Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11CoP-15-2019.pdf
PDF · 156.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, vo veci starostlivosti o maloletého D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, so sídlom Čerenčianska 218/18, 979 01 Rimavská Sobota, dieťa matky Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom XXXX V., K. utca XX, Maďarská republika, zastúpenej JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so sídlom Železničná 6/1, 979 01 Rimavská Sobota a otca G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom P. XXXX/XX, XXX XX R. V., zastúpeného JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou so sídlom Svätoplukova 28, 979 01 Rimavská Sobota, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a o úprave styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/104/2017-151 zo dňa 23. októbra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na zverenie maloletého D. Q., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti (I. výrok) p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 23. októbra 2018 zamietol návrh matky na zverenie maloletého D. Q., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti (I. výrok). Rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým D. Q. každý párny víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka si maloletého prevezme v mieste bydliska otca a tam mu ho aj po ukončení styku odovzdá. Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť (II. výrok). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti návrhom podaným 27.06.2017, ktorý odôvodnila tým, že na rozdiel od posledného rozhodovania o zverení maloletého D. do osobnej starostlivosti otca v rozvodovom konaní rodičov matka pracuje ako finančná poradkyňa, od roku 2014 býva v spoločnej domácnosti v Maďarskej republike s priateľom a autistickou dcérou L.. Maloletý D. prejavil záujem o spolužitie s matkou a svojou sestrou v jednej domácnosti, pretože otec ho chce dať do špeciálnej internátnej školy. Neskôr uviedla, že pracuje vo farmaceutickej spoločnosti, vedela by pracovať aj z domu, venovať sa synovi a zabezpečiť pre neho špecializovanú školu v Maďarsku. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil tvrdiac, že nie je v záujme maloletého jeho vytrhnutie z prostredia, ktoré pozná, na ktoré si zvykol a cíti sa dobre. Matka by vzhľadom na jej časovo náročnú prácu len ťažko znášala každodennú starostlivosť o dve deti, ktorým je potrebné venovať sa vo zvýšenej miere. Synovi vybavil Internátnu základnú školu v Z. - M., v ktorej si zvykol a badať zlepšenie v jeho psychickom vývoji. Na pojednávaní otec uviedol, že od septembra 2018 maloletý D. opätovne navštevuje Súkromnú základnú školu v R. V.. Kolízny opatrovník navrhoval vyhovieť návrhu matky, čo by mohla byť pozitívna zmena u maloletého, ktorý túži byť s matkou, čo prejavil aj pri psychologickom vyšetrení. Z hľadiska perspektívy by bolo vhodnejšie, aby maloletý študoval v jazyku, ktorý mu je bližší, teda v maďarčine. Vzhľadom na jeho poruchy učenia by mal lepšie uplatnenie aj na strednej škole v mieste bydliska matky.
1.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené v konaní okresného súdu sp. zn. 9C/128/2011 rozsudkom zo dňa 14.11.2011, maloletý D. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a maloletá L., nar. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.11.2011. Maloletý D. začal v septembri 2015 navštevovať Súkromnú základnú školu v R. X/XXXX, nastúpil do 4. ročníka. Riaditeľka školy prichádzala do kontaktu len s otcom maloletého, matka sa nikdy nijako nezaujímala o prospech maloletého a jeho celkové správanie sa v škole. Na základe vyšetrení, ktorými boli zistené poruchy učenia a správania bolo odporučené jeho umiestnenie do Liečebno-výchovného sanatória Košice - Barca. Z výsluchu X.. W. Z., ktorá pracuje ako psychologička súkromnej základnej školy bolo zistené, že mal. D. mal problémy v škole (poruchy učenia aj poruchy pozornosti), ale vzhľadom na malý počet žiakov v 4. ročníku sa to dalo celkom zvládnuť, výraznejšie problémy sa vyskytli v 5. ročníku. Maloletý D. prestúpil do maďarskej triedy, lepšie sa mu učilo v maďarskom jazyku, ale poruchy učenia ako dysgrafia, dyslexia, hyperaktivita, strata pozornosti ďalej pretrvávali, preto bol otcovi odporučený pobyt maloletého v liečebno-výchovnom sanatóriu. Zo znaleckého posudku č. 9/2018 vyhotoveného znalkyňou MUDr. N. R. dňa 10.08.2018 vyplynul záver, že maloletý žije dlhodobo s absenciou pevného rodinného zázemia (rozchod rodičov, odlúčenie od sestry, nízka frekvencia styku hlavne s matkou, neskoršie umiestnenie v liečebno-výchovnom sanatóriu). Jeho emocionálny vývin bol a aj je závažne ohrozený, dieťa nevie kam a komu patrí, uchyľuje sa k dennému sneniu a fantáziám, vzťah k matke je hlboko narušený jej odmietnutím (údajne nemala podmienky), na základe toho si chlapec vytvára k matke fantazijnú predstavu, sníva o nej a jej starostlivosti. Vzťah k otcovi je narušený jeho novouzavretým manželstvom. Emocionálny vzťah k starej matke (matke otca) predstavuje stabilnú jednotku. Prípadná zmena pomerov zverením maloletého matke by predstavovala pre maloletého výraznú zmenu, keďže s matkou, jej partnerom a autistickou sestrou dlhodobo nežil. Matka dieťa na dlhú dobu odsunula. Deprivácia spôsobená odlúčením sa iba presťahovaním maloletého k matke neupraví, roky odlúčenia a bezmocnosti dieťaťa nezmiznú bez stopy, zanechajú závažnú stopu vo vývine a prežívaní dieťaťa a maloletý si bude musieť zvykať na mnoho nových situácií, podmienok a skutočností. Podľa znalkyne si maloletý bude vyžadovať zvýšenú starostlivosť, čo by bolo pre matku pri starostlivosti o autistickú dcéru a jej práci veľmi náročné, pretože má doma ešte jedno problémové dieťa a za roky odlúčenia ani ona nepozná správanie sa a potreby syna. Znalkyňa tiež uviedla, že otcov vstup do manželstva s partnerkou, ktorú maloletý už síce pozná tiež zmení charakter otcovho vzťahu, pretože maloletý voči nej cíti rivalské tendencie, cíti sa zbytočný, teda bude frustrovaný. Záverom znalkyňa uviedla, že pobyt v liečebnom zariadení rozhodne nie je ideálnym riešením ani náhradou rodinného prostredia, ale napriek tomu predstavuje stabilné prostredie s nemenným režimom, so stabilnými pravidlami a v značnej miere aj ochranou pred zraneniami z neuspokojených emócií, ktoré obidva rodinné systémy v súčasnosti ponúkajú. Zdôraznila, že zmena výchovného prostredia môže byť pre maloletého frustrujúca a nie veľmi žiaduca, pretože maloletý má vysoké očakávanie, ktoré nemusí byť naplnené. Tým, že ide o dieťaťa s mnohými problémami a zraneniami, zníženým sebavedomím, nadmernou úzkosťou a nedôverou voči okoliu by zmena priniesla veľa problémov. Znalkyňa uviedla, že zverenie maloletého do starostlivosti matky by bolo viac výhodou pre matku ako pre dieťa. Mikroklímu tejto rodiny predstavuje autistická sestra s nadmernou potrebou starostlivosti a nový partner matky. Vstupom maloletého do tejto rodiny sa táto mikroklíma naruší tým, že autistické deti zmeny neznášajú, a teda sa môže zhoršiť aj stav jeho autistickej sestry.
1.2. S poukazom na § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súčasnosti v záujme maloletého nie je zmena jeho zverenia s prihliadnutím na výpoveď maloletého z 23.10.2018 a závery znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie prihliadol na zmenu skutkových okolností, ku ktorým došlo od podania návrhu matky (kedy bol maloletý umiestnený v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Košiciach - Barci), avšak v čase rozhodovania okresného súdu bol opäť žiakom Súkromnej základnej školy v R. V., kde nastúpil v septembri 2018. Maloletý pri svojom opätovnom výsluchu uviedol, že teraz nechce zmeniť nič, je spokojný, súčasná situácia mu vyhovuje. Nemá problém s používaním slovenčiny ako vyučovacieho jazyka, vie po slovensky aj po maďarsky. V maďarčine veľmi nevie písať. Pri výsluchu dňa 05.12.2017 uviedol, že spokojný nie je, lebo v škole (liečebno-výchovnom sanatóriu) sa mu nepáči. Okresný súd tiež prihliadol na závery znaleckého posudku, podľa ktorého zmena výchovného prostredia môže byť pre maloletého frustrujúca a nie veľmi žiaduca, jeho vysoké očakávanie nemusí byť naplnené. Zmena by priniesla veľa problémov, pretože maloletý D. je dieťaťom s mnohými problémami a zraneniami, zníženým sebavedomím, nadmernou úzkosťou a nedôverou voči okoliu. V jeho prípade je situácia iná ako u zdravého dieťaťa, ktoré nemá problém vytvoriť si nové vzťahy veľmi rýchlo. Podľa znalkyne deprivácia maloletého spôsobená tým, že matka maloletého na dlhú dobu odsunula (dôvody boli pre ňu možno naozaj závažné alebo to tak cítila) sa iba presťahovaním maloletého k matke neupraví, roky odlúčenia a bezmocnosti dieťaťa nezmiznú bez stopy, zanechávajú závažnú stopu vo vývine a prežívaní dieťaťa, pričom ani matka za roky odlúčenia nepozná správanie sa syna, jeho potreby a nebude mať ani dostatočne veľký priestor, aby sa mu venovala pri učení, keď má doma ešte jedno problémové, autistické dieťa. Okresný súd negatívne hodnotil postoj matky počas uplynulého obdobia, keďže bolo preukázané, že sa o mal. D. zaujímala len sporadicky, nepravidelne, nikdy sa neinformovala o jeho prospechu, správaní sa v škole. Aj návštevy maloletého u nej boli len nepravidelné. S poukazom na tieto skutočnosti a predovšetkým s prihliadnutím na záujem maloletého, ktorý je rozhodujúcim kritériom súd prvej inštancie návrh matky na zmenu zverenia maloletého v celom rozsahu zamietol. Konštatoval, že v budúcnosti takáto zmena nie je vylúčená v súvislosti so štúdiom na strednej škole, na čo poukázal vo svojom záverečnom vyjadrení kolízny opatrovník.
1.3. S poukazom na záujem maloletého na pravidelných kontaktoch s matkou a ich ďalšom rozvoji okresný súd upravil styk matky s maloletým tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku aj s poukazom na skutočnosť, že styk s maloletým doposiaľ súdom upravený nebol.
1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej aj „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka maloletého s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie podľa matky došiel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a konanie trpí inou vadou.
2.1. Matka (ďalej aj „odvolateľka“) v odvolaní poukázala na maďarskú národnosť maloletého dieťaťa, ktoré podľa jej tvrdenia slovenský jazyk ovláda len veľmi slabo napriek tomu, že v súčasnosti chodí do slovenskej školy. Syn denne komunikuje v maďarskom jazyku, ktorý je jeho rodným jazykom, a to so svojou starou matkou, pri ktorej sa v súčasnosti zdržiava, aj s otcom. Na pojednávaní dňa 23.10.2018 bol vypočúvaný v slovenskom jazyku, pričom podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „C. s. p.) má každý právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Podľa odvolateľky je viac ako isté, že maloletý pri výsluchu nerozumel všetkému, čo sa ho sudkyňa pýtala, resp. si mohol jej otázky zle vysvetliť.
2.2. Odvolateľka súdu prvej inštancie vytkla, že nevyhodnotil, že maloletý od návratu do R. V. býva u starej matky H. Q., nie s otcom a jeho súčasnou manželkou, ktorí bývajú u jej rodičov v P. F.. Tvrdenie otca o kúpe nového domu nie je pravdivé, lebo kúpil kancelárske priestory v R. V., zapísané na LV č. XXXX. Z tohto počínania otca sa podľa odvolateľky javí, že o syna nemá skutočný záujem, chce len, aby robil matke zle.
2.3. Podľa otcom predloženej pedagogicko-psychologickej správy zo Súkromnej základnej školy, K. X. 1, R. V. syn napreduje a pobyt v LVS v Košiciach mu pomohol. V skutočnosti sú podľa odvolateľky so synom problémy, napriek školskému poriadku začína vyučovanie po prvej vyučovacej hodine a končí už po predposlednej vyučovacej hodine. Podľa správy má syn v škole asistentku, no na stránke školy nie je ani zmienka o asistentkách v škole. Ani pri rozhovore so synom matka nezistila, že by to bola pravda. Tieto skutočnosti preukazujú nadštandardné vzťahy otca v škole, preto sa toto pedagogicko- psychologické hodnotenie javí neobjektívne. Za zavádzajúce označila, že otec v priebehu pojednávania predložil asi v polovici školského roka 2017/2018 potvrdenie o umiestnení syna do LVS v Košiciach na odporúčanie školy. Keby bol takým potvrdením disponoval, predloží ho spolu s vyjadrením k podaniu. Otec sa chcel syna zbaviť, lebo ho už nezvládal, umiestnil ho pred začiatkom školského roka 2017/2018 do LVS v Košiciach a potom už potvrdením získaným v rámci dobrých vzťahov len obhajoval, že nemal inú možnosť. Navyše otec napriek povinnosti rodičov rozhodovať o zásadných okolnostiach spoločne matku o umiestnení syna do LVS Košice neinformoval, neporadil sa s ňou, ani jej to neoznámil. Aj to podľa odvolateľky nasvedčuje, že otcovi nezáleží na D., musí stále bojovať s ňou a škodiť jej.
2.4. Súdu prvej inštancie vytkla, že ignoroval odporúčanie kolízneho opatrovníka zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, u ktorej má vytvorené lepšie podmienky ako u otca. Predpoklad, že sa bude matka vedieť o syna dostatočne postarať, vyplýva aj z jej stredoškolského zdravotníckeho vzdelania a vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v odbore opatrovateľstvo.
2.5. K záveru okresného súdu, že sa o syna nezaujímala, nenavštevovala školu v R. V. za účelom informovania sa o jeho prospechu uviedla, že býva v Maďarsku, kde aj pracuje a riešila to tak, že sa informovala u otca, ktorý jej väčšinou nedvíhal telefón, a keď telefón zdvihol, tak jej informácie poskytol. Dva alebo trikrát sa pokúšal telefonovať do školy, kde jej informácie neposkytli s tým, že syn je zverený otcovi.
2.6. Vyjadrila sa k dôvodom zániku jej manželstva s otcom maloletého a uviedla, že pre mal. dcéru L. zverenú do jej osobnej starostlivosti našla zariadenie pre autistické deti v Maďarsku a jej stav sa podstatne zlepšil. Otec o dcéru javí veľmi malý záujem, skoro vôbec ju nenavštevuje. Aj mal. D. by mohol navštevovať maďarskú školu pre deti s podobnými poruchami. Keby boli obidvaja súrodenci spolu, zlepšil by sa zdravotný stav obidvoch, čo pobadala, keď bol syn u matky na letných prázdninách. Vtedy jej hovoril, že by chcel zostať u nich. Pred otcom má strach, preto mu to nechce povedať. Pracovnú dobu si prispôsobila tak, že môže pracovať z domu, aby mala viac času venovať sa deťom.
2.7. Za tendenčný označila znalecký posudok X.. R., pretože pred vyšetrením išiel otec za znalkyňou, u ktorej pobudol asi 10 minút a potom ich všetkých pozvala na vyšetrenie.
2.8. Z otcovho správania a jeho postoja k D. odvolateľka nadobudla dojem, že otec bude chcieť maloletého znova umiestniť do LVS v Košiciach, kde dieťa veľmi trpelo. Maloletý sa neustále zdržiava u 71-ročnej starej matky, čo odvolateľka tiež nepovažuje za vhodné.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel k záveru o tom, že v súčasnosti v záujme maloletého nie je zmena jeho zverenia. Navrhla, aby odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
3.1. Uviedol, že maloletý v školskom roku 2017/2018 navštevoval v LVS v Barci slovenskú školu a aj v súčasnosti navštevuje školu s vyučovacím jazykom slovenským. Syn vyrastá v bilingválnom prostredí a veľmi dobre ovláda maďarský aj slovenský jazyk, ako uviedol pri svojom výsluchu 23.10.2018. Syn bez zaváhania alebo neistoty uviedol, že teraz nechce nič meniť, je spokojný a súčasná situácia mu vyhovuje.
3.2. Znalkyňa X.. N. R. podľa otca po každej stránke presne vystihla potreby maloletého dieťaťa, jeho vzťah k matke, k otcovi aj k starej matke. Vystihla potrebu diferenciácie materiálnych a emocionálnych podmienok, ktoré by dieťa malo u otca a u matky aj problémy, ktoré by vznikli zverením D. matke. Syn nebýva u starej matky, ale u svojho otca, ktorému stará matka v nemalej miere s výchovou a starostlivosťou o maloletého pomáha. Otec sa o syna stará sám od novembra 2010, kedy matka opustila spoločnú domácnosť a od tej doby mu jeho matka v nemalej miere pomáha s výchovou a starostlivosťou. Nový dom zakúpil za účelom skvalitnenia bývania a vytvorenia ešte lepších podmienok pre D., pôvodný rodinný dom odpredal.
3.3. Maloletý D. je vzhľadom na problematický vývoj jeho osobnosti, zmiešanú poruchu správania aj emócií a inú prenikavú vývinovú poruchu, expresívnu poruchu reči a zmiešanú poruchu školských zručností zaradený do integrovaného vyučovacieho programu, má pridelenú asistentku a vyučovanie začína po prvej vyučovacej hodine a končí po predposlednej vyučovacej hodine. Otcovi nie je jasné, aké nadštandardné vzťahy so školou má matka na mysli. On od začiatku intenzívne spolupracuje so psychologičkou školy aj s celým pedagogickým zborom a na rozdiel od matky javí o synove výsledky v škole záujem, pri jeho výchove rešpektuje názory a doporučenia školy.
3.4. Pracovníčka kolízneho opatrovníka sa zrejme v nedostatočnej miere oboznámila so znaleckým posudkom a odignorovala jeho závery, aj výsledky výsluchu syna na súde.
3.5. K poukazu matky na jej vzdelanie otec uviedol, že žiadne dosiahnuté vzdelanie nie je zárukou dobrej starostlivosti o dieťa a uspokojovania jeho potrieb po každej stránke, hlavne po stránke emocionálnej. Otec sa o syna stará od veku 9 rokov, dokonale pozná jeho potreby, povahu, aj nároky kladené na otca výchovou a starostlivosťou o dieťa. Otec a dieťa majú vytvorený pevný citový vzťah, ktorý sústavne rozvíjajú.
3.6. Za správny označil záver okresného súdu, že by v záujme dieťaťa nebolo jeho vytrhnutie z prostredia, ktoré pozná, na ktoré si zvyklo a v ktorom sa cíti dobre. Maloletý syn potrebuje stabilné prostredie s pevným režimom, v ktorom mu zabezpečí po každej stránke napredovanie do vývoji. Matka by popri časovo náročnej práci len ťažko zvládala každodennú starostlivosť o dve postihnuté deti, ktorým je potrebné venovať sa vo zvýšenej miere. Pri otcovi má syn všetky predpoklady zdravého duševného a telesného vývoja a zabezpečenú stabilitu výchovného prostredia.
3.7. Nakoľko bolo odvolanie doručené k sp. zn. 7P/104/2018, teda do iného konania, má za to, že nebolo podané riadne a včas.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že maloletému dňa 23.10.2018 bolo pri zisťovaní jeho názoru na zmenu starostlivosti vysvetlené, že ak nebude vedieť odpovedať v slovenskom jazyku, môže to urobiť v maďarskom jazyku a zamestnankyňa kolízneho opatrovníka ovládajúca maďarský jazyk jeho odpoveď preloží sudkyni. Maloletý počas pohovoru pôsobil pokojným a vyrovnaným dojmom, odpovedal prevažne v slovenskom jazyku, prevažovali stručné odpovede a neprejavoval známky toho, že by otázkam nerozumel. D. sa počas pohovoru jednoznačne nevyjadril, v starostlivosti koho by chcel byť, resp. u koho by chcel bývať. Uviedol, že obidvaja rodičia sa o neho starajú, rozmaznávajú ho a obidvom dáva po 50%. Dieťa má k obidvom rodičom silný emocionálny vzťah a túži po stabilnom rodinnom prostredí. Svoje súčasné pôsobenie v súkromnej základnej škole hodnotil tak, že má problémy s niektorými predmetmi, táto škola je pre neho ťažšia ako škola v LVS v Košiciach. Čas po škole trávi u starej matky z otcovej strany, býva aj v P. F. a do školy chodí neskôr, lebo to má dovolené. Otec mal. s manželkou zakúpili nehnuteľnosť v R. V., ktorá je podľa listu vlastníctva č. XXXX charakterizovaná ako kancelárske priestory. Asistenta učiteľa mal. D. počas pohovoru 23.10.2018 nevedel označiť menom.
4.1. Ako uviedla znalkyňa X.. N. R., maloletý je dlhodobo deprimovaný, s absenciou pevného rodinného zázemia. Jeho emocionálny vývin bol aj vážne ohrozený, dieťa nevie kam a komu patrí, čo potvrdzuje aj Q.. V. v závere psychologického vyšetrenia. Znalkyňa za najvhodnejšie riešenie pre maloletého označila jeho celoročné ponechanie v LVS Košice-Barca so striedaním víkendov u otca a matky rovnomerne. Počas vyšetrenia dieťa vyhľadávalo hlavne blízkosť matky a prijímalo jej prejavy. Maloletý mal sťažený verbálny kontakt, nakoľko hovorí lepšie maďarsky. Z viacerých pohovorov s maloletým počas súdneho procesu, aj z vyjadrenia matky je známe, že maloletý pobyt v LVS Košice-Barca znášal veľmi zle hlavne po psychickej stránke.
4.2. Kolízny opatrovník poukázal na to, že maloletý prešiel počas života rôznymi zmenami (rozvod rodičov, odsťahovanie matky so sestrou, oddelenie sestry v rozvodovom konaní podľa dohody rodičov, viaceré zmeny materskej aj základnej školy so striedaním vyučovacieho jazyka slovenského a maďarského), mnohokrát sa ocitol v novom prostredí medzi novými ľuďmi. Dieťa má podľa potvrdenia Súkromnej základnej školy v R. V. vývinové poruchy učenia - dysleksiu ťažšieho stupňa, dysgrafiu, dysortografiu ťažšieho stupňa, ADHD a NKS. LVS Košice-Barca potvrdili intelektuálne výkony v pásme podpriemeru, vývinové poruchy učenia, poruchy koncentrácie pozornosti, nevyrovnanú osobnosť, miernu dysláliu, slabé ovládanie slovenského jazyka, susp. organicitu. D. je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Dieťa malo podľa pedopsychiatričky X.. L. po nástupe do LVS poruchu adaptácie s prevládajúcou úzkostnou reakciou, bol mu naordinovaný Atarax. Často sa nevedel vyjadriť v slovenčine, ani v maďarčine. Kontaktoval fyzicky druhých, túlil sa, dotýkal sa, t. j. vyžadoval fyzickú blízkosť.
4.3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletého. Takéto rozhodnutie by bolo pozitívnou zmenou z hľadiska perspektívy dieťaťa v súčasnosti aj budúcnosti. Maloletý by študoval vo svojom rodnom jazyku, ktorý mu je bližší ako slovenský jazyk. Základná škola, ktorú by navštevoval, spĺňa špeciálne požiadavky súvisiace s poruchami učenia dieťaťa. Ďalšou výhodou by bolo jeho uplatnenie pri pokračovaní v štúdiu po ukončení strednej školy. Jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky je v najlepšom záujme dieťaťa s ohľadom na stabilitu prostredia, rozvoja vzťahových väzieb so sestrou, okolností súvisiacich so zdravotným stavom dieťaťa, ochrany jeho duševného a citovaného vývinu a vzdelávania. Navrhol upraviť styk maloletého s otcom v čo najširšom rozsahu na základe dohody rodičov, resp. rozhodnutia súdu.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že aj keď pri výsluchu maloletého bola prítomná kolízna opatrovníčka ovládajúca maďarský jazyk, neprináleží jej v konaní tlmočiť. Syn mal na polročnom vysvedčení zlú známku jedine zo slovenčiny, čo svedčí o tom, že slovenský jazyk neovláda. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka pre jazykovú bariéru syn prestúpil zo základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Každý má v konaní pred súdom právo vypovedať v rodnom jazyku, synovým rodným jazykom je jazyk maďarský.
5.1. Vzhľadom na vývinovú poruchu učenia by syn v prípade zverenia do osobnej starostlivosti matky v Maďarsku navštevoval špeciálnu školu, v ktorej je v triede max. 8-9 detí a mohol by sa vzdelávať v jeho rodnom jazyku. Škola poskytuje rôzne terapie typu logopédia, konduktívna pedagogika, metóda Ulwila. Aj maloletej dcére sa návštevou tejto školy zdravotný stav zlepšil tak, že dosahuje vynikajúce výsledky a jednou z najlepších žiačok v triede.
5.2. Matka v súčasnosti pracuje v spoločnosti Neuraxpharm Hungary Ktf., kde má na starosti predovšetkým administratívne záležitosti. Svoju prácu vykonáva väčšinou z domu, do kancelárie chodí jedenkrát za týždeň. V prípade ochorenia detí nemá problém zostať doma.
5.3. Podľa jej zistenia otec stále býva so svojou partnerkou v P. F. a syn D. je pri starej mame v R. V.. Podľa vedomostí matky je väčšia starosť o syna na pleciach starej matky, ktorá sa okrem iného stará aj o chorého manžela.
5.4. Poukázala na to, že syn bol u matky od 22.12.2018, k otcovi sa mal vrátiť 02.01.2019. Otec na požiadanie syna súhlasil s predĺžením doby pobytu. Medzi deťmi neboli žiadne problémy. Syn jej povedal, že by chcel bývať u nej. Matka mu kúpila mobilný telefón aj kartu, ktorú na druhý deň otcova súčasná partnerka vybrala z telefónu, aby synovi zabránila v telefonickom kontakte s matkou. Odinštalovali aj skype v počítači. Matka sa teraz môže so synom zhovárať len cez mobilný telefón jeho otca v závislosti od jeho vôle.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu poukázal na záver znaleckého posudku, podľa ktorého sa za najvhodnejšie javí ponechanie maloletého celoročne v LVS Košice-Barca so striedaním víkendov u otca a matky rovnomerne. S týmto názorom znalkyne sa kolízny opatrovník nestotožnil. Ak je možné riešiť situáciu dieťaťa zabezpečením starostlivosti v rodine, ide o prioritné riešenie v záujme maloletého dieťaťa. Riešenie problému maloletého formou ústavnej starostlivosti by malo byť krajné. Matka sa snažila riešiť situáciu v rodinnom prostredí mimosúdne, otec uprednostnil ústavnú starostlivosť. Podľa kolízneho opatrovníka by pre maloletého bolo vhodnejšie vzdelávanie v maďarskom jazyku, ktorý mu je bližší a lepšie sa ním vie vyjadriť. Maloletý trpí poruchami učenia aj inými diagnózami, vyžaduje osobitný prístup s potrebou zapojenia odborníkov (logopéd, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg). Bolo by pre neho vhodnejšie, aby navštevoval špeciálnu základnú školu, ktorá disponuje odborným personálom. S ohľadom na budúcnosť maloletého je najvyšší čas vytvoriť pre dieťa stabilné prostredie, aby mohol pokračovať v štúdiu po ukončení základnej školy, a nie výmenu prostredia maďarskej základnej školy, slovenskej základnej školy a ústavnej starostlivosti v liečebno- výchovnom sanatóriu. Matka ponúka maloletému rodinné zázemie, možnosť navštevovať špeciálnu základnú školu v mestskej časti M.-K?bána s vyučovacím jazykom maďarským. Ide o viacúčelové segregované zariadenie liečebnej pedagogiky so spoločným vedením, v ktorom prebieha výchova a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zabezpečuje sieť liečebných pedagógov. Otec odignoroval doporučenie znalkyne, dieťa už nie je umiestnené v LVS Košice-Barca, ale navštevuje od septembra 2018 Základnú školu v R. V..
6.1. Maloletý je na prítomnosť partnerov svojich biologických rodičov v domácom prostredí dlhodobo zvyknutý, nejde o výraznú zmenu pomerov. Kolízny opatrovník nepredpokladá, že by bol maloletý prítomnosťou v domácnosti, resp. uzavretím manželstva otcom frustrovaný, ako uvádza znalkyňa.
Zvýšenie školskej záťaže, na ktorú poukazuje znalkyňa je reálne, nakoľko dochádza k zmene prostredia po odchode z LVS, ktoré má iný systém školstva ako bežná základná škola. Maloletý prvé tri ročníky ZŠ absolvoval v maďarskom jazyku, po jeho prestupe do slovenskej školy bolo potrebné pre jazykovú bariéru opäť ho premiestniť do maďarskej triedy. Znalkyňa uviedla, že dieťa lepšie hovorí maďarsky, jej verbálny styk s dieťaťom bol sťažený z dôvodu, že dieťa lepšie hovorí maďarsky. Počas súdneho konania dieťa uviedlo, že komunikuje v maďarskom jazyku s otcom, matkou aj starou matkou zo strany otca. Podľa kolízneho opatrovníka je pre maloletého výhodnejšie študovať v škole s vyučovacím jazykom maďarským, ktorý je jazykom prioritne používaným v domácom prostredí oboch rodičov a v minulosti aj v škole, ktorú maloletý navštevoval.
6.2. Kolízny opatrovník zdôraznil potrebu budovania a rozvoja súrodeneckých vzťahových väzieb. Maloletý strávil počas letných prázdnin v roku 2018 jeden celý mesiac v domácnosti matky, kde sa nachádzala aj jeho maloletá sestra a nevyjadril sa, že by jej prítomnosť v domácnosti vnímal negatívne. V priebehu opakovaného vypočúvania za účelom zistenia názoru na zmenu starostlivosti maloletý jednoznačne neprezentoval svoje želanie a vôľu zostať u jedného z rodičov. Dieťa chce zostať lojálne voči obom rodičom a má k nim rovnaký vzťah a citovú väzbu. Podľa znaleckého posudku si chlapec vytvára o matke fantazijnú predstavu, sníva o nej a jej starostlivosti, z čoho je možné dedukovať, že by chcel byť v starostlivosti matky a žiť s ňou v domácnosti. V rozvodovom konaní sa rodičia rozhodli na zverení mal. L. do osobnej starostlivosti matky a mal.D.do osobnej starostlivosti otca. V tom čase bola starostlivosť o mal. L. náročná a problémová, matka zobrala na svoje plecia väčšiu záťaž ako otec. Maloletý D. nedisponuje ani nedisponoval takou závažnou diagnózou ako autizmus, napriek tomu sa na rozdiel od mal. L. ocitol v ústavnej starostlivosti. V najlepšom záujme maloletého je podľa kolízneho opatrovníka jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky.
7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka cestou svojej právnej zástupkyne uviedol, že podľa znaleckého posudku je vzťah Félixa k matke hlboko narušený jej odmietnutím (údajne nemala podmienky) na rozdiel od vzťahu Félixa s otcom. Otec je tangovaný pevnými pravidlami, ktoré u neho platia a ktoré sú pre dieťa nie vždy vítané. Znalkyňa tiež uviedla, že pár dní prázdnin, ktoré trávil D. u matky sa mu matka vie venovať možno viac. Zverením do jej trvalej starostlivosti sa situácia zmení a je vysoko pravdepodobné, že chlapec sa pri neuspokojení svojich potrieb bude uzatvárať do seba a jeho stav sa zhorší. V znaleckom posudku neodznelo, že dieťa počas vyšetrenia vyhľadávalo hlavne blízkosť matky a prijímalo jej prejavy, ako tvrdí kolízny opatrovník. Je tam uvedené, že dieťa si počas vyšetrenia sadá k mame, ktorá ho túli k sebe, bozkáva ju, chlapec si dáva hlavu na jej kolená, akceptuje jej prejavy, pozerá na otca. Znalkyňa však uviedla aj to, že takéto prejavy zo strany matky nie sú primerané, pre aktuálny vek chlapca je primeranejšie odtiahnutie sa. Regresný spôsob správania sa matky k chlapcovi ho neposunie k riadnemu zdravému vývinu. Otec zdôraznil, že D. vychovával v láske k matke napriek tomu, že o neho neprejavovala záujem, resp. ho prejavovala veľmi sporadicky.
7.1. Kolízny opatrovník vyhodnotil umiestnenie dieťaťa do LVS ako nie v jeho záujme. Otec uviedol, že D. bol do LVS umiestnený v školskom roku 2017/2018 po odbornom doporučení pedagogickej rady školy, ktorú dieťa navštevovalo. Tento pobyt podľa pedagogicko-psychologickej správy školy z 12.10.2018, ktorú dieťa v súčasnosti navštevuje, D. pomohol, je emocionálne vyrovnanejší a pobyt ho nasmeroval aspoň v sociálnych interakciách. Otec zdôraznil svoju spoluprácu so psychologičkou školy aj s celým pedagogickým zborom. O dieťa sa staral od útleho veku, dokonale pozná jeho potreby, povahu aj nároky kladené na otca jeho výchovou a starostlivosťou. Je otázne, aký rozvoj vzťahových väzieb medzi súrodencami mal kolízny opatrovník na mysli vzhľadom na skutočnosť, že sestra D. je ťažká autistka. Ako uviedla znalkyňa v znaleckom posudku, autistické deti neznášajú zmenu. Vstup chlapca do rodiny naruší jej mikroklímu, zverenie D. do starostlivosti matky by bolo viac výhodou pre ňu ako pre D.. Deprivácia dieťaťa spôsobená odlúčením od matky sa iba jeho presťahovaním k nej neupraví a roky odlúčenia nezmiznú bez stopy. V danej situácii nie je v záujme mal. dieťaťa jeho vytrhnutie z prostredia, ktoré pozná, na ktoré si zvyklo a v ktorom sa cíti dobre. Napredovanie vo vývine dieťaťu zabezpečí len stabilné prostredie s pevným režimom. V mieste bydliska matky syn nemá vytvorené rovesnícke vzťahy, ktoré sú pre dieťa v jeho veku veľmi dôležité, čo konštatovala znalkyňa.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca a matky k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrval na stanovisku prezentovanom na pojednávaní konanom 23.10. 2018 aj vo vyjadreniach z 08.01.2019 a 21.02.2019.
9. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky poukázal na obsah svojich predošlých vyjadrení.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 21.02.2019. Zdôraznila maďarskú národnosť dieťaťa aj skutočnosť, že mu je blízky jeho materinský maďarský jazyk, v ktorom komunikuje so svojimi blízkymi. Len pôsobením otca je donútený komunikovať pre neho v cudzom jazyku a musí navštevovať ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským, kde má pri vyučovaní značné problémy. Zopakovala tvrdenie o tom, že syn žije u starej matky v R. V. a s otcom sa stretáva len keď sa to otcovi hodí. Q. tiež na nezáujem otca o mal. dcéru L., s ktorou si D. rozumel aj cez jarné prázdniny, ktoré strávil u matky v Maďarsku. Matke viackrát zopakoval, že toto je jeho domov. Musela mu vysvetľovať, že sa musí vrátiť k otcovi, resp. k starej matke, pri ktorej v súčasnosti býva. U syna zistila dosť zanedbanú hygienu a videla na ňom aj veci, ktoré mu nakúpila ona. Syn nie je spokojný ani so súčasnou školou, ktorú navštevuje. Škola, ktorú by v prípade zverenia do osobnej starostlivosti matky navštevoval by bola pre neho prospešnejšia. Otec priznal, že veľmi dobre vychádza s vedením školy a psychologičkou, dôsledkom čoho môže dosiahnuť rôzne správy, ktoré potrebuje predložiť pre potreby tohto konania. Zopakovala tvrdenie o neobjektívnosti znaleckého posudku znalkyne X.. R..
11. Na základe odvolania podaného včas účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok (§ 65, § 66 C. m. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario v spojení s § 177 ods. 2 písm. c)) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom I. výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 C. s. p.). Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľky v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
12. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
14. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Zásadnou odvolacou námietkou procesnoprávneho charakteru bola námietka odvolateľky o existencii inej vady konania, spočívajúcej v postupe súdu prvej inštancie pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Porušenie práva maloletého dieťaťa konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie by znamenalo odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré je odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje procesnoprávny predpis. Odvolací súd z obsahu spisu porušenie tohto práva maloletého Q.nezistil. Jeho názor bol v súdnom konaní zisťovaný opakovane, na dvoch pojednávaniach, sudkyňou v prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletý, dieťa vo veku 14 rokov, sám uviedol, že nemá problém s používaním slovenčiny ako vyučovacieho jazyka, vie po slovensky aj po maďarsky. V maďarčine veľmi nevie písať. Počas konania pred súdom prvej inštancie matka ani iný účastník konania nevzniesol kvalifikovanú námietku proti tomu, že maloleté dieťa má vypovedať alebo už vypovedalo v slovenskom jazyku. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletýXhovorí maďarským aj slovenským jazykom, obidvom rozumie. S. úroveň znalosti slovenského jazyka oproti jazyku maďarskému automaticky nezakladá inú procesnú vadu konania. Ustanovenie § 155 ods. 1 C. s. p. zaručuje stranám (v mimosporovom konaní účastníkom) konanie pred súdom v materskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumejú. O pribratí tlmočníka súd rozhoduje s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci. Sudkyňa konajúca na súde prvej inštancie nerozhodla o pribratí tlmočníka (čo ani raz počas konania na okresnom súde nenavrhol vo vzťahu k výsluchu maloletého ani jeden jeho rodič ani kolízny opatrovník), čo znamená, že pri bezprostrednom a osobnom kontakte s maloletým nezistila existenciu jazykovej bariéry a nezistil ju ani kolízny opatrovník prítomný pri zisťovaní názoru maloletého jeho výsluchom, lebo ako subjekt brániaci záujem maloletého dieťaťa by určite podal návrh na pribratie tlmočníka. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že názor maloletého dieťaťa je dôležitým, ale nie jediným kritériom, na ktoré prihliadal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní. 17. Odvolateľka sa svojím návrhom domáhala zmeny rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o ktorej bolo v minulosti naposledy rozhodované rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9C/128/2011 zo dňa 14.11.2011, právoplatným 30.11.2011. Súd môže rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zmeniť alebo zrušiť v prípade preukázania relevantnej zmeny pomerov oproti stavu v čase pôvodného rozhodnutia (§ 121 C. m. p. v spojení s § 26 zákona o rodine). Pri rozhodovaní o zmene právoplatného rozsudku v týchto veciach nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý nezistil zmenu okolností rozhodujúcich pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal.XXXX) Súd prvej inštancie správne porovnal pomery, ktoré boli na strane rodičov aj mal. D. v čase posledného rozhodovania s pomermi, ktoré sú tu teraz. Zmena nastala na strane matky, ktorá zastabilizovala svoju rodinnú aj materiálnu situáciu, čím odôvodnila podaný návrh. U mal. D. zmena spočíva v tom, že je vekovo starší (má 14 rokov) a oproti minulosti strávil časť prázdnin, príp. niekoľko víkendov so svojou matkou v jej aktuálnom bydlisku. Zmeny v starostlivosti otca o mal. D. od doby predošlého rozhodovania (teda od r. 2011) odvolateľka netvrdila. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že otec naďalej zabezpečuje starostlivosť o syna, informuje sa o jeho vyučovacích výsledkoch, kooperuje s odborníkmi (pedagogický personál školských zariadení, školská psychologička) a rešpektuje ich odporúčania. Ani tvrdenie odvolateľky, že sa neinformovala o školských výsledkoch syna, lebo žije a pracuje v Maďarskej republike a informovala sa u otca, ktorý jej väčšinou nedvíhal telefón a keď zdvihol, informácie jej poskytol, nenasvedčuje zmene pomerov odôvodňujúcej iné rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa. Odvolateľka v odvolaní neuviedla zásadné dôvody svedčiace o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie. Jej opakovaný poukaz na to, že otec nemá o syna skutočný záujem, chce iba bojovať s matkou a škodiť jej je vyvrátený už len tým, že otec zabezpečuje starostlivosť o syna sám niekoľko rokov, od ich rozchodu s matkou (tak, ako matka sama zabezpečuje starostlivosť o ich spoločnú dcéru). Tvrdenie o údajných nadštandardných vzťahoch otca so školským zariadením, ktoré mali ovplyvniť objektivitu pedagogicko-psychologického hodnotenia, je ničím nepodložené (matka nepredložila nijaký dôkaz nasvedčujúci tejto skutočnosti, nepredložila ani nenavrhla zabezpečiť pedagogicko-psychologické hodnotenie syna inými odborníkmi). Aj keď matka považovala za tendenčný znalecký posudok X.. R., možnosť využiť ďalšie právne prostriedky (predloženie súkromného znaleckého posudku, tzv. kontrolné znalecké dokazovanie) nerealizovala. Ak otec nekonzultoval s matkou otázku umiestnenia syna do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia v Košiciach a matka s postupom otca nesúhlasila, mala takisto možnosť podať na súd návrh na rozhodnutie podľa § 35 zákona o rodine.
19. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 13 (2011) o práve na ochranu pred všetkými formami násilia upozornil, že „posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany dospelého nesmie prekonať povinnosť rešpektovať všetky práva dieťaťa vyplývajúce z Dohovoru“. Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa má zložku hmotného práva, procesného práva a základného výkladového právneho princípu. Hmotné právo zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy. Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa pri jednotlivom rozhodnutí treba určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť dieťaťa, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici, atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.
20. Súd prvej inštancie správne v konaní zisťoval najlepší záujem maloletého D., a to aj jeho vypočutím. Zhodnotil pritom všetky vykonané dôkazy, každý jednotlivo aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. Aj podľa odvolacieho súdu v súčasnosti nie je v záujme maloletého taká razantná zmena v jeho živote, akou je zmena jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky, pretože nemusia byť naplnené jeho vysoké očakávania. D. túži po svojej matke, no pre dieťa s mnohými problémami a zraneniami je potrebné k budovaniu ich vzájomného pevného a láskyplného vzťahu pristupovať po dlhých rokoch odlúčenia citlivo, pomaly a postupne. Matka musí mať dostatočný časový priestor na spoznávanie povahy, zvykov, reakcií, nálad, zdravotného stavu svojho syna, syn musí mať tiež dostatočný čas na spoznávanie osobnosti svojej matky, ale aj jej manžela, svojej sestry, zvyklostí a životného štýlu ich rodiny, miesta ich bydliska v cudzom štáte. Aj odvolací súd konštatuje, že v budúcnosti takáto zmena, avšak po náležitej príprave všetkých zainteresovaných, nie je vylúčená. K poukazu kolízneho opatrovníka, že pre maloletého by bolo vhodnejšie vzdelávanie v maďarskom jazyku, ktorý mu je bližší a lepšie sa ním vie vyjadriť odvolací súd udáva, že takúto možnosť má maloletý aj v mieste súčasného bydliska. Rovnako osobitný prístup k maloletému, ktorý trpí poruchami učenia aj inými diagnózami, s potrebou zapojenia odborníkov (logopéd, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg) je možné dieťaťu zabezpečiť aj v školskom zariadení, ktoré v súčasnosti navštevuje (psychológ), resp. v špecializovaných zariadeniach (napr. logopedická poradňa). Kolízny opatrovník v odvolacom konaní uviedol, že by pre dieťa bolo vhodnejšie, aby navštevovalo špeciálnu základnú školu, ktorá disponuje odborným personálom, nevyjadril sa však, či takéto zariadenie neexistuje aj v mieste súčasného bydliska dieťaťa, resp. v jeho blízkom okolí, alebo či školské zariadenie, ktoré maloletému chcela zabezpečiť matka je jediné svojho druhu.
21. Výrok o úprave styku matky a maloletého dieťaťa (II. výrok) nebol odvolaním dotknutý.
22. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie (III. výrok)je v súlade s § 52 a 57 C. m. p..
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa právnej úpravy § 52 a § 57 Civilného mimosporového poriadku. Návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C. m. p.)), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C. m. p.)), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C. m. p.)) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C. m. p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C. m. p.).