Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-43-2019.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou v právnej veci navrhovateľky: C. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX proti účastníkovi konania - manželovi: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, t.č. ÚVV a ÚVTOS G., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov C. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX a M. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku 37, ročník 1994, na str. 140, pod por. číslom 235 r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti Z. a to Q., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. Q. sumou 50 eur mesačne a mal. E. sumou 30 eur mesačne, ktoré bude povinný platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. VI. Súd odporcu n e z a v ä z u j e na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že navrhla, aby maloleté Q. a E. boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby súd uložil povinnosť prispievať na ich výživu a to na Q. sumou 50 eur mesačne a na E. sumou 30 eur mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že manželstvo, ktoré uzatvárala z lásky, bolo spočiatku dobré, narodili sa v ňom štyri deti, odporca v minulosti požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, bol aj súdne trestaný, pred piatimi rokmi prestal piť a jeho správanie sa zmenilo. Pred štyrmi mesiacmi ju začal slovne aj fyzicky napádať, vyhrážal sa jej aj spoločným deťom smrťou, ju zbil až tak, že jej zlomil nos. Zakazoval jej vychádzať z domu, deťom povedal, že ak ona vyjde z domu čo i len na nákupy, zabije ju aj deti, v dôsledku tohto jeho správania sa deti otca boja a znenávideli ho. 2. Odporca, ktorý bol na pojednávanie predvedený eskortou príslušníkov Ústavu na výkon väzby v G., kde sa odporca nachádza vo väzbe, s návrhom nesúhlasil, pretože navrhovateľku stále ľúbi a manželstvo chce udržať aj kvôli deťom. Potvrdil, že manželku fyzicky napadol, ale nos jej nezlomil on, len ju sotil. Popieral, že sa manželke a deťom vyhrážal zabitím, aj že by použil voči manželke vulgárne výrazy, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia voči jeho osobe. 3. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu rodičov navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará, otca zaviazať platením výživného, ktorého výšku ponechal na úvahu súdu vzhľadom na aktuálne pomery účastníkov a styk otca s maloletými deťmi neupravovať.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Tp/10/2019 a zistil tento skutkový stav: Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred matričným úradom v G., u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obci I., okres E.. Z manželstva pochádzajú štyri deti, dve sú ešte maloleté. 5. Plnoletá dcéra C. Z., nar. v roku XXXX býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, dcéra A. Z., nar. XXXX sa osamostatnila. 6. Obidvaja účastníci hodnotili manželstvo spočiatku ako dobré, postupne začalo dochádzať medzi nimi ku konfliktom, navrhovateľka uvádzala, že odporca nadmerne požíval alkohol, čo priznal aj odporca, asi päť rokov už nepije, ale napriek tomu k zlepšeniu spolužitia nedošlo, pretože odporca sa opakovane voči navrhovateľke dopúšťa násilia psychického aj fyzického, čo vyústilo až do jeho obvinenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno a/, b/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť voči navrhovateľke a takto mal konať asi od polovice novembra 2018 až do 1.3.2019, kedy bol zadržaný políciou. Následne bol odporca uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 3Tp/10/2019 zo dňa 5.3.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tpo/14/2019 zo dňa 20.3.2019 podľa § 71 ods. 1 písmeno c/ Tr. por. vzatý do väzby z dôvodu obavy, že v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Odporca sa už v minulosti dopustil násilnej trestnej činnosti a to vo vzťahu k svojej matke, bol právoplatne odsúdený a trest odňatia slobody aj vykonal. 7. Odporca spáchanie trestného činu vo vzťahu k svojej manželke poprel ako na pojednávaní, tak aj pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby, priznal len, že navrhovateľku sotil, stalo sa to len jedenkrát, mal vtedy nervy, pretože navrhovateľka ho bezdôvodne podozrievala z nevery, chodievala za ním do práce, kde mu robila scény. Podľa jeho názoru nie je dôvod na rozvod, ich intímny život fungoval riadne až do času, kedy ho vzala polícia. 8. Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo a trvale vážne rozvrátené, vzhľadom na zásadový postoj navrhovateľky, ktorá odmieta naďalej žiť v manželstve s odporcom, ku ktorému už nemá citový vzťah, odmieta tiež pomoc manželskej poradne, súd je názoru, že nie je reálne predpokladať, že manželstvo účastníkov by v budúcnosti ešte mohlo plniť svoj spoločenský účel. 10. Príčiny rozvratu manželstva súd konštatuje na strane odporcu, ktorý sa opakovane voči navrhovateľke dopustil násilia, je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, čo bolo preukázané výpoveďou navrhovateľky ako aj obsahom pripojeného trestného spisu sp. zn. 3Tp/10/2019. Súd rešpektuje prezumpciu neviny, avšak pre potreby tohto konania je dostatočne preukázané, že odporca sa voči navrhovateľke správal spôsobom, ktorý je neakceptovateľný, fyzicky aj slovne ju napádal, o čom svedčí nielen jej výpoveď, ale aj výpovede ich dcér, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti v trestnom konaní a tiež lekárska správa a fotodokumentácia z prehliadky tela poškodenej, t.j. navrhovateľky takisto v trestnom konaní. Z týchto dôkazov, ako aj skutočnosti, že odporca sa v minulosti dopustil obdobného násilného konania voči svojej matke, za čo bol aj právoplatne odsúdený, vyplýva, že odporca je násilnej povahy, hoci on sám si to nepriznáva. Za týchto okolností nemožno od navrhovateľky spravodlivo vyžadovať, aby zotrvávala v manželstve s násilníkom, pretože ďalšie spolužitie by malo negatívny vplyv na ňu, aj na deti účastníkov, ktoré sa otca boja. 11. Na základe zisteného skutkového stavu a po vyhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, trvale rozvrátené a preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. 12. Na čas po rozvode súd maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne riadne stará, s tým, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. 13. Otca súd zaviazal platením výživného na mal. Q. v sume 50 eur mesačne a na mal. E. v sume 30 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom prihliadol na vek a odôvodnené potreby detí, ako aj na celkové pomery u obidvoch rodičov (majetkové, zárobkové) a tiež na ich zárobkové možnosti a schopnosti a dospel k záveru, že určené výživné je primerané kritériám rozhodným pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. 14. Navrhovateľka je na neplatenej rodičovskej dovolenke do 6 rokov veku dieťaťa, odporca pred nástupom do výkonu väzby pracoval ako pomocný stavebný robotník u T.. B. O. - O. v G. na základe dohody o vykonaní práce, s hodinovou sadzbou odmeny za prácu 3 eurá, vo výkone väzby nie je pracovne zaradený. 15. Vzhľadom na uvedené odporca v súčasnosti nemôže z objektívnych dôvodov dosahovať taký príjem, z ktorého by bol schopný platiť vyššie než určené výživné. 16. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, keďže v súčasnosti sa ani nedá realizovať vzhľadom na to, že odporca je vo väzbe. 17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak. 18. Súd navrhovateľku oslobodil od platenia súdneho poplatku, odporcu na jeho zaplatenie nezaviazal s poukazom na jeho aktuálnu finančnú situáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.