Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin IČO: 36 715 352 proti žalovanému T. T., M.. XX.X.XXXX, G. XXXX, XXX XX G. o zaplatenie 368 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 94,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 94,67 € od 21.4.2017 do zaplatenia, ktoré mu súd p o v o ľ u j e uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- €, splatných k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne upomínaciemu súdu - Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 368 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368 € od 17.12.2016 do zaplatenia, z titulu neuhradených splátok úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 12.12.2014. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 33Up/834/2018, ktorý bol zo zákona z dôvodu vecne odôvodneného odporu žalovaného zrušený a vec bola postúpená miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Čadca. K odporu žalovaného uviedol, že žalobou si uplatňuje len nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a úhradami zo strany žalovaného. K námietke premlčania uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že prvá splátka je splatná 20. dňom od uzavretia zmluvy. Posledná bola splatná 5.2.2016. Premlčacia doba preto uplynula 5.2.2019. Žaloba bola podaná v rámci premlčacej doby. Pokiaľ sa s uvedeným súd nestotožní, bude musieť skúmať premlčanie pri každej splátke jednotlivo.

2. Žalovaný v odpore poukazoval na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, na to, že úver sa pre chýbajúce zákonné náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. j/, k/, i/, g/, h/ zákona o spotrebiteľských úveroch) považuje za bezúročný a bez poplatkov, zároveň vzniesol námietku premlčania. Žalobu požadoval ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní na tvrdeniach v odpore zotrval, nevedel sa vyjadriť k výške sumy, ktorú žalobcovi, resp. jeho predchodcovi uhradil. Dôkazom nedisponuje. Požiadal o možnosť dlžnú sumu uhradiť v splátkach, nakoľko je dôchodca s dôchodkom vo výške 438,- € mesačne, z ktorého mu zrážajú pre spoločnosť Pohotovosť 74,- € a má aj iné výdavky, na plyn, energie a podobne. Požadoval maximálne 30,- € výšku splátky.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strany žalobcu, v súlade s § 180 CSP. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä: zmluvou o spotrebiteľskom úvere čl. 10, zmluvou o poskytnutí služby komfort čl. 11, vyhlásením ku karte Provident čl. 12, žiadosťou o predčasné splatenie úveru čl. 12 rub, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 7. Na základe vykonaného dokazovania mal zistený a preukázaný nasledovný skutkový stav.

4. Žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu dňa 12.12.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400 € za úrok 15,87 %. Celkovú čiastku 496,07 € sa zaviazal uhradiť v 60 týždenných splátkach po 8,27 €, pričom výška poslednej splátky bola určená sumou 8,14 €. Prvá splátka sa mala stať splatnou 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti, mal nastať na 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 36,30 %. V rovnaký deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí služby komfort, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu 206 € v 60 týždenných splátkach po 3,44 €, pričom posledná splátka mala byť uhradená vo výške 3,04 €. V žalobe žalobca uviedol, že z tejto zmluvy si nárok neuplatňuje. Predchodca žalobcu listom zo dňa 10.4.2017 čl. 7 žalovanému oznámil, že pohľadávku zo zmluvy postúpil zmluvou zo dňa 31.3.2017 na žalobcu. V žalobe uviedol, že žalovaný uhradil na celý úveru sumu 32 €, ktorá bola započítaná na istinu. Požaduje len rozdiel medzi istinou úveru a úhradami žalovaného (400 - 32). Úrok z omeškania uplatnil od 21.4.2017, odo dňa nasledujúceho po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.

5. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia dohody o urovnaní (ďalej len OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Uvedené sporové konanie je konaním s tzv. cudzím prvkom. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcim na jej území. Žalobca sa ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2014 na území Slovenskej republiky. Ide zároveň o vec občianskoprávnu. Konanie bolo začaté doručením žaloby na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 15.10.2018, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady ES č. 1215/2012 (konanie začaté po 10. 1. 2015). V prípade spotrebiteľských zmlúv, akou je v zmysle článku 17 ods. 1, písm. b/ Nariadenia Brusel I. aj medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o úvere, sa právomoc súdu upravuje podľa všeobecného kritéria vymedzeného v článku 18 ods. 2 Nariadenia, bez ohľadu na štátne občianstvo tak, že spotrebiteľa môže druhý účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na určenie, či má spotrebiteľ bydlisko v členskom štáte, na ktorého súde bola podaná žaloba, sa použije právny poriadok konajúceho súdu, v zmysle článku 62 tejto právnej úpravy. Je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Vec sa spravuje Slovenským právnym poriadkom, s poukazom na článok 5 ods. 3 Nariadenia I. Predmetom tohto sporového konania je spotrebiteľský zmluvný záväzok. K dohode o voľbe práva medzi účastníkmi zmluvy nedošlo. Žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia týkajúce sa rozhodného práva, použitie Slovenského právneho poriadku nenamietal.

7. Súd právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, vzhľadom na charakter zmluvy o úvere, posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania, zatiaľ čo žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda mal postavenie spotrebiteľa. Uvedená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky svoj nárok uplatnený touto žalobou odvodil od zmluvy o postúpení, ktorú so svojim predchodcom uzavrel dňa 31.3.2017. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere oznámil žalovanému ešte predchodca žalobcu, listom zo dňa 10.4.2017. Aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku zo zmluvy súd považoval za danú.

8. Bolo nesporné a preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400 €, na ktorý žalovaný uhradil celkovo 32 €. Aj napriek tomu, že žalobca uplatnil žalobou len nárok na zaplatenie rozdielu medzi istinou úveru (400 €) a úhradami žalovaného (32 €), keď vychádzal sám z toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd považuje za potrebné aspoň v stručnosti poukázať na to, že zmluva neobsahovala viaceré náležitosti, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný z uvedených dôvodov základ i výšku nároku namietal.

9. Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená spôsobom „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, dokedy je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 8,27 € pri prvých 59-tich splátkach, resp. 8,19 € pri poslednej splátke, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. V zmluve chýbajú aj údaje o tom, z akých predpokladov žalobca pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal. Zmluva o úvere predpoklady použité pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov priamo vo svojich ustanoveniach neobsahuje. Pritom vymedzenie týchto predpokladov, z ktorých žalobca pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov vychádzal, podľa názoru súdu predstavuje podstatný údaj pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti poskytnutého úveru. Samotné uvedenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov bez uvedenia, aké predpoklady boli použité pre jej výpočet z hľadiska naplnenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nepostačuje. Zákonodarca v citovanom § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. jasne stanovil, že v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN vyplýva aj z transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4. 2008, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: "Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery". V tomto smere súd poukazuje aj na závery aplikačnej praxe, napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda nemá nárok ani na úrok z úveru ani na poplatky, resp. náklady s ním spojené (v danom prípade vo výške 96,07 €). Od počiatku však bolo zrejmé, že žalobca si ich ani neuplatnil. 10. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným v odpore. Súd ju vyhodnotil za dôvodnú vo vzťahu k časti nároku. Keďže neboli produkované skutkové tvrdenia a dôkazy k zosplatneniu úveru, premlčaciu dobu počítal pri každej splátke jednotlivo. Dospel však k iným záverom než žalobca, a to ohľadne dátumov splatnosti splátok, i tej konečnej. Ustálil ju dňom 18.2.2016. Vychádzal zo zmluvy na čl. 10, podľa ktorej splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, v danom prípade po 12.12.2014, teda dňom 1.1.2015. Splatnosť každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti tej predchádzajúcej. Žaloba bola podaná dňa 15.10.2018, preto všetky splátky splatné do dátumu 15.10.2015 sú premlčané. Ide o 1. až 41. splátku. Premlčané nie sú splátky č. 42 až 60., spolu 19 splátok. Pri určovaní výšky splátky súd vychádzal z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a istinu úveru 400 € vydelil počtom splátok (60), pričom dospel k výške splátky 6,666 €. Pri takejto výške splátky potom 19 splátok predstavuje spolu 126,67 €. Do tejto sumy súd započítal úhradu žalovaného 32 €, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že boli uhradené ešte jeho právnemu predchodcovi, pôvodnému veriteľovi, pričom bolo preukázané, že k účinkom postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 31.3.2017 malo dôjsť až dňa 20.4.2017. Nebolo teda jednoznačne preukázané, na ktoré splátky (či splátky premlčané alebo nie) boli úhrady žalovaného realizované, preto ich súd započítal do dôvodnej časti nároku. Sumou, na ktorú má žalobca nárok, je preto suma 94,67 €.

11. Keďže ide o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný preukázateľne v omeškaní, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý žalobca uplatnil v zákonnej výške 5 % od 21.4.2017 (nasledujúci deň po nastúpení účinkov postúpenia pohľadávky na žalobcu) až do zaplatenia. Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania s úhradou jednotlivých splátok už skôr (nakoľko nebolo tvrdené ani preukázané mimoriadne zosplatnenie úveru), ale súd nemohol priznať žalobcovi nad rámec ním uplatneného nároku, nakoľko je viazaný predmetom sporu vymedzeným v žalobe.

12. Záverom súd považuje za potrebné uviesť aj to, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie nároku považoval za danú, vychádzajúc z oznámenia postúpenia žalovanému, ktorého doručenie žalovaný nesporoval. Žalobca teda už nebol povinný preukazovať postúpenie aj predložením zmluvy o postúpení.

13. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore. V danom spore sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia sumy 368 € (100 %), súd mu priznal 94,67 € (25,73 %), v tomto rozsahu bol žalobca úspešný a žalovaný neúspešný. Úspech žalovaného a zároveň neúspech žalobcu predstavoval 74,27 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 48,54 %. V tomto rozsahu mu vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu voči žalobcovi. Žalovaný v odpore náhradu trov konania uplatnil. Vychádzajúc však z obsahu spisového materiálu súd dospel k záveru, že mu v tomto spore žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. Aplikoval článok 17 CSP, postupujúc hospodárne, bez potreby vydávania ďalšieho samostatného rozhodnutia o výške náhrady (podľa § 262 ods. 2 CSP), ktorá by v danom prípade predstavovala 0 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.