Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Co-235-2017.pdf
PDF · 129.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/235/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Ing. R. N., so sídlom L., C. 9, IČO: 32674589, zast. Bc. Vasilom Hunderom, so sídlom Michalovce, Školská 3, proti žalovanému F. C., bytom M. F. XXX, zast. JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 18, o zaplatenie 2.750,12 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20C 82/2008-293 zo dňa 6.3.2017 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.750,12 € so 6 % úrokmi z omeškania od 2.1.2006 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.750,12 € za obdobie od 9.8.2005 do 1.1.2006.
Žalobcovi priznáva nárok na 100 % náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom 20C/82/2008-293 zo dňa 6.3.2017 žalobu zamietol (I.) a priznal žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania proti žalobcovi (II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, doplnenej podaním zo dňa 6.2.2008, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 82.850 Sk (2.750,12 €) so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 9.8.2005 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavreli dohodu, predmetom ktorej bolo dodanie náhradných dielov potrebných na opravu havarovaného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA, ktoré fakturoval žalovanému faktúrou č. 2005/12 z 25.7.2005 na tovar v hodnote 142.850,- Sk bez DPH; žalovaný však zaplatil žalobcovi za dodaný tovar iba časť fakturovanej sumy 60.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad č. 001/003 zo 16.3.2006 od príjemcu C. C.), a zostatok dlžnej sumy 82.850,- Sk mu nezaplatil napriek výzvam z 12.2.2007 a 11.10.2007, pričom žiadnu námietku o nekvalitných súčiastkach nepodal a dodávku nereklamoval. Procesná obrana žalovaného v spore bola založená na tvrdeniach, že suma 60.000,- Sk ním zaplatená žalobcovi v plnom rozsahu pokrýva hodnotu dodaných použitých náhradných dielov (nové náhradné diely boli dodané iba olejová vaňa a zadné svetlá), ba dokonca ju aj prevyšuje, keďže hodnota použitých náhradných dielov predstavuje menej ako 50 % hodnoty nových náhradných dielov, pričom samotné vyhotovenie faktúry podľa žalovaného nie je žiadnym dôkazom, ktorý by odôvodňoval priznanie nároku žalobcovi uplatneného podanou žalobou.
3. Súd prvej inštancie nárok právne posúdil podľa ustanovení § 652 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), tiež podľa ust. § 588 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol skutočnosti, ktoré mu vyplynuli z nesporných tvrdení a vyjadrení strán a z vykonaných dôkazov, ktorými mal preukázané, že v dôsledku havárie dňa 11.6.2005 bolo poškodené motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČV: MI 453 BJ patriace žalovanému, žalovaný si objednal u žalobcu jeho opravu, čo potvrdzuje písomná objednávka (aj keď tá neobsahuje, komu je adresovaná a nie je ani datovaná), ktorá nesporne sa týka opravy motorového vozidla a je to zrejmé i z výpovedí strán sporu, že opravu vykonával so súhlasom žalovaného opravár C. D. vzhľadom na to, že pri oprave motorového vozidla bolo potrebné vykonať aj lakovacie práce, čo v konaní nebolo sporné. Samotný súhlas žalovaného s vykonaním opravy opravárom L. D. podľa názoru súdu neznamenal, že žalovaný vstúpil do záväzkového vzťahu aj s L. D.. V konaní nebolo sporné, že náhradné diely potrebné na opravu havarovaného motorového vozidla mal zabezpečiť žalobca, ktorý ich opravárovi L. D. aj dodával a za opravu motorového vozidla žalovaný zaplatil čiastočne L. D. a čiastočne žalobcovi. Spornou v konaní bola otázka, akú sumu za opravu motorového vozidla má žalovaný zaplatiť žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah zo zmluvy o oprave a úprave veci, ktorá je osobitným typom zmluvy o dielo, pričom aplikoval na vec aj právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keďže žalobca aj svedok D. sú podnikatelia - živnostníci, ktorí konali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávatelia a žalovaný ako súkromná fyzická osoba vystupoval pri uzavretí zmluvy v postavení spotrebiteľa. Konštatoval v tejto súvislosti, že zo zmluvy o oprave veci vzniklo žalovanému právo na to, aby mu žalobca podľa objednávky motorové vozidlo opravil a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za opravu veci, avšak žalobca má právo iba na úhradu toho, čo mu skutočne za opravu patrí a čo skutočne vykonal a bolo na ňom v tomto smere svoj nárok aj preukázať. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca nárok nepreukázal vzhľadom na to, že ním predložené listinné dôkazy sú plné rozporov a nejasností. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že cena na dodacom liste nekorešponduje s cenou na faktúre, z dodacieho listu a poskytnutej zľavy nie je zrejmé, na ktoré dodané súčiastky a teda v akej výške sa zľava 7,5 % vzťahuje, ktorá je vypočítaná paušálne z celej sumy náhradných dielov 183.774,60 Sk, pričom podľa odborného vyjadrenia predloženého žalovaným je cena použitých náhradných dielov maximálne vo výške 50 % z nových dielov, preto podľa názoru súdu malo byť zrejmé, na ktoré dodané súčiastky bola zľava poskytnutá a či bola určená správne, a ani výsluchom strán sporu a svedka R.I. ml. nebolo možné zistiť, ktoré súčiastky boli dodané opravárovi L. D. nové a ktoré použité. Pritom z výpovede svedkov D. a N. ml. je nepochybné, že žalovaný nemal záujem o nové náhradné diely v plnom rozsahu, nakoľko by sa z toho dôvodu oprava zbytočne predražila; skutočnosť, že na opravu sa používali súčiastky opotrebované aj nové potvrdil aj svedok N. ml. a nakoniec aj sám žalobca pri výsluchu. Bolo preto povinnosťou žalobcu ako dodávateľa náležite rozlíšiť v dodacích listoch pre žalovaného, ktoré súčiastky sú dodávané ako nové a ktoré ako použité, aby bolo možné skontrolovať oprávnenosť účtovaných cien náhradných dielov. Podľa názoru súdu táto povinnosť zaťažovala v spore žalobcu ako dodávateľa, a nie žalovaného ako spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca ako dôkaz predložil rozpis prác a náhradných dielov - kalkuláciu EUROTAXGLASS (ide o doklad vyhotovený poisťovňou pre účely likvidácie poistnej udalosti), z uvedenej súdu vyplynulo, že cena materiálu potrebného na opravu motorového vozidla (na tomto mieste súd poznamenal, že ide o materiál nový, čo v konaní nebolo sporné) bola vyčíslená v sume 174.028,80 Sk, práce za opravu 14.440 Sk, lakovanie 18.946,80 Sk, práce za lakovanie 25.720,60 Sk a celkové náklady na opravu vozidla s pripočítaním DPH bolo vyčíslené vo výške 260.248,50 Sk a na takúto sumu žalovaný predložil poisťovni faktúru opravára L. Rubína (ktorá obsahovala cenu materiálu ako aj cenu prác) pre účely likvidácie poistnej udalosti. V konaní nebolo sporné, že faktúra vystavená opravárom L. Rubínom bola podkladom aj pre likvidáciu poistnej udalosti, čo potvrdila poisťovňa, avšak bližšie informácie nevedela poskytnúť, pretože spis bol už skartovaný. Súd prvej inštancie videl rozpor vo fakturáciách na podklade výpovede svedka D., ktorý vypovedal, že z fakturovanej sumy 260.248,50 € mu žalovaný zaplatil sumu 161.309 Sk za práce, a nie za materiál, ktorý on nedodával; podľa čestného prehlásenia svedka L. D. zvyšok mal žalovaný zaplatiť žalobcovi na základe faktúry č. 2005/12 v sume 169.991,50 Sk. Keďže celková oprava stála 260.248,50 €, zvyšná suma 98.939,50 Sk podľa úvahy súdu mala predstavovať cenu náhradných dielov, a keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi sumu 60.000 Sk, preto zvyšok nároku žalobcu predstavuje 38.939,50 Sk, a nie požadovaných 82.850 Sk. Súd poukázal na to, že ak by mal žalovaný zaplatiť sumu 161.309 Sk za vykonané práce L. D. a sumu 142.850 Sk za súčiastky, celkovo za opravu vozidla by zaplatil 304.159 Sk, čo v r. 2005 sa takmer rovnalo cene nového vozidla zn. Škoda Octavia. Z vyjadrenia Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. vyplýva, že napriek predloženej faktúre na sumu 260.248,50 Sk bolo nakoniec zo škodovej udalosti žalovanému vyplatené poistné plnenie vo výške 4.073,- € (122.703,20 Sk). Žalovaný doposiaľ za opravu vozidla zaplatil sumu 221.309 Sk (161.309 Sk opravárovi L. Rubínovi a 60.000 Sk žalobcovi), preto podľa úvahy súdu prvej inštancie reálna je požiadavka žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi faktúrovanou sumou 260.248,50 Sk na podklade rozpočtovej kalkulácie EUROTAXGLASS (žalobcom predloženej) a žalovaným za opravu zaplatenou sumu 221.309 Sk, teda suma 38.939,50 Sk. Táto však predstavuje cenu nových súčiastok, pričom žalobca nepreukázal, koľko nie nových náhradných dielov bolo na opravu dodaných, preto podľa názoru súdu prvej inštancie takto vypočítaný rozdiel bez ďalšieho žalobcovi nebolo možné priznať. Súd dospel k záveru, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonanému v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že mu uplatnené právo patrí. Ani v prípade, ak by právny vzťah strán sporu bol kvalifikovaný ako záväzkový vzťah (nárok) z kúpnej zmluvy, kedy dodanie súčiastok žalobcom by sa právne hodnotilo ako predaj žalovanému, nič to nemení na závere, že žalobca svoj nárok nepreukázal, keďže aj v takom prípade musí dodávateľ preukázať, aký tovar a v akej hodnote spotrebiteľovi dodal, a teda na akú cenu dodaného tovaru má právo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal náhradu trov žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, výslovne uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že žalovanému súd uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.750,12 € (82.850 Sk) spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.750,12 € od 2.1.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkazy v intenciách záväzného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ale opätovne rozhodol v prospech žalovaného, ktorý svoje vyjadrenia vždy prispôsoboval skutočnostiam, ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Žalovaný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz a ani nenavrhol takýto vykonať, ktorým by preukázal svoje tvrdenia. Podľa žalobcu vzťah medzi stranami sporu bol obchodnoprávny, ktorý sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že nebolo pochýb o pravosti faktúr za vykonané práce a súčiastky potrebné k oprave motorového vozidla boli dodané, ale neboli doposiaľ uhradené. Tvrdenia žalovaného považoval za zavádzajúce a v súvislosti s nimi citoval závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 9/2005 z 1.9.2005, podľa ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál, alebo o odpis či fotokópiu, aj fotokópia je spôsobila byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom, ktorú súd hodnotí ako každý iný podľa zásad uvedených v § 132 OSP (§ 191 CSP). Pripomenul, že faktúra pre žalovaného a jej neuhradenie je súčasťou daňového priznania v účtovníctve žalujúcej firmy, ktoré pred podaním daňového priznania bolo podrobené kontrole zo strany auditora. Žalobca ako poskytovateľ služby si splnil svoju povinnosť informovať žalovaného ako spotrebiteľa o cene pred kúpou súčiastok a cena bola zadefinovaná v súlade s vyhotovenou faktúrou. Takisto je neakceptovateľné, aby žalovaným predložené údajné „stanovisko odborne spôsobilej osoby“, ktorá má autorizáciu pre druh autorizovanej činnosti III. spracovanie starých vozidiel, mohlo byť brané ako dôkaz pri stanovení hodnoty súčiastok dodaných na opravu vozidla, ktoré následne takmer dva roky jazdilo bez poruchy až do jeho odpredaja inému majiteľovi. Žalovaný nepreukázal príčinu svojej obrany, svoje tvrdenia a výpovede iba prispôsoboval vzniknutej situácii pri dokazovaní, podľa vyvýjajúcich sa okolností pred súdom, alebo si na veci napamätal. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s cenami súčiastok na opravu, mal to reklamovať pri dodaní súčiastok alebo mal požiadať o znalecké dokazovanie, pretože k súčiastkam o všetkých dodaných náhradných dieloch bola predložená špecifikácia. V súlade s platnou legislatívou nikto ani štátna obchodná inšpekcia nie je oprávnená vstupovať do cenotvorby a posudzovať, či niečo stojí toľko za koľko sa to predáva, pretože išlo o cenu určenú dohodou zmluvných strán. V konaní bolo preukázané, že vozidlo žalovaného bolo opravené a na jeho opravu boli dodané súčiastky, jednotlivými dôkazmi odprezentované podľa predloženej faktúry, evidenčných listov, dodacích listov a iných listinných dôkazov doložených k fakturácii, pričom v konaní nebolo sporným, že žalovaný faktúru ani dodané náhradné diely nereklamoval (ani to vo výpovedi netvrdil), ale za ne žalobcovi zaplatil iba časť fakturovanej sumy vo výške 60.000 Sk a zostatok dlžnej sumy 85.850 Sk, t.j. 2.750,12 € napriek výzvam nezaplatil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy, lebo predmet kúpy kupujúcemu odovzdal. Za potrebné považoval zdôrazniť aj ten fakt, že žalovanému bola poisťovňou vyplatená suma 198.136 Sk na základe predloženej faktúry, po odpočítaní amortizácie a spoluúčasti pri poistnej udalosti, z ktorej C. D. vyplatil za opravu vozidla 161.309 Sk a za náhradné diely zálohovo 60.000 Sk. Žalovaný predmet kúpy prevzal a osobné motorové vozidlo používal napriek tomu, že za súčiastky nezaplatil, z čoho vyplýva, že sa neoprávnene obohatil a užíva vec, ktorú prakticky odcudzil, pretože podľa Občianskeho zákonníka vlastníctvo k veci vzniká až po zaplatení kúpnej ceny. Žalobca upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že aj svedok L. Rubin vo svojom písomnom vyjadrení jednoznačne zadefinoval veci o súčiastkach tak, ako boli odprezentované petitom žaloby. Na základe uvedeného a vyčíslenej finančnej čiastky za dodané náhradné diely, mal za to, že cena bola primeraná a dôvodná. Pri preberaní motorového vozidla žalovaný nepopieral žiadnu skutočnosť, ktorá sa mu žalobou kladie k zaplateniu v zostávajúcej časti nevyplatenej faktúry, nespochybňoval dodanie súčiastok na opravu vozidla, ktoré prevzal a riadne užíval. Takisto súd prvej inštancie uzatvoril, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby predložil doklady, ktoré nemá k dispozícii pre poistnú udalosť. Ani poisťovňa nemohla nič predložiť, pretože došlo ku skartácii spisu, no napriek tomu súd dal za pravdu žalovanému. So skutkovými závermi sa žalobca nestotožnil, nakoľko sú nesprávne a v plnom rozsahu nevyplývajú ani z vykonaného dokazovania a mal za to, že škodu uplatnil včas a zodpovedá za ňu žalovaný, že uplatnený nárok čo do rozsahu a výšky preukázal, preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s dôkazmi predloženými v konaní a na základe vykonaných dôkazov zákonne vo veci rozhodol. V dôvodoch rozhodnutia sa súd v podstate vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré sú predmetom odvolania, tieto námietky podľa názoru žalovaného sú neopodstatnené a nové skutočnosti uvádzané v odvolaní, v zmysle sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania (§ 153 a 154 CSP) nemožno v tomto štádiu konania prihliadať. Za nepravdivé a zavádzajúce považoval tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo zn. Škoda Octavia užíval pre výkon taxislužby a uviedol, že pre výkon tejto činnosti on používal iné dve motorové vozidlá a predmetné vozidlo zn. Škoda Octavia poškodené pri dopravnej nehode a následne opravované, bolo jeho súkromným vozidlom, zapísané na jeho mene ako fyzickej osoby a ako fyzická osoba nepodnikateľ toto vozidlo užíval. Aj z tohto dôvodu podľa žalovaného nemožno právny vzťah medzi stranami týkajúci sa tohto sporu posúdiť ako obchodno-právny vzťah a takýto záver nevyplýva ani z iných dôkazov produkovaných v konaní. Žalobca mal v konaní dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia ohľadne toho, k akej dohode došlo medzi nimi došlo, aj pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa dodania náhradných dielov a ich ceny. Podľa názoru žalovaného samotné vyfakturovanie dodania náhradných dielov, ktoré nezodpovedalo dohode uzavretej medzi stranami pri uzatváraní právneho vzťahu, nie je takou skutočnosťou, ktorá by preukazovala oprávnenosť výšky fakturácie. Tvrdil, že so žalobcom sa dohodol na dodaní náhradných dielov za polovičnú cenu oproti hodnote nových náhradných dielov, pričom takúto cenu mu aj uhradil. Žalobca v konaní nepreukázal, že dohoda ohľadom ceny náhradných dielov bola iná, naviac tvrdenie žalovaného v tomto smere sa javilo logické a presvedčivé z dôvodu, že takúto dohodu, ako tvrdí žalobca, nemal záujem uzavrieť a nikdy by takúto dohodu neuzavrel vzhľadom na to, že sa jednalo prevažne o dodávku použitých náhradných dielov. Taktiež nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že sa neohradil voči fakturácii dodávky náhradných dielov, lebo hneď po doručení faktúry jednal so žalobcom, ohradzoval sa voči výške fakturovanej ceny a uhradil žalobcovi iba cenu primeranú za dodané náhradné diely, čím pokladal túto záležitosť za vybavenú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalobca v odvolacej replike (vyjadrenie na č.l. 328 - 329) zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní, pričom akcentoval, že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tým nič nemohol preukázať, iba presadzoval svoje tvrdenie, že vraj sa ináč dohodli o cene súčiastok. Uviedol, že tvrdenia žalovaného sú v hrubom rozpore so skutočnosťou a majú iba jediný cieľ, a to obohatiť sa. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že odvolanie podal dôvodne.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP] a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania (§ 380 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobca podal dôvodne, lebo napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nárok nesprávne právne posudzoval podľa ust. § 652 OZ, lebo zistené skutočnosti neodôvodňujú záver, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o oprave alebo úprave veci, a pokiaľ uplatnený nárok súd tiež právne kvalifikoval ako nárok z kúpno-predajnej zmluvy, príslušné ustanovenia § 588 a nasl. OZ nesprávne interpretoval a dopustil sa omylu pri ich aplikácii na posudzovaný prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na zistený skutkový stav a nesporné skutočnosti na vec sa vzťahuje (aj) osobitná právna úprava zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci v ust. § 619 a nasl. OZ, preto uznesením č.k. 11Co/235/2017-338 z 1.2.2019 podľa ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 588 a nasl. a ust. § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom námietky a argumentáciu žalovaného uvedené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2019 odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a neakceptovateľné a napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.750,12 € so 6 % úrokmi z omeškania od 2.1.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). V časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.750,12 € za obdobie od 9.8.2005 (pôvodne uplatnené v žalobe) do 1.1.2006 z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti dispozičným prejavom v odvolaní, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 145 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a konanie v tomto rozsahu zastavil.
8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu vo vyjadrení zo dňa 15.2.2019 (č.l. 347 - 348) uviedol, že pokiaľ má byť uvedený právny vzťah posudzovaný podľa ustanovení o kúpnej zmluve, treba sa zaoberať otázkou, či v danom prípade bola kúpna zmluva uzavretá platne. Poukázal na to, že na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Pokiaľ ide o určenie predmetu kúpy, tvrdil, že medzi účastníkmi nebol presne dojednaný rozsah náhradných dielov nových a používaných, ktoré mali byť na opravu vozidla použité, teda nebol presne určený predmet kúpy z hľadiska jeho kvality a kvantity. Nepochybne totiž z výsledkov dokazovania vyplýva, že žalobca dodával žalovanému jednak náhradné diely používané a tiež diely nepoužívané, niektoré boli v takom stave, že ich nebolo možné použiť vzhľadom na ich značné opotrebenie a z toho dôvodu bol žalovaný nútený sám zabezpečovať kúpu nových náhradných dielov. Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, bez ktorej by bola kúpna zmluva absolútne neplatná, popri predmete kúpy je určenie kúpnej ceny v peniazoch. Podľa žalovaného v konaní bolo preukázané, že dohoda o kúpnej cene neexistovala. Upriamil pozornosť, že sám žalobca (s ktorým sa poznal) sa ponúkol, že mu zabezpečí opravu poškodeného motorového vozidla za nízku cenu, nebolo však povedané, o akú cenu sa má jednať. Nie je to zrejmé ani z objednávky, ktorú mal k dispozícii žalobca (ktorá však znela na opravu vozidla), za akú cenu by sa táto oprava (kúpa ?) mala realizovať. Tvrdil, že mal záujem na oprave svojho vozidla za čo najnižšiu cenu, pričom správanie žalobcu pri uzatváraní dohody tomu aj nasvedčovalo. Kúpna cena musí spĺňať určité vlastnosti a musí byť skutočná, spravodlivá a určitá. Skutočná cena musí zodpovedať cene vecí tak, že jej výška oproti cene predávanej veci nesmie byť v zjavnom nepomere. Tiež má byť spravodlivá a nesmie podstatne prevyšovať skutočnú hodnotu veci, čo by bolo možné posudzovať v rozpore s dobrými mravmi. Najdôležitejšou vlastnosťou kúpnej ceny je jej určitosť, na výške ktorej sa účastníci zmluvného vzťahu musia dohodnúť v rámci rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy, príp. na spôsobe jej dodatočného určenia. Z výsledkov dokazovania podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany pri samotnom uzatváraní zmluvného vzťahu sa nedohodli na určitej kúpnej cene, ani spôsobe jej dodatočného určenia. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že po oprave vozidla žalobca zaslal žalovanému faktúru, ktorou sa dožadoval zaplatenia sumy za dodané náhradné diely. Nepochybne sa jednalo o jeho jednostranný právny úkon, ktorým požadoval od žalovaného zaplatenie kúpnej ceny v podstate za nové súčiastky, ktorú následne v priebehu konania ponižoval o určitú zľavu. Samotné vystavenie faktúry a jej doručenie nemôže nahrádzať dohodu o určitej kúpnej cene, pretože sa jedná o jednostranný právny úkon, s ktorým žalovaný nesúhlasil, dôkazom čoho bola aj skutočnosť, že uhradil žalobcovi iba časť fakturovanej sumy vo výške 60.000 Sk, ktorú pokladal za cenu primeranú množstvu a kvalite dodaných súčiastok. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by uvedený právny vzťah kvalifikoval ako kúpnu zmluvu, nič to nemení na dôvodoch, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby na základe posudzovaného právneho vzťahu ako oprava veci, pretože žalobca svoj nárok nepreukázal. Tvrdil, že vady dodaných súčiastok zo strany žalobcu reklamoval, čo je zrejmé aj vyjadrenia svedka Rubína, ktorý potvrdil, že niektoré súčiastky dodané žalobcom nebolo možné použiť pre ich opotrebiteľnosť a žalovaný si musel zakúpiť iné súčiastky. Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena (pokiaľ by sa malo jednak o kúpu vecí), nebola vôbec dojednaná, a preto v danom prípade kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, na ktorú (absolútnu neplatnosť) je súd povinný prihliadať z úradnej moci. Z neplatného právneho úkonu vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. OZ. Žalovaný mal za to, že pokiaľ žalobca svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až dňa 29.11.2007, uplatnil ho po uplynutí dvojročnej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. l OZ. Z opatrnosti preto, pokiaľ by uvedený právny vzťah mal byť posudzovaný ako kúpna zmluva, vzniesol námietku premlčania nároku.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy však nehodnotil dôsledne podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP a vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán a o nepreukázaní uplatneného nároku žalobcom. Záväzkový právny vzťah strán po právnej stránke súd celkom správne posúdil (aj) podľa ustanovení § 588 a nasl. OZ, avšak pochybil, pokiaľ zistený skutkový stav neposúdil podľa osobitnej právnej úpravy zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci v ust. § 619 a nasl. OZ, ktoré právne normy pre rozhodnutie sporu podľa názoru odvolacieho súdu sú relevantné.
10. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
11. Podľa ust. § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
12. Podľa § 599 ods. 1 OZ vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
13. Podľa ust. § 619 ods. 1, 2 OZ predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena. Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
14. Podľa § 620 ods. 1 OZ záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty. (2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov. (3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci.
15. Podľa § 621 OZ záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
16. Podľa § 625 veta prvá OZ práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.
17. Podľa § 626 ods. 1 OZ práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.
18. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že kúpna zmluva vznikne, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, teda ak došlo k vzájomnému konsenzu o predmete kúpy a cene. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Dohoda o cene je popri dohode o predmete kúpy podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny sa určuje dohodou strán; ich zmluvná voľnosť v tomto smere je obmedzená ust. § 589 OZ, ktoré stranám ukladá povinnosť dojednať kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom (zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov), inak je zmluva neplatná podľa § 40a OZ (ide o relatívnu neplatnosť, ku ktorej možno prihliadnuť iba vtedy, ak sa dotknutá strana neplatnosti dovolá v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy). Ak nedošlo k dohode o predmete zmluvy a o cene, nedôjde k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a prípadné plnenie bude treba posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. OZ). Je teda treba odlišovať absenciu dohody o cene a dohodu o cene, ktorá je v rozpore s cenovým predpisom.
19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom a argumentmi žalovaného prezentovanými v odvolacom konaní, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná a nárok treba posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení vrátane otázky jeho premlčania. Žalovaný neúčinne uplatnil i námietku premlčania nároku, lebo v danom prípade premlčacia doba je trojročná (podľa ust. § 101 OZ), ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy, t.j. od 9.8.2005, žalobca uplatnil nárok žalobou podanou na súde dňa 29.11.2007, preto nárok nie je premlčaný.
20. V konaní zistené skutočnosti odôvodňujú záver, že žalobca uplatňuje nárok z právneho vzťahu založeného platnou kúpnou zmluvou, uzavretou ústnou formou, v ktorej sa strany sporu dohodli o predmete kúpy i cene za náhradné diely potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla žalovaného zn. Škoda Octavia combi EVČ: MI 453 BJ, ktoré mali byť dodané žalobcom, pričom kúpnu cenu strany dohodli vychádzajúc z rozpočtovej kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla vyhotovenej poisťovňou pre účely likvidácie poistnej udalosti, ako to tvrdil v spore žalobca. Dôkazom toho je i samotná faktúra za opravu motorového vozidla vyhotovená opravcom L. D. vypracovaná podľa kalkulácie nákladov vyčíslených poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (celkové náklady na opravu 260.248,50 Sk s DPH, z toho náhradné diely a materiál 170.028,80 Sk), ktorú žalovaný predložil poisťovni za účelom likvidácie poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia. Nebolo pritom medzi stranami sporné, že v tejto faktúre za opravu motorového vozidla predloženej poisťovni bola cena podľa rozpočtu (kalkulácia Eurotax) v rámci celkovej ceny opravy opravcom účtovaná za originálne náhradné diely pri oprave vozidla žalovaného použité, pričom náhradu poistného plnenia v takej výške si žalovaný aj uplatnil od poisťovne, čo správne skutkovo zistil v konaní aj súd prvej inštancie. Skutkovému zisteniu, že kúpna cena medzi stranami sporu bola dohodnutá (v primeranej výške), korešponduje tiež obsah čestného prehlásenia žalovaného z 2.1.2006 (č.l. 30 spisu, opísaného v bode 14 odôvodnenia rozsudku), v úvahách súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov však celkom opomenutého, v ktorom žalovaný vyhlásil, že dňa 2.1.2006 uhradil z faktúry č. 295 p. C. D. - autoservis Krásnovce čiastočne za opravu motorového vozidla zn. Škoda Octavia combi EVČ: MI 453 BJ sumu 161.209 Sk, ktoré bolo opravené dňa 27.7.2005, a zvyšnú časť za náhradné diely uhradí p. N. R. na faktúru č. XXXX/XX - sumu 169.991,50 Sk a doloží dokladmi o jej úhrade.
21. Žalobca v konaní na dôkaz svojho tvrdenia, že na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej so žalovaným, dodal žalovanému, resp. priamo opravcovi L. D. náhradné diely potrebné na opravu havarovaného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, predložil faktúru č. 2005/12 z 25.7.2005 znejúcu na sumu 142.850 Sk (t.j. po odpočítaní 19 % DPH, na rozdiel od pôvodne fakturovanej sumy za dodávku náhradných dielov vo výške 169.991,50 € vrátane DPH vystavenej pre odberateľa L. D.), tiež dodací list č. 001/05/2005 (č.l. 64) a čestné prehlásenie C. D. z 2.1.2006 (č.l. 30), pričom v konaní nebolo sporným (žalovaný ani netvrdil), že by faktúru po doručení rozporoval alebo aby dodané náhradné diely u žalobcu včas reklamoval, avšak za ne žalobcovi zaplatil iba časť fakturovanej sumy 60.000 Sk a zostatok dlžnej sumy (142.850 Sk - 60.000 Sk = žalovaná suma 82.850,- Sk, t.j. 2.750,12 €) mu napriek výzvam nezaplatil. Ide o dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení žalobcu, že splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy predmet kúpy kupujúcemu odovzdať. Súd prvej inštancie nedôvodne zaťažil žalobcu v konaní povinnosťou preukázať, v akej hodnote náhradné diely žalovanému dodal, ktoré konkrétne náhradné diely boli nové a koľko náhradných dielov bolo dodaných (použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla žalovaného) neoriginálnych, lacnejších, resp. nie nových, lebo tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska rozhodného hmotného práva (ust. § 588 a n. OZ) v prejednávanej veci nemajú podstatný význam a ohľadne nich žalobca nemal v konaní ani bremeno tvrdenia (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/208/2014-249 z 31.3.2016).
22.Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany v spore tvrdil, že niektoré náhradné diely žalobca nedodal v dohodnutej kvalite a pri oprave jeho motorového vozidla boli použité lacnejšie neoriginálne náhradné diely, preto žalobcovi zaplatil (iba) sumu 60.000,- Sk, ktorá podľa neho zodpovedá hodnote dodaných náhradných dielov, bolo jeho povinnosťou tieto svoje tvrdenia aj preukázať. Predovšetkým však z tohto dôvodu mal žalovaný riadne a včas uplatniť právo zo zodpovednosti za vady predanej veci v zmysle ust. § 619 a nasl. OZ a povinnosť dodané náhradné diely po prevzatí u predávajúceho (žalobcu) včas reklamovať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (§ 620 ods. 1 OZ). Žalovaný v spore nepreukázal (v konaní pred súdom prvej inštancie na svoju obranu to ani netvrdil), že dodávku náhradných dielov u žalobcu v záručnej dobe reklamoval, naopak je nepochybné, že opravené motorové vozidlo od opravcu prevzal (dňa 27.7.2005) a následne za účelom likvidácie poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia predložil poisťovni faktúru za opravu vozidla, ktorou boli vyúčtované v celkovej cene opravy vozidla originálne náhradné diely. Tvrdenie žalovaného, že náhradné diely mu žalobca nedodal v dohodnutom množstve, resp. kvalite, je preto nelogické, neprijateľné a v zjavnom rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaných listinných dôkazov vrátane tiež čestného prehlásenia zo dňa 2.1.2006, v ktorom žalovaný o.i. vyhlásil, že sumu 169.991,50 Sk za náhradné diely uhradí p. N. R. na faktúru č. XXXX/XX. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pri hodnotení dôkazov a svojom rozhodovaní neprihliadol na uvedené rozhodujúce skutkové okolnosti a neposúdil v súlade so zákonom otázku dôkazného bremena strán v danom spore. Podľa posúdenia odvolacieho súdu na podklade zistených skutočností je odôvodnený záver, že žalobca riadne splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy predmet kúpy žalovanému odovzdať, žalovaný predmet kúpy (náhradné diely použité pri oprave motorového vozidla) prevzal, avšak nezaplatil zaň žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške, zaplatil iba jej časť (sumu 60.000 Sk), vady tovaru (nezodpovedajúcu kvalitu, príp. množstvo dodaných náhradných dielov) riadne a včas u predajcu nereklamoval v zmysle ust. § 619 a nasl. OZ, a preto právo zo zodpovednosti za vady predanej veci žalovanému zaniklo (ide o tzv. preklúziu práva). V danej veci žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy 2.750,12 € (82.850 Sk), preto odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.750,12 € spolu so 6 % úrokmi z omeškania, ktoré žalobca žiadal priznať od 2.1.2006 do zaplatenia, keďže žalovaný dlžnú sumu nezaplatil podľa faktúry č. 2005/12 z 25.7.2005 v lehote jej splatnosti do 8.8.2005, ani v lehotách určených v následných výzvach žalobcu, a dostal sa tak s plnením do omeškania (§ 563 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).
23. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto podľa zásady úspechu mu odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na 100 % náhradu trov konania na súde prvej inštancie i trov odvolacieho konania proti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).