Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Pc-39-2023.pdf
PDF · 63.85 KB
Case nature
Subarea
17Pc/39/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II, v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: S. zastúpenej JUDr. Jánom Notom, advokátska kancelária, so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná, IČO: 50 150 464, proti povinnému z vyživovacej povinnosti: N., zast. JUDr. Mgr. Máriou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Pod Sokolom 12, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 10.11.2023, postúpeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 21.12.2023, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal povinného z vyživovacej povinnosti povinnosťou platiť navrhovateľke výživné vo výške 350,- eur mesačne.
2. Právny zástupca navrhovateľky prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 15.04.2024 vzal svoj návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k niekoľkým postupným zmierlivým dohodám.
3. Podaním doručeným súdu dňa 06.05.2024 povinný z vyživovacej povinnosti prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil so späťvzatím návrhu na začatie konania, avšak žiadal, aby navrhovateľku súd zaviazal na náhradu trov konania, keďže trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik.
4. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
5. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
6. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vzala svoj návrh späť v celom rozsahu a povinný z vyživovacej povinnosti so zastavením súhlasil, a v konaní nie je potrebné pokračovať, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia konanie zastavil
7. V danom prípade súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, pokiaľ neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie nároku na náhradu trov konania, resp. pokiaľ ak neexistujú okolnosti, ktoré by
priznanie trov konania považovali za spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Súd ustálil, že v tomto konaní nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup ako je postup podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, teda výnimočné priznanie trov konania podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konanie späť, čím zapríčinila zastavenie konania, pričom povinný z vyživovacej povinnosti so zastavením súhlasil, nie je samo o sebe skutočnosťou, prečo by mal vzniknúť povinnému z vyživovacej povinnosti nárok na náhradu trov konania v zmysle § 55 Civilného sporového poriadku. Z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, konkrétne § 52 a 55, pritom jednoznačne vyplýva, že priznanie trov konania predpokladá, že prípadné priznania trov musí byť s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Táto podmienka by naplnená v konkrétnom prípade nebola, keďže dôvodom dispozitívneho úkonu navrhovateľky je skutočnosť, že postupne dochádzalo medzi účastníkmi konania k dohodám.
8. S ohľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd jednoznačne k záveru, že v danom prípade by nebolo spravodlivé, aby bolo prelomené všeobecné pravidlo mimosporových konaní, kde si každý účastník spravidla znáša svoje trovy konania sám, a teda aby bola povinnému z vyživovacej povinnosti priznaná plná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.