Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-42-2019.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/42/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. G., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. 3. 2019 sp. zn. 1T/9/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24. 4. 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný B. G. (ďalej aj ako „obžalovaný“) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1, písm. c/, písm. d/, ods. 2, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1, písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, že: od presne nezistenej doby minimálne od mesiaca október roku 2017 až do mesiaca august 2018 bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR spoločne si zabezpečovali od doposiaľ nestotožnených osôb v meste Sereď a na iných nezistených miestach drogu zvanú „pervitín“ a to v presne nezistených množstvách, pričom časť použili pre vlastnú potrebu a zvyšok po predchádzajúcom telefonickom alebo inom dohovore predávali obvykle za sumu 10 € až 20 € za jednu dávku, prípadne poskytovali bezodplatne užívateľom tejto drogy v meste Topoľčany a jeho blízkom okolí a to V. X., nar. XX.XX.XXXX, K. P., nar. XX.XX.XXXX, M. X., nar. XX.XX.XXXX, E. X., nar. XX.XX.XXXX, T. L., nar. XX.XX.XXXX a X. O., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný G. vo vyššie uvedenom období drogu zvanú „pervitín“ bezodplatne opakovane poskytoval aj spoluobžalovanej X. E., nar. XX.X.XXXX a to napriek tomu, že vedel, že obžalovaná v tom čase nedovŕšila vek osemnásť rokov, pričom metamfetamín je účinnou látkou drogy zvanej „pervitín“ a je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím ustanovení § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci 1 kus mobilný telefón zn. Samsung, model SM-G800F, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX čiernej farby so SIM kartou mobilného operátora Tesco
- SK s popisom „XXXXXXXXXXXXXXXXXXX“. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. bolo vyslovené, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom v časti výroku o treste uloženom obžalovanému B. G.. Namietol, že neexistoval zákonný podklad na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a § 48 ods. 4 Tr. zák. Konštatoval, že obžalovaný bol stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1, písm. c/, písm. d/, ods. 2, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. § 139 ods. 1, písm. a/ Tr. zák., pričom mu mal byť ukladaný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 10 až 15 rokov. Uviedol, že v prejednávanom prípade neboli produkované žiadne okolnosti prípadu ani pomery na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Namietol, že dva krát súd I. stupňa zohľadnil tie isté okolnosti, keď v dôsledku zistenia troch poľahčujúcich okolností mu znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a súčasne na tie isté okolnosti prihliadol keď aplikoval ust. § 39 ods. 1, ods. 3, písm. c/ Tr. zák. Ďalej uviedol, že mal prihliadnuť na to, že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti takmer po dobu 1 roka, pričom finančné prostriedky, ktoré získal páchaním tejto mimoriadne závažnej trestnej činnosti, boli jediným zdrojom jeho obživy, keďže bol nezamestnaný a navyše poskytoval omamné látky spoluobžalovanej, ktorá bola v tom čase maloletou. S poukazom na uvedené sa mu javil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov uložený obžalovanému za nezákonný a neprimerane mierny. Navyše konštatoval, že napriek doterajšej bezúhonnosti obžalovaného neexistoval zákonný podklad zaradiť ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď prichádzala do úvahy aplikácia § 48 ods. 3, písm. b/ Tr. zák. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti výroku o treste uloženom obžalovanému B. G. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že mu uloží primeraný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. v trvaní 10 rokov a na výkon trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne navrhol uložiť trest prepadnutia veci zhodne ako mu bol uložený súdom I. stupňa.
Obžalovaný odvolanie nepodal, písomne sa však vyjadril k odvolaniu prokurátora. Vo vyjadrení poukázal na to, že súd I. stupňa postupoval správne, keď aplikoval pri ukladaní trestu § 38 ods. 2, ods. 3. Tr. zák. vzhľadom na zistené poľahčujúce okolnosti a súčasne vyhodnotil, že uvedené všeobecné poľahčujúce okolnosti tvoria v ich súhrne aj okolnosti odôvodňujúce použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zák. Nie je preto pravdou tvrdenie prokurátora, že by dva krát prihliadol súd na tie isté skutočnosti. Pokiaľ ide o námietku prokurátora ohľadne zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, toto zaradenie považuje za zákonné. Namietol tiež, že prokurátor v odvolaní nesprávne konštatoval, že súd I. stupňa mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. iba na základe jeho vyhlásenia o vine, keďže z napadnutého rozsudku vyplýva, že táto poľahčujúca okolnosť bola priznaná z dôvodu jeho spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. K prokurátorovým snahám o zvýraznenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného ohľadne poskytovania pervitínu maloletej obžalovanej uviedol, že toto nepoprel, avšak iniciátorkou užívania drog bola sama maloletá, ktorá užívala pervitín od svojich štrnástich rokov, t.j. aj pred spáchaním skutku kladeného mu za vinu a tento už aj predtým sama predávala. S poukazom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd postupoval podľa § 319 Tr. por. a odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania a skutočností v ňom uvedených. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť mu trest v zmysle písomného odôvodnenia odvolania.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa stotožňuje s písomným vyjadrením, ktoré predložil v písomnej forme a ktoré bolo oboznámené, pričom nad jeho rámec opakovane zdôraznil, že
nebolo dva krát prihliadnuté na rovnaké okolnosti. V tomto smere konštatoval, že možnosť priznania poľahčujúcich okolností jednotlivo podľa § 36 Tr. zák. nevylučuje súhrne tieto okolnosti vzhľadom na okolnosti prípadu poňať ako dôvod na mimoriadne zníženie trestnej sadzby, čo bolo aj judikované ešte za účinnosti predošlého Trestného zákona. Uviedol, že súd I. stupňa správne zmiernil prísnosť Trestného zákona použitím zmierňovacieho ust. § 39 Tr. zák. Rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a trest v trvaní 6 rokov uložený obžalovanému za zákonný. Odvolanie prokurátora navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí o odvolaní uviedol, že sa stotožňuje s prednesom svojho obhajcu, poukázal na to, že trest považuje za zákonný a rozsudok riadne odôvodnený a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste uloženého obžalovanému B. G., proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 3. 2019 obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. V dôsledku toho súd I. stupňa nevykonával dokazovanie ohľadne jeho viny a prijal vyhlásenie o vine.
Z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obžalovaného, ako i skutočnosti, že odvolanie prokurátora bolo podané iba čo do výroku o treste a obžalovaný odvolanie nepodal, výrok o vine citovaného rozsudku nadobudol právoplatnosť a nebol tak predmetom preskúmavacej povinnosti odvolacieho súdu. Rovnako tak neboli predmetom prieskumnej povinnosti krajského súdu ostatné výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa spoluobžalovanej ml. X. E., ktorej konanie bolo právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1, písm. c/, písm. d/, ods. 2, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. Voči tejto obžalovanej nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 13. 3. 2019.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj pokiaľ ide o ukladanie trestu a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., s ktorými aj odvolací súd súhlasí, a keďže dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák., odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.
Prokurátor odvolaní uviedol, že trest v trvaní 6 rokov uložený obžalovanému je nezákonný a neprimerane mierny a žiadal uložiť trest v zákonnej trestnej sadzbe v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný nebol v minulosti trestne stíhaný. Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že nebol ani priestupkovo postihnutý.
Z hodnotenia Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplynulo, že dodržiava väzenský poriadok, pričom nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.
Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom súdu I. stupňa za daných okolností zodpovedá požiadavke primeranosti
- proporcionálnosti trestu, tento je spravodlivý a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje nebezpečnosť spáchaného obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť, pričom súd I. stupňa veľmi podrobne a precízne vyhodnotil a rozviedol dôvody, pre ktoré uložil obžalovanému práve takýto trest. Z týchto dôvodov nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu nesprávnosť.
Krajský súd tiež zistil, že správne bol obžalovanému ukladaný trest vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 2 Tr. zák., t.j. z rozpätia 10 až 15 rokov.
Po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., keďže obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, priznal sa ku skutku, tento úprimne oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu jednak popísaním spôsobu jeho spáchania, vrátane skutočností od koho drogy nakupoval a komu ich ďalej predával, ako i jeho vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní, pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., súd I. stupňa správne upravil trestnú sadzbu pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností na 10 až 13 rokov a 4 mesiace.
Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa i ostatných občanov, pričom ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkov výchovy. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného bolo možné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, pri ktorom bolo možné aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že v súhrne skutočnosti, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, nebol súdne trestaný, nebol priestupkovo prejednávaný, od začiatku trestného konania skutok priznal, oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že uviedol svojho dodávateľa omamných a psychotropných látok ako aj svojich odberateľov, na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho nebolo potrebné vykonať dokazovanie k jeho vine, t.č. nie je trestne stíhaný za iný trestný čin, jeho správanie vo výkone väzby je hodnotené pozitívne a poukazujúc aj na jeho kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, možno konštatovať, že tieto viaceré poľahčujúce okolnosti v danom prípade majú taký význam, že je možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti zakladajúce dôvod na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd pritom prihliadol aj na možnosti prevýchovy obžalovaného a na to, že všetky uvedené skutočnosti odôvodňujú u obžalovaného zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.
S poukazom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený vo výmere 6 rokov, t.j. po mimoriadnom znížení dolnej hranice upravenej trestnej sadzby, je možné považovať za spravodlivý, primeraný a napĺňajúci účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie, keďže súd I. stupňa sa pri ukladaní trestu vyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Takto uložený trest zohľadňuje osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, jeho závažnosť a trestnú bezúhonnosť obžalovaného.
V tejto súvislosti krajský súd k odvolacím námietkam prokurátora poukazuje na to, že skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopúšťal po dobu jedného roka, že drogy predával viacerým osobám, medzi inými i ml. X. E., bola zohľadnená súdom I. stupňa pri ukladaní trestu. V neposlednom rade krajský súd konštatuje, že tieto skutočnosti v podstate zakladali u obžalovaného právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody, odvolací súd zistil splnenie zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. u obžalovaného B. G..
Pokiaľ ide o námietku prokurátora, že nie je možné súčasne posúdiť jednotlivé okolnosti ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a súčasne za základe týchto aj znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák., keďže by došlo 2-krát k prihliadnutiu na rovnaké okolnosti, je potrebné uviesť, že Trestný zákon toto nevylučuje. V tomto smere existuje i bohatá judikatúra, v zmysle ktorej súd môže viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne vyhodnotiť aj ako výnimočné okolnosti prípade v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti dáva krajský súd do pozornosti skutočnosť, že s ohľadom na osobnostné vlastnosti obžalovaného, jeho doposiaľ riadny občiansky život a jeho prvé protiprávne konanie, keď sa doposiaľ nedopustil ani žiadneho priestupku menšej spoločenskej nebezpečnosti, je možné konštatovať,
že trest v zákonnej trestnej sadzbe pri zachovaní dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 10 rokov, by bol pre obžalovaného veľmi citeľný a neprimerane prísny.
Nadriadený súd súčasne konštatuje, že súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., napriek tomu, že obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, v dôsledku čoho by mal byť podľa § 48 ods. 3, písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Aj krajský súd je toho názoru, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd považoval aj uloženie trestu prepadnutia veci 1ks mobilného telefónu spolu so SIM kartou obžalovaného, bližšie opísaných vo výroku napadnutého rozsudku, za zákonné a správne. V tejto súvislosti však krajský súd konštatuje, že zrejme nedopatrením súd I. stupňa necitoval presne znenie ustanovenia § 60 ods. 1 Tr. zák. aj konkrétnym písmenom. V danom prípade mal byť trest prepadnutia veci uložený obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže sa jednalo o prepadnutie veci použitej na spáchanie trestného činu. Uvedené pochybenie súdu I. stupňa nepovažoval krajský súd za tak závažné, aby v dôsledku toho rušil a naprával výrok o treste uložený obžalovanému B. G. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.