premenné údaje (číslo Rozhodcovskej zmluvy, kto koná za dodávateľa, úplné označenie spotrebiteľa, dátum a miesto uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán). Preto súd Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu formulárovú nachádzajúcu sa na vopred pripravenej samostatnej listine a podpísanú oboma zmluvnými stranami. Z týchto skutočností jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú zmluvu.
28. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal povinný spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie Rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier sa súdu javí ako účelné, ale nie za účelom individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, ale za účelom obchádzania zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka je uvedená na samostatnom tlačive ako Rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne, spočívalo na strane dodávateľa, teda oprávneného, pričom oprávnený súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku, súd preto dospel k záveru, že Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukázal oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii, a to že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, nakoľko uvedené nie je dostatočným dôkazom, že tomu tak aj reálne bolo, je to len tvrdenie oprávneného.
29. Za správnu nemožno považovať ani tú interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka predostieranú oprávneným, ktorej účelom zjavne bolo presvedčiť súd, že neodstúpením od rozhodcovskej zmluvy zo strany povinnej sa rozhodcovská zmluva považuje za individuálne dojednanú. Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne neodstúpi. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 6CoE 256/2012, s ktorého závermi sa súd stotožnil, nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne vyjednanou, odstúpenie od zmluvnej podmienky prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Odstúpiť od zmluvy tak bolo možné iba v prípade, že by bola zmluva platná. Od počiatku absolútne neplatnej zmluvy sa účinne odstúpiť nedá. Ak je zmluva neplatná ex tunc (od začiatku), nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie.
30. Ústavný súd SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP.
31. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, podaním žaloby na rozhodcovský súd sa však stáva výhradnou, nakoľko žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu na všeobecný. Ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou.
32. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré poskytuje spotrebiteľovi možnosť výberu súdu, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Pravdepodobnosť, že samotný spotrebiteľ raz bude ako žalobca vyberať súd, je, ako už bolo skôr spomínané, v prípade úverového vzťahu veľmi nízka, keďže jemu majú byť poskytnuté finančné prostriedky zo strany dodávateľa (veriteľa) jednorazovo hneď na začiatku zmluvného vzťahu, pričom dodávateľ má záujem mu tieto prostriedky poskytnúť, jednak preto, že mu majú byť vrátené v určitej dobe, na viac zhodnotené o príslušný úrok a iné platby, jednak s prihliadnutím na jeho predmet podnikania (poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov).
33. Oprávnený (dodávateľ) podaním návrhu v rozhodcovskom konaní v tomto prípade teda uskutočnil výber súdu predpokladaný v Rozhodcovskej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy bolo, že povinný (spotrebiteľ) stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, pretože po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.
34. Keďže vzhľadom na doposiaľ uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka (vyjadrená v Rozhodcovskej zmluve) spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.
35. Pri otázke oprávnenia exekučného súdu posudzovať právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu sa exekučný súd stotožnil s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (rozhodnutie Najvyššieho súdu R 46/2012, sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011).
36. Čo sa týka povinným namietanej skutočnosti, že mu exekučný titul nebol doručený (námietka 1/), súd sa touto námietkou nezaoberal s ohľadom na súdom prijatý záver, že exekučný titul je nulitný právny akt. V takom prípade nie je podstatné, či je nulitný právny akt doručený adresátovi, alebo nie, jeho doručenie, resp. nedoručenie povinnému nemá vplyv na jeho neplatnosť.
37. Čo sa týka námietky 3/ uvedenej povinným v námietkach proti exekúcii, na ktorú oprávnený reagoval tak, že námietka povinného o podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. U. - M. - XXXX/ XX - K. zo dňa 03.02.2016 je bezpredmetná, pretože pohľadávka vymáhaná z uvedeného exekučného titulu nie je predmetom tejto exekúcie, na viac, oprávnený uvádza, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok bez ďalšieho nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, súd sa čiastočne stotožnil s názorom oprávneného, to v tom rozsahu, že len podanie žaloby o zrušenie exekučného titulu samo osebe nie je spôsobilou, resp. dôvodnou námietkou proti exekúcii. Dôvodnou námietkou proti exekúcii by bola skutočnosť, ak by už bolo právoplatne rozhodnuté príslušným súdom tak, že sa zrušuje exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Takúto námietku povinný proti exekúcii nevzniesol. Čo sa týka ostatných skutočností uvádzaných oprávneným, a to, že sa jedná o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. U. - M. - XXXX/XX - K. zo dňa 03.02.2016
a že pohľadávka vymáhaná z uvedeného exekučného titulu nie je predmetom tejto exekúcie, sú tieto skutočnosti oprávneným tvrdené nesprávne vzhľadom na nižšie uvedené.
38. V tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, Žilina, zriadeného Združením zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmovým združením právnických osôb, Žilina, sp. zn. U. - M. - XXXX/XX - K. zo dňa 03.02.2016, a nie sp. zn. U. - M. - XXXX/XX - K. zo dňa 03.02.2016. Povinným namietaná skutočnosť, že povinný podal na tunajší súd dňa 09.02.2017 žalobu o zrušenie exekučného titulu, bola v čase podania námietok pravdivá. V čase podania námietok povinného proti exekúcii sa skutočne viedlo takéto konanie na tunajšom súde, a to pod sp. zn. XCsr/X/XXXX na základe žaloby povinného podanej proti oprávnenému na tunajší súd dňa 09.02.2017, t.j. pred podaním námietok proti exekúcii a po vydaní exekučného titulu. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany povinného uznesením tunajšieho súdu č. k. XCsr/X/XXXX - 30 zo dňa 29.05.2017, právoplatným dňa 28.07.2017 v spojení s opravným uznesením tunajšieho súdu č. k. XCsr/X/XXXX - 40 zo dňa 05.09.2017 právoplatným dňa 26.09.2017. O uvedených skutočnostiach mal oprávnený vedomosť, čo preukazuje skutočnosť, že dňa 26.07.2017 požiadal tunajší súd o vydanie opravného uznesenia č.k. XCsr/X/XXXX - 30 zo dňa 29.05.2017 čo do výroku o trovách konania, čomu súd vyhovel uznesením č.k. XCsr/X/XXXX - 40 zo dňa 05.09.2017.
39. Exekučný titul uvádzaný oprávneným vo vyjadrení k námietkam povinného (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, Žilina, zriadeného Združením zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmovým združením právnických osôb, Žilina, sp. zn. U. - M.
- XXXX/XX - K. zo dňa 03.02.2016) bol zrušený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XCsr/X/XXXX - 47 zo dňa 20.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.02.2018, oba právoplatné dňa 09.04.2018 a bol podkladom pre vedenie exekúcie v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX, ktoré bolo na návrh oprávneného (ktorý bol oprávneným aj vo veci sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX) zastavené podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku uznesením tunajšieho súdu č. k. XXEr/XXXX/XXXX - 68 zo dňa 21.02.2019, právoplatným dňa 15.03.2019.
40. Vzhľadom na odôvodnenie v bodoch 23. až 35. tohto uznesenia súd vyhovuje námietke 2/ povinného proti exekúcii podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko je táto námietka dôvodnou námietkou proti exekúcii. Pre postup podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku postačuje, ak súd vyhovie čo i len jednej námietke povinného proti exekúcii, pokiaľ je táto námietka dôvodná, čomu tak v tomto prípade je.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všeobecnými náležitosťami podania sú spisová značka konania, v ktorom sa odvolanie podáva; ktorému súdu je odvolanie určené; kto odvolanie podáva; ktorej veci sa odvolanie týka; čo sa odvolaním sleduje a podpis osoby, ktorá odvolanie podáva.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.