Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Csp-26-2019.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, IČO: 42 185 190, so sídlom Majernikova 3479/3A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves proti žalovanému: B. N., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX S. XX, o zaplatenie 464,71 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 464,71 € a úrok z omeškania 6,00 % ročne zo sumy 464,71 € od 6. 4. 2019 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V danej veci bola podaná žaloba elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý postúpil vec Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi v zmysle ustanovení § 14 zákona č. 160/2015 Z.z. v spojení s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní potom, čo nebolo možné zistiť adresu žalovaného a nebolo mu možné doručiť platobný rozkaz. Nakoľko ani tunajšiemu súdu sa nepodarilo zistiť ďalšími dostupnými spôsobmi aktuálnu adresu žalovaného, súd vo veci postupoval v zmysle ustanovení § 116 ods. 2 C.s.p., teda doručil žalobu žalovanému oznámením o doručovaní písomností na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke MS SR a vo veci nariadil pojednávanie.
2. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia nesplatenej časti istiny úveru titulom písomne uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 20. 1. 2005 pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 14.000,- Sk. Žalovaný, ako dlžník, sa zaviazal zaplatiť žalobcovi, ako veriteľovi, poskytnutú sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 5.020,- Sk, teda celkovo 19.020,- Sk, a to v mesačných splátkach po 6.340,- Sk, počnúc dňom 24. 2. 2005.
3. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru, ktorých prevzatie a oboznámenie sa s nimi žalovaný písomne potvrdil.
4. Žalobca v odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že žalovaný, aj napriek tomu, že od neho prevzal poskytnuté peňažné prostriedky v hotovosti, nepoukázal žalobcovi ani len čiastočnú úhradu, teda v celosti nesplatil dlh, pričom z uvedeného vyplýva, že ku dňu podania žaloby peňažný záväzok z titulu predmetnej úverovej zmluvy nebol splnený vôbec, a to ani len čiastočne.
5. Žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou na úhradu istiny vo výške 464,71 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 30. 3. 2005 až do zaplatenia, predžalobnou výzvou zo dňa 24. 10. 2018, k čomu však nepredložil listinný dôkaz preukazujúci prebratie tejto výzvy žalovaným.
6. Žalobca k žalobe predložil dôkazné listiny, a to zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka pod č. XXXXX zo dňa 20. 1. 2005, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, výpis z obchodného registra žalobcu, výzvu na úhradu adresovanú žalovanému zo dňa 24. 10. 2018.
7. Súd nariadil na prejednanie sporu pojednávanie na deň 24. 4. 2019, na ktoré žalovaného predvolal v zmysle § 116 ods. 3 CSP, po tom, ako je už vyššie uvedené, čo oznámil žalobu podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdov SR. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne, ani žiadnym iným spôsobom neospravedlnil. Na pojednávaní nebol prítomný ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť a zároveň neúčasť žalobcu písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti sporových strán.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkaznými listinami uvedenými v bode 6. tohto odôvodnenia, oboznámil sa s obsahom žalobného návrhu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 20. 1. 2005 bola uzatvorená medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, Zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaný je v zmluve identifikovaný svojím menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Predmetom tejto zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru vo výške 14.000,- Sk, t. j. 464,71 eur. Úver bol žalovaný povinný splácať v mesačných splátkach po 6.340,- Sk, pričom v zmluve nie je vymedzený počet týchto splátok. Je určený počiatok splácania dňom 24. 2. 2005. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, resp. podľa vyjadrenia žalobcu úver nesplatil ani len čiastočne, žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, avšak žalovaný na túto nereagoval a žalovanú sumu neuhradil. Žalobca sa preto domáha od žalovaného aj zaplatenia príslušných zákonných úrokov z omeškania, a to odo dňa 30. 3. 2005.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
20. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
21. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného ku dňu 20. 1. 2005) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
23. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Nesporné v konaní bolo, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere pričom tento právny úkon je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre zmluvné strany vyplynuli príslušné práva a povinnosti. Žalobca si splnil svoju povinnosť keď poskytol žalovanému úver, avšak žalovaný si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, so splatením splátok sa dostal do omeškania.
24. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a to s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej uzatvorenia, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 OZ v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy definuje dodávateľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je nesporné, a žalobca to nenamietal, že v jeho prípade ide o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný bol osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bola fyzickou osobou a teda spĺňa kategóriu postavenia spotrebiteľa. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. Predmetná zmluva korešponduje s úpravou zákona č. 258/2001 Z.z., a to § 1, 2. V tomto prípade niet pochýb, že žalobca ako veriteľ predmetnej pohľadávky je veriteľom v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., teda osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
25. Ako už bolo vyššie uvedené, súd vzal za preukázané, že žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (20. 1. 2005). Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva nespĺňa všetky zákonné náležitosti stanovené v zákone č. 258/2001 Z. z., teda neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona (nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa, priemerná hodnota RPMN atď.) Spotrebiteľská zmluva nie je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 25. 4. 1993. Zmluva teda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na v zmluve dojednanú výšku odmeny. Nakoľko sa však žalobca predmetnou žalobou domáha len zaplatenia istiny, ktorú žalovaný neuhradil ani len čiastočne, súd tejto časti nároku žalobného návrhu v celom rozsahu vyhovel.
26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Žalobca v odôvodnení návrhu uviedol, že nakoľko žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa stal jeho dlh splatným, a to dňom 29. 3. 2005, potom, čo mal žalobca vyzvať žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ, alebo emailov. Vzhľadom na toto konštatovanie sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej istiny so zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa 30. 3. 2005. Nakoľko však žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o zasielaní SMS-správ žalovanému, súd mu priznal príslušný zákonný úrok z omeškania odo dňa oznámenia žaloby žalovanému v zmysle ustanovení § 116 ods. 2 C.s.p., resp. odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení, teda odo dňa 6. 4. 2019. V zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/95 Z. z. úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa 6. 4. 2019. Základná úroková sadzba ECB platná k uvedenému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu je vo výške 0,00 %, v zmysle § 3 citovaného vládneho nariadenia je výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, takže súd priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00 % ročne.
29. V závere súd konštatuje, že nakoľko žalobca nepredložil súdu relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, kedy došlo k zosplatneniu predmetného záväzku, resp. či bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, súd má zato, že predmetný nárok je v zmysle ustanovení § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný (pokiaľ žalobca požaduje dlžné úroky z omeškania odo dňa 29. 3. 2005, teda od tohto dňa sa mohol občianskoprávnou žalobou domáhať zaplatenia dlhu v 3-ročnej premlčacej lehote).
30. Nakoľko zo strany žalovaného nebola vznesená námietka premlčania, súd rešpektujúc nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 11/2016 zo dňa 7. 2. 2018, kde Ústavný súd konštatuje, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, na premlčanie v danom prípade nemôže prihliadať. Nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie, momentom jeho vyhlásenia takéto rozhodnutie je spôsobilé vyvolávať právne účinky s ním spojené, takže pokiaľ žalovaný sa nedovoláva aplikácie premlčania, súd musí na nárok žalobcu prihliadať ako na taký, ktorý nie je premlčaný.
31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Žalobca mal v konaní čo do istiny takmer plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.