Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému M. X. a spol., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.05.2018, č. k. 9T/96/2017-710 na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.04.2019 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa:

obžalovaný M. X., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom C. XXXX/XX, H.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e), písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenej a v skúšobnej dobe sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Obžalovaný A. O., nar. XX.XX.XXXX v R. O., trvale bytom C. XXX, sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e), písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenej a v skúšobnej dobe sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

A obžalovaný M. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom G. XX, sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e), písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenej a v skúšobnej dobe sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.05.2018, č. k. 9T/96/2017-710, boli obžalovaní M. X., nar. XX.XX.XXXX v N., A. O., nar. XX.XX.XXXX v R. O. a M. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., uznaní za vinných zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 02.08.2016 v čase približne o 01.17 hodine v obci Madunice za miestnym poľnohospodárskym družstvom po predchádzajúcom prenasledovaní z mesta Trnava a zastavení osobného motorového vozidla značky Fiat Brava s evidenčným číslom NM917CO, prideleným k inému motorovému vozidlu, ako príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Trnave pri vykonávaní služobného zákroku po vystúpení vodičky O. G. z motorového vozidla značky Fiat Brava, napriek tomu, že mala dané ruky nahor, dobrovoľne si ľahla na zem a nekládla žiadny odpor, spoločne poškodenú opakovane kopali do rôznych častí tela, keď obžalovaný M. X. pravou nohou trikrát kopol O. G. do neustálenej časti tela, jedenkrát ju kopol do oblasti chrbta a dvakrát do oblasti hlavy, obžalovaný A. O. asi päťkrát pravou nohou kopol O. G. do neustálenej časti tela, jedenkrát túto kopol do oblasti nôh a prišliapol jej nohu, obžalovaný M. S. poškodenú O. G. pravou nohou jedenkrát kopol do nohy, následne ju trikrát kopol do oblasti hlavy, prišliapol jej hlavu a dvakrát kopol do oblasti chrbta, pričom poškodenej O. G. spôsobil ľahšie pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy, hrudníka, drieku a dolných končatín, čím obžalovaní v postavení príslušníkov Policajného zboru porušili svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Okresný súd obžalovanému M. S. uložil podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a), písm. j), písm. l) a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému M. S. určil skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Obžalovanému A. O. súd I. stupňa uložil podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a), písm. j) a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému A. O. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu 4 (štyri) roky. Obžalovanému M. X. okresný súd uložil podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a), písm. j) a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému M. X. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému M. X. určil skúšobnú dobu 4 (štyri) roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd I. stupňa poškodenú O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, S., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného M. S., v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, a obžalovaných M. X. a A. O. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že sú nevinní, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. S., prečítaním výpovedí obžalovaných A. O. a M. X. z prípravného konania zo dňa 17.03.2017, pretože na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať, výsluchom poškodenej O. G., výsluchom svedkov: D. T., nstržm O. A., pplk. PhDr. L. G., W. G., oboznámením s videozáznamom z kamery (č. l. 162), kde je zaznamenaný celý skutkový dej zo dňa 02.08.2016 v čase približne o 01.17 hodine v obci Madunice za miestnym poľnohospodárskym družstvom, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania M. N., V. N., Bc. U. O., O. Z., oboznámením sa so znaleckými posudkami č. 112/16 a č. 063/17 vypracovaných znalcom MUDr. Mariánom Pamulom z odboru zdravotníctvo, s listinnými dôkazmi: č. l. 266-268 hlásenia o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 02.08.2018, č. l. 279-292 záznam KR PZ TT zo dňa 02.08.2016, č. l. 355-361 fotodokumentácia obuvi príslušníkov policajného zboru, č. l. 365-381 fotodokumentácia jednotlivých príslušníkov policajného zboru M. S., A. O. a M. X., Bc. U. O., V. B., č. l. 271-273 vyhodnotenia donucovacích prostriedkov zo dňa 06.08.2016, ktoré vyhotovil ppl. L. G., aktuálne odpisy z RT, výpisy priestupkov, služobné hodnotenia, lustrácie v registri STA.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný M. S. sa v konaní pred okresným súdom k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Vo svojej výpovedi potvrdil neprimeranosť zákroku voči poškodenej O. G., do ktorej spolu s obžalovanými M. X. a A. O. opakovane kopali v čase, keď táto ležala na zemi a nekládla žiadny odpor.

Okresný súd konštatoval, že u obžalovaných M. X. a A. O. je vina preukázaná okrem výpovede spoluobžalovaného M. S. aj ich vlastnými výpoveďami, ktoré boli čítané z prípravného konania, kde sa ku skutku priznali a ktorý aj úprimne oľutovali. Pravdivosť priznaní obžalovaných potvrdzuje obsah kamerového záznamu zo služobného vozidla, ktorý zaznamenal celý priebeh skutku. Je to podľa názoru okresného súdu kľúčový dôkaz, z ktorého po jeho vzhliadnutí je vidieť jednotlivých obžalovaných, pričom ich identitu na kamerovom zázname potvrdil ich nadriadený, svedok L. G. a vyplýva aj zo zabezpečenej fotodokumentácie vyhotovenej v ich služobných rovnošatách. Neprimeranosť zákroku a teda neopodstatnenosť použitia donucovacích prostriedkov vyplýva aj z vyhodnotenia nadriadeného L. G., ktorý tieto vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko nie je zrejmé, že osoba kládla aktívny odpor. Čo sa týka samotnej výpovede svedka G. na hlavnom pojednávaní, okresný súd ju vyhodnotil do značnej miery v rovine špekulácií, polemík a úvah v rovine „čo ak, čo keby", avšak samotný svedok G. ako nadriadený obžalovaných, urobil dňa 06.08.2016 rezolútne rozhodnutie, keď mal za jednoznačný postoj k opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti služobného zákroku obžalovaných, a v konečnom dôsledku všetkých troch z policajného zboru prepustil. Obžalovaní sú ďalej usvedčovaní výpoveďou poškodenej O. G., ako aj svedkov D. T., ktorá videla kopance do poškodenej, W. G., ktorá vypovedala, že nabehli traja policajti a dobili ju, do hlavy, hrudníka, pričom to mohlo trvať asi 2-3 minúty, svedka nstržm. O. A., ktorý potvrdil, že padlo pár kopancov.

Okresný súd zistil, že obžalovaný M. S. bol z miesta svojho už bývalého pracoviska KR PZ Trnava hodnotený pozitívne, patril medzi najlepších príslušníkov PZ, bola mu niekoľko krát udelená disciplinárna odmena, mimoriadne povýšený do dôstojníckej hodnosti. V priestupkovom registri nemá žiaden záznam. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Obžalovaný A. O. bol z miesta svojho už bývalého pracoviska KR PZ Trnava hodnotený pozitívne, patril medzi najlepších príslušníkov PZ, bola mu niekoľko krát udelená disciplinárna odmena, mimoriadne povýšený. V priestupkovom registri má jeden záznam za priestupok za bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, stál na žltej čiare. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Obžalovaný M. X. bol z miesta svojho už bývalého pracoviska KR PZ Trnava hodnotený pozitívne, patril medzi najlepších príslušníkov PZ, bola mu niekoľko krát udelená disciplinárna odmena, disciplína na vysokej úrovni. V priestupkovom registri nemá žiaden záznam. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Okresný súd dospel k záveru, že za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa § 39 Trestného zákona možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okresný súd pri úvahe o trestu a jeho výmere následne vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy, vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že represívny a preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej a generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného M. S. podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, so skúšobnou dobou troch rokov. Okresný súd tak pristúpil k aplikácií mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného vzhliadol tri poľahčujúce okolnosti, (§ 36 písm. a), písm. j), písm. l) Trestného zákona, t. j. trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, viedol riadny život pred spáchaním činu, priznal sa a úprimne oľutoval) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. V prípade obžalovaných A. O. a M. X. okresný súd uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, so skúšobnou dobou štyroch rokov, pričom nad ich správaním nariadil probačný dohľad. Okresný súd rovnako aj u nich pristúpil k aplikácií mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, nakoľko u obžalovaných vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, (§ 36 písm. a), písm. j) Trestného zákona, t. j. trestný čin spáchali v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, viedli riadny život pred spáchaním činu) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Obžalovaní O. aj X. sa tak v prípravnom konaní ako aj v záverečných rečiach priznali, avšak neurobili to vo forme tak ako to má na mysli Trestný poriadok, preto im okresný súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

Nakoľko podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadba štyri až desať rokov, a pri aplikácií § 38 ods. 3 Trestného zákona, by bola v prípade všetkých troch obžalovaných trestná sadzba štyri až osem rokov, okresný súd vyhodnotil takto ohraničený trest za príliš prísny s prihliadnutím na doterajší život všetkých troch obžalovaných, ako aj na situáciu, pri ktorej k spáchaniu skutku došlo.

Na záver súd I. stupňa uviedol, že veľmi citlivo prihliadal aj na to, že k útoku zo strany obžalovaných predchádzalo protiprávne konanie poškodenej, ktorá skoro zrazila vozidlom obžalovaného O., na stresovú situáciu ako aj tlak pod ktorým následne prenasledovali poškodenú pri následnom úteku z miesta kontroly policajnou hliadkou. Okresný súd mal tento stresový stav potvrdený samotnými obžalovanými, ako aj ich nadriadeným svedkom G., samotným videozáznamom, ako aj z výpovede svedkyne W. G., ktorá na hlavnom pojednávaní sama vypovedala o tom, v akom stave boli samotní zasahujúci policajti, ktorí boli ešte na stanici „roztrasení". Zároveň okresný súd konštatoval, že poškodená pri svojej jazde niekoľkokrát mohla spôsobiť čelnú zrážku s motorovými vozidlami, ktoré míňala pri rýchlosti až 160 km/h, čo mohlo mať fatálne následky.

Uložený trest bol okresným súdom považovaný za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, a to s prihliadnutím aj k tomu, že vlastne celý incident sa stal z prvotného protiprávneho, bezohľadného konania poškodenej, ktorá ohrozovala širokú masu ľudí, počas svojej jazdy na aute, či už samotné pasažierky v aute, oproti idúce motorové vozidlá, obyvateľov Maduníc a v neposlednom rade samotných príslušníkov polície, za čo aj bola právoplatne odsúdená.

Zároveň okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú O. G. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko v prípravnom konaní si tento nárok uplatňovala, na hlavnom pojednávaní sa vyjadrovala zmätene, preto okresný súd nevedel, či si uplatňuje, resp. neuplatňuje náhradu škody.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech všetkých troch obžalovaných (č. l.725-726), pričom v jeho písomnom odôvodnení namietal, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za vydaný v rozpore so zákonom, pričom uložený trest považoval za neprimerane mierny.

Prokurátor uviedol, že súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Trestného zákona zohľadnil nesprávne. Túto okolnosť možno podľa jeho názoru zohľadniť za podmienky, že stav duševného rozpoloženia páchateľa bol spôsobený takým silným rozrušením, ktorý nepriaznivo ovplyvňoval jeho rozumovú a vôľovú zložku a bol ospravedlniteľný. V konkrétnom prípade sa však obžalovaní vo vzniknutej situácii neocitli ako bezbranné civilné osoby v slabšom, znevýhodnenom postavení, ale ako ozbrojené osoby disponujúce príslušnými donucovacími prostriedkami pri výkone služobnej činnosti, s ktorou je z jej povahy spojené riziko a požiadavka na zvládanie záťažových situácií. Taktiež mal za to, že rozrušenie obžalovaných spôsobené po zákroku spôsobené obavou zo zodpovednosti za spáchanie skutku nie je možné zamieňať s ospravedlniteľným silným citovým rozsušením, ktoré predpokladá §36 písm. a) Trestného zákona. Záveru o silnom citovom rozrušení napokon nezodpovedá ani obsahu kamerového záznamu, z ktorého je evidentné, že obžalovaný S. sa bezprostredne po zákroku usmieval a zabával.

Prokurátor ďalej uviedol, že v danom prípade nemožno vzhliadať ani existenciu dôvodov na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti konštatoval, že neprimeranosť zákroku príslušníkov Policajného zboru nemožno vyhodnocovať v ich prospech z dôvodu, že zakročujú voči osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania. Z povahy použitia donucovacích prostriedkov je totiž zrejmé, že tieto sa používajú voči osobám, ktoré sa dopustili protiprávneho konania ohrozujúceho život, zdravie alebo majetok iných. Ak by bol podľa neho akceptovaný názor súdu prvého stupňa, v prípadoch neprimeraných zákrokov policajtov by bolo možné v podstate vždy mimoriadne znižovať trest, napriek tomu, že povinnosťou policajta je počínať si práve tak, aby zásah do práv a slobôd osoby, voči ktorej zakročuje, neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.

Prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a súčasne, aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom o treste tak, aby obžalovanému M. S. podľa § 326 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, a to so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a obžalovaným M. X. a A. O. uložil podľa § 326 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody minimálne 4 štyri roky a 3 mesiace, a to so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolania aj obžalovaní M. X. a A. O., ktoré počas verejného zasadnutia odvolacieho súdu dňa 23.04.2019 vzali späť, čo predsedníčka senátu uznesením vzala na vedomie.

K odvolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný M. X. a uviedol, že v odôvodnení odvolania prokurátor vôbec neuviedol, že obžalovaný M. S. urobil vyhlásenie, že je vinný, svoje konanie oľutoval a na hlavnom pojednávaní vypovedal. Obžalovaný S. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, je kladne hodnotený od zamestnávateľa, napomáhal pri objasňovaná trestnej činnosti, po prepustený zo služobného pomeru sa zamestnal. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 30.06.2017 na Okresnej prokuratúre v Trnave bola spísaná s obžalovaným dohoda o vine a treste. Táto dohoda bola podpísaná a zaslaná na Okresný súd Trnava. Na pokyn generálneho prokurátora bola zo súdu vzatá späť a Okresná prokuratúra podala obžalobu na Okresný súd v Trnava. Ďalej uviedol, že od podpísania dohody o vine a treste dňa 30.06.2017 až po vyhlásenie rozsudku dňa 17.05.2018 nedošlo k zmene v dokazovaní, preto napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý. Okresný súd Trnava mu uložil podmienečný trest odňatia slobody, tak isto mu bol uložený aj podmienečný trest odňatia slobody pri spísaní dohody o vine a treste. Preto nesúhlasí s odvolaním prokurátora voči napadnutému rozsudku a navrhol Krajskému súdu v Trnave, aby v zmysle § 319 zamietol odvolanie Okresnej prokuratúry v Trnave.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 23.04.2019, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaní M. X., A. O. a obhajcovia obžalovaných. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného M. S. a poškodenej O. G.. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrval v celom rozsahu na dôvodoch písomne podaného odvolania zo dňa 02.07.2018. Žiadal, aby napadnutý rozsudok bol zrušený vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku, a aby bol obžalovanému M. S. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a obžalovaným M. X. a A. O. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obhajcovia obžalovaných navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku a tak potvrdiť rozsudok súdu I. stupňa. Rovnakého rozhodnutia sa domáhali aj prítomní obžalovaní.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Pokiaľ ide o výrok o vine (i výrok o náhrade škody), tak tento nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nakoľko obžalovaní pred rozhodnutím krajského súdu zobrali odvolania späť a prokurátor podal odvolanie len do výroku o treste v neprospech obžalovaných.

Okresný súd správnym postupom síce dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie, v tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, avšak nesprávne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Trestného zákona. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom prokurátora, že na obžalovaných nemožno aplikovať uvedenú poľahčujúcu okolnosť z dôvodu, že od príslušníkov policajného zboru ako verejných činiteľov, sa pri výkone ich služby očakáva náležité zvládanie záťažových a psychicky náročných situácií.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Odvolací súd považoval za nesprávne aj odôvodnenie okresného súdu týkajúce sa použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, a to konkrétne v tej časti, kde súd I. stupňa vyložil prevahu poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu.

Tunajší súd však poukazuje na to, že pre aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona boli splnené zákonné podmienky, a to vzhľadom na okolnosti prípadu. Je zrejmé, že išlo o stresujúcu situáciu vyvolanú protiprávnym konaním poškodenej, ktorá skoro zrazila vozidlom obžalovaného A. O., ktoré správanie poškodenej malo za následok neoprávnené použitie donucovacích prostriedkov.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym názorom prokurátora o tom, aby boli obžalovaným uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Pri ukladaní trestov bolo nevyhnutné zohľadniť aj pomery páchateľov v rozsahu ich hodnotenia z bývalého pracoviska KR PZ Trnava, kde patrili medzi najlepších príslušníkov PZ a boli niekoľkokrát disciplinárne odmenení.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že vo vzťahu k obžalovanému M. S. bolo potrebné pri ukladaní trestu zohľadniť 2 poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval. Pre použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú osobitnou časťou Trestného zákona bolo treba zohľadniť okolnosti prípadu. U menovaného síce boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a u ostatných dvoch obžalovaných len jedna poľahčujúca okolnosť, odvolací súd však považoval za správne zohľadniť aj mieru jeho konania pri spáchaní uvedeného skutku, a to tak, že sa väčšou mierou podieľal na spáchanej trestnej činnosti ako jeho spolupáchatelia.

Vo vzťahu k obžalovaným M. X. a A. O., odvolací súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. Ani jeden z týchto dvoch obžalovaných nebol doposiaľ súdne trestaný. V priestupkovom registri má obžalovaný A. O. len jeden záznam za priestupok za bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky (stál na žltej čiare). Obžalovaný M. X. nemá v priestupkovom registri žiaden záznam. Nebola u nich zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Pre použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú osobitnou časťou Trestného zákona, bolo treba zohľadniť aj u nich okolnosti prípadu.

Odvolací súd uložil obžalovaným trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu a probačným dohľadom nad ich správaním a so skúšobnou dobou 5 rokov, ktorú výmeru vzhľadom na osobu obžalovaných, mieru ich konaní na spáchanom trestnom čine, okolností prípadu a s poukazom na požiadavku individuálnej a generálnej prevencie považoval za zákonnú, dôvodnú, primeranú a spravodlivú.

Zároveň bola všetkým trom obžalovaným uložená povinnosť verejne sa ospravedlniť poškodenej a v skúšobnej dobe sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Potreba psychologického poradenstva vyplynula z faktu, že bývalý príslušníci Policajného zboru evidentne nezvládli psychickú záťaž pri zákroku a neopodstatnene použili donucovacie prostriedky, keďže poškodená nekládla aktívny odpor.

Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaných, keďže dospel k záveru, že ním uplatňované námietky majú z časti svoje opodstatnenie, podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom a v rámci odvolacieho konania to umožňovali.

S poukazom na okolnosti prípadu, vyhodnotenie osôb obžalovaných, ako aj možnosti ich nápravy odvolací súd uložil obžalovaným podmienečný trest odňatia slobody, pretože je toho názoru, že uloženie nepodmienečného trestu by bolo pre obžalovaných neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti je možné obžalovaným uložiť i trest kratšieho trvania.

Na záver sa odvolaciemu súd žiada dodať, že podmienečné odsúdenie vychádza z predpokladu, že už odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu môžu mať sami o sebe z hľadiska individuálnej a generálne prevencie účinky, ktoré má inak výkon uloženého trestu odňatia slobody (bez podmienečného odkladu jeho výkonu). Podmienečným odsúdením sa poskytuje páchateľovi dôvera a možnosť, aby bez izolácie od spoločnosti svojim chovaním v skúšobnej dobe odčinil spáchaný trestný čin, čím sa vzbudzuje záujem páchateľa na vlastnom riadnom živote tak, aby nebol len pasívnym objektom pôsobenia trestu. Podmienečné odsúdenie je prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu, nie prejavom zhovievavosti k páchateľovi trestného činu, či prejavom rezignácie voči potrestaniu. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.