Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Co-261-2018.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/261/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13 proti žalovanej Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. U., E. F. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, so sídlom Banská Štiavnica, Dobšinského 14, o zaplatenie 840,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6Csp/60/2016-90 zo dňa 11. júla 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á n á r o k proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 274,62 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,62% /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 840,09 eur, úrokov vyčíslených ku dňu 16.12.2016 vo výške 2.179,10 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 840,09 eur vo výške 23 % p.a. zo sumy 840,09 eur odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 840,09 eur odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že dňa 15.03.2007 bola medzi veriteľom Poštová banka a.s. a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere , na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý táto dsplatila len čiastočne. Veriteľ preto úver predčasne zosplatnil a pohľadávka z nesplateného úveru bola zmluvou zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a Bencont Investments s.r.o. ako postupníkom a následne spoločnosťou Bencont Investments s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom postúpená na súčasného žalobcu. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca je právnym nástupcom (postupníkom) pôvodného veriteľa Poštová banka a.s.. Pohľadávku uplatnenú v tomto spore nadobudol reťazcom postúpení z pôvodného veriteľa. Ten v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná nekonajúca v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 15.03.2007 zmluvu, predmetom ktorej bol úver vo výške 30.000 Sk (995,82 eur) splatný v 40 mesačných splátkach po 1.161 Sk (38,54 eur) vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.4.2007, s RPMN 27% a s úrokovou sadzbou 23 % ročne. Celková výška nákladov na úver bola 13.767,75 Sk (457,01 eur). Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré tak, ako boli predložené žalobcom, sú prakticky nečitateľné. Ani dodatočne predložená verzia Obchodných podmienok pre úver, ktorú žalobca na výzvu súdu doručil, nie je dostatočne čitateľná. Na jednej strane formátu A4 obsahuje 11 článkov rozdelených na ďalšie
odseky. Veľkosť písma dosahuje približne jeden milimeter a predložená kópia dosahuje veľmi slabú kvalitu. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú napísané natoľko malým písmom, že sú bez použitia optickej pomôcky prakticky nečitateľné. Z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010 vyplynulo, že žalovaná zaplatila z úveru sumu 21.727 Sk (721,20 eur). Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007) obsahujú v článku 5.2. možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu vyhlásil úver žalovanej za predčasne splatný ku dňu 30.07.2008. Vyzval ju na zaplatenie sumy 930,63 eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 37 ods. 1, § 39, § 457, § 517 ods. 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 15.03.2007. Súd potom uviedol, že v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Z doručených zmlúv o postúpení pohľadávok súd zistil, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. a tým je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaná mali uzavrieť dňa 15.03.2007 zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Túto zmluvu súd po jej preskúmaní považoval za neplatnú, keď ju ako zmluvný formulár vopred pripravil veriteľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom zmluvný formulár je pripravený natoľko drobným písmom, že je prakticky nečitateľný. Priemerný spotrebiteľ bez použitia optickej pomôcky nemal pri uzatváraní zmluvy reálnu možnosť podrobne sa oboznámiť s celým jej obsahom. Dokonca ani vyhotovenie predložené súdu nebolo dostatočne čitateľné - Obchodné podmienky pre úver na č.l. 4 spisu neboli čitateľné vôbec, Všeobecné obchodné podmienky na č.l. 7 až 9 boli nečitateľné bez lupy a dodatočne doložené obchodné podmienky pre úver na č.l. 50 neboli o nič ľahšie čitateľné. Sú pripravené na jedinej strane, natoľko drobným písmom, že reálne oboznámenie sa s ich obsahom je významne sťažené. Takúto prípravu zmluvného formulára, keď nie je bez ťažkostí pre priemerného spotrebiteľa čitateľný (a tým, aj skontrolovateľný), súd považoval za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z neplatnej zmluvy nevzniklo veriteľovi právo na plnenie. Veriteľ (žalobca) má právo požadovať vrátiť to, čo žalovaná na základe zmluvy nadobudla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná čerpala úver vo výške 995,82 eur a vrátila sumu 721,20 eur. Ostáva jej teda žalobcovi vrátiť (z titulu bezdôvodného obohatenia) suma 274,62 eur. Takúto povinnosť žalovanej uložil a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalobca nemá žiadny iný nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nevznikol nárok ani na úrok, ani na iné poplatky, ktoré mali byť v zmluve dohodnuté. Podľa súdu mu nevzniklo ani právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože nepreukázal, že by žalovanú vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/, podľa pomeru úspechu strán v spore. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o zamietnutí zvyšku svojej žaloby podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou žiaden právny predpis nestanovoval povinnosť o minimálnej veľkosti písma v zmluve. Napriek tomu predmetná úverová zmluva má porovnateľnú veľkosť písma, ako bola novelou - zákonom č. 141/2014 Z.z. stanovená minimálna veľkosť písma v roku 2015. Navyše žalovaná do zmluvy o úvere vpisovala svoje osobné údaje ako je meno, priezvisko, adresa, názov zamestnávateľa a podobne a teda podľa žalobcu nie je možné považovať zmluvu o úvere za neplatnú, keďže žalovaná dokázala bez akýchkoľvek problémov identifikovať kolonky, do ktorých mala vpisovať údaje. Žalobcovi nie je jasné akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval, keď vyhodnotil zmluvu o úvere za neplatná len z dôvodu veľkosti písma, a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu na súdnu ochranu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoniec žalobca poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti a spotrebiteľovi nemožno poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že si nie je vedomá žiadneho dlhu voči žalobcovi. V roku 2012 jej zomrel manžel a ona musela predať dom a vyplatiť všetky dlhy, medzi nimi aj tento.
4. Na vyjadrenie žalovanej žalobca uviedol, že tbvrdenie o tom, že žalovaná svoj dlh splatila nie je pravdivé. Súdu prvej inštancie predložil listinu Aktuálny stav úvere, v ktorej boli zahrnuté všetky platby žalovanej na predmetný úver a jasne z neho vyplynulo, že žalovaná splatila len 721,20 eur. 5. Žalovaná na to uviedla, že žalobca neberie do úvahy závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy, v zmysle ktorého mali byť všetky jej platby započítané na istinu úveru. Ona si všetko splatila ale nemá o tom doklad, pretože je to stará záležitosť. Navyše žalobca uplatnil ten istý nárok aj mimosúdne a po vyhlásení rozsudku predložil zamestnávateľovi žalovanej dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v neplatnej úverovej zmluve. Zamestnávateľ jej už zrazil dve zrážky, spolu cca 160,- eur. Aj keby mala byť žalobcovi dlžná sumu uvedenú v rozsudku súdu prvej inštancie, namieta premlčanie tejto pohľadávky žalobcu, keď pôvodný dlh bol splatný 30.07.2008 a žalobca podal svoju žalobu na súd až v roku 2016. 6. Žalobca k tomu uviedol, že svoju pohľadávku uplatnil na súde včas, keď premlčacia doba neplynula počas konania na rozhodocovskom súde, na ktorom si ju uplatnil a ani následne počas exekučného konania, v ktorom sa domáhal jej vymoženia. 7. Žalovaná reagovala, že ak je úverová zmluva neplatná, nemá na plynutie premlčacej doby vplyv konanie na rozhodcovskom súde. Okrem toho je podľa žalovanej potrebné preskúmať postúpenie pohľadávky na žalobcu a to aj v zmysle zákona o bankách, pričom dôkazné bremeno preukázania platného postúpenia je na žalobcovi. 8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu a po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, aj keď z iných dôvodov. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 274,62 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku nebol stranami sporu napadnutý odvolaním a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 ods. 2 CSP/. 10. Z uvedeného dôvodu právoplatnosti rozsudku súdu pvej inštancie vo výroku I. ukladajúcom žalovanej povinnosť plniť žalobcovi 274,62 eur, odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky žalovanej vznesené v odvolacom konaní o premlčaní pohľadávky žalobcu, či o nutnosti skúmania platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu. Pokiaľ ide o uvedené námietky žalovanej, ktoré by bolo možné vztiahnuť aj na tú časť predmetu sporu, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a ktorá je predmetom odvolacieho konania, ani tu odvolací súd na námietky žalovanej neprihliadal, keď dospel k záveru o vecnej správnosti tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie a tak boli námietky žalovanej bez ďalšieho bezpredmetné. 11. Po preskúmaní veci v odvolaní žalobcu napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že závery súdu prvej inštancie ohľadne uzatvorenia zmluvy o úvere medzi Poštovou bankou a.s. a žalovanou nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v tomtmo smere dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto odvolací súd v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie sám, za účelom čoho nariadil vo veci v zmysle § 384 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP pojednávanie. 12. Z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom, konkrétne z obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi Poštovou bankou a.s. a žalovanou dňa 15.03.2007 a článku 1 Obchodných podmienok pre úver / verzia 1/2007/, žalovaná na zmluvnom formuláry vopred pripravenom Poštovou bankou a.s. navrhla menovanej banke uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že v časti 2 Žiadosť o úver a žiadosť o vydanie všadeplatíkarty formulára uviedla, že požaduje úver v maximálnej výške 30.000,- Sk, s dobou splácania 40 mesiacov, s čerpaním úveru v hotovosti a splácaním úveru v hotovosti. Dňa 15.03.2007 menovaná banka na tom istom formuláry vyplnila a podpísala časť 3 Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, kde uviedla výšku úveru 30.000,- Sk, počet pravidelných ,esačných splátok 40, výška mesačnej splátky 1.161,- Sk, dátum prvej platby 15.04.2007, dátum každej ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci, RPMN 27 %, úrokovú sadzbu 23 %, celkovú výšku nákladov na poskytnutý úver 13.767,75 Sk, číslo zmluvy a číslo úverového účtu. 13. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 14. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
15. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 16. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 17. V zmysle § 382 CSP odvolací súd poučil strany sporu na pojednávaní, že podľa jeho názoru sa na vec, konkrétne na posúdenie uvedených skutočností kontraktačného procesu pri uzatváraní zmluvy o úvere, vzťahujú vyššie citované ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Vyzval strany, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení vyjadrili. Žalobca toto právo nevyužil. Žalovaná uviedla, že takéto právne posúdenie podporuje jej závery o absolútnej neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. 18. Podľa odvolacieho súdu posúdením skutkového stavu zisteného zopakovaným dokazovanm podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka možno dospieť k záveru, že kontraktačný proces medzi Poštovou bankou a.s. a žalovanou neviedol k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere. Žalovaná navrhla menovanej banke v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorenie zmluvy o úvere s predmetom požadovaného úveru 30.000,- Sk, ktorý by splácala v 40 mesačných splátkach. Poštová banka a.s. prijala tento návrh žalovanej nie spôsobom podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda bezvýhradne, ale tak, že do akceptácie návrhu žalovanej doplnila ďalšie, v návrhu žalovanej neuvádzané, parametre úveru, konkrétne výšku splátky, deň splatnosti splátok úveru, úrokovú sadzbu úveru. Toto konanie menovanej banky nemožno posudzovať inak ako prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatkya je preto v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu žalovanej a považuje sa za nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Z vykonaného dokazovania, tak pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, potom nevyplynulo, že by žalovaná takýto nový návrh Poštovej banky a.s. na uzatvorenie zmluvy o úvere prijala. Medzi Poštovou bankou a.s. a žalovanou tak nedošlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o úvere v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nejde teda o absolútne nepaltnú zmluvu ale o zmluvu, ktorá ani nevznikla. 19. Dôsledkom uvedeného záveru je, že akékoľvek plnenie, ktoré žalovaná obdržala od Poštovej banky a.s., je plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý musí žalovaná ako obohatená vydať podľa § 456 Občianskeho zákonníka tomu, na úkor ktorého ho získala, teda žalobcu ako právnemu nástupcovi Poštovej banky a.s. /v zmysle postúpenia pohľadávky/. Tu sa potom odvolací súd zhoduje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume predstavujúcej rozdiel medzi sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná získala od Poštovej banky a.s. ako úver a sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná menovanej banke násldne splatila. Žalobca nemá právo na žiadne ďalšie plnenie okrem uvedené práva na vydanie zostávajúcej časti bezdôvodného obohatenia a preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. 20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný žalovanej zaplatiť v sume, ktorú osobitným rozhodnutím vyčísli súd prvej inštancie. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).