Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-24-2018.pdf
PDF · 107.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : Z. C., B..T..Y.., Q. X, K., IČO: XX XXX XXX, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Nerudova 14, Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému : F. S., trvale bytom V. E. XXX/XX, B. W., v konaní zast. H / P / R Advokátska kancelária s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 51 643 359 o zapl. 3.041,14 eur s prísl.
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, v konaní zastúpený advokátom, podal na Okresný súd Komárno dňa 24.5.2018 žalobu (označenú ako „návrh“), v ktorej žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 3.041,14 eur s príslušenstvom. V dôvodoch žaloby tvrdil, že dňa 30.11.2017 si žalovaný telefonicky prostredníctvom C. A. ako konateľa žalobcu objednal 3 palety vody Royal Ionized Water a to za účelom ich ďalšieho predaja žalobcovi vopred neznámym osobám s miestom dodania v K.. Žalovaný v čase objednania tovaru vystupoval ako sprostredkovateľ predaja vody t.j. budúci predajca SK - Royal Water Distribution s.r.o., pričom žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nie sú mu známe osobné údaje žalovaného, pretože nie sú verejne prístupné a počas dokazovania (aj advokát žalobcu na pojednávaní dňa 3.4.2019) trvali na označení žalovaného tak, ako to bolo uvedené v samotnej žalobe. Podľa telefonických inštrukcií žalovaného, mal žalobca dňa 1.2.2017 zabezpečiť prepravu žalovaným objednaného tovaru z K. a to dňa 4.12.2017 prepravnou spoločnosťou, ktorá prepravila tovar na trase K.
- K., za čo bola žalobcovi vystavená faktúra vo výške 108.- eur. Dňa 4.12.2017 teda žalobca riadne dodal žalovanému ním objednaný tovar špecifikovaný v objednávke zo dňa 30.11.2017 s miestom dodania : W. P. XX, K., pričom prevzatie tovaru žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom na dodacích listoch. Následne žalovaný zabezpečil dvoch odberateľov vody (spolu 900 ks fliaš), ktorým tovar osobne doručil a žalobcovi dal pokyn na vystavenie faktúry odberateľom V.. W. X. V., K. (300 ks fliaš v cene 1 ks za 0,8 l eur bez DPH spolu 291,60 eur) a spoločnosti MERCURY, s.r.o., Banská Bystrica (600 ks fliaš v cene 1 ks 0,86 eur bez DPH spolu 619,20 eur). Zvyšnú časť žalovaným objednaného tovaru t.j. 3.204 ks fliaš si žalovaný bez zaplatenia ponechal pre svoju vlastnú potrebu - podľa vyjadrenia žalovaného za účelom prezentácií. Dňa 29.12.2017 žalobca vystavil faktúru splatnú dňa 12.1.2018 na sumu 3.041,14 eur, ktorú v súlade s platobnými podmienkami zaslal žalovanému. Žalovaný ani po opakovaných výzvach žalovanému faktúru nezaplatil. Žalobca predložil súdu spolu so žalobou listinné doklady, ktoré preukazovali jeho tvrdenia, ako aj dôvodnosť podanej žaloby.
2. Po výzve súdu na doplnenie žaloby t.j. vydaní uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/24/2018-26, zo dňa 13.6.2018 vyššou súdnou úradníčkou a po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom dňa 13.9.2018, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/24/2018-38, zo dňa 18.9.2018, proti ktorému však žalovaný, v konaní zastúpený advokátom, podal odpor s odôvodnením.
3. V odpore (č.l. 42 až 46 spisu) žalovaný v celom rozsahu namietal nárok uplatnený žalobcom, čo do dôvodu výšky, ako aj právneho dôvodu. Bol toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal uzatvorenie zmluvného záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným. Tvrdil, že žalovaný nikdy neprejavil vôľu si od žalobcu objednať a zakúpiť akýkoľvek tovar. Žalovaný spolupracuje so spoločnosťou Royal Water s.r.o., ktorá distribuuje na území Slovenskej republiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti rôzne druhy vôd zn. Royal Water a preto je otázne z akého dôvodu by si žalovaný u žalobcu, ktorý navyše je v prvom rade dopravnou spoločnosťou, objednával dodanie tovaru (vody), ktorú v prípade svojho záujmu mohol mať kedykoľvek, keďže spolupracoval a spolupracuje priamo s výrobcom tejto vody. Poukázal ďalej na to, že neboli splnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, aby bolo mohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Nebolo predovšetkým preukázané ani to, že by bolo došlo medzi nimi k uzatvoreniu dohody o kúpnej cene. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/24/2018-71, zo dňa 12.10.2017 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/24/2018, zo dňa 18.9.2018 v celom rozsahu.
4. Po doručení žaloby, ako aj repliky a dupliky stranám konania t.j. splnenia zákonných procesných povinností podľa § 167 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie a písomne poučil obe strany konania o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 1 a nasl. CSP), ale aj zákonnej koncentrácie konania (§ 154 CSP), tak pri nariadení pojednávania na termín pojednávania určený na 30.1.2019, ako aj na termín pojednávania určený na 3.4.2019.
5. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v písomne podanej žalobe (č.l. 1 až 3 spisu), ako aj pri dokazovaní pred súdom, kde bol zastúpený advokátom tvrdil, že právnym titulom podanej žaloby je kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi riadne označeným žalobcom a riadne označeným žalovaným v súlade so žalobou. Trval teda na tom, že žalovaným je F. S., občan, nepodnikateľ. K okolnostiam uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy žiadal vypočuť bývalého konateľa žalobcu C. A., pričom zároveň poukázal na všetky písomne predložené listinné dôkazy a odkázal na svoje písomné podanie, ako aj na všetky svoje písomné vyjadrenia.
6. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal taktiež na všetky písomne predložené listinné dôkazy a odkázal na svoje písomné podania, ako aj na všetky svoje písomné vyjadrenia. Žalobu považoval za zmätočnú, pretože z nej nevyplýva kto uzatvoril zmluvu a či vôbec akákoľvek zmluva vznikla. Bol aj toho názoru, že žalovaný nemôže byť pasívne vecne legitimovaným. Taktiež namietal, že zmluva nebola platne uzatvorená a žalobca v danom spore neuniesol svoje dôkazné bremeno. Z dôvodu právnej istoty žiadal, aby súd vec posúdil ako spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú zmluvu, aby súd prihliadol aj na ustanovenie § 53 ods. 8 OZ. S ohľadom na všetky jeho námietky bol toho názoru, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvného záväzkového vzťahu a preto tu nie je daná povinnosť, aby žalovaný vrátil tovar resp. plnenie žalobcovi.
7. Počas dokazovania na pojednávaní dňa 3.4.2019 bol vypočutý bývalý konateľ žalobcu C. A., v procesnom postavení svedka. Tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu v A. niekedy v novembri 2017. Žalovaný si objednal u nebo 3 palety vody Royal Ionized Water. Uviedol mu, že chce začať aj on podnikať s touto vodou. Vtedy ešte nebol distribútorom, neskôr sa aj on stal dokonca výhradným distribútorom tejto vody na Slovensku. V zmysle tejto ich ústnej dohody mu potom zaslali cestou prepravnej spoločnosti ADS Transport, s.r.o., Košice tri palety predmetnej vody. Nevedel uviesť presne koľko to bolo fliaš, ale odkazoval na dodacie listy a faktúry, ktoré mali byť predložené aj do súdneho spisu. Neskôr vodu distribuoval ďalej žalovaný a to v Komárne a do Banskej Bystrice. V Komárne V.. W. X. a v A. A. spoločnosti Mercury, s.r.o., Banská Bystrica. Za tieto distribúcie bola uhradená kúpna cena, ktorá nie je ani predmetom žaloby. Zvyšok z tých troch paliet nebol žalovaným zaplatený a ani nevie, kde sa voda nachádza. Tvrdil, že voda v troch paletách bola odovzdané žalovanému na adrese W. XX, K. a že ich prevzal osobne žalovaný. Túto skutočnosť potvrdil na základe toho, že mal so žalovaným telefonický rozhovor. Od februára 2019 nie je konateľom žalobcu a keď žalovaný nezaplatil za dodaný tovar už sa nepokúšal o rozhovor s ním, pretože to ďalej riešil jeho brat M. A., ktorý býva v K.. Žalovaný mu však taktiež povedal, že on tie palety dodanej vody nezaplatí.
8. Počas dokazovania, na pojednávaní dňa 3.4.2019, advokát žalobcu predložil súdu ako písomný dôkaz „Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov“ zo dňa 15.3.2018 podpísané E. W. o tom, že „Vyložil dňa 4.12.2017 tovar na adrese : F. S., W. P. XX/b + XXX XXX XXX XXX“ spolu s popisom trasy.
9. Žalobca resp. jeho advokát, v záverečnej reči na pojednávaní dňa 3.4.2019, zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Poukázal na písomne podanú žalobu a všetky vyjadrenia, ktorých sa v celom rozsahu pridržiaval. Bol toho názoru, že k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo a došlo aj k naplneniu všetkých atribútov potrebných pre platnosť kúpnej zmluvy. Na pojednávaní sa podľa jeho názoru preukázalo aj to, že k dodaniu tovaru došlo riadne a včas, preto žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
10. Žalovaný resp. jeho advokát, v záverečnej reči na pojednávaní dňa 3.4.2019, taktiež zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal nielenže uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale ani akéhokoľvek iného platného zmluvného záväzkového vzťahu. Žalobca ani jedným dôkazom nepreukázal takúto existenciu kúpy a najmä dojednaní týkajúcich sa podstatných náležitostí zmluvného vzťahu. Zároveň poukázal na to, že v rámci tohto obchodnoprávneho sporu, ako bol definovaný žalobným návrhom samotného žalobcu, nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Ide teda o skutočnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zamietnutie žaloby v celom rozsahu a ktorú je súd povinný skúmať. S ohľadom na všetky písomné a ústne vyjadrenia, žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
11. Podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zákonná koncentrácia konania).
Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán konania, ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Zákon v uvedených ustanoveniach vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Preto súd po vykonanom dokazovaní po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pritom po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti, ako aj zákonnosti, pri dodržaní základných princípov civilného procesu, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby s tým, že súd pri právnej kvalifikácii predmetu sporu použil aj ustanovenia § 52 ods. 1 a nasl. OZ, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nejde o obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah vyplývajúci z civilných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 8 OZ ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť, jej súhlas, je prijatím návrhu.
13. Žalobca v písomne podanej žalobe (č.l. 1 až 3 spisu) uviedol, že : „Dňa 30.11.2017 si žalovaný telefonicky prostredníctvom C. A. ako konateľa žalobcu objednal 3 palety vody Royal Ionized Water a to za účelom ich ďalšieho predaja žalobcovi vopred neznámym osobám s miestom dodania v K.“. Následne vo vyjadrení zo dňa 18.2.2019 (č.l. 103 spisu) uviedol, že : „Na základe dohody p. C. A. a p. T. V. sme tovar v celkovom množstve 3204 ks zaslali p. F. S., V. E. XXX/XX, XXX XX B. W..“, pričom následne počas dokazovania vysvetľoval, že pri označení osoby T. V. (vyjadrenie č.l. 131 spisu), ako osoby s ktorou nebola (alebo bola) uzatvorená zmluva, došlo k chybe v písaní a v skutočnosti s touto osobou zmluva dojednaná, ani uzatvorená nebola. Na pojednávaní dňa 3.4.2019 pri výsluchu pred súdom bývalý konateľ žalobcu C. A. uviedol, že : „Žalovaného osobne poznám, stretol som sa s ním viackrát v A. niekedy v novembri 2017, kedy sme vlastne dohodli aj náš obchodný vzťah.“. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že bývalý konateľ žalobcu, ktorý nepochybne v rozhodnom čase možného uzatvorenia zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným konal v mene žalobcu, chcel v rozhodnom čase (november 2017) uzatvoriť zmluvný vzťah, podľa výsledkov dokazovania riadne nešpecifikovanú kúpnu zmluvu, medzi žalobcom a žalovaným. Je však nepochybné, že medzi stranami sporu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v písomnej forme vôbec nedošlo. V skutočnosti, uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy nebolo žiadnym relevantným spôsobom dôkazne jasne podchytené, tzn. napríklad doručením objednávky žalovaného žalobcovi a pod., teda právne ide o „tvrdenie proti tvrdeniu“. Na základe uvedeného sa preto možno stotožniť s názorom žalovaného o tom, že „... aby mohla byť osoba viazaná akýmkoľvek návrhom, resp. záväzkovým vzťahom (či už obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom) je v prvom rade potrebné, aby jasne, zrozumiteľne, určito a dobrovoľne prejavila vôľu byť návrhom (na uzatvorenie kúpnej zmluvy) viazaná.“. Tento prejav vôle zo strany žalovaného aj podľa názoru súdu v rámci dokazovania preukázaný nebol. Je potrebné ďalej uviesť, že na druhej strane podľa predložených listinných dôkazov (č.l. 9 a 10 spisu) k odovzdaniu tovaru (vody) v žalobe označenej osobe došlo, čomu nasvedčuje okrem písomného listinného dôkazu a tvrdenia žalobcu, aj „Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov“ zo dňa 15.3.2018 podpísané E. W.. V tomto prípade však ide iba o nepriamy dôkaz.
14. Zo všeobecných civilných ustanovení o kúpnej zmluve vyplýva, že predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu (§ 588 OZ). Preto, podľa tejto všeobecnej právnej úpravy o kúpnej zmluve, ak žalovaný prevzal tovar, je povinný zaplatiť jeho kúpnu cenu. Občiansky zákonník osobitne neupravuje proces vzniku kúpnej zmluvy, na jej vznik sa preto vzťahujú všeobecné ustanovenia o vzniku zmlúv (§ 43a a nasl. OZ). Kúpna zmluva teda vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Súd konštatuje, že žalobca zrejme v dôkaznej núdzi, nevedel predložiť jednoznačné dôkazy o tom, že k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy, spolu s jej riadne dohodnutými podstatnými náležitosťami došlo a tým vlastne neuniesol svoje dôkazné bremeno, aby v tomto smere preukázal svoje tvrdenia. Predloženie dôkazov mu však v zmysle princípu kontradiktórnosti konania zákon prikazuje. Je potrebné ďalej uviesť, že dohoda o kúpnej cene je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy, v prípade absencie ktorej nemôže dôjsť ku vzniku kúpnej zmluvy (§ 589 OZ). V rámci dokazovania, pri preukazovaní prejavov vôle strán sporu pri dojednaniach o výške kúpnej ceny, vznikli rozpory v tvrdeniach samotného žalobcu, keď vo vyjadrení bývalý konateľ žalobcu C. A. na pojednávaní dňa 3.4.2019 uviedol, že dojednaná bola kúpna cena 0,92 eur za fľašu, pričom z faktúry vyplývalo, že fakturovaná cena bola 0,78 eur (bez DPH) za fľašu (viď. faktúra č.l. 11 spisu) t.j. ani v rámci dokazovania žalobca nevedel hodnoverne preukázať dojednanie o výške kúpnej ceny, pričom žalovaný takéto dojednania popieral už od toho času, ako sa vo veci prvýkrát písomne vyjadril. Z uvedeného taktiež vyplýva, že ak sa aj viedli akési rokovania medzi stranami sporu, nemožno o nich jednoznačne vyhlásiť, že viedli k riadnemu uzavretiu zmluvných dojednaní.
15. Na základe správania sa strán sporu, resp. procesného postupu, ktorý si zvolil žalobca, súd dospel k záveru, že s poukazom na charakter účastníkov zmluvného vzťahu (dodávateľ - spotrebiteľ) je potrebné daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdiť podľa ustanovení § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Súd tu poukazuje aj na tú skutočnosť, že sám žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu, nepodnikateľa a v predmetnom prípade, po vykonaní dokazovania, teda nemôže ísť o obchodnoprávny záväzkový spor.
16. Žalobca v rámci dokazovania teda žiadnym hodnoverným a právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by si bol žalovaný tovar (plnenie) od žalobcu objednal a uzatvoril so žalovaným zmluvný vzťah s riadnym dojednaním kúpnej ceny. V zmysle zákonnej dikcie taktiež platí, že ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať, vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané (§ 53 ods. 8 OZ). S ohľadom na uvedené preto neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný tovar prevzal a nevrátil ho. Nebolo v žiadnom prípade povinnosťou žalovaného ako spotrebiteľa tovar, ktorý mu bol zo strany žalobcu ako dodávateľa, bezdôvodne a bez právneho titulu doručený, žalobcovi vrátiť. Je na žalobcovi, aby si plnenie sám prevzal, pričom počas dokazovania, ale ani do rozhodnutia súdu, nebola preukázaná skutočnosť, že by bol žalobca aspoň jeden krát žalovaného akýmkoľvek spôsobom vyzval na vrátenie tovaru. Žalovaný ako spotrebiteľ nebol povinný tovar vrátiť a ani ho uschovať. Prevzatie tovaru v tomto prípade nemôže a ani nezakladá automaticky uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Záverom súd iba konštatuje, že súhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že faktúra nie je právnym titulom a taktiež nenahrádza právny titul, je len účtovným dokladom.
17. Súd právne posúdil vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (bod 12. odôvodnenia tohto rozsudku) a žalobu zamietol v celom rozsahu. Medzi stranami sporu teda nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože nedošlo k dohode o jej podstatných náležitostiach, predovšetkým však o predmete kúpy, pričom zároveň absentuje aj dojednanie o kúpnej cene. Nakoľko pri dodaní resp. prevzatí tovaru žalovaným išlo o nevyžiadané plnenie, žalovanému nevznikla povinnosť tovar (plnenie) vrátiť.
18. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.