Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11P-6-2022.pdf
PDF · 100.6 KB
Case nature
Subarea
11P/6/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXX, dieťa rodičov - matka: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXX, t.č. K., a otec: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53 598 806, Dolné Dubové 249, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ponecháva maloletú Q. v osobnej starostlivosti otca, pričom každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, a zároveň matke ukladá povinnosť platiť na maloletú Q. výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.
II. Súd p o u č u j e účastníkov, že majú možnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q..
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 04.02.2022 doručený návrh otca zo dňa 04.02.2022, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, ktorý by ju zastupoval a spravoval jej majetok, pričom matka by bola povinná platiť výživné na maloletú vo výške 100,- eur mesačne a styk by zostal neupravený. Návrh vo veci samej otec nepodal.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil otec tým, že rodičia maloletej uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého pochádza maloleté dieťa. Manželstvo bolo harmonické, avšak postupom času sa objavovali viaceré nezhody. Následne pribúdali medzi rodičmi nezhody, konflikty a spory súvisiace s odlišnými názormi na domácnosť a chod rodiny a najmä neschopnosť matky maloletej sa postarať ako o maloletú tak o domácnosť v dôsledku jej závislosti na alkohole, matka maloletej podstúpila viacero liečení z alkoholovej závislosti, avšak vždy neúspešne. Matka maloletej požíva v nadmernej miere alkohol a maloletá týmto jej konaním veľmi trpí, otec sa snaží maloletú pred týmto správaním a konaním matky ochrániť, avšak s poukazom na skutočnosť, že rodina maloletej je dlhodobo monitorovaná sociálnou kuratelou z F. a po poslednom anonymnom podnete na úrad, boli prešetrené pomery v rodine maloletej a otcovi maloletej bolo dôsledne nariadené pracovníčkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., aby urýchlene podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo inak bude konať úrad z úradnej moci. Maloletá je z matky sklamaná, zranená, v čase keď je matka pod vplyvom alkoholu, nechce s ňou dcéra tráviť čas, matka jej spôsobuje svojim správaním sa voči nej traumy, maloletá videla mnohokrát matku v opilosti a následne plakala a otec sa ju snažil upokojiť. V neposlednom rade maloletá nemá k matke vytvorený taký vzťah ako k otcovi, ktorý sa o maloletú dennodenne stará. Otec zabezpečuje starostlivosť o chod a financovanie domácnosti. Otec podniká ako Y. a jeho čistý mesačný príjem je cca 2.500,- eur, matka pracuje na pozícii kontroly komponentov a
jej čistý mesačný príjem je v sume cca 850,- eur. Rodičia s maloletou bývajú v novostavbe rodinného domu, v domácnosti má maloletá všetky hmotné potreby zabezpečené, avšak otec je nútený pod vplyvom negatívneho vplyvu matky na maloletú a na podnet kurately podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby mohol dcéru plnohodnotne chrániť aj pre prípad núteného odchodu matky z domácnosti, ktorý bude zrejme nevyhnutný, pokiaľ bude i ďalšia liečba neúspešná. Aktuálne matka nastúpila na liečenie do zariadenia O.. Maloletá vníma vyjadrovanie matky sa k nej v stave opitosti zraňujúco. K dnešnému dňu neboli práva a povinnosti k maloletej upravené súdnym rozhodnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa počas vypracovania tohto návrhu telefonicky nakontaktoval na otca a žiadal jeho stanovisko k tomu, či už bol tento návrh podaný, otec len uviedol, že na podaní pracuje jeho právny zástupca. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení otec navrhuje, aby si súd vyžiadal k podanému návrhu stanovisko kurately v F. ako aj správu prešetrených pomeroch v domácnosti maloletej. Otec má za to, že psychický vývoj maloletej je značne ohrozený tým, že nemá vytvorené podmienky pre zdravý vývoj a rozvoj, nakoľko pokiaľ otec nemá maloletú zverenú do svojej starostlivosti má len obmedzené možnosti ako dcérku ochrániť pred negatívnym vplyvom matky. Otec navrhuje styk maloletej s matkou neupravovať, nakoľko otec matke v styku nebráni, avšak len za podmienky, že matka nie je pod vplyvom alkoholu, preto je v záujme maloletej stretávať sa s matkou po vzájomnej dohode rodičov. Výživné otec navrhuje len na pokrytie nevyhnutných a odôvodnených nákladov na maloleté dieťa v rovnakom veku ako je maloletá. K návrhu otec priložil sobášny list a rodný list maloletého dieťaťa.
3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom vrátane príloh, ako aj s vyžiadanou správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R., pracovisko F.. Z uvedenej správy vyplýva, že rodina je monitorovaná od februára 2020 z dôvodu požívania alkoholických nápojov zo strany matky. Počas sociálneho zisťovania v rodine im bolo oboznámené, že matka maloletej má problém so závislosťou na alkohole, alkohol požívala vo veľkom množstve aj v prítomnosti maloletej. Počas daného obdobia kedy rodinu monitorujú, podstúpila matka opakovanú detoxifikačnú liečbu na psychiatrickom oddelení vo A. nemocnici v W. a protialkoholické liečenie na R. F. a vo T. M.. S matkou uskutočnili niekoľkokrát pohovor na oddelení SPODaSK aj v domácom prostredí s cieľom absolvovania dlhodobého liečenia na obdobie 1 roka, avšak pomoc odmietla. Podľa vyjadrení otca maloletej sa matka momentálne v C.., predtým podstúpila liečenie vo G.. Vzhľadom na dlhodobo nepriaznivú situáciu zo strany matky v rodine navrhujú, aby súd neodkladné opatrenie schválil.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (1) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... (2)
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. (2)
14. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
19. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa Čl. 5 b) ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava.
22. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. V odôvodnených prípadoch je prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej, pričom po vydanom neodkladnom opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej, ale neodkladné opatrenie môže byť rozhodnutím konečným.
23. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.
24. Otec maloletej sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a zaviazania matky výživným. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi mal súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade dôvodný.
25. Z návrhu otca v spojení s podaním ÚPSVaR R., pracovisko F. mal súd za osvedčené, že matka trpí závislosťou na alkohole, viackrát absolvovala liečenie, avšak neúspešne. Z dôvodu uvedenej dlhodobej závislosti matka nie je schopná riadne sa postarať o maloleté dieťa, naopak nadužívanie alkoholických nápojov nepochybne narušuje psychický stav matky, ako aj jej schopnosť sústrediť sa na maloleté dieťa, na jeho potreby a na jeho ochranu pred ohrozením jeho života a zdravia.
26. Hoci v súčasnosti sú rodičia manželmi a pred odchodom matky na liečenie žili v jednej domácnosti, súd mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia tým nie je vylúčené. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by totiž nebolo vylúčené, že by matka po návrate do domácnosti bola oprávnená s maloletou opustiť spoločnú domácnosť a maloletá by sa tak mohla ocitnúť v ohrození života a zdravia. V súčasnosti totiž nie je zrejmé, či matka absolvuje liečenie v dostatočnej dĺžke a s akým výsledkom. Naliehavosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia videl súd teda v tom, že bez neodkladného opatrenia by otec nebol schopný zabrániť matke, aby pri prípadnom opúšťaní spoločnej domácnosti vzala so sebou maloletú (keďže práva a povinnosti oboch rodičov sú v zásade rovnaké), čo by bez skúmania zdravotného stavu matky bolo pre maloletú ohrozujúce.
27. Vyššie uvedená súčasná neschopnosť matky riadne sa postarať o maloleté dieťa vyvolala potrebu riešiť otázku, ktorý z rodičov má mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Z dôvodu nevhodnosti výchovného pôsobenia matky a zabezpečenia výlučnej osobnej starostlivosti otca o maloletú, ako aj z dôvodu stabilizácie vzťahov medzi rodičmi a maloletou a z dôvodu zabránenia stresujúcim situáciám pre maloletú, pokiaľ ide o starostlivosť o ňu, dospel súd k záveru, že je potrebné rozhodnúť o ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti otca (pozn. keďže v starostlivosti otca už je, nejde o „zverenie“ ale „ponechanie“), o čom súd rozhodol vo výroku I. uznesenia. Na podklade neodkladného opatrenia to bude otec, kto je určený ako zodpovedná osoba na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, keďže matka v súčasnosti z dôvodu svojho ochorenia riadnu starostlivosť zabezpečiť nevie a osobná starostlivosť matky o maloletú by mohla ohroziť život a zdravie maloletej.
28. V tomto prípade nešlo o neodkladné opatrenie podľa § 367 CMP (maloletá sa v starostlivosti matky nenachádza, a preto nie je dôvodné jej odovzdanie otcovi), ale išlo o neodkladné opatrenie vyplývajúce z demonštratívneho výpočtu neodkladných opatrení v ustanovení § 325 ods. 2 CSP. Zo znenia ustanovenia § 325 ods. 2 CSP („neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... “) je zrejmé, že ide len o demonštratívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť, pričom rovnako CMP neustanovuje, že by výpočet neodkladných opatrení upravených v ustanoveniach § 365 až § 368 CMP bol uzavretý. Z uvedeného vyplýva, že zákon nevylučuje aj inú formu nariadenia neodkladného opatrenia, akým ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti niektorého z rodičov (v tomto prípade otca) je.
29. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku v bežných veciach, keďže v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (keď zároveň na zásah do rodičovských práv a povinností matky by bolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení), súd ponechal toto oprávnenie každému z rodičov, pričom návrhom otca nebol viazaný.
30. Maloletá býva s otcom, pričom matka sa nachádza na liečení a nepodieľa sa tak na výžive maloletej. Otec sa o maloletú osobne stará, pričom sám uhrádza náklady spojené s jej výživou zo svojho príjmu. V záujme maloletého dieťaťa však je, aby sa na jeho výžive podieľala aj matka, aby tak boli zabezpečené životné potreby maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného tak súd rozhodol nielen o dočasnom ponechaní maloletej v osobnej starostlivosti otca, ale aj o povinnosti matky platiť výživné na maloletú. Zároveň súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča podieľať sa na výžive svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o výšku výživného, uvádza súd nasledovné.
31. Keďže pre potreby neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času na jeho nariadenie, nie je potrebné a ani možné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ako je to potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo dôvodným ani možným skúmať dopodrobna majetkové pomery oboch rodičov, ale súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal za osvedčené. Z návrhu vyplýva, že otec podniká ako SZČO s príjmom cca 2.500,- eur mesačne. Podľa výsledku elektronickej lustrácie matky v Sociálnej poisťovni je táto zamestnaná od XX.XX.XXXX v Z., pričom výška príjmu z lustrácie nebola zistená; podľa otca je čistý príjem matky vo výške cca 850,- eur mesačne. Súd však musel prihliadať na skutočnosť, že z návrhu ako aj zo správy procesného opatrovníka vyplýva, že matka sa v súčasnosti nachádza na protialkoholickom liečení, z čoho vyplýva, že nie je schopná pracovať. Z výsledku elektronickej lustrácie matky v Sociálnej poisťovni pritom nevyplýva, že by matka poberala nemocenské dávky. Bolo preto potrebné vychádzať z toho, že matka je momentálne bez príjmu. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi, aby platil výživné iba v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) t.j. vo výške, ktorá je potrebná na uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa.
32. S poukazom na vyššie uvedené (výška príjmu otca; matka bez príjmu; nevyhnutná miera výživného) súd matke uložil povinnosť platiť výživné v minimálnej výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (v súčasnosti 29,87 eura), ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 3 ZR). Keďže toto neodkladné opatrenie môže s končenou platnosťou vyriešiť úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, aj z tohto dôvodu bolo namieste uložiť matke povinnosť platiť výživné na maloletú týmto rozhodnutím.
33. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu otca vo výroku I. uznesenia čiastočne vyhovel, ponechal maloletú v osobnej starostlivosti otca so zastupovaním maloletej každým z rodičov a matke uložil povinnosť platiť na maloletú minimálne výživné, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. Súd dodáva, že vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný návrhom otca, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu otca v časti výživného.
34. Súd ďalej uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie nevylučuje iné usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom na základe ich dohody. Zároveň, týmto neodkladným opatrením súd nezbavuje matky jej rodičovských práv, ktorá tieto práva môže realizovať pri pravidelnom stretávaní s maloletou, ktoré by jej otec mal umožniť v záujme zachovania väzieb maloletej k matke a ich upevňovania.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že matka sa nachádza na liečení, nebolo dôvodné upravovať jej styk s maloletou, keď zároveň otec nechce v styku brániť a na tomto sa s matkou maloletej dohodnú. V prípade, že by otec matke v styku s maloletou bezdôvodne bránil a medzi rodičmi by nebola možná dohoda o styku (o ktorú dohodu sú rodičia povinní sa v záujme maloletej predovšetkým pokúsiť), môže sa matka domáhať úpravy styku s maloletou súdnou cestou. Keďže návrh na úpravu styku matky s maloletou nebol podaný, nebolo dôvodné do uznesenia zahrnúť výrok týkajúci sa styku, keď výrok, že styk zostáva neupravený, možno v rozhodnutí uviesť iba vtedy, ak obaja rodičia žiadajú styk neupraviť (§ 25 ods. 2 ZR), čo nebolo splnené.
36. Otec návrh vo veci samej nepodal, avšak súd nepovažoval za potrebné začať konanie vo veci samej, pretože toto neodkladné opatrenie môže byť konečným rozhodnutím vo veci osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a určenia výživného matke. Preto súd v súlade s ustanovením § 360 ods. 2 CMP vo výroku II. uznesenia iba poučil účastníkov o tom, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade, že sa zmenia pomery alebo ak odpadne dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, prichádza do úvahy jeho zrušenie podľa § 363 CMP.
37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.