Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50Pc-16-2018.pdf
PDF · 71.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50Pc/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v právnej veci navrhovateľa Mgr. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 1, XXX XX C., a účastník Z.. B.. B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XC, XXX XX C., v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Z.. Q. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX voči plnoletému dieťaťu Z.. B.. B. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená uznesením X. súdu C. V, č.k. 7C XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 75 Eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2018.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 16.10.2018, domáhal s účinnosťou od 01.12.2018 zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu určenú naposledy uznesením tunajšieho súdu, č.k. 7C 23/2016-29 z dôvodu, že obidve dieťa je už plnoleté, riadne ukončilo vysokoškolské štúdium a má zamestnanie. K návrhu navrhovateľ priložil dohodu o zrušení výživného na plnoleté dieťa zo dňa 22.09.2018 podpísanú plnoletým dieťaťom, ktoré súhlasilo so zrušením výživného s účinnosťou od 01.12.2018, originál uznesenia č.k. 7C 23/2016-29 zo dňa 28.04.2016, diplom o ukončení VŠ štúdia zo dňa 06.06.2018, rodný list plnoletého dieťaťa.
2.
Podaním doručeným súdu dňa 05.03.2019 plnoleté dieťa súhlasilo so zrušením výživného.
3.
Súd vytýčil termín pojednávania na deň 23.04.2019, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, ktorý uviedol, že sa s dcérou, na základe jej prosby, dohodol, aby výživné bolo zrušené počnúc dňom 01.12.2018. Pojednávania sa nezúčastnilo plnoleté dieťa, svoju neúčasť neospravedlnilo.
4.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: uznesením tunajšieho súdu č.k. 7C 23/2016-29 zo dňa 28.04.2016 vo výške 75 Eur mesačne, podaniami účastníkov, ústnym prednesom navrhovateľa, dohody o zrušení výživného na plnoleté dieťa na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
5.
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dieťaťu bola naposledy určená uznesením tunajšieho súdu č.k. 7C 23/2016-29 zo dňa 28.04.2016 vo výške 75 Eur mesačne. Z listinného dôkazu diplom o ukončení VŠ štúdia vyplynulo, že plnoletému dieťaťu bol dňa 06.06.2018 odovzdaný diplom o ukončení VŠ štúdia. Z prednesu a obsahu podania navrhovateľa vyplynulo, že plnoleté dieťa ukončila VŠ štúdium, zamestnala a súhlasí so zrušením výživného dňom 01.12.2018, čo bolo jej prosbou. Z dohody a vyjadrenia plnoletého dieťaťa súd zistil, že súhlasí so zrušením výživného na plnoleté dieťa počnúc dňom 01.12.2018.
6.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7.
Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne t.j. ide o schopnosť vzhľadom na dosiahnutú kvalifikáciu umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečovanie svojich potrieb. Pojem „schopnosť sám sa živiť“ používa Zákon o rodine na viacerých miestach (§ 62ods. 1: „kým deti nie sú schopné samé sa živiť“, § 66: „deti, ktoré sú schopné samy sa živiť“, § 72 ods.1: „rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť“). Z princípu vnútornej bez rozpornosti a súladu právneho poriadku vyplýva pravidlo, že pod rovnakým pojmom zákon označuje rovnaký denotát. Vo všetkých prípadoch týmto pojmom „schopnosť sám sa živiť“ je potrebné rozumieť schopnosť dieťaťa (alebo inej osoby) zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou, ktorá sa dosahuje spravidla ukončením prípravy na budúce povolanie t.j. ukončením napr. strednej školy (ak dieťa nepokračuje v štúdiu na vysokej škole resp. ukončením prvej vysokej školy).
8.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dieťaťu zanikla v mesiaci ukončením štúdia a teda dovŕšením 26. roku veku, od ktorého dňa je dieťa schopné samo sa živiť, za predpokladu, že sa takto plnoleté dieťa po 18. roku veku pripravovalo na budúce povolanie formou štúdia na vysokej škole. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k dieťaťu naposledy určenej uznesením tunajšieho súdu č.k. 7C 23/2016-29 zo dňa 28.04.2016 vo výške 75 Eur mesačne. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťom s účinnosťou od podania návrhu, preto súd viazaný návrhom navrhovateľa podľa § 40 a § 155CMP, vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k deťom zrušil s počnúc dňom 01.12.2018, a to na základe vzájomnej dohody účastníkov konania, potvrdenej písomným podaním plnoletého dieťaťa.
9.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pretože súd nezistil žiadny dôvod pre priznanie práva na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP), pričom žiadny z účastníkov konania si právo na náhradu trov konania ani neuplatňoval.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov /§ 62 ods. 1,2,3 CMP/. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§ 63 CMP/. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná /§ 64 CMP/.