Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/112/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. M. XX, zastúpený JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO 47 232 480, o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 5 000 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý odvysielať v programe E. vysielanom v rovnakom vysielacom čase a na programovej službe ako boli vysielané reportáže: S jedlom rastie chuť vysielaná dňa 12.09.2013, XX.XX.XXXX,vysielaná dňa 06.02.2014, XX.XX.XXXX,vysielaná dňa 02.10.2014, F.? vysielaná dňa 30.04.2015 a F., spol. s.r.o. vysielaná dňa 04.04.2016, nasledovný text ospravedlnenia: „Rozhlas a televízia Slovenska odvysielala v programe E. sériu štyroch reportáží týkajúcich sa obce F. M. a jej bývalého starostu Y. U.. V týchto reportážach uviedla o Y. U. nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o tom, že neplatil dane, že uzatváral za obec úverové zmluvy, z ktorých sám čerpal prostriedky, že z pozície okresného predsedu B. dosadzoval ľudí na daňový úrad a že v spolupráci s nimi ovplyvňoval a stále ovplyvňuje proces daňovej kontroly, že ovplyvňuje proces vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, že porušoval beztrestne právny poriadok SR. Odvysielané tvrdenia týkajúce sa Y. U. neboli založené na pravdivom základe, boli nenáležite znevažujúce, neodôvodnene ho osočovali, poškodzovali jeho dobré meno a tým zasiahli do jeho osobnostných práv. Rozhlas a televízia Slovenska sa Y. U. za svoje konanie verejne ospravedlňuje.“. Tento text je žalovaný povinný ponechať na obrazovke po dobu jednej minúty pri jeho vysielaní a zároveň ho zrozumiteľne prečítať, a to bez iného sprievodného slova, či hudby. V prípade, že žalovaný program E. vysielať nebude, alebo ho bude vysielať za iných podmienok ako boli vo výrokovej časti uvedené programy, je povinný tento oznam odvysielať vo štvrtok po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, na programovej službe Jednotka, a to medzi 22.00 a 22.30 hod. a za rovnakých podmienok ako je uvedené v predchádzajúcej vete.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2016 domáhal, aby súd vyhlásil rozsudok v nasledovnom znení: „Žalovaný klamlivými, neprimerane expresívnymi a neopodstatnenými tvrdeniami nemajúcimi pravdivý a primeraný skutkový základ, ktoré prezentoval v reportážach: S jedlom rastie chuť vysielaná dňa 12.09.2013,XX.XX.XXXX,vysielaná dňa 06.02.2014,XX.XX.XXXX,vysielaná dňa 02.10.2014, XX.XX.XXXX,? vysielaná dňa 30.04.2015 a F., spol. s.r.o. vysielaná dňa 04.04.2016 v programe E., na

programovej službe Jednotka, týkajúcich sa žalobcu a obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a ktoré súčasne zverejňuje na svojom webovom sídle, neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalovaný je povinný odvysielať v troch po sebe nasledujúcich vysielaniach programu E. vysielaných v rovnakom vysielacom čase a na programovej službe ako boli vysielané výrokom uvedené, nasledovný text ospravedlnenia: „Rozhlas a televízia Slovenska odvysielala v programe E. sériu štyroch reportáží týkajúcich sa obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a jej bývalého starostu U.na F.ku. V týchto reportážach uviedla o U.novi F.kovi nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o tom, že neplatil dane, že si robil čo chcel a nebolo mu nič sväté, že bol samovládcom, že uzatváral za obec úverové zmluvy, z ktorých sám čerpal prostriedky, že o závažných skutočnostiach neinformoval obecné zastupiteľstvo, že v obci nefungovala kontrola, že z pozície okresného predsedu B. dosadzoval ľudí na daňový úrad a že v spolupráci s nimi ovplyvňoval a stále ovplyvňuje proces daňovej kontroly, že ovplyvňuje proces vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, že porušoval 20 rokov beztrestne právny poriadok SR, že spôsobil obci škodu viac ako 200 000 EUR. Odvysielané tvrdenia týkajúce sa U.na F.ku neboli založené na pravdivom základe, boli nenáležité znevažujúce, neodôvodnene ho osočovali, poškodzovali jeho dobré meno a tým zasiahli do jeho osobnostných práv. Rozhlas a televízia Slovenska sa U.novi F.kovi za svoje konanie verejne ospravedlňuje.“ Tento text je žalovaný povinný ponechať na obrazovke po dobu piatich minút pri každom jeho vysielaní a zároveň ho zrozumiteľne prečítať a to bez iného sprievodného slova, či hudby. V prípade, že žalovaný program E. vysielať nebude, alebo ho bude vysielať za iných podmienok ako boli vo výrokovej časti uvedené programy, je povinný tento oznam odvysielať vždy v troch po sebe nasledujúcich štvrtkoch počnúc prvým po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, na programovej službe Jednotka a to medzi 22.00 a 22.30 hod. a za rovnakých podmienok ako je uvedené v predchádzajúcej vete. Žalovaný je zároveň povinný toto vysielanie umiestniť na svojom webovom sídle v rovnakej sekcii, ako zverejňuje výrokom uvedené reportáže. Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5000 eur.

2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že v dňoch 12.09.2013, 06.02.2014, 02.10.2014, 30.04.2015, 04.04.2016 odvysielal žalovaný na programovom okruhu Jednotka programy E., ktoré obsahovali sériu reportáží nazvaných S jedlom rastie chuť, S jedlom rastie chuť II, S jedlom rastie chuť II, XX.XX.XXXX,?, F., spol. s.r.o. týkajúcich sa obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, najmä žalobcu ako jej bývalého starostu. Uvedené reportáže sú v súčasnosti stále sprístupňované prostredníctvom archívu žalovaného na jeho webovom sídle. Poukázal na to, že reportáž zo dňa 06.02.2014 obsahuje pasáž, kde žalobca uvádza: „...ja som ochotný s nimi diskutovať ale nie po televízii.“ Reportáž zo dňa 02.10.2014 obsahuje pasáž, kde sa redaktorka (teda žalovaný) stojac na súkromnom pozemku žalobcu neodôvodnene arogantným spôsobom domáha jeho výstupu pred kamerou. V tomto okamihu je žalobcom dôrazne upozornená, že tento si neželá pred kamerou vystúpiť a taktiež účinkovať v akomkoľvek vysielaní: Redaktorka: „Pán F.ka ja tomu nerozumiem, ja som vám pred pár dňami volala a vy ste mi povedali, že sa nebudete baviť po telefóne. Prišla som osobne... „Žalobca: Ja som nie verejný činiteľ...“ Redaktorka: „...ale boli ste verejný činiteľ...“ Žalobca: „.Ja si nep...aby ste mne dali pokoj! Ja si neprajem aby ste kameru použili, lebo použijem všetky právne prostriedky.,..“ Redaktorka: „Nech sa páči! Žalobca: „Vyvolávate kade-tade, po kadečom.“ Redaktorka: „Ako viete, že kade vyvolávam?“ Žalobca: Ja mám ľudí všade.“ Redaktorka: „Ja som volala len na súdy a prokuratúru.“ Žalobca: „Prečo ma obviňujete z takýchto vecí ja nemám nikde....“ Redaktorka: „Vy vravíte, že máte všade známych...„. Žalobca vyslovil explicitný nesúhlas s vyhotovením a použitím svojej podobizne a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa jeho osoby a prejavov. Žalovaný tento nesúhlas evidentne nerešpektoval a takýto záznam nielenže vyhotovil, ale aj použil. Tieto zábery sú rovnako obsahom reportáže zo dňa 30.04.2015. Na vyhotovenie a použitie takýchto záznamov sa v danom prípade celkom zrejme nevzťahovala výnimka podľa ustanovení § 12 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z“). Ďalej uviedol, že reportáže obsahovali nasledovné difamačné vyjadrenia (neprimeranú kritiku): Reportáž zo dňa 12.09.2013 Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná prežíva krušné chvíle, dedina má samé dlhy, podľa trestných oznámení bývalému starostovi zrejme nebolo nič sväté. Pomýlil si verejnú funkciu s vlastným biznisom. Usilovali sme sa o vysvetlenie ako sa mu žije s podozrením zo spáchania viacerých trestných činov.

Starosta F.ka bol veľkorysý, obci doprial niekoľko úverov z komerčných bánk bez toho, aby obecné zastupiteľstvo úverové podmienky prerokovalo. K tomu uviedol, že tvrdenie, že žalobcovi nebolo nič sväté je zrejmou konštatáciou jeho amorálnosti a neschopnosti, resp. nevôle dodržiavať morálne princípy spoločnosti a právne predpisy krajiny. Takéto konštatovania bez akéhokoľvek právneho základu a bez toho, aby boli nad akékoľvek pochybností preukázané kompetentnými orgánmi (súdmi, resp. inými orgánmi štátnej správy) nie je možné pri najlepšej vôli považovať za súladné s princípmi chrániacimi osobnostné práva dotknutého subjektu. Žalovaný od úplného počiatku svojho protiprávneho konania zasahujúceho do osobnostných práv žalobcu nerešpektuje prezumpciu neviny ako jedno zo základných práv demokratickej spoločnosti. Tvrdenie, že si žalobca pomýlil verejnú funkciu s vlastným biznisom je opätovne tvrdením obviňujúcim žalobcu zo zneužívania volenej funkcie vo vlastný prospech, ktoré nemá žiadny relevantný základ. Taktiež tvrdenie o veľkorysosti žalobcu v súvislosti s výškou úverov, ktoré mali obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná poskytnúť komerčné banky bez prerokovania obecným zastupiteľstvom, je možné zaradiť k vyššie uvádzaným. Všetky tieto tvrdenia sú evidentne vyrieknuté so značnou dávkou sarkazmu a teda pôsobia vo vzťahu k žalobcovi vyslovene výsmešným dojmom. V kombinácii s neopodstatneným, dokonca protiprávnym obviňovaním jeho osoby sú jednoznačným ohováraním, ktoré nepochybne poškodzuje česť žalobcu a znižuje jeho dôstojnosť.

- Bol aj predsedom okresným B., kde v podstate on bol ten ktorý dosadzoval, alebo bol tým orgánom ktorý spoludosadzoval ľudí na daňový úrad a vzniknutá situácia, ktorá je daná v našej obci je aj zásluhou toho, že mal takúto vysokú funkciu okresného predsedu B.. Poukázal na to, že uvedené vyjadrenie je tvrdením poslanca obecného zastupiteľstva Z.a TP. jeho predmetom je evidentne špekulatívne, až konšpiratívne obvinenie žalobcu z obsadzovania pozícií úradníkov daňových úradov spôsobom, ktorý by mal zabezpečiť zámerné nevykonávanie kontrolných činností daňových úradov, resp. ich manipuláciu umožňujúcu protiprávne konanie žalobcu. Reportáž zo dňa 06.02.2014 úvodné zahlásenie - Stane sa M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná učebnicou podvodov v samospráve? Z viac ako desiatky trestných oznámení zatiaľ ani jedno neskončilo žalobou. Zametie sa tento prípad pod koberec? Predmetnými vyjadreniami je žalobca opätovne označovaný za podvodníka, teda obviňovaný zo spáchania trestného činu podvodu, opätovne však bez akéhokoľvek relevantného podkladu. Takéto konanie v žiadnom prípade nemôže byť kvalifikované ako nezasahujúce do dobrej povesti žalobcu.

- Mýlil si totiž svoju starostovskú zodpovednosť s vlastnými podnikateľskými ambíciami. Toto tvrdenie je rovnako ako vyššie uvedené tvrdením obviňujúcim žalobcu zo zneužívania volenej funkcie vo vlastný prospech, ktoré nemá žiadny relevantný základ. Žalobca je tak verejne obviňovaný v rozpore s princípom prezumovania neviny až do mementu preukázania viny. Následkom takéhoto vyjadrenia je opäť nepochybne zníženie vážnosti a dobrého mena žalobcu.

- Na hlavy obyvateľov M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa sa teraz sypú pokuty a finančné dôsledky samovládnutia bývalého starostu U.na F.ku. Úrad musel vyplatiť viac ako 250 € nedoplatok a viac ako 300 € pokutu. A ktovie ako dopadne keď Daňový úrad nakoniec ozrejmí, či Drobná prevádzka v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná bola príspevkovou organizáciou, alebo podnikateľským subjektom, kde viac ako 20 rokov prevádzka podnikala ale DPH neplatila. Žalobca je žalovaným označovaný ako autokrat, absolutista, despota, ktorý je zodpovedný za sankcie uložené obci, ktorej vládol. Konštatovania žalovaného mali aj v tomto prípade charakter výrokov zasahujúcich do osobnostnej sféry žalobcu a nepochybne ho dehonestovali. Starosta F.ka aj keď pre obec čo-to vybavil, si robil čo chcel. Na Slovensku nie je jediný a o morálnu, právnu a ekonomickú analýzu takéhoto samovládnutia sa môžeme len pokúšať. Ľudia v dedine nás upozorňovali, že F.ka mal dobré vzťahy nielen na daňovom úrade, ale aj medzi vtedajšou politickou špičkou a na prokuratúre. O zametenie káuz pod koberec na Slovensku nie je núdza. Bude to tak aj vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái? M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná môže slúžiť ako učebnica pre vysoké školy ako podnikať v rozpore so všetkým, s celým právnym systémom a nebyť postihnuteľný. Žalovaný týmito vyjadreniami kontinuálne zachováva líniu svojho uvažovania s hrubo osočujúcim a difamačným účinkom keď tvrdí, že žalobca si robil čo chcel, teda že bol akýmsi neobmedzeným vládcom. Navyše mal byť schopný zabezpečiť si pokojný priebeh svojho vládnutia aj pro futuro, keďže, podľa predstavy žalovaného, dokázal ovládať orgány štátnej správy vykonávajúce dozor vo fiškálnej oblasti, v trestnej oblasti, to všetko podporené schopnosťou ovládať toto dianie cez prostredie výkonnej zložky

štátnej moci. Prehnanosť a neopodstatnené zveličovanie žalovaného je celkom zrejmé zo samotného znenia uvedených výrokov. Všetky tieto tvrdenia majú opäť spoločnú črtu, ktorou je neexistentnosť reálneho podkladu. Sú teda fabuláciou žalovaného, ktorej cieľom má byť škandalizácia a verejné odsúdenie žalobcu. Takéto konanie však nemôže byť súladné s ustanoveniami chrániacimi osobnosť žalobcu, nakoľko je vyslovene difamačným. Reportáž zo dňa 02.10.2014

- úvodné zahlásenie - zhruba pred rokom sme odvysielali reportáž o starostovi M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič sväté. Po dvoch rokoch od podania prvých podnetom však zdá sa že nie je nič sväté ani niektorým orgánom činným v trestnom konaní. V ďalšej z napadaných reportáží sa žalovaný, už na úvod, bez ďalšieho uchyľuje k priamemu obvineniu nielen žalobcu, ale aj orgánov činných v trestnom konaní.

- Viem to dokázať že nebol porušený len ten zákon, ktorý neexistuje. Žalovaný odvysielal výrok, ktorým je žalobca označený za porušiteľa právneho poriadku SR en bloc. Aj toto vyjadrenie žalovaného je len znevažujúcim tvrdením bez reálneho podkladu.

- Vlastníkom niektorých sa stala jeho dcéra. No bývalý dlhoročný okresný funkcionár si dodnes myslí, že si mohol dovoliť všetko. Žalobca: Ako ma nazvali, ja som spreneveril, ale ja som aj vybuduval, ja som aj vybuduval, viete? Tak aby ste vedeli. Či školstvo, či kadečo. Žalovaný na základe výroku žalobcu, ktorým sa snaží aspoň sčasti uviesť na pravú mieru osočujúce vyjadrenia obviňujúce ho zo sprenevery, nepochopiteľne znovu vyvodzuje záver o žalobcovej svojvôli a nepostihnuteľnosti, čím naňho de facto opäť len nezmyselne útočí osočujúcimi vyjadreniami.

- Nuž, budovalo sa ľahko, keď vlastnej prevádzke poskytol 30 ročný bezplatný prenájom s odkúpením po jeho skončení za korunu. O tomto prípade mal rozhodnúť okresný súd už koncom júla. Týmto výrokom sa žalovaný snaží nelogicky prepojiť aktivity žalobcu rozvíjajúce a zveľaďujúce prostredie obce so skutočnosťou, že obec mala poskytnúť súkromnej spoločnosti nájom nebytových priestorov za výhodných podmienok. Ako je zo znenia samotného výroku žalovaného zrejmé, jeho časti postrádajú akúkoľvek logickú nadväznosť. Ide teda bezpochyby o nezmyselné tvrdenie, ktorého zámerom nemá byť konštatácia faktov, ale ďalšie samoúčelné zneváženie osoby žalobcu. Reportáž zo dňa 30.04.2015

- názov - XX.XX.XXXX,? Už samotným názvom reportáže sa žalovaný snaží u recipienta navodiť dojem bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa má obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná nachádzať. V kontexte série predchádzajúcich reportáží, ako aj obsahu tejto, je zjavné, že žalovaným navodená situácia má byť výlučné výsledkom konania žalobcu. úvodné zahlásenie - Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná kvôli starostovi, ktorému nebolo nič sväté, má problémy. Pomôže K.a prokuratúra? Žalovaný vytvoril akúsi konštantnú definíciu žalobcu, ktorou ho v priebehu série reportáží kontinuálne označuje a identifikuje. Takéto označenie prekračuje hranicu nielen nestrannej faktickosti, ale najmä elementárnej slušnosti a rešpektu k inej osobe. Spomeniete si na príbeh starostu M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič sväté. Podvody s pozemkami, neplatenie daní, podnikanie s obecným podnikom a tak ďalej a tak ďalej. Žalovaný aj týmto výrokom znovu porušuje princíp prezumpcie neviny žalobcu, čím zasahuje do chránenej sféry jeho osobnosti. Na okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši 28. apríla bola podpísaná dohoda o vine a treste. Nie je potrestanie tak trochu zametenie pod koberec? Žalovaný sa ďalej dokonca snaží, opäť v kontinuálnej línii s predošlými reportážami, navodiť dojem schopnosti žalobcu ovplyvňovať priebeh a výsledok trestného procesu a teda z ďalšieho konania contra legem. Reportáž zo dňa 12.09.2013 úvodné vyjadrenia - boli sme radí že sa dačo robí, ale čo sa robilo na čierno o tom sme nevedeli. V poslednej dobe čo sa robilo bolo zle. Čo bolo zle? No to už je ich vec čo robili v kancelárii. Obec niesla riziká, bral úvery a on cez svoje stavebné firmy bral zisky. Viem dokázať, že nebol porušený hádam len ten zákon, ktorý neexistuje. Žalovaný sa týmito účelovo zostrihanými vyjadreniami evidentne snažil navodiť dojem nezákonnosti každého a všetkého konania žalobcu. Je tak evidentná jeho snaha o škandalizáciu žalobcu vyjadreniami, ktoré skresľujú objektívne skutočnosti a vytvárajú o žalobcovi klamlivý obraz bez základného

reálneho podkladu preukazujúceho svoje špekulatívne obvinenia. Rovnako extrémne zovšeobecňujúce vyjadrenie o rizikách pre obec a vlastné zisky nie je možné považovať za pravdivé. Nikto nevedel čo sa za stenami obecného úradu dialo. Informovanosť poslancov bola dá sa povedať nulová. Vystupoval v obci ako samovládca, kde si veci riešil len on sám a myslím si že aj poslancov zneužíval len na všeobecné veci a čo sa týkalo konkrétnych vecí týkajúcich sa majetku si riešil sám. Finančné účtovníctvo sa riadilo zákonmi pána starostu a čo je horšie, mnohé z majetkov obce jednoducho zmizli. Pomýlil si verejnú funkciu s vlastným biznisom. Žalovaný tvrdí, že žalobca vo veciach týkajúcich sa vedenia obce vôbec nekomunikoval nielen s obecným zastupiteľstvom, ale vlastne vôbec s nikým. Pritom už v ďalšej replike si žalovaný toto tvrdenie čiastočne sám vyvracia, keď tvrdí, že poslanci obecného zastupiteľstva boli informovaní minimálne o všeobecných veciach. Ani toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde. Žalovaný opätovne veľmi povrchne zovšeobecňuje a tým aj skresľuje skutočnosti, ktoré sa reálne udiali. Rovnako výrok, že účtovníctvo sa riadilo zákonmi pána starostu objektívne nemôže byť pravdivé, nakoľko je zrejmé, že žalobca (ani žiadny starosta obce) žiadne zákony ani iné právne predpisy týkajúce sa účtovníctva sám ustanovovať nemôže. Jedná sa opäť o neopodstatnené zveličujúce zovšeobecnenie, ktorého zámerom nemá byť nič iné ako zneváženie žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza, že „mnohé z majetkov obce jednoducho zmizli“. Z výroku nie je absolútne zrejmé, čo má na mysli pod pojmom mnohé z majetkov. Súčasne nijako nevysvetlil, čo konkrétne zamýšľa prezentovať keď tvrdí, že tieto „mnohé z majetkov“ jednoducho zmizli. Takýto jav nie je fyzikálne možný, čo naznačuje, že sa žalovaný vyjadruje obrazne. Taktiež nie je zrejmé (a teda nie je pravdou) ako je možné mýliť si verejnú funkciu so súkromným podnikaním. Jedná sa o absolútne odlišné kategórie, ktoré sa pojmovo ani definične nestretávajú v žiadnom bode. Ja si myslím, že nemá obdobu takýto rozsah porušovania zákona jednak čo sa týka rozsahu a jednak časového sledu, že toto sa dialo tu 20 rokov. Tam nefungovala kontrola zo strany obecného zastupiteľstva a hlavného kontrolóra, alebo kontrolóra obce. Žalovaný týmito vyjadreniami konštatuje, že žalobca kontinuálne, počas dvadsiatich rokov a vo veľkom rozsahu konal v rozpore so zákonom. Toto tvrdenie jednoznačné nie je pravdivé a takéto konanie nebolo a ani nemôže byť nikdy preukázané. Rovnako nepravdivé je tvrdenie, že by v obci počas funkčného obdobia žalobcu ako starostu neexistovala, resp. nefungovala žiadna kontrola. Obecné zastupiteľstvo bolo v obci pravidelné volené a hlavný kontrolór obce bol pravidelné vymenúvaný. Zastupiteľstvo a rovnako tak kontrolór má a malo prístup ku všetkým a ku každému relevantnému dokumentu týkajúceho sa veci obce.

- Na úrade sa našli audity, no tie sú skôr bezcennými a formálnymi papiermi. Žalovaný označil správu za bezcenný papier, čím spochybnil jeho účelnosť, relevanciu a správnosť.

- Bol aj predsedom okresným B., kde v podstate on bol ten ktorý dosadzoval, alebo bol tým orgánom ktorý spoludosadzoval ľudí na daňový úrad a vzniknutá situácia, ktorá je daná v našej obci je aj zásluhou toho, že mal takúto vysokú funkciu okresného predsedu B.. Difamačnosť tohto tvrdenia je rozvedená vyššie. Zároveň je však toto tvrdenie aj nepravdivé. Žalovaný opäť nikde nešpecifikoval, čo má na mysli pod pojmom „dosadzoval“ resp. „spoludosadzoval“ vo vzťahu k „ľuďom na daňovom úrade“. Za predpokladu, že hovorí o zamestnancoch daňového úradu, títo sa do zamestnaneckého pomeru nedostávajú „dosadzovaním“, „spoludosadzovaním“, ani žiadnym iným autokratickým aktom svojvôle jednotlivca zastávajúceho funkciu v združení politického charakteru na okresnej úrovni, ale na základe úspechu vo vyhlásenom výberovom konaní, pri splnení relevantných požiadaviek na vzdelanie a kvalifikáciu. Výrok žalovaného nie je pravdivý tiež z dôvodu, že žalobca sa nikdy nezúčastňoval uvedeného procesu, ani žiadnym iným spôsobom ne-„dosadzoval“ či „spoludosadzoval“ „ľudí na daňový úrad“. Reportáž sa následne venuje tvrdeniam týkajúcim sa príspevkovej organizácie obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná Drobná prevádzka, ktorá malá neodvádzať dane. Drobná prevádzka sa mala správať ako obchodná spoločnosť, pričom za 20 rokov svojej existencie nemalá odviesť DPH. Hovorkyňa finančného riaditeľstva SR,P., však potvrdila, že Drobná prevádzka bola vedená, a teda aj bola povinná sa voči orgánom dozoru správať ako príspevková organizácia. Žalovaný sa teda zjavne umelo snažil navodiť dojem kontinuálneho nezákonného konania, ktoré málo dokonca trvať dve desaťročia. Zástupkyňa O., C. V., pritom uviedla, že v tejto príspevkovej organizácii sa zistili porušenia pokiaľ sa týka správy majetku a nakladania s verejnými prostriedkami. Nijako sa nezmienila o porušeniach daňových predpisov a to z dôvodu, že takéto pochybenia u tejto príspevkovej organizácie zistené, resp. preukázané neboli. Následne žalovaný (respondent Z. XXk)

tvrdí, že za 20 rokov existencie (zrejme príspevkovej organizácie Drobná prevádzka) neprebehla daňová kontrola a tvrdí, že „to nie je možné, každý kto podniká vie, že tieto kontroly chodia.“ Žalovaný teda opätovne vyslovuje obvinenie z ovplyvňovania procesu, resp. výsledkov daňovej kontroly žalobcom. Zástupca Finančného riaditeľstva SR (U.) navyše potvrdil, že subjekt bol predmetom daňovej kontroly, výsledky však podliehajú daňovému tajomstvu. Pokiaľ by teda k žalovaným tvrdenému porušovaniu daňových predpisov malo dochádzať, a to dokonca v priebehu dvadsiatich rokov, žalovaný (ako aj jeho respondenti - zástupcovia obce) by o sankciách za takéto konanie a teda aj o konaní samotnom mal nepochybne vedomosť.

- Starosta F.ka bol veľkorysý, obci doprial niekoľko úverov z komerčných bank bez toho, aby obecné zastupiteľstvo úverové podmienky prerokovalo. Žalobca uviedol, že toto tvrdenie ako nepravdivé odmieta.

- Starosta stratil mandát a nemohol vykonávať funkciu. Zastupiteľstvu to však oznámil až po troch mesiacoch. Žalobca poukázal na to, v momente preukázania nezlučiteľnosti funkcií bezodkladne obecné zastupiteľstvo o tejto skutočnosti informoval. Reportáž zo dňa 06.02.2014

- Z viac ako desiatky trestných oznámení zatiaľ ani jedno neskončilo žalobou. Zametie sa tento prípad pod koberec? Žalovaný sa snaží vytvoriť dojem ovplyvňovania procesu vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní žalobcom v takej miere, že by mal byť schopný „zamiesť pod koberec“ viac ako 10 trestných oznámení. Tuto informáciu je potrebné ako nepravdivú jednoznačné odmietnuť.

- Mýlil si totiž svoju starostovskú zodpovednosť s vlastnými podnikateľskými ambíciami. Nie je možné mýliť si verejnú funkciu so súkromným podnikaním, nakoľko rozdiel medzi týmito činnosťami je zrejmý už z ich samotnej podstaty. Žalovaný teda znova používa klamlivé vyjadrenia na ohováranie a znevažovania.

- A ktovie ako dopadne (pozn. obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná) keď Daňový úrad nakoniec ozrejmí, či Drobná prevádzka v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná bola príspevkovou organizáciou, alebo podnikateľským subjektom, kde viac ako 20 rokov prevádzka podnikala ale DPH neplatila. Žalovaný chce aj v tejto reportáži tvrdiť nezákonnosť konania žalobcu v súvislosti s činnosťou príspevkovej organizácieK.a to napriek skutočnosti, že na takéto obvinenia neexistuje žiadny relevantný podklad. Žalovaný v rámci predchádzajúcej reportáže vytvoril fikciu neplnenia si daňových povinností týmto subjektom (ktorý však pod takúto povinnosť ani nemusí spadať a takáto domnienka nebola žiadnym spôsobom potvrdená respondentmi reportáže), pričom v tejto reportáži už s ňou narába ako s notoricky známym faktom.

- Starosta F.ka aj keď pre obec čo-to vybavil, si robil čo chcel. Na Slovensku nie je jediný a o morálnu, právnu a ekonomickú analýzu takéhoto samovládnutia sa môžeme len pokúšať. Konštatovanie, že žalobca si robil čo chcel, nemôže byť pravdivé už so svojej podstaty.. V kontexte predmetných reportáží je toto tvrdenie rovnako potrebné odmietnuť ako nepravdivé, pretože žalobca ani v pozícii starostu obce, ktorú legitímne vykonával, jednoducho nemohol konať ako sám uznal za vhodné bez toho, aby rešpektoval akékoľvek pravidlá.

- Ľudia v dedine nás upozorňovali, že F.ka mal dobré vzťahy nielen na daňovom úrade, ale aj medzi vtedajšou politickou špičkou a na prokuratúre. O zametenie káuz pod koberec na Slovensku nie je núdza. Bude to tak aj vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái? Vyjadrenie žalovaného ani v tomto prípade nie je možné považovať za iné, ako manipulatívne, teda pravdu skresľujúce, až klamlivé. Reportáž zo dňa 02.10.2014

- úvodné zahlásenie - zhruba pred rokom sme odvysielali reportáž o starostovi M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič sväté. Po dvoch rokoch od podania prvých podnetom však zdá sa že nie je nič sväté ani niektorým orgánom činným v trestnom konaní. Žalobca je zo strany žalovaného už konštantne identifikovaný znevažujúcim označením ako „ten, ktorému nebolo nič sväté“. Toto nepravdivé označenie používa na identifikáciu doposiaľ stále nevinného subjektu.

- Bývalý starosta M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa U.n F.ka totiž používal úvery aj pre vlastnú firmu. Úroky však dnes platí obec. Žalobca nikdy nezaviazal obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná splácaním úveru, ktorý by bol poskytnutý akémukoľvek podnikateľskému subjektu, v ktorom by bol výkonným či dohľadovým orgánom.

Rovnako nie je pravda, že by úroky z úverov, ktoré bolí poskytnuté obchodnej spoločnosti žalobcu, musela splácať obec..

- Viem to dokázať že nebol porušený len ten zákon, ktorý neexistuje. Starosta F.ka podpisoval zmluvy sám zo sebou, teda ako starosta obce s vlastnou firmou, ktorej dával zarobiť. Pritom neplatil dané. To naozaj 20 rokov nikomu neprekážalo? Zastupiteľstvo údajné o ničom nevedelo, ani o predajoch obecných pozemkov. Vlastníkom niektorých sa stala jeho dcéra. No bývalý dlhoročný okresný funkcionár si dodnes myslí, že si mohol dovoliť všetko. Žalovaný opäť používa manipulatívnu techniku zovšeobecňovania a účelového spájania nesúvisiacich informácií tak, aby navodil dojem nezákonného konania žalobcu absolútne neprípustným spôsobom. Tým nepochybné dochádza k skresľovaniu podávaných informácií.

- Čo sa neviem však zmieriť, súvisí to s pripravovanými voľbami komunálnymi, to je to, že môže byt' volený predstaviteľ samosprávy, ktorý nie je bezúhonný. Žalovaný slovami kontrolórky obce V.e V..súvislosti s opätovnou kandidatúrou žalobcu na post starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, vyjadruje svoje rozčarovanie nad tým, že na túto pozíciu môže kandidovať aj osoba, ktorá nie je bezúhonná. Označuje tak žalobcu za osobu právoplatné odsúdenú za trestný čin, čo nie možné akceptovať a toto tvrdenie ako jednoznačne nepravdivé, urážlivé a osočujúce žalobca odmieta. Reportáž zo dňa 30.04.2015 úvodné zahlásenie - Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná kvôli starostovi, ktorému nebolo nič P.é, má problémy. Pomôže K.a prokuratúra?

- Spomeniete si na príbeh starostu M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é. Podvody s pozemkami, neplatenie daní, podnikanie s obecným podnikom a tak ďalej a tak ďalej. Žalovaný uvádza výpočet konaní, ktorých sa mal žalobca dopustiť s tým, že ich prezentuje ako preukázaný fakt. Do dnešného dňa však žiadne z týchto konaní nebolo žalobcovi preukázané.

- Len doteraz priame vyčísliteľné škody obci dosahujú viac ako 200 000 €. Starosta zatiaľ obišiel s 10 000 pokutou a nikto mu ani len nezakázal prevod majetku na iné osoby. Žalovaný nevysvetlil, čo konkrétne má na mysli pod týmito škodami, rovnako tak nie je zrejmé, a tiež určiteľné, ako sa dopracoval k sume 200 000 €. Taktiež nie je pravdivá informácia, že žalobcovi nikto nezakázal nakladanie s majetkom v jeho vlastníctve. Okresný súd v Liptovskom Mikuláši (v právnej veci žalobcu Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná proti žalovanému U.novi F.kovi) v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vedenom pod sp. zn. 10C/347/2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi zdržať sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladania (prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby, vrátane blízkych osôb a zabezpečovacieho prevodu práva, zriadenia záložného práva, zriadenia večného bremena, vloženia ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti) spolu k 21 nehnuteľnostiam vrátane jeho vlastného rodinného domu.

- U.n F.ka pre obec vystavil faktúry ako náklady svojej firmy E. RE.napríklad pri nezrealizovaných stavebných prácach, čím obci spôsobil takmer 50 000 škodu. Pozemky, viac ako desiatky tisíc eur. Ani v tomto prípade nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný tieto sumy určil, resp. z čoho pri ich určovaní vychádza. Reportáž zo dňa 04.04.2016 Konštatovanie reportérky „... zápisnice a uznesenia k predaju a prenájmu si veľa krát vygeneroval sám...“ je rovnako neprofesionálne, nepreukázané a ničím nepodložené. Napadnuté reportáže obsahovali jednak skutkové tvrdenia a jednak hodnotiace úsudky, označené ako difamačné vyjadrenia. Obe kategórie vyjadrení majú znevažujúcu povahu, keď v celkovom kontexte podávajú negatívny obraz o osobe žalobcu, jeho správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej morálke. Zároveň žalobcu neodôvodnene obviňujú a to dokonca aj zo spáchania trestných činov. Jeho výroky sú spojené s hodnotiacimi úsudkami, ktoré svojou formou nie sú primerané, a ako je z ich povahy samotnej zrejmé, sú dokonca urážlivé a teda obsahujúce neprimeranú mieru expresivity, pričom sú v mnohých prípadoch problematicky odlíšiteľné od skutkových tvrdení. Skutkový základ predmetných výrokov žalovaného je pritom absolútne neurčitý. Všetky identifikované výroky žalovaného je teda možné označiť spoločne ako nepravdivé. Súčasne v danom prípade žalovaný použil v rozpore s tzv. spravodajskou licenciou zakotvenou v ustanovení § 12 ods. 3 OZ podobizeň žalobcu a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa jeho osoby a prejavov. Keďže žalobca neprivolil vyhotoveniu a využitiu svojej podobizne, obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa jeho osoby a prejavov, práve naopak s takýmto konaním vyslovil svoj explicitný nesúhlas, je nepochybné, že žalovaný použil podobizeň žalobcu a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa jeho osoby a prejavov nezákonne a pritom spôsobom, ktorý bol voči osobe žalobcu značne difamujúci. Žalovaný svojimi výrokmi, verejne prednesenými

na osobu žalobcu neoprávnene zasiahol do jeho osobnostných práv a to tým, že bez ukončenia vyšetrovania (dokazovania vrátane jeho riadneho vyhodnotenia príslušným orgánom) a nerešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, žalobcu obvinil a sám uznal vinným (zo spáchania trestného činu, resp. účasti na ňom). Keďže do dnešného dňa nebolo preukázané, že by sa žalobca uvedených skutkov dopustil, konanie žalovaného treba kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Aj za predpokladu, že by pravdivosť tvrdení žalovaného bola neskôr preukázaná, v čase vyhlásenia výrokov nebol oprávnený podsúvať verejnosti skutkové tvrdenia o spájaní žalobcu s nepreukázanou trestnou činnosťou (toto možno konštatovať len na základe výsledkov trestného konania. Konaním žalovaného bola a stále je v značenej miere znížená dôstojnosť žalobcu v spoločenských kruhoch, čo nepochybne musí aj subjektívne pociťovať. Prihliadnuť treba predovšetkým na to, že medializácia nepreukázaných skutkových tvrdení o osobe a spôsobe konania žalobcu zasiahli do mimoriadne citlivej oblasti jeho života - občianskej bezúhonnosti, cti a vážnosti v spoločnosti. Zohľadniť je potrebné aj skutočnosť, že údajná protispoločenská činnosť žalobcu musela nepochybné postihnúť všetkých členov jeho najbližšej rodiny a za veľmi závažnú treba považovať okolnosť, že k zásahu nedošlo v malom okruhu osôb, ale prostredníctvom masovokomunikačných, širokej verejnosti určených informačných prostriedkov, navyše šírených verejnoprávnou inštitúciou vysielateľom, v dôsledku ktorého bol zásah rozsahom negatívneho pôsobenia voči žalobcovi značný. Prihliadnuť treba aj na dĺžku trvania zásahu, ktorý nebol uskutočnený jednorazovo, ale neustále pokračujúcim konaním. Výroky žalovaného sú objektívne spôsobilé vyvolať dojem, že žalobca nekomunikoval s obecným zastupiteľstvom, že v rozpore so zákonom neodvádzal 20 rokov dane, že v obci vládol autokraticky bez ohľadu na jej potreby, že ovplyvňuje vyšetrovací proces a proces daňovej kontroly, že spôsobil obci státisícové škody atď.. Bez prezentovania akéhokoľvek relevantného skutkového podkladu pre tieto tvrdenia uvedené výroky nepochybné majú veľký potenciál privodiť žalobcovi značnú ujmu. Sú tak naplnené zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia. Žalobca má za to, že samotná neustála medializácia nepreukázaných skutkových tvrdení a na ich základe vyslovovaných hodnotiacich úsudkov, teda neprimeranej kritiky, mala nepochybne širokú publicitu (práve v dôsledku celoplošného vysielania a zverejnenia na webovom sídle verejnoprávneho vysielateľa), zasiahla do cti, vážnosti a dôstojnosti žalobcu v značnej miere a nie je preto potrebné pre posúdenie dôvodností nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch bližšie skúmať, ako sa neoprávnený zásah prejavil v jednotlivých oblastiach jeho života. Napriek tomu je už zo samotných reportáží zrejmý negatívny postoj veľkej častí verejnosti v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná k osobe žalobcu a dokonca aj k jeho rodine. Tento postoj je zrejmý z reakcií verejnosti už na jeho samotnú prítomnosť v každodennom styku. Sú tak naplnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že trestným rozkazom Okresného sudu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/25/2012 zo dňa 22.03.2012, bol žalobca uznaný za vinného, že hoci rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Liptovský Mikuláš č. ORP-727/ODI-E-208 zo dňa 31.07.2008 mu bol uložený zákaz činnosti viesť vozidla na 10 mesiacov od 04.06.2008, dňa 2.9.2008 o 14.00 hod. viedol motorové vozidlo zn. VW Transporter, ev. č. XXX, po ceste č 1/18 v smere z Liptovského Mikuláša na Ružomberok, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j, § 37 písm. h), § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10/desať/ mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil. Ďalej rozsudkom Okresného sudu Ružomberok, zo dňa 22.9.2010 sp. zn. 1T/184/2009 vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkonu ktorého mu súd odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere jeden rok. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca v čase odvysielania napadnutých reportáži nepožíval vážnosť a česť, keďže bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Rozsudkom Okresného sudu Liptovský Mikuláš zo dňa 27.06.2016, pod sp. zn.: 3T 10/2016 bol žalobca uznaný za vinného, že v bode 1./ v rozpore so znením § 13a ods. 1 písm. h) ústavného zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4 a čl. 5 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejného funkcionára v každom funkčnom období starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, IČO: XX, M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 152, prinajmenšom od roku 2006 do 10.10.2011, kedy

obci písomne oznámil, že sa vzdáva mandátu starostu obce, bez zákonného zmocnenia, pretože po uplynutí 30-tich dní mu mandát starostu obce zo zákona, ako konateľovi spoločnosti E. RC., s.r.o., IČO: XX.XX.XXXX,, M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, zanikol, tento vykonával, teda najmä zvolával a viedol zasadnutia obecného zastupiteľstva, podpisoval uznesenia prijaté týmto kolektívnym orgánom jednotky územnej samosprávy a v tejto súvislosti si nechal vyplácať plat starostu obec, čím obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná spôsobil škodu najmenej vo výške 84.699,89 eur, v bode 2./ najprv ako spoluvlastník a zároveň ako jediný konateľ subdodávateľskej spoločnosti E. RC., s.r.o., IČO: XXXXX XXX, M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, uskutočňujúcej pre spoločnosť C. spol. s r.o, IČO: XXX,, výstavbu 30-tich bytových jednotiek, po neúspešnej snahe o ich predaji, v rámci protiprávnej kumulácie postavenia súkromného podnikateľa a výkonu mandátu starostu obce, ako starosta obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, zabezpečil prevod bytových jednotiek a nimi zastávaného pozemku do vlastníctva obce za kúpnu cenu 1.579.769,90 eur s DPH, pričom časť prostriedkov obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná získala poskytnutím nenávratnej dotácie od Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania s tým, že v zmysle kúpnej zmluvy podpísanej medzi spoločnosťou C. spol. s r.o., ako predávajúcim a obcou, ako kupujúcim dňa 13.01.2010, mali mať bytové jednotky pri ich kúpe vybavené kuchynskými linkami s elektrickými sporákmi v hodnote podľa krycích listov rozpočtu 26.100,00 eur bez DPH, čo sa však nezakladalo na pravde, čím obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná spôsobil po odpočte poskytnutej štátnej dotácie vo výške 6.522,39 eura škodu vo výške 19.577,61 eura, v bode 3./ dňa 13.1.2010, ako starosta obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná požiadal Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR o poskytnutie nenávratnej dotácie na kúpu 30- tich bytových jednotiek a za týmto účelom predložil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou C. spol. s r.o., ako predávajúcim a obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, ako kupujúcim, konštatujúcu vybavenie každej bytovej jednotky kuchynskou linkou s elektrickým sporákom, čo v však bolo v rozpore so skutočným stavom a týmto konaním dosiahol uzatvorenie zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov č. 0128-PRB 2010 vo výške 394.940,- eur, v časti 25 % priamo závislej od plochy bytu a preinvestovaných finančných prostriedkov, neodôvodnenie navýšených o nedodané zariadenie bytu, čím Štátnemu fondu rozvoja bývania, v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR spôsobil škodu vo výške 6.522,39 eur, v bode 4./ vykonávajúc právomoc a pôsobnosť starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o, čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu, zo zákona zanikol pretože súčasne bol konateľom spoločnosti E. RC., s.r.o. nariadil zamestnankyni obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, R.e O.ovej, aby do podkladov slúžiacich na kontrolu účtovníctva zaviedla odberateľskú faktúru Č. 2010000047, vystavenú dňa 31.12.2010 Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ou prevádzkou, príspevkovou organizáciou, IČO: XX.XX.XXXX, znejúcu na sumu 35.018,- eur, za neexistujúci prenájom budovy pekárne v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná za obdobie rokov 2009 a 2010 s tým, že fakturovaná suma mala byť zložená do pokladne obce dňa 31.12.2010, na základe príjmového pokladničného dokladu č. 3798730, nebola však zaúčtovaná do nákladov príspevkovej organizácie obce a bola ňou obcou čiastočne splatená pôžička, ktorá mala byť od príspevkovej organizácie obce predtým prijatá, pričom zostávajúca časť pôžičky bola obcou príspevkovej organizácie obec splatená tak, že fyzická osoba - podnikateľ U.n F.ka E. E., IČO: XXX, do pokladne obce dňa 31.12.2010, na základe príjmového pokladničného dokladu o vrátení zálohy z nerealizovaných stavebných prác zložila sumu pravdepodobne vo výške 49.790,88 eur, ktorá bola na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 1357 vydaná príspevkovej organizácii obce, ktorá uvádzanú platbu nezaviedla do svojho účtovníctva, pretože k jej zloženiu do pokladne obce nikdy nedošlo, čím príspevkovej organizácii Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, spôsobil škodu vo výške najmenej 49.790,88 eur, v bode 5./ vykonávajúc právomoc a spôsobnosť starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná hoci mu mandát starostu obce zanikol, bez vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva a znaleckého posudku ohľadne ceny nehnuteľností, dňa 16.12.2009 uzatvoril za obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, ako predávajúceho, kúpnu zmluvu so spoločnosťou E. RC., s.r.o, ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom s pridelenými parcelnými číslami KN-E XXXX, o rozlohe 12.146 m2, zapísanom na LV č. XXX/X, KNXXXX,/6, o rozlohe 165 m2, KN-E XXXX, o rozlohe 2.773 m2, zapísaných na LV č. XXX a spoluvlastníckeho práva k pozemkom s pridelenými parcelnými číslami KN- XX.XXX, o rozlohe 21.624 m2, veľkosti podielu predávajúceho 7/20, KN-E XX/X, o rozlohe 303 m2 zapísaných na LV č. XXXX, vedených Správou katastra Liptovský Mikuláš, katastrálne územie

M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, za kúpnu cenu vo výške 34.123,85 eur, pričom v snahe dosiahnuť povolenie vkladu vlastníckeho práva k obcou prevádzaným nehnuteľnostiam predložil Správe katastra Liptovský Mikuláš výpisy z neexistujúcich uznesení obecného zastupiteľstva č. 3/2008 zo dňa 25.6.2008 a č. 6/2009 zo dňa 9.12.2009, na základe ktorých dosiahol pozitívne rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš v katastrálnom konaní, a to pod sp. zn. V 3716/2009 a V 3761/2009, v bode 6./ dňa 31.5.2012, v rámci výkonu oprávnení štatutára príspevkovej organizácie obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ej prevádzky, nakoľko oprávnenie zastávať tento post stratil dňa 30.5.2012, prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31.5.2012, realizoval úhradu faktúry č. 22012005, znejúcu na sumu 1.040,40 eur, vystavenú spoločnosťou E. RC., s.r.o., ktorej bol zároveň konateľom, za vykonanie prác na čističke odpadových vôd v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, a to aj napriek tomu, že príspevková organizácia čističku odpadových vôd nespravovala, ani vo vzťahu k nej nevykonávala žiadne iné oprávnenia, čím príspevkovej organizácii obce spôsobil škodu vo výške 1.040,40 eura, v bode 7./ vykonávajúc právomoc a pôsobnosť starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, hoci mu mandát starostu obce zo zákona zanikol, pretože súčasne bol konateľom spoločnosti E. RC., s.r.o., vedome, prinajmenšom od 01.10.2004 do 10.10.2010, uprednostňoval záujmy spoločnosti E. RC. s.r.o. a fyzickej osoby - podnikateľa U.na F.ka E. RE.pred verejným záujmom tým, že v mene a na účet obce u týchto podnikateľských subjektov, prostredníctvom príspevkovej organizácie obce, Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K., bez príslušných obvyklých zákonných postupov pri výbere dodávateľa, objednával rôzne tovary a služby, zneužijúc pritom vedomosť, že príspevková organizácie obce nebola pre nedostatočné materiálne a personálne vybavenie spôsobilá dodanie obcou požadovaných tovarov a služieb obstarať vo vlastnej réžii, v bode 8./ potom, čo dňa 18.12.2006 spoločnosť E. RC. s.r.o. poskytla obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná účelovú pôžičku vo výške 42.437,76 eur, viazanú na kúpu nehnuteľnosti, pozemku s prideleným parcelným číslom KN-2260/13, o rozlohe 155.981 m2, vedeného bývalou Správou katastra Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, od F.kej XXXX/XX,i na Slovensku,XXX.XXXti M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, IČO: XXXXX XXX, pričom zaplatenie kúpnej ceny, medzi kupujúcim a predávajúcim bolo dohodnuté v dvoch splátkach, za obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná úmyselne uhradil iba jednu splátku, a to napriek tomu, že obec v rozhodnom čase mala potrebné peňažné prostriedky k dispozícii, čím dosiahol na strane predávajúceho odstúpenie od kúpnej zmluvy, aby potom spoločnosť E. RC. s.r.o. uzavrela s F.kou XXXX/XX,ou na Slovensku kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, avšak už len za pomernú časť kúpnej ceny vo výške 115.914,16 eur. V zmysle vyššie uvedeného bol žalobca uznaný vinným, keďže v bode 1./ a 6./ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, v bode 1./ inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že využil niečí omyl a čin spáchal záväznejším spôsobom konania (po dlhší čas) a tak, že sa vydával za verejného činiteľa, v bode 2./ a 3./ plnenie získané z rozpočtu štátneho fondu použil v rozsahu väčšom na iný ako určený účel a spôsobil tým väčšiu škodu, v bode 4./ prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu a uviedol nepravdivé údaje o závažných skutočnostiach v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva a kontrolu iného plnenia z rozpočtu obce, v bode 5./ falšoval verejnú listinu s úmyslom použiť ju ako pravú a dosiahol vydanie pravej verejnej listiny na základe nepravých podkladov, v bode 7./ a 8./ neoprávnene použil informáciu dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojej funkcii a ktorej zverejnenie podstatné ovplyvnilo rozhodovanie v obchodnom styku a uskutočnil zmluvy a operácie na organizovanom trhu tovaru a čin spáchal záväznejším spôsobom konania (po dlhší čas). Podľa vyššie uvedeného rozsudku žalobca spáchal: i) pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm.. a) Trestného zákona, ii) pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona, v spojení so znením § 138 písm. b) Trestného zákona, iii) pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2, 4 písm. a) Trestného zákona, iv) zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,3 Trestného zákona, v súbehu s prečinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 2599 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, v) prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona, vi) pokračovací zločin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa 256 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, v spojení so znením § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), 1) Trestného zákona, § 37 písm. e), h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Žalobca na hlavnom pojednávaní nepoprel spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, priznal sa k spáchaniu skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu a tieto úprimne

oľutoval. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, že žalobca už pred odvysielaním prvej relácie dňa 12.9.2013, nepožíval ochranu osobnosti, lebo pred odvysielaním predmetných výrokov bol právoplatným trestným rozkazom Okresného sudu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.3.2012, pod spisovou značkou: 2T/25/2012 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Navyše žalobca za skutky, ktoré spáchal v období, ktoré prechádzalo odvysielaným reláciám, bol rozsudkom Okresného sudu Liptovský Mikuláš zo dňa 27.6.2016, pod číslom konania: 3T 10/2016 uznaný vinným zo spáchania 6-ich prečinov, resp. zločinov, pričom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a tieto skutky priamo súviseli s výkonom verejnej funkcie starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal reakcie svedčiace o zníženej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, a preto mu nemôže byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo žalobca pred odvysielaním napadnutých relácii nepožíval dôstojnosť alebo vážnosť spoločnosti. Uviedol tiež, že všetky napadnuté skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky vychádzajú z oficiálnych vyjadrení dotknutých orgánov, vyjadrení účastníkov relácie, ako aj dôkazov: Trestný rozkaz Okresného sudu Liptovský Mikuláš, zo dňa 22.3.2012, č. k.: 2T/25/2012, Rozsudok Okresného sudu Liptovský Mikuláš, zo dňa 27.6.2016, č. k.: 3T/10/2016, Upovedomenie o začatí trestného stíhania, zo dňa 6.2.2013, ČVS: OORP-XXX/OEK-LM-XXXX, Žiadosť o vykonanie kontroly zo dňa 16.01.2013, Správa o vykonanej následnej finančnej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná. dňa 16.8.2012, Správa z vykonanej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, zo dňa 5.9.2012, Správa z vykonanej následnej finančnej kontroly obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, zo dňa 3.12.2012, Správa z vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z v obcí M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, zo dňa 30.8.2012 a 5.9.2012, Kúpna zmluva zo dňa 16.12.2009, Výpis z uznesenia č. 6/2009 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái, Výpis z uznesenia č. 3/2008 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái, Výpis z uznesenia č. 3/2008 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái, Odôvodnenie odvolania poškodeného zo dňa 8.9.2016, Rozsudok Okresného sudu Liptovský Mikuláš, zo dňa 30.01.2014, č. k.: 7C/122/2013, Výpis z OR spoločnosti E. RC., s.r.o., Zmluva o pôžičke zo dňa 18.12.2006, Kúpna zmluva zo dňa 14.12.2016, Rozsudok Okresného sudu Ružomberok zo dňa 22.9.2010, č. k.: 1T/184/2009. Žalovaný mal za to, že napadnuté výroky legitímne a primeraným spôsobom rozoberajú tému verejného záujmu a všetky výrazové prostriedky použité v napadnutých reláciách mali za účel poskytnúť ucelený obraz o pôsobení žalobcu vo funkcii starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pričom skutkový základ je postavený na vyjadreniach dotknutých orgánov, označených dôkazoch a sám žalobca sa priznal k týmto skutkom v rámci trestného konania. Poukázal tiež na to, že viackrát vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k predmetným výrokom, pričom tuto možnosť nevyužil. Hodnotiace úsudky tak vychádzajú zo skutkového základu, ktorý bol v reportáži uvedený úplne, čo má za následok že skutkové zistenia, z ktorých úsudok vychádza, sú uvedené pravdivo, a preto umožňujú adresátovi (divákovi) urobiť si vlastný názor a úsudok o skutočnostiach, ktoré boli hodnotiacemu úsudku, resp. kritike podkladom a takáto kritika je kritikou prípustnou. Zverejnenie informácie o žalobcovi v napadnutých reláciách, možno považovať za rozumné a legitímne, keďže sa preukázalo, že bolo rozumné spoliehať sa na pravdivosť informácie, a navyše žalovaný podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takejto informácie, a to v rozsahu a intenzite, v ktorej mu bolo overenie informácie prístupné, a nakoniec, žalovaný nemal dôvod neveriť, že informácia je pravdivá.

4. Žalobca v reakcii na uvedené poukázal na to, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že predmetom jeho reportáží boli závažné udalosti celospoločenského charakteru, pričom žalobca ako verejne činná osoba s týmito udalosťami spojená musí strpieť vysokú mieru kritiky, dokonca aj takej, ktorá nie je založená na racionálnych argumentoch, ale je len vyjadrením emotívneho rozpoloženia redaktorky a jej dojmov z danej situácie bez reálneho základu. Taktiež poukazovanie na „znížený prah citlivosti“ zásahov do súkromnej sféry verejne činných osôb má relevanciu v politických otázkach a hlavne za tzv. ideálnych okolností, teda keď sa jedná naozaj o otázky všeobecného verejného záujmu a primeranú vecnú kritiku. V predmetnom prípade však ani jedna z týchto okolností naplnená nebola a použité výroky boli celkom zrejme neúmerné legitímnemu cieľu. K žalovaným uvádzanému výpočtu konaní, ktorých sa mal dopustiť uviedol, že žiadne z nich nie je predmetom jeho žaloby. Žalovaný sa teda snaží navodiť dojem, že spracovanie jeho reportáží bolo faktickým vyhodnotením situácie v obci a konania žalobcu v jeho komplexnosti. Toto tvrdenie je zjavne klamlivé, keďže reportáže obsahovali množstvo vyfabulovaných záverov, neprimeraných zovšeobecnení, hyperbolizujúcich tvrdení

a komentárov redaktorky, ktoré nielenže nemalí žiadny reálny základ, ale boli cieleným znevážením žalobcu, ktoré celkom určíte legitímne, primerané ani ucelený obraz prinášajúce nebolo. Poprel, že by mu žalovaný poskytol možnosť vyjadriť sa k predmetným výrokom.

5. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 žalovaný uviedol, že obrazové a zvukové záznamy boli vyhotovené s vedomím žalobcu, žalobca reagoval na otázky redaktorky, bol si teda vedomý, že komunikuje s redaktorkou, pričom samotné záznamy boli vyhotovené z dôvodu, aby redaktorka vedela preukázať, že žalobcovi poskytla možnosť vyjadriť sa. Žalobca ale túto možnosť nevyužil. Poukázal tiež na to, že pokiaľ žalobca podal žalobu 25.07.2016, pričom k odvysielaniu prvej reportáže došlo v roku 2013, tak žalobca nepociťoval odvysielané reportáže ako zásah do svojich osobnostných práv, nakoľko ak by to tak bolo, domáhal by sa ochrany bez zbytočného odkladu po odvysielaní každej jednej relácie.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. V dňoch 12.09.2013, 06.02.2014, 02.10.2014, 30.04.2015 a 04.04.2016 odvysielal žalovaný na programovej službe Jednotka v relácii E. sériu reportáží nazvaných: S jedlom rastie chuť, S jedlom rastie chuť II, S jedlom rastie chuť II, XX.XX.XXXX,? a F., spol. s.r.o., v ktorých boli uverejnené okrem iného nasledovné výroky:

Reportáž zo dňa 12.09.2013 Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná prežíva krušné chvíle, dedina má samé dlhy, podľa trestných oznámení bývalému starostovi zrejme nebolo nič P.é. Pomýlil si verejnú funkciu s vlastným biznisom. Usilovali sme sa o vysvetlenie ako sa mu žije s podozrením zo spáchania viacerých trestných činov. Starosta F.ka bol veľkorysý, obci doprial niekoľko úverov z komerčných bánk bez toho, aby obecné zastupiteľstvo úverové podmienky prerokovalo.

- Bol aj predsedom okresným B., kde v podstate on bol ten ktorý dosadzoval, alebo bol tým orgánom ktorý spoludosadzoval ľudí na daňový úrad a vzniknutá situácia, ktorá je daná v našej obci je aj zásluhou toho, že mal takúto vysokú funkciu okresného predsedu B.. Boli sme radí že sa dačo robí, ale čo sa robilo na čierno o tom sme nevedeli. V poslednej dobe čo sa robilo bolo zle. Čo bolo zle? No to už je ich vec čo robili v kancelárii. Obec niesla riziká, bral úvery a on cez svoje stavebné firmy bral zisky. Viem dokázať, že nebol porušený hádam len ten zákon, ktorý neexistuje. Nikto nevedel čo sa za stenami obecného úradu dialo. Informovanosť poslancov bola dá sa povedať nulová. Vystupoval v obci ako samovládca, kde si veci riešil len on sám a myslím si že aj poslancov zneužíval len na všeobecné veci a čo sa týkalo konkrétnych vecí týkajúcich sa majetku si riešil sám. Finančné účtovníctvo sa riadilo zákonmi pána starostu a čo je horšie, mnohé z majetkov obce jednoducho zmizli. Ja si myslím, že nemá obdobu takýto rozsah porušovania zákona jednak čo sa týka rozsahu a jednak časového sledu, že toto sa dialo tu 20 rokov. Tam nefungovala kontrola zo strany obecného zastupiteľstva a hlavného kontrolóra, alebo kontrolóra obce.

- Na úrade sa našli audity, no tie sú skôr bezcennými a formálnymi papiermi.

- Starosta stratil mandát a nemohol vykonávať funkciu. Zastupiteľstvu to však oznámil až po troch mesiacoch.

Reportáž zo dňa 06.02.2014 Stane sa M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná učebnicou podvodov v samospráve? Z viac ako desiatky trestných oznámení zatiaľ ani jedno neskončilo žalobou. Zametie sa tento prípad pod koberec?

- Mýlil si totiž svoju starostovskú zodpovednosť s vlastnými podnikateľskými ambíciami.

- Na hlavy obyvateľov M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa sa teraz sypú pokuty a finančné dôsledky samovládnutia bývalého starostu U.na F.ku. Úrad musel vyplatiť viac ako 250 € nedoplatok a viac ako 300 € pokutu. A ktovie ako dopadne keď Daňový úrad nakoniec ozrejmí, čiK.v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná bola príspevkovou organizáciou, alebo podnikateľským subjektom, kde viac ako 20 rokov prevádzka podnikala ale DPH neplatila.

Starosta F.ka aj keď pre obec čo-to vybavil, si robil čo chcel. Na Slovensku nie je jediný a o morálnu, právnu a ekonomickú analýzu takéhoto samovládnutia sa môžeme len pokúšať. - Ľudia v dedine nás upozorňovali, že F.ka mal dobré vzťahy nielen na daňovom úrade, ale aj medzi vtedajšou politickou špičkou a na prokuratúre. O zametenie káuz pod koberec na Slovensku nie je núdza. Bude to tak aj vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái? M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná môže slúžiť ako učebnica pre vysoké školy ako podnikať v rozpore so všetkým, s celým právnym systémom a nebyť postihnuteľný.

Reportáž zo dňa 02.10.2014

- Zhruba pred rokom sme odvysielali reportáž o starostovi M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é. Po dvoch rokoch od podania prvých podnetom však zdá sa že nie je nič P.é ani niektorým orgánom činným v trestnom konaní.

- Viem to dokázať že nebol porušený len ten zákon, ktorý neexistuje. Starosta F.ka podpisoval zmluvy sám zo sebou, teda ako starosta obce s vlastnou firmou, ktorej dával zarobiť. Pritom neplatil dane. To naozaj 20 rokov nikomu neprekážalo? Zastupiteľstvo údajne o ničom nevedelo, ani o predajoch obecných pozemkov. Vlastníkom niektorých sa stala jeho dcéra. No bývalý dlhoročný okresný funkcionár si dodnes myslí, že si mohol dovoliť všetko.

- Bývalý starosta M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa U.n F.ka totiž používal úvery aj pre vlastnú firmu. Úroky však dnes platí obec.

- Čo sa neviem však zmieriť, súvisí to s pripravovanými voľbami komunálnymi, to je to, že môže byť volený predstaviteľ samosprávy, ktorý nie je bezúhonný.

- Žalobca: Ako ma nazvali, ja som spreneveril, ale ja som aj vybuduval, ja som aj vybuduval, viete? Tak aby ste vedeli. Či školstvo, či kadečo.

- Nuž, budovalo sa ľahko, keď vlastnej prevádzke poskytol 30 ročný bezplatný prenájom s odkúpením po jeho skončení za korunu. O tomto prípade mal rozhodnúť okresný súd už koncom júla.

Reportáž zo dňa 30.04.2015

- XX.XX.XXXX,?

Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná kvôli starostovi, ktorému nebolo nič P.é, má problémy. Pomôže K.a prokuratúra? Spomeniete si na príbeh starostu M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é. Podvody s pozemkami, neplatenie daní, podnikanie s obecným podnikom a tak ďalej a tak ďalej. Len doteraz priame vyčísliteľné škody obci dosahujú viac ako 200 000 €. Starosta zatiaľ obišiel s 10 000 pokutou a nikto mu ani len nezakázal prevod majetku na iné osoby.

- U.n F.ka pre obec vystavil faktúry ako náklady svojej firmy E. RE.napríklad pri nezrealizovaných stavebných prácach, čím obci spôsobil takmer 50 000 škodu. Pozemky, viac ako desiatky tisíc eur. Na okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši 28. apríla bola podpísaná dohoda o vine a treste. Nie je potrestanie tak trochu zametenie pod koberec?

Reportáž zo dňa 04.04.2016

- Zápisnice a uznesenia k predaju a prenájmu si veľa krát vygeneroval sám.

6.2. Reportáž zo dňa 06.02.2014 obsahuje pasáž, kde žalobca uvádza: „Ja som ochotný s nimi diskutovať ale nie po televízii.“ Reportáž zo dňa 02.10.2014 obsahuje pasáž, kde redaktorka žalovaného uvádza: „Pán F.ka ja tomu nerozumiem, ja som vám pred pár dňami volala a vy ste mi povedali, že sa nebudete baviť po telefóne. Prišla som osobne.“ Na to žalobca: „Ja som nie verejný činiteľ.“ Redaktorka: „Ale boli ste verejný činiteľ.“ Žalobca: „Ja si nep...aby ste mne dali pokoj! Ja si neprajem aby ste kameru použili, lebo použijem všetky právne prostriedky.“ Redaktorka: „Nech sa páči!“ Žalobca: „Vyvolávate kade-tade, po kadečom.“ Redaktorka: „Ako viete, že kade vyvolávam?“ Žalobca: „Ja mám ľudí všade.“ Redaktorka: „Ja som volala len na súdy a prokuratúru.“ Žalobca: „Prečo ma obviňujete z takýchto vecí ja nemám nikde.“ Redaktorka: „Vy vravíte, že máte všade známych.“ Tieto zábery sú rovnako obsahom reportáže zo dňa 30.04.2015.

6.3. Uvedené mal súd za preukázané z predmetných reportáží, ktoré boli zaznamenané na DVD nosiči, ktorého prehratím súd vykonal dokazovanie. Reportáže sú pritom sprístupňované aj na webovom sídle žalovaného (čo nebolo v konaní sporné).

6.4. Z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX (č.l. 48-49 spisu) súd zistil, že dňa 06.02.2013 bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi v skutku č.: 1./, 2../ pre pokračovací prečin Poškodzovanie cudzích práv podľa 375 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona v súbehu so zločinom Podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, 3./ pre prečin Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie § 259 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona v súbehu so zločinom Sprenevera podľa § 213 ods. 1. ods. 3 Trestného zákona, 4./pre zločin Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného značky podľa § 352 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, 5./ pre prečin Podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, 6./, 7.,/ pokračovací zločin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa dopustil tým, že podľa bodu 1./ spôsobil vážnu ujmu na právach poslancov obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná tým, že využil ich omyl, keď sa po dlhší čas vydával za verejného činiteľa starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná po tom, čo mu na základe § 13a ods. 1 písm. h zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov ako starostovi obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo zákona zanikol mandát starostu obce, keďže ako starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie teda od 20.12.2006 do 20.01.2007 neurobil relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu, keďže bol súbežne aj jediným štatutárnym orgánom spoločnosti E. RE.s.r.o., so sídlom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, IČO: XX.XX.XXXX,, a taktiež podnikal ako podnikateľský subjekt U.n F.ka E. E., miesto podnikania M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, IČO: XXX, a ďalej sa vydával za starostu až do 15.12.2010 a prijímal rozhodnutia, pripájal svoj podpis na verejné listiny a využitím omylu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná si nechal vyplácať mzdu prináležiacu starostovi, závislú iba od počtu obyvateľov obce v zmysle zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest - zákon č. 253/1994, a poberal taktiež pravidelné finančné odmeny, a svojím konaním tak spôsobil škodu obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná celkovo vo výške 64.806,48 eura, podľa bodu 2./ spôsobil vážnu ujmu na právach poslancov obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná tým, že využil ich omyl, keď sa po dlhší čas vydával za verejného činiteľa starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná po tom, čo mu na základe § 13a ods. 1 písm. h zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov ako starostovi obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo zákona zanikol mandát starostu obce, keďže ako starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie teda od 15.12.2010 do 15.01.2011 neurobil relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu, keďže bol súbežne aj jediným štatutárnym orgánom spoločnosti E. RE.s.r.o., so sídlom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, IČO: XX.XX.XXXX,, a v rozpore s § 13a ods. 1 písm. c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, bol štatutárnym orgánom príspevkovej organizácie Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, so sídlom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 17, IČO: XX.XX.XXXX, a taktiež podnikal ako podnikateľský subjekt U.n F.ka E. E., miesto podnikania M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, IČO: XXX, a ďalej sa vydával za starostu až do 10.10.2011, kedy písomne oznámil, že sa vzdáva mandátu starostu, pričom dovtedy prijímal rozhodnutia, pripájal svoj podpis na verejné listiny a nechal si od obce vyplácať mzdu prináležiacu starostovi obce, závislú iba od počtu obyvateľov obce v zmysle zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest - zákon č. 253/1994, a poberal pravidelné finančné odmeny, čím využil omyl obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a svojím konaním jej tak spôsobil škodu minimálne vo výške 19.893,41 eura, podľa bodu 3./ ako starosta obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná dal účtovníčke obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná O.e J.ej príkaz na uvedenie nepravdivých údajov v podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovania, a to aby za obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná dňa 31.12.2010 vystavila a zúčtovala obstarávateľskú faktúru číslo 2010000047 na Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, vo výške 35.018,25 eura za neexistujúci prenájom budovy Pekárne vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái za roky 2009, 2010 a táto mal byť do pokladne uhradená dňa 31.12.2010 na základe potvrdenky č. 3798730, výdavkového dokladu a príjmového dokladu, uvedená faktúra nebola zaúčtovaná do nákladov príspevkovej organizácie Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ej prevádzky, následne obec na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2010 čiastočne splatila pôžičku Obecnému úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzke, vo výške 35 018,25 eura, ďalej potvrdenkou č. 3798729 bola dňa 31.12.2010 do pokladne obce od podnikateľského subjektu U.n F.ka E. E., IČO: XXX na základe dobropisu č. 2010001 z vrátenia zálohy z nezrealizovaných stavebných prác prijatá finančná čiastka 49 790,88 eura, následne obec na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 1357 a príjmového dokladu Obecného úradu

M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ej prevádzky, zaúčtovala splatenie pôžičky vo výške 49 790,88 eura, avšak Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.o tomto neúčtovala a v skutočnosti je pokladnica Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.nižšia o čiastku 49 790,88 eura, čiže napriek tomu, že podpísal prevzatie uvedenej sumy, tak ich do pokladne Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáC.ej prevádzky nikdy nevložil a tieto si prisvojil, čím spôsobil škodu Obecnému úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáC.ej prevádzke vo výške 49.790,88 eura, podľa bodu 4./ dňa 16.12.2009 ako osoba vydávajúca sa za starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou E. RE.s.r.o., ktorej bol v tom čase konateľom o predaji nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu 34.123,85 eura a následne v presne nezistenej dobe za účelom dosiahnutia vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a získania listu vlastníctva Správou katastra v Liptovskom Mikuláši k týmto nehnuteľnostiam pre spoločnosť v ktorej bol konateľom, sfalšoval 2 ks výpisov z uznesenia 3/2008 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 25.06.2008, výpis uznesenia 6/2009 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 09.12.2009, čím dosiahol zavkladovanie nového vlastníka a spoluvlastníka, podľa bodu 5./ U.n F.ka, ktorý bol od 13.05.2011 do 30.05.2012 štatutárnym orgánom Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, IČO: XX.XX.XXXX dňa 31.05.2012 z finančných prostriedkov pokladne Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, IČO: XX.XX.XXXX uhradil prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa 31.05.2012 faktúru č. 22012005 vystavenú spoločnosťou E. RE.s.r.o., v ktorej bol konateľom na sumu 1.040,40 eura za prevedené práce na ČOV M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pričom tieto práce neboli Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.objednané, čím spôsobil Obecnému úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ej prevádzke, IČO: XX.XX.XXXX škodu vo výške 1.040,40 eura, podľa bodu 6./ ako osoba vydávajúca sa za starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, nakoľko jeho mandát zanikol, poznajúci plánované nákupy obce, dlhodobo, minimálne od 01.10.2004 do 10.10.2010 v značnom rozsahu a v úmysle uprednostniť svoje záujmy, a záujmy svojej spoločnosti E. RE.s.r.o. objednával za obec tovary a služby buď priamo u seba ako živnostníka vystupujúceho pod obchodným menom U.n F.ka - E. E., alebo u spoločnosti E. RE. s.r.o., alebo tieto tovary a služby objednával u vyššie uvedených spoločností nepriamo, a to cez príspevkovú organizáciu Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, IČO: XX.XX.XXXX, u ktorej vedel, že drobná prevádzka nie je schopná takéto služby a tovary dodať, keďže na to nemala dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov a ani materiálne vybavenie, podľa bodu 7./ po tom čo dňa 18.12.2006 spoločnosť E. E., s.r.o. poskytla obci účelovú pôžičku v plnej výške určenú na kúpu nehnuteľnosti od F.kej XXXX/XX,i,XXX.XXXti M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, IČO: XX XXX XXX, obec uzatvorila s F.kou XXXX/XX,ou,XXX.XXXťou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, IČO: XX XXX XXX, kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, v ktorej bolo dohodnuté, že kúpna cena vo výške 42.437,761 eura bude zaplatená v 2 splátkach, pričom obec neuhradila celú kúpnu cenu, napriek tomu, že na jej úhradu mala obec finančné prostriedky, a teda druhú splátku obec úmyselne nezaplatila, následne F.ka cirkev,XXX.XXXť M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, odstúpila od kúpnej zmluvy a U.n F.ka už ako konateľ spoločnosti E. RE.uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť pre spoločnosť E. E., avšak už len za zlomok predošlej kúpnej ceny a to za sumu 15.914,16 eura.

6.5. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 (č.l. 43-47 spisu) súd zistil, že žalobca bol uznaný za vinného, že v bode 1./ v rozpore so znením § 13a ods. 1 písm. h) zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, v znení neskorších predpisov, v každom funkčnom období starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, IČO: XX, M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 152, prinajmenšom od roku 2006 do 10.10.2011, kedy obci písomne oznámil, že sa vzdáva mandátu starostu obce, bez zákonného zmocnenia, pretože po uplynutí 30-tich dní mu mandát starostu obce zo zákona, ako konateľovi spoločnosti E. RC., s.r.o., IČO: XX.XX.XXXX,, M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, zanikol, tento vykonával, teda najmä zvolával a viedol zasadnutia obecného zastupiteľstva, podpisoval uznesenia prijaté týmto kolektívnym orgánom jednotky územnej samosprávy a v tejto súvislosti si nechal vyplácať plat starostu obec, čím obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná spôsobil škodu najmenej vo výške 84.699,89 eura, v bode 2./ najprv ako spoluvlastník a zároveň ako jediný konateľ subdodávateľskej spoločnosti E. RC., s.r.o., IČO: XX.XX.XXXX,, M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, uskutočňujúcej pre spoločnosť C. spol. s r.o., IČO: XXX,, výstavbu 30-tich bytových jednotiek, po neúspešnej snahe o ich predaji, v rámci protiprávnej kumulácie postavenia súkromného podnikateľa a výkonu mandátu starostu obce,

ako starosta obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, zabezpečil prevod bytových jednotiek a nimi zastavaného pozemku do vlastníctva obce za kúpnu cenu 1.579.769,90 eura s DPH, pričom časť prostriedkov obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná získala poskytnutím nenávratnej dotácie od Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania s tým, že v zmysle kúpnej zmluvy podpísanej medzi spoločnosťou C. spol. s r.o., ako predávajúcim a obcou, ako kupujúcim dňa 13.01.2010, mali mať bytové jednotky pri ich kúpe vybavené kuchynskými linkami s elektrickými sporákmi v hodnote podľa krycích listov rozpočtu 26.100,- eur bez DPH, čo sa však nezakladalo na pravde, čím obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná spôsobil po odpočte poskytnutej štátnej dotácie vo výške 6.522,39 eura škodu vo výške 19.577,61 eura, v bode 3./ dňa 13.01.2010, ako starosta obce M.ý kríž požiadal Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR o poskytnutie nenávratnej dotácie na kúpu 30-tich bytových jednotiek a za týmto účelom predložil kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou C. spol. s r.o., ako predávajúcim a obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, ako kupujúcim, konštatujúcu vybavenie každej bytovej jednotky kuchynskou linkou s elektrickým sporákom, čo v však bolo v rozpore so skutočným stavom a týmto konaním dosiahol uzatvorenie zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov č. 0128-PRB 2010 vo výške 394.940,- eur, v časti 25 % priamo závislej od plochy bytu a preinvestovaných finančných prostriedkov, neodôvodnenie navýšených o nedodané zariadenie bytu, čím Štátnemu fondu rozvoja bývania, v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR spôsobil škodu vo výške 6.522,39 eura, v bode 4./ vykonávajúc právomoc a pôsobnosť starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o, čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu, zo zákona zanikol pretože súčasne bol konateľom spoločnosti E. RC., s.r.o. nariadil zamestnankyni obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, O.e J.ej, aby do podkladov slúžiacich na kontrolu účtovníctva zaviedla odberateľskú faktúru č. 2010000047, vystavenú dňa XX.12.2010 Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ou prevádzkou, príspevkovou organizáciou, IČO: XX.XX.XXXX, znejúcu na sumu 35.018,- eur, za neexistujúci prenájom budovy pekárne v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná za obdobie rokov 2009 a 2010 s tým, že fakturovaná suma mala byť zložená do pokladne obce dňa XX.12.2010, na základe príjmového pokladničného dokladu č. 3798730, nebola však zaúčtovaná do nákladov príspevkovej organizácie obce a bola ňou obcou čiastočne splatená pôžička, ktorá mala byť od príspevkovej organizácie obce predtým prijatá, pričom zostávajúca časť pôžičky bola obcou príspevkovej organizácie obce splatená tak, že fyzická osoba - podnikateľ U.n F.ka E. E., IČO: XXX, do pokladne obce dňa XX.12.2010, na základe príjmového pokladničného dokladu o vrátení zálohy z nerealizovaných stavebných prác zložila sumu pravdepodobne vo výške 49.790,88 eur, ktorá bola na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 1357 vydaná príspevkovej organizácii obce, ktorá uvádzanú platbu nezaviedla do svojho účtovníctva, pretože k jej zloženiu do pokladne obce nikdy nedošlo, čím príspevkovej organizácii Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, spôsobil škodu vo výške najmenej 49.790,88 eur, v bode 5./ vykonávajúc právomoc a spôsobnosť starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o, čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu, zo zákona zanikol pretože súčasne bol konateľom spoločnosti E. RC., s.r.o., v rozpore so znením § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 písm. a), c), ods. 2 písm. a) a § 9a ods. 2, 3 a 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov, bez vedomia a súhlasu obecného zastupiteľstva a znaleckého posudku ohľadne ceny nehnuteľností, dňa 16.12.2009 uzatvoril za obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, ako predávajúceho, kúpnu zmluvu so spoločnosťou E. RC., s.r.o, ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom s pridelenými parcelnými číslami KN-E XXXX, o rozlohe 12.146 m2, zapísanom na LV č. XXX/X, KNXXXX,/6, o rozlohe 165 m2, KN-E XXXX, o rozlohe 2.773 m2, zapísaných na LV č. XXX a spoluvlastníckeho práva k pozemkom s pridelenými parcelnými číslami KN- XX.XXX, o rozlohe 21.624 m2, veľkosti podielu predávajúceho 7/20, KN-E XX/X, o rozlohe 303 m2, zapísaných na LV č. XXXX, vedených Správou katastra Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, za kúpnu cenu vo výške 34.123,85 eura, pričom v snahe dosiahnuť povolenie vkladu vlastníckeho práva k obcou prevádzaným nehnuteľnostiam predložil Správe katastra Liptovský Mikuláš výpisy z neexistujúcich uznesení obecného zastupiteľstva č. 3/2008 zo dňa 25.06.2008 a č. 6/2009 zo dňa 09.12.2009, na základe ktorých dosiahol pozitívne rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš v katastrálnom konaní, a to pod sp. zn. V 3716/2009 a V3761/2009, v bode 6./ dňa XX.05.2012, v rámci výkonu oprávnení štatutára príspevkovej organizácie obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, Obecného úradu M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.ej

prevádzky, nakoľko oprávnenie zastávať tento post stratil dňa 30.05.2012, prostredníctvom výdavkového pokladničného dokladu č. VPD066 zo dňa XX.05.2012, realizoval úhradu faktúry č. 22012005, znejúcu na sumu 1.040,40 eura, vystavenú spoločnosťou E. RC., s.r.o., ktorej bol zároveň konateľom, za vykonanie prác na čističke odpadových vôd v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, a to aj napriek tomu, že príspevková organizácia čističku odpadových vôd nespravovala, ani vo vzťahu k nej nevykonávala žiadne iné oprávnenia, čím príspevkovej organizácii obce spôsobil škodu vo výške 1.040,40 eura, v bode 7./ vykonávajúc právomoc a pôsobnosť starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o, čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu, zo zákona zanikol, pretože súčasne bol konateľom spoločnosti E. RC., s.r.o., vedome, prinajmenšom od 01.10.2004 do 10.10.2010, uprednostňoval záujmy spoločnosti E. RC., s.r.o. a fyzickej osoby - podnikateľa U.n F.ka E. RE.pred verejným záujmom tým, že v mene a na účet obce u týchto podnikateľských subjektov, prostredníctvom príspevkovej organizácie obce, Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, bez príslušných obvyklých zákonných postupov pri výbere dodávateľa, objednával rôzne tovary a služby, zneužijúc pritom vedomosť, že príspevková organizácie obce nebola pre nedostatočné materiálne a personálne vybavenie spôsobilá dodanie obcou požadovaných tovarov a služieb obstarať vo vlastnej réžii, v bode 8./ potom, čo dňa 18.12.2006 spoločnosť E. RC. s.r.o. poskytla obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná účelovú pôžičku vo výške 42.437,76 eura, viazanú na kúpu nehnuteľnosti, pozemku s prideleným parcelným číslom KN-2260/13, o rozlohe 155.981 m2, vedeného bývalou Správou katastra Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, od F.kej XXXX/XX,i na Slovensku,XXX.XXXti M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, IČO: XX XXX XXX, pričom zaplatenie kúpnej ceny, medzi kupujúcim a predávajúcim bolo dohodnuté v dvoch splátkach, za obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná úmyselne uhradil iba jednu splátku, a to napriek tomu, že obec v rozhodnom čase mala potrebné peňažné prostriedky k dispozícii, čím dosiahol na strane predávajúceho odstúpenie od kúpnej zmluvy, aby potom spoločnosť E. RC. s.r.o. uzavrela s F.kou XXXX/XX,ou na Slovensku,XXX.XXXťou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k totožnému pozemku, avšak už len za pomernú časť kúpnej ceny vo výške 15.914,16 eur, teda spáchal v bode 1./ a 6./ pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, v bode 1./ pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona, v spojení so znením § 138 písm. b) Trestného zákona, v bode 2./ a 3./ pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2, 4 písm. a) Trestného zákona, v bode 4./ zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona, v súbehu s prečinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, v bode 5./ prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona, v bode 7./ a 8./ pokračovací zločin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa 265 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona, v spojení so znením § 138 písm. b) Trestného zákona. Žalobca bol odsúdený podľa § 213 ods. 1, 2 TZ na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky, žalobcovi bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, ďalej mu bola uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, tiež mu bol uložený peňažný trest vo výške 10 000 eur, trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze podnikať, pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej podmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť v takéhoto orgánu vo výmere 5 rokov a napokon trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu povolania alebo funkcie v orgánoch samosprávy vo výmere 5 rokov. Poškodený - obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná bol odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z odôvodnenie rozsudku vyplýva, že žalobca na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, priznal sa dobrovoľne a uznáva vinu za spáchané skutky.

6.6. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017 (č.l. 271-273 spisu) súd zistil, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd na základe odvolania podaného iba proti výroku o treste zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 a sám uložil žalobcovi úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky, žalobcovi bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, ďalej mu bola uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, tiež mu bol

uložený peňažný trest vo výške 10 000 eur a trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu povolania alebo funkcie v orgánoch samosprávy vo výmere 5 rokov.

6.7. Z rozsudku Okresného sudu Ružomberok sp. zn. 1T/184/2009 zo dňa 22.9.2010 právoplatného dňa 30.06.2011 (č.l. 111-115 spisu) súd zistil, že žalobca bol uznaný za vinného, že hoci mu bolo rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Liptovskom Mikuláši sp. zn. ORP-P-XXX/ODI-E-XXXX zo dňa XX.07.2008, ktoré toho dňa aj nadobudlo právoplatnosť, uložená sankcia - zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu 10 mesiacov, spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dňa 08.12.2008 približne o 12.00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. VW Polo ev. č. U. v centre mesta Liptovský Mikuláš, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkonu ktorého mu súd odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere jeden rok. Zároveň mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

6.8. Z trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/25/2012 zo dňa 22.03.2012 (č.l. 41-42 spisu) súd zistil, že žalobca bol uznaný za vinného, že hoci rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Liptovský Mikuláš č. ORP-727/ODI-E-208 zo dňa XX.07.2008 mu bol uložený zákaz činnosti viesť vozidlá na 10 mesiacov od 04.06.2008, dňa 02.09.2008 o 14.00 hod. viedol motorové vozidlo zn. VW Transporter, ev. č. XXX, po ceste č I/18 v smere z Liptovského Mikuláša na Ružomberok, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j, § 37 písm. h), § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a uložil žalobcovi skúšobnú dobu 18 mesiacov. Zároveň žalobcovi uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 26 mesiacov, a tiež zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/184/2009 zo dňa 22.09.2010.

6.9. Zo správy z vykonanej následnej finančnej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 16.08.2012 a 12.09.2012 (č.l. 50-55 spisu) súd zistil, že zriaďovateľskou listinou (bez uvedenia dátumu) s účinnosťou od 1.12.1992 bola zriadená príspevková organizácia Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, IČO: U. (ďalej len PO). Listina je podpísaná U.nom F.kom, starostom obce. Na Daňovom úrade nebola táto PO nikdy zaregistrovaná ako PO ale ako podnikateľský subjekt. Ku kontrole nebolo predložené príslušné uznesenie a zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo rokované o zriadení PO a o menovaní štatutárneho orgánu PO. O prevode majetku obce do správy PO obec ani neúčtuje. Ročná účtovná závierka PO nie je v súlade s § 21 a § 24 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v znení neskorších predpisov. Medzi PO a zriaďovateľom nebol finančný vzťah v zmysle uvedených zákonných ustanovení. V rozpočtoch obce nebol rozpočtovaný príspevok PO, čím nebola splnená 1. podmienka (§ 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.) pre klasifikáciu príspevkovej organizácie, druhou nesplnenou podmienkou (§ 28 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.) je skutočnosť vykonávania podnikateľskej činnosti nad rámec hlavnej činnosti, ktorou sú v zmysle Zriaďovateľskej listiny verejnoprospešné služby. PO nespĺňa základné kritéria stanovené zákonom pre zriadenie a pôsobenie PO ako subjektu verejnej správy. Účtovníctvo PO nie je v súlade s Opatrením MF SR zo dňa 8.11.2007 č. MF/20414/2007-XX. PO počas svojho trvania nenapĺňala znaky ani sa nesprávala ako príspevková organizácia ale ako podnikateľský subjekt, vrátane vedenia účtovníctva, registrácie na príslušnom daňovom úrade a nepredkladala výkazy ako príspevková organizácia MF SR (v rozpore s Opatrením MF SR zo dňa 8.11.2007 č. MF/20414/2007-XX). Zmluva o nájme zo dňa 1.2.2012 uzavretá medzi E. RE.s. r. o. M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná v zastúpení F.kom U.nom ml. a Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka v zastúpení F.kom U.nom - štatutárom, pričom za stranu E. RE.s.r.o., uzavrel zmluvu F.ka U.n ml., ktorý nebol štatutárnym ani splnomocneným zástupcom., v zmluve je v ČI. 6, bode 6.3 uvedené, že zmluva je platná a účinná dňom jej podpísania, čo je v rozpore s § 47a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluva účinná najskôr dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia, pričom zmluva nebola do troch mesiacov od uzavretia zmluvy zverejnená. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2011 uzavretá medzi Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná v zastúpení F.kom U.nom,

starostom a Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.v zastúpení U.nom F.kom, štatutárom - zmluvu uzavrela totožná osoba na jednej aj druhej zmluvnej strane, čo je v rozpore s § 13a ods. l písm. h zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zánik mandátu starostu a zmluva je uzavretá s nesprávnym subjektom - Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, namiesto Obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná. V agende obce sa doklad preukazujúci zánik mandátu starostu nenachádza. Aj v tomto prípade platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, nakoľko nebola do troch mesiacov zverejnená. Faktúry vystavené podnikateľským subjektom - E. RE.s. r. o na príspevkovú organizáciu Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, sú vystavené na nesprávny subjekt -K.M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, 032 11 M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pričom takýto subjekt neexistuje, neprimerane krátka doba splatnosti u prevažnej väčšiny faktúr - 3 dňová, faktúry nie sú doložené objednávkou alebo zmluvou aj napriek skutočnosti, že od 1.1.2011 bola zavedená povinnosť zverejňovať objednávky a faktúry nad hodnotu 1.000,00 € , od 1.1.2012 všetky bez obmedzenia hodnoty prác, služieb a tovarov. Bolo poukázané na vysoké fakturované sumy za materiál, použitie, ktorého nie je nikde špecifikované, fakturácia stravných lístkov bez zdokladovania ich použitia, pri faktúre č. 2208027 za stavebné práce - F., vo výške 88.879,00 SK nie je špecifikované na akom objekte boli práce prevedené, dôvod fakturácie a samotnej realizácie stavieb 12 BJ, kanalizácie a prác na ČOV z predložených dokladov nie je zrejmý, prečo tieto práce boli vykonávané pre príspevkovú organizáciu - Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, ktorú zriaďovateľ - Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná nikdy nepoveril takouto činnosťou a to ani v rámci Zriaďovacej listiny ani neskôr, naopak sú to činnosti v kompetencii obce, faktúry č. 220070XX zo dňa 10.10.2007 na 595.000,00 SK a č. 22007036 zo dňa 15.12.2007 na 3 200.000,00 SK sú vystavené ako riadne faktúry avšak v texte je uvedené, že ide o zálohy. Podľa predložených dokladov nebolo v rámci kontroly možné zistiť zúčtovanie uvedených záloh, nakoľko nebola doložená zúčtovacia faktúra. Faktúra č. 080221 vystavená dňa 2.7.2008 na sumu k úhrade 112.222,00 SK, je zúčtovacia faktúra s odpočtom zálohovej faktúry vo výške 879.000 SK, bližšie nešpecifikovanej (zálohová faktúra nebola ku kontrole predložená). Z faktúry nie je možné identifikovať na akej stavbe boli práce prevedené. Faktúra č. 22012005 vystavená dňa XX.5.2012 na sumu 1.040,40 eur za prevedené práce na ČOV Sv. XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, bola uhradená na základe pripojených pokladničných dokladov dňa XX.5.2012 v hotovosti z pokladne príspevkovej organizácie Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka. Na príslušnom pokladničnom doklade č. PD-SP007 zo dňa XX.5.2012 je uvedený ako účel platby úhrada faktúry č. 22012005. Na druhom výdavkovom pokladničnom doklade č. VPD066 zo dňa XX.5.2012 je ako účel platby uvedená úhrada faktúry č. DF 12019, tento doklad je bez pečiatky a podpisu a je vystavený v tom istom programe ako predchádzajúci pokladničný doklad. Predmetná finančná operácia bola realizovaná v čase keď už U.n F.ka nemal žiadne dispozičné právo nakladať s majetkom a finančnými prostriedkami príspevkovej organizácie Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka. Zároveň bolo poukázané na bezdôvodnosť fakturácie prác na ČOV, ktoré nikto neobjednal a ani príspevková organizácia nespravuje ČOV, ktorá je majetkom obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná.

6.10. Z rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012 (č.l. 57-69 spisu) súd zistil, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19.11.2012 v konaní o ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov voči žalobcovi rozhodlo, že žalobca nepodal oznámenie podľa Čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, čím porušil povinnosť podať písomné oznámenie podľa Čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. spôsobom a v lehote ustanovenej v Čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v rozsahu osobných údajov podľa Čl. 8 ods. 6 ústavného zákona, t. j. porušil povinnosť do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie, čiže v termíne do 30.07.2012, podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v rozsahu osobných údajov titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, čím porušil Čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta 3 739,98 eura. V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca v oznámení o zániku mandátu uviedol nepravdivý dátum zániku mandátu starostu, keďže mandát žalobcu zanikol 30.06.2011, t.j. právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/184/2009-247 zo dňa 22.09.2010. Dňa 17.12.2009 bola na účet obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná pripísaná suma 34.123,85 eura od E. RC., s. r. o. bez uvedenia titulu platby. Na výpise je len ručne dopísaná poznámka účtovníčky „za pozemok“, ktorý podľa jej vyjadrenia tam poznačila na základe odpovede žalobcu na jej otázku za čo je predmetná

platba, nakoľko to potrebovala zaúčtovať. Kontrolnou činnosťou Komisie bolo zistené, že sa jedná o prevod novozapísaných pozemkov par. č. 1157/38, 1157/39, 1157/56, 2943/15 a 338/6 v k. ú. Sv. XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, titul nadobudnutia V 3716/2009 v podiele 1/1 a prevod spoluvlastníckeho podielu 7/20 na p. č. 37/4 na LV 1054. Právnym titulom prevodu bola kúpna zmluva medzi obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako predávajúcim a E. RC., s.r.o. ako kupujúcim. Prevod nehnuteľného majetku obce je výhradnou právomocou obecného zastupiteľstva, z čoho vyplýva, že obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná mohla previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť E. RC., s.r.o. iba obchodnou verejnou súťažou alebo dražbou za účelom dosiahnutia trhovej ceny prevádzaných nehnuteľností. Ak žalobca tieto zákonné obmedzenia nerešpektoval nielenže konal v priamom rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p., ale vo vzťahu k spoločnosti E. RC., s.r.o. došlo k poskytnutiu výhod v porovnaní s inými prípadnými súťažiteľmi/dražiteľmi prevádzaných nehnuteľností a zároveň k poskytnutiu štátnej pomoci z dôvodu nezohľadnenia trhovej ceny pri prevode dotknutých nehnuteľností. Tým žalobca zároveň porušil Čl. 8 ods. 1 písm. b) a c) ústavného zákona. Zároveň ako štatutár príspevkovej organizácie Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.poskytol dňa 12.02.2010 sponzorský dar spoločnosti E. RC., s.r.o. pričom U.n F.ka nepretržite, a teda aj počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie bol a je konateľom - štatutárnym orgánom a zároveň spoločníkom podnikateľského subjektu E. RC. s. r. o., ktorému poskytol podporu a výhodu v zmysle Čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.

6.11. Zo správy z vykonanej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 03.12.2012 (č.l. 70-71 spisu) súd zistil, že obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako zamestnávateľ v zastúpení žalobcom, uzatvoril s Ing. M.om X.XX.m ako zamestnancom dňa 29.7.2011 pracovnú zmluvu na výkon práce zástupcu starostu, na dobu určitú od 1.8.2011 do konca funkčného obdobia, ktorá okrem iných nedostatkov (doba určitá nad rámec Zákonníka práce, nestanovený pracovný čas) porušovala zákon aj tým, že zamestnanec - Ing. M. X.XX. bol v čase uzavretia pracovnoprávneho vzťahu poslancom Obecného zastupiteľstva vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái a vykonával funkciu zástupcu starostu na základe určenia starostom U.nom F.kom na zasadnutí OZ dňa 15.12.2010, čo je v rozpore s § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb.

6.12. Zo správy z vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 30.8.2012 a 5.9.2012 (č.l. 82-88 spisu) súd zistil, že žalobca, ktorý vykonával funkciu starostu v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná od 7.12.1990 do 10.10.2011, porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., t. j. uprednostnil osobný záujem pred verejný záujmom a nezdržal sa všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Žalobca najmä využíval svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb. Žalobca ďalej sprostredkoval pre seba, blízku osobu obchodný styk s obcou a s príspevkovou organizáciu zriadenou obcou. Žalobca uzatváral sám ako konateľ, alebo prostredníctvom druhého konateľa, alebo splnomocneného zástupcu, vždy však v mene podnikateľského subjektu E. E., s. r. o. s Obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a príspevkovou organizáciou zriadenou obcou Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.obchodný styk a to vo veľkom rozsahu a dlhodobo. Čiže uzatváral zmluvné vzťahy sám so sebou ako starosta obce, štatutárny orgán príspevkovej organizácie zriadenej obcou a konateľ, spoločník podnikateľského subjektu. Ide o tieto prípady: a) Zmluva o pôžičke zo dňa 14.12.2006 uzatvorená medzi E. RE.s. r. o. ako veriteľom v zastúpení U.nom F.kom ml. na základe splnomocnenia U.nom F.kom st. a Obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako dlžníkom v zastúpení U.nom F.kom st., starostom. b) Dohoda uzatvorená dňa 23.10.2003 medzi Obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná v zastúpení U.nom F.kom, starostom a podnikateľským subjektom E. RE.s.r.o., v zastúpení U.nom F.kom, konateľom - totožnou osobou s osobou starostu. Predmetnou dohodou bola jednoznačne zvýhodnená druhá zmluvná strana (E. RE.s. r. o) v neprospech obce. Navyše predmetná dohoda bola uzavretá v rozpore so všeobecne záväznými predpismi upravujúcimi hospodárenie s finančnými prostriedkami a s majetkom obce. c) Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dna 30.06.2003 uzatvorená medzi Obecným úradom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako prenajímateľom, podpísaná pravdepodobne U.nom F.kom a E. RE.v zastúpení M.rom D.nom.

d) Kúpnopredajná zmluva podľa Občianskeho zákonníka, bez dátumu, uzatvorená medzi predávajúcim

- C. spol. s r. o. v zastúpení U.lom MD. konateľom a Obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná v zastúpení U.nom F.kom, starostom. e) Výpis č. 49 z bankového účtu č. 8107151008 vedený v Dexia banka Slovensko a.s. zo dňa 17.12.2009. Na základe tohto výpisu bolo zistené, že dna 17.12.2009 bola na účet Obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná pripísaná suma 34.123,85 eura od spoločnosti E. RE.s.r.o. bez uvedenia titulu platby. Na výpise je len ručne dopísaná poznámka účtovníčky „za pozemok“, ktorý podľa jej vyjadrenia tam poznačila na základe odpovede žalobcu na jej otázku za čo je predmetná platba, nakoľko to potrebovala zaúčtovať. f) Došlé faktúry vedené v účtovníctve obce vystavené podnikateľským subjektom E. RE.s.r.o. za tovary, služby a stavebné práce za obdobie rokov 2010, 2011 a 2012. Jedná sa o 33 faktúr v celkovej sume 40.509,56 eura, pričom len v 4 prípadoch je pri faktúre doložená objednávka. Nebolo zistené, že tovary, služby a stavebné práce boli realizované na základe písomnej zmluvy. U väčšiny faktúr nie je preukázané dodanie tovaru, služieb a stavebných prác, najmä pri fakturácii prepravného pre športovcov, všeobecne prepravného bez akejkoľvek špecifikácie, kosenia verejných priestranstiev a zimnej údržby miestnych komunikácií. g) Došlé faktúry vedené v účtovníctve príspevkovej organizácie obce Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.vystavené podnikateľským subjektom E. RE.s.r.o. za tovary, služby a stavebné práce dodané príspevkovej organizácii za obdobie rokov 2007 - 2012. Jedná sa o 24 faktúr v celkovej sume 21.0XX.723,46 SK a 13.172,18 eura. Faktúry nie sú doložené objednávkou ani zmluvou. Všetky faktúry boli vystavené na nesprávny subjektK.M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná. Ďalej bolo konštatované, že v archívnych materiáloch obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná sa nenachádza zápisnica, uznesenie a sľub starostu zo dňa 30.12.1998. Uznesenie č. 1/2003 z prvého obecného zastupiteľstva vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái konaného dna 3.1.2003 a č. 1 z ustanovujúceho zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái konaného dňa 20.12.2006 nie je podpísané starostom. Nebolo doložené uznesenie obecného zastupiteľstva k ustanoveniu štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie - Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáC.á prevádzka. Zo strany žalobcu došlo počas výkonu funkcie starostu v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a to až do doby zániku jeho mandátu starostu dňa 10.10.2011 z titulu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, k porušeniu Čl. 5 ods. 1, 2, 7 ústavného zákona a to tým, že a) počas výkonu funkcie starostu vykonával funkciu štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie zriadenej obcou - Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, ktorá bola zriadená s účinnosťou od 1.12.1992, IČO:U., pričom v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení), je funkcia starostu nezlučiteľná okrem iného aj s funkciou štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený. V zmysle § 13 ods. 1 písm. h zákona o obecnom zriadení zaniká mandát starostu ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu, pričom funkciu štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie - Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.vykonával od 30.12.1992 - 05.09.2006 a od 13.05.2011 až do 30.05.2012. b) Počas výkonu funkcie starostu podnikal prostredníctvom firmy E. E., s. r. o. so sídlom vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái 43, ktorá vznikla v roku 1995 a v ktorej je menovaný spoločníkom a konateľom odo dňa vzniku až do dňa vykonania kontroly. Napokon bolo konštatované, že nebolo zistené, že žalobca predkladal zákonom predpísané oznámenie v zmysle Čl. 7 ústavného zákona, čím porušil aj toto ustanovenie.

6.13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009 (č.l. 89-92 spisu) súd zistil, že Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, ako predávajúci v zastúpení žalobcom - starostom uzatvorila so spoločnosťou E. RC., s.r.o, ako kupujúcim zastúpeným na základe plnomocenstva zo dňa 16.12.2009 U.nom F.kom ml., kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom s pridelenými parcelnými číslami KN-E XXXX, o rozlohe 12.146 m2, zapísanom na LV č. XXX/X,, KNXXXX,/6 o rozlohe 165 m2, J.o rozlohe 2.773 m2, zapísaných na LV č. XXX a spoluvlastníckeho práva k pozemkom s pridelenými parcelnými číslami KN-XX.XXX o rozlohe 21.624 m2, veľkosti podielu predávajúceho 7/20, KN-E XX/X o rozlohe 303 m2, zapísaných na LV č. XXXX, vedených Správou katastra Liptovský Mikuláš, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, za

kúpnu cenu vo výške 34.123,85 eura. Ku kúpnej zmluve boli priložené výpisy z uznesení obecného zastupiteľstva č. 3/2008 zo dňa 25.06.2008 a č. 6/2009 zo dňa 09.12.2009 (č.l. 93-95 spisu).

6.14. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/122/2013-120 zo dňa 30.01.2014 (č.l. 98-103 spisu) súd zistil, že v právnej veci žalobcu Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná proti žalovaným 1/ E. RC., s.r.o, a 2/M. F.ková, nar. 13.07.1979 súd rozhodol, že výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemku parcelné č. KNXXXX,/6, o výmere 165 m2, ostatné plochy, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pozemku parcelné č. KN-C 1157/38, o výmere 272 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pozemku parcelné č. KN-C 1157/39, o výmere 4XX m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pozemku parcelné č. KN-C 1157/56, o výmere 190 m2, ostatné plochy, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pozemku parcelné č. KN-C 2943/15, o výmere 40 m2, ostatné plochy, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, zapísané na liste vlastníctva č. 1336 Okresného úradu Liptovský Mikuláš odbor katastrálny, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, okres Liptovský Mikuláš, je žalobca. Tiež určil, že vlastníkom nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/20-tín - pozemku parcelné č. KN-XX.XXX, o výmere 21624 m2, trvalé trávne porasty, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, pozemku parcelné č. KN-E XX/X, o výmere 303 m2, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, trvalé trávne porasty, zapísané na liste vlastníctva č. 1054 Okresného úradu Liptovský Mikuláš odbor katastrálny, katastrálne územie M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, okres Liptovský Mikuláš, je žalobca. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim zo dňa 16.12.2009 o prevode nehnuteľností (pozemkov parcelné č. KNXXXX,/6, 2943/15, 1157/38, 1157/39, 1157/56, parcelné č. E-KN XX/X, E-KN XX/X, v katastrálnom území M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná) je absolútne neplatná. Dôvodom absolútnej neplatnosti bol rozpor so zákonom, a to s ustanovením § 9a ods. 7 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, v ktorom zákonodarca explicitne vyslovil zákaz prevodu majetku obcí priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej štatutárnym orgánom alebo vlastníkom obchodného podielu je starosta obce. V danom prípade U.n F.ka st. ako starosta obce uzavrel za Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná predmetnú kúpnu zmluvu, ako predávajúci, o prevode nehnuteľností (vo vlastníctve obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná) do vlastníctva právnickej osoby E. RC. s.r.o. (žalovaný v 1. rade), v ktorej bol súčasne konateľom spoločnosti (štatutárnym orgánom) ako aj vlastníkom obchodného podielu (spolu so svojím synom). V konaní bolo nesporné, že prevod vlastníctva majetku obce nebol vykonaný za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej osobitným predpisom, a to vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V konaní bolo nesporné, že znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu prevodu kúpnej zmluvy nebol vyhotovený, nebolo o neho ani žiadané. Nebolo preukázané ani zverejnenie zámeru predať majetok na úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, v regionálnej tlači, ani dodržanie 15 dňovej lehoty pred priamym predajom a jej zverejnenie na doručenie cenových ponúk záujemcov. V zmysle platnej právnej zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám, došlo k absolútnej neplatnosti aj ďalšej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, dňa 7.1.2013, pričom v danom prípade žalovaná v 2. rade bola blízkou príbuznou starostu obce a súčasne štatutárneho zástupcu a vlastníka obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, ako aj zamestnancom tejto obchodnej spoločnosti E. RC. s r.o..

6.15. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2006 (č.l. 106-107 spisu) súd zistil, že spoločnosť E. RC. s r.o. ako veriteľ požičala Obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako dlžníkovi sumu 1 278 480,- Sk za účelom kúpy nehnuteľnosti KN - E parcela číslo 2260/13, t.t.p. 15991 m2 s tým, že v prípade neschopnosti dlžníka splatiť dlh veriteľovi v stanovenom termíne, vyrovná svoj záväzok prevodom uvedeného pozemku na veriteľa za kúpnu cenu rovnajúcu sa výške požičanej sumy.

6.16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2006 (č.l. 108-110 spisu) súd zistil, že F.ka cirkev,XXX.XXXť M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako predávajúci sa zaviazala predať Obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako kupujúcemu nehnuteľnosť - pozemok KN - E parcela číslo 2260/13, t.t.p. 15991 m2, vedeného na liste vlastníctva č. 454, k.ú. M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná za cenu 1 278 480,- Sk s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 426

160,- Sk uhradí kupujúci do troch dní odo dňa podpisu tejto zmluvy a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 850 320,- Sk uhradí do 5 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

6.17. Zo žiadosti o vykonanie kontroly zo dňa 16.01.2013 (č.l. 116-118 spisu) súd zistil, že Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná požiadala Najvyšší kontrolnú úrad SR o vykonanie hĺbkovej kontroly činnosti obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a jej príspevkovej organizácie Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, vrátane hospodárenia s verejnými prostriedkami a majetkom obce. Svoju žiadosť odôvodnila viacerými porušeniami právnych predpisov zo strany žalobcu.

6.18. Z kandidačnej listiny ĽS-B. pre voľby do NR SR v roku 2006 (č.l. 246 spisu) súd zistil, že na kandidačnej listine bol uvedený pod č. 49 žalobca.

6.19. Výsluchom svedkyne V.e D.ovej súd zistil, že v Obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná vykonáva funkciu hlavnej kontrolórky druhé funkčné obdobie, so začiatkom od 01.07.2012. Odvysielané relácie videla, bolo tam odvysielané všetko na čo poukazovali ako ona, tak aj ostatní zainteresovaní, a aj to, čo zistila pri vykonávaní kontroly. Na otázku v akom stave sa nachádzala Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná po skončení štvrtého funkčného obdobia žalobcu uviedla, že môže zopakovať len to, čo uviedla v tých reportážach, a teda, že zo strany žalobcu nebol porušený len ten zákon, ktorý nebol prijatý, samozrejme vzťahujúci sa na činnosť samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy, konkrétne išlo o oblasť majetku, financií, účtovníctva, miestnych daní. Na obci neboli v rámci písomnej agendy nájdené žiadne písomné podklady o jednotlivých úveroch, keďže tam chýbali zápisnice o schválení obecným zastupiteľstvom, v jednom prípade bola obci poskytnutá dotácia milión korún na výstavbu čističky vôd, ktorá sa ale potom musela vrátiť pre nedodržanie zmluvných podmienok, a v tom istom čase bol obcou zobratý úver v takej istej výške s tým najvyšším úrokom 14%. Na otázku, či v tom čase žalobca zastával politickú funkciu, alebo či mal politické zázemie uviedla, že v tom čase ju oslovovali ľudia z iných obcí, kde tiež vykonávala funkciu kontrolórky a hovorili jej, že žalobca robil predsedu okresnej organizácie B. a že s požehnaním vedenia inštaloval určitých ľudí na určité miesta. Na otázku v akom stave boli trestné oznámenia voči žalobcovi pred odvysielaním reportáží a či sa konalo v trestných konaniach uviedla, že tie úkony v trestnom konaní sa odďaľovali, potom bola dohoda o vine a treste, kde žalobca uznal svoje pochybenia, pričom sa obrátili na Generálnu prokuratúru SR a až na základe ich zásahu nebola schválená tá dohoda a konalo sa ďalej. Ona bola prvýkrát vypočutá v trestnom konaní na jar 2013, na základe toho sa to celé začalo, už vtedy mala zmapované tie informácie na základe vykonaných kontrol. Obec dostala pokutu z daňového úradu, ale za celkom inú vec ako sa na daňový úrad obrátili, a štátnemu fondu rozvoja bývania museli vrátiť príspevok na výstavbu bytov, keďže tie byty mali byť určitým spôsobom vybavené, čo neboli. V tomto prípade išlo o subvenčný podvod, za čo bol žalobca aj v trestnom konaní právoplatne odsúdený. Čo sa týka nakladania s nehnuteľnosťami obce počas výkonu funkcie žalobcu uviedla, že sa tak dialo v rozpore so zákonom o majetku obce, došlo k falšovaniu zápisnice obecného zastupiteľstva v tejto súvislosti, keďže obecné zastupiteľstvo aj podľa vyjadrení bývalých poslancov o tomto nikdy nerokovalo a nikdy neschvaľovalo. Žalobca si previedol obecné pozemky na svoju firmu za sumu cca 34 tisíc eur. Tieto pozemky boli potom obci vrátené. V tejto súvislosti došlo k porušeniu zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných činiteľov, ako aj zákona o štátnej pomoci. Žalobca vystupoval ako štatutár obce, ďalej ako štatutár príspevkovej organizácie obce, čo ale nemohol a napokon ako štatutár podnikateľského subjektu, ktorý dodával obci veľké množstvo tovarov a služieb, čo tiež nemohol podľa zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných činiteľov. Žalobca ako štatutár obce uzatvoril so sebou ako štatutárom podnikateľského subjektu zmluvu o nájme nebytového priestoru na 30 rokov pod hrozbou pokuty ak obec zruší tento nájomný vzťah. Obec pritom môže prenajať svoj majetok iba za trhovú cenu. Táto zmluva bola vyhlásená za neplatnú súdom a žalobca vypratal a odovzdal tie priestory. Účel úverov nebol nikde definovaný ani schválený, pri nájmoch tých bytov bol stanovený 12 mesačný limit nájmov, ktoré obec mala od nájomníkov iba spravovať s tým, že neskôr bol legislatívne tento limit znížený na 6 mesačných nájmov, od nájomníkov bolo vyzbieraných cca 80 tisíc eur a po znížení toho limitu mala obec vrátiť nájomcom tú finančnú zábezpeku, čo nebolo možné, nakoľko tam tie financie chýbali, pričom o peniazoch nebola žiadna zmienka, neboli ani účtované. Obec ich ale musela vrátiť, takže ich vrátila na úkor iných svojich potrieb a dodnes to spláca. Na otázku, či pri odovzdaní funkcie žalobcom chýbal nejaký majetok obce uviedla, že v evidencii majetku boli veľké nedostatky,K.mala v správe majetok ako haly, autá, a pod., pričom po skončení funkcie žalobcu z toho v účtovníctve nič nenašli. Počas funkčného obdobia žalobcu nebol nikdy vykonaný audit, hoci to bolo povinnosťou zo zákona. Žalobcovi zanikol

mandát z dvoch dôvodov, jednak to bolo z dôvodu, že jazdil na motorovom vozidle, hoci mal uložený zákaz, za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.06.2011 a on to oznámil obci až 10.10. v tom roku, pričom právoplatnosťou toho rozsudku mu ten mandát zanikol. Druhým dôvodom bolo to, že počas výkonu funkcie starostu vykonával aj funkciu štatutára príspevkovej organizácie a podnikateľského subjektu, čo nemohol a do 30 dní mal v zmysle zákona urobiť príslušné úkony aby to zosúladil, čo neurobil, takže po 30 dňoch od zloženia sľubu mu zanikol mandát. V tejto veci žalovali žalobcu na vrátenie platu ktorý mu bol vyplatený ako bezdôvodné obohatenie, keď de facto zo zákona už nebol starostom, pričom v tejto veci boli úspešní a súd mu uložil povinnosť zaplatiť obci sumu 84.000,- eur. Na otázku či je možné vyčísliť škodu, ktorú spôsobil žalobca ako starosta obci uviedla, že určite nie, to čo bolo vyčíslené v súdnych konaniach bola len malá časť toho, čo sa dalo zistiť, pričom tá morálna stránka je nevyčísliteľná. Škodu, ktorú si obec uplatnila v trestnom konaní, vyčíslila na sumu cca 155.000,- eur. Za svoje 10 ročné obdobie výkonu funkcie s tým, že vykonávam funkciu v 8 obciach, sa s takýmto prípadom nestretla. Na otázku, ktorí ľudia a na ktoré inštitúcie boli inštalovaní s podporou hnutia B., ktoré spomínala uviedla, že to presne nevie, keďže v tom čase nežila na Liptove, ale že to boli politický nominanti je všeobecne známa skutočnosť. Ona sa začala zúčastňovať rokovaní obecného zastupiteľstva od 01.07.2012, kedy jej vznikla funkcia kontrolórky, pričom žalobcovi zanikol mandát 30.06.2011.

6.20. Výsluchom svedka I.ra J.íka súd zistil, že funkciu starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná vykonáva od roku 2011, reportáže odvysielané žalovaným o obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná videl. Po skončení funkcie žalobcu ako starostu obec preberal od p. Xa, ktorý 6 mesiacov zastupoval žalobcu, pričom od neho vlastne nič neprevzal, nakoľko na obci nebolo v podstate nič, žiadne všeobecné záväzné nariadenia, žiadna dokumentácia, žiadne projekty. Potom dal spraviť audit a ďalej konal podľa výsledkov z tohto auditu, týždeň čo týždeň vyskakovali nové dlžoby. Súdnych sporov voči žalobcovi bolo 8-9 a týkali sa od majetkoprávnych až po spreneveru a iné. K jednému predaju majetku obce našli 3 rôzne uznesenia obecného zastupiteľstva s 3 rôznymi dátumami. Na otázku, či obecné zastupiteľstvo schválilo uznesením predaj majetku počas výkonu funkcie žalobcu uviedol, že na niektoré predaje nenašli žiadne uznesenia obecného zastupiteľstva a aj poslanci, s ktorými sa rozprával a pokračovali vo funkcii aj počas výkonu jeho mandátu hovorili, že nevedia o tom, že by také uznesenia schvaľovali. Niektoré uznesenia boli čisté, niektoré boli s takým dátumom, že keď si to pozeral, tak na taký dátum ani nebolo schválené žiadne zastupiteľstvo, resp. taký bod nemalo v programe. Žalobca podpisoval zmluvy s vlastnými firmami, keďže bol aj štatutárom právnickej osoby, s ktorou drobná prevádzka uzatvárala zmluvy na tovary a služby, pričom žalobca bol štatutárom drobnej prevádzky. Úvery obce boli tak neprehľadne brané, že sa dodnes nedá zistiť, na aký účel boli brané. Žalobca mal jeden účet, kde sa to všetko zmiešalo a odtiaľ sa vyplácali jednotlivé veci. Žalobca mal svoje stavivá, odkiaľ bral tovar svojou firmou, a to používal na výstavbu bytov obce, išlo o postavenie asi 6 bytových domov. Na otázku, či si nechal žalobca schváliť vopred tieto úvery obecným zastupiteľstvom, resp. či informoval obecné zastupiteľstvo o týchto úveroch uviedol, že čo kontrolovali, tak v tých prípadoch nie. Na otázku, či žalobca oznamoval zánik svojho mandátu obecnému zastupiteľstvu uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Ružomberok, ktorým bol žalobca právoplatne odsúdený, vyplynulo, že už pred 3 mesiacmi zanikol mandát žalobcovi, pričom žalobca oznámil zánik mandátu zastupiteľstvu niekedy v septembri alebo októbri 2011. Na otázku, či žalobca odovzdal všetok majetok pri zániku svojej funkcie uviedol, že nie išlo asi o 100 vecí, bolo to uvedené v tom trestnom rozsudku. Na otázku, či žalobca vykonával aj nejakú politickú funkciu počas výkonu funkcie starostu uviedol, že bol okresným predsedom B.. Na otázku, či bol žalobca počas výkonu svojej funkcie kontrolovaný zastupiteľstvom, resp. kontrolórom obce uviedol, že nenašiel žiaden doklad o tom, že by také niečo prebiehalo. Na otázku, či boli zistené podvody s pozemkami obce uviedol, že áno, išlo o prvý súdny spor, kedy im boli vrátené budovy a pozemky rôznych rozmerov, dokopy 10.000 m2, a čo sa týka budov, bolo to prízemie multifunkčného domu, ktoré bolo vrátené obci. Na otázku, či žalobca vystavil ako štatutár E. RE.faktúru obci za nezrealizované práce uviedol, že áno, za nenakúpený materiál sa viedol jeden súdny spor. Na otázku, či má vedomosť o činnosť hlavného kontrolóra počas funkcie žalobcu uviedol, že má vedomosť z tých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu. že hlavný kontrolór si neplnil svoju úlohu, za čo bol aj obvinený.

6.21. Výsluchom svedka Ing. Tibora Fronka súd zistil, že vykonával funkciu poslanca počas výkonu funkcie žalobcu, a to posledný 1,5 rok. Relácie o obci videl. Boli zistené podvody s pozemkami obce vo veľkom rozsahu, niektoré už boli aj premlčané, takže sa nedali ani žalovať. Išlo o spor žalobca proti rímskokatolícka cirkev a spor týkajúci sa spoločnosti E. RE.za podvody s pozemkami. Čo sa týka toho

sporu s rímskokatolíckou XXXX/XX,ou, bola uzatvorená zmluva o prevode pozemkov, ktoré mali byť prevedené na obec, kúpna cena mala byť zaplatená v 2 splátkach, prvú obec zaplatila, druhú nezaplatila, hoci mala na to peniaze, pričom obec si potom požičala peniaze od E. E., teda firmy žalobcu a následne sa k tým pozemkom dostala táto spoločnosť za zlomok ceny. Na otázku, či úvery brané obcou boli schvaľované obecným zastupiteľstvom uviedol, že za jeho éry nie. Na otázku, či pri odovzdaní funkcie starostu žalobcom chýbal obci nejaký majetok uviedol, že do dnešného dňa nebol riadne protokolárne prebratý, podľa jeho názoru chýbal. Na otázku, či používal žalobca svoj výkon funkcie aj na vlastné obchodné aktivity uviedol, že určite áno, bol majiteľom alebo spolumajiteľom a zároveň aj konateľom firmy E. RE.a cez dodávky tovarov a služieb cez túto firmu sa to dialo, išlo o výstavbu bytoviek, kanalizácie. Na otázku, či žalobca pôsobil v nejakej politickej strane uviedol, že bol okresným predsedom B..

6.22. Výsluchom žalobcu súd zistil, že funkciu starostu vykonával počas 27 rokov, pričom za celý ten čas nemal problém so zákonom a keby nebolo toho nešťastného alkoholu za jazdu na aute, tak by „starostoval“ až dodnes. Obec mala obecné zastupiteľstvo, ktoré zasadalo raz za 3 mesiace, resp. podľa potreby, ďalej tam bola rada, ktorá zasadala raz za týždeň, resp. tiež podľa potreby, v tejto bol aj zástupca starostu a ešte tam fungovali komisie na rôzne oblasti, predsedom každej bol poslanec, obec mala aj kontrolóra a audítora. Poslanci boli na každom zasadnutí informovaní, či už ním alebo jeho zástupcom o tom, čo sa deje v obci, okrem toho každý poslanec mohol ísť za pracovníčkou obce a tam sa informovať. Poslancov informoval aj o nakladaní s pozemkami. V obci sa vybudoval vodovod, kanalizácia, futbalový štadión, 74 nájomných bytov, káblové rozvody, pekáreň, opravili sa cesty a mosty, na byty a kanalizáciu sa bral aj úver s 1% úročením zo štátneho fondu. Venovali sa nielen výstavbe, ale aj kultúre a športu. Úvery, ktoré si obec brala na investičné akcie, sa použili na to na čo sa brali. Na otázku, či sa zatajil, zmizol resp. zničil nejaký majetok obce, keď vykonával funkciu starostu uviedol, že o takom niečom nevie. V obci sa vykonávali audity každý rok, aby vedel aký je stav v obci. Hlavný kontrolór sa občas zúčastnil obecných zastupiteľstiev. Čo sa týka odovzdania dokumentácie, keď končil mandát uviedol, že ho zastupoval zastupujúci, pričom na prvom zasadnutí sa dohodlo, že tie veci odovzdá priebežne, ale potom na Obecnom úrade vymenili kľúče, tak už sa dnu nedostal. Navyše nový starosta J.ík mu povedal, že on bude preberať veci od zastupujúceho p. Xu a nie od neho, takže mu to bolo vlastne znemožnené. Na otázku, či ho p. J.ík vyzval na odovzdanie dokumentácie uviedol, že nie, naopak on vyzval J.íka, že chce odovzdať dokumentáciu. Na otázku, či dosadzoval nejakého úradníka do nejakej inštitúcie uviedol, že nie, na to nemal právomoc, neovplyvňoval ani daňové konania a daňovú kontrolu, na to nemal žiadny dôvod, neovplyvňoval ani súdne konania, konania na prokuratúre ani vyšetrovanie. Na otázku, či dal súhlas žalovanému, aby ho natáčal uviedol, že nikdy. Uviedol, že keď sa odvysielali reportáže, tak by neprial nikomu to ohováranie, opľúvanie, ukazovanie prstom. Starosta J.ík zakazoval ľuďom, aby chodili do obchodu jeho dcéry. Uviedol tiež, že v súčasnej dobe je jeho syn starosta, dcéra je poslankyňa. Tí ľudia, čo tu boli vypovedať na súde, tí robia stále zle, ale u normálnych ľudí sa to zlepšilo o 99%. Keby dnes kandidoval, tak by voľby vyhral, pričom minulé volebné obdobie bol poslancom v obci. Na otázku kedy informoval zastupiteľstvo o tom, že mu zanikol mandát uviedol, že keď mu prišlo rozhodnutie krajského súdu, niekedy v mesiaci október alebo november 2011. Na otázku, koľko konaní viedla obec voči nemu po skončení mandátu uviedol, že strašne veľa, jedno sa týkalo toho, že firma E. RC. postavila jedno podlažie polyfunkčnej bytovky, ale na to sa nedostali peniaze, zafinancovala to táto firma a dostala to do 30 ročného nájmu, potom ho obec žalovala o bezdôvodné obohatenie a spoločnosť prišla o 2,6 milióna Sk. Prebiehali aj konania týkajúce sa pozemkov, tie pozemky „ležiaky“ firma E. RC. vrátila obci. lebo vraj si tie pozemky predal sám sebe. Predaj týchto pozemkov odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo. Na otázku, či bol na kandidátnej listine nejakej politickej strany uviedol, že kandidoval do volieb do Národnej rady a bol poslancom VÚC, v oboch prípadoch to bolo za stranu B.. Na otázku, či ho redaktorka nekontaktovala telefonicky alebo mailom pred odvysielaní reportáži uviedol, že nie. Na otázku odkedy a dokedy bol poslancom obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná uviedol, že od roku 2012 do roku asi 2016, keď mu prišiel zákaz tej činnosti. Po skončení funkcie starostu sa stal poslancom asi po pol roku, a to v nasledujúcom funkčnom období.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

7.2. Podľa § 12 ods. 1 O.z. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

7.3. Podľa § 12 ods. 2 O.z. privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

7.4. Podľa § 12 ods. 3 O.z. podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

7.5. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

7.6. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7.7. Podľa čl. 19 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

7.8. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

7.9. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

7.10. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

7.11. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

7.12. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

7.13. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

8. Podstatou sporu v prejednávanej veci bol konflikt medzi ústavou garantovanou slobodou prejavu a základným právom vyhľadávať a rozširovať informácie (čl. 26 Ústavy) a právom na ochranu osobnosti, ktoré je taktiež garantované ústavou (najmä čl. 19 Ústavy). Podstatou rozhodovania o väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (porov.

napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m.m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (porov. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96).

9. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú aj tunajší súd musí zohľadniť vo svojej rozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, § 49).

10. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limity vyjadrené čl. 26 ods. 4 Ústavy explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 Ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. O.z., ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu.

11. V prípade stretu subjektívneho práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu, ku ktorému v posudzovanej veci došlo, je predpokladom spravodlivého rozhodnutia súdu preskúmanie proporcionality medzi namietaným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu a ústavnými garanciami slobody prejavu žalovaného. Na tento účel považoval súd za potrebné vykonať test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v posudzovanom prípade „hovoril“ (uverejnil informáciu) (porov. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 302/2010, IV. ÚS 448/2012, IV. ÚS 492/2012).

12. Pri posudzovaní otázky subjektu (KTO), ktorý mal v danom prípade neprípustným spôsobom zasiahnuť do žalobcovho práva na ochranu osobnosti, súd vychádzal zo stabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý subjekty uplatňujúce slobodu prejavu rozčleňuje do viacerých skupín z hľadiska dôležitosti ich prejavov pre výmenu názorov v demokratickej spoločnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu (porov. napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1594/90, alebo rozsudok Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku z 20. mája 1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú (spoločenskú) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie.

13. Vo vzťahu k uvedenému súd konštatuje, že v posudzovanej veci je žalovaný verejnoprávnym vysielateľom programovej služby Jednotka, v rámci ktorej boli sporné reportáže s názvom „XX.XX.XXXX“, vysielaná dňa 12.09.2013“, „XX.XX.XXXX“, II vysielaná dňa 06.02.2014“, „XX.XX.XXXX“, II vysielaná dňa 02.10.2014“, „Zachránia „P.í“ M.ý XX.XX.XXXX“? vysielaná dňa 30.04.2015“ a „F., spol. s.r.o. vysielaná dňa 04.04.2016“ ako súčasť relácie E. odvysielané. Žalovaný je v danom prípade teda „nositeľom“ slobody prejavu, a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, čo musel súd pri rozhodovaní predmetnej veci primeraným spôsobom zohľadniť.

14. V súvislosti s posudzovaním otázky O KOM bola inkriminovaná reportáž, súd poukazuje na skutočnosť, že dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne zaujímavých témach je aj kategorizácia osôb, ktorých sa zverejnené informácie týkajú a do ktorých osobnostnej sféry negatívne zasahujú, resp. môžu zasahovať. Hranice akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa osobnostnej sféry sú najširšie u verejne činných osôb (resp. osôb tzv. verejného záujmu) a najužšie u „bežných“ občanov.

15. V posudzovanom prípade inkriminované reportáže opisovali pôsobenie žalobcu v obci M.ý kríž v pozícii starostu a situáciu v obci ako dôsledok tohto jeho pôsobenia. V prípade žalobcu sa teda jednalo o osobu verejného záujmu, u ktorej hranice prijateľnej kritiky sú oveľa širšie ako pri bežnom občanovi. Na to nemohla mať žiadny vplyv ani tá okolnosť, že v čase odvysielania sporných reportáži už žalobca nebol starostom obce, nakoľko reportáže sa týkali práve jeho pôsobenia v tejto funkcii. Navyše v čase odvysielania reportáží bol žalobca poslancom obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, teda rovnako mal postavenie verejne činnej osoby, a tým aj osoby verejného záujmu.

16. V súvislosti s otázkou ČO bolo predmetom inkriminovaných reportáží súd uvádza, že reportáže opisovali nepriaznivú situáciu v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná ako dôsledok pôsobenia žalobcu vo funkcii starostu. Bolo v nich poukázané na viaceré pochybenia a porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu, čo malo za následok konkrétne negatívne dopady na hospodárenie s prostriedkami obce a na celkovú majetkovú situáciu v obci, ako aj život obyvateľov obce. Problematika fungovania samosprávy a jej výkon jednotlivými predstaviteľmi, osobitne výkon funkcie starostu obce, ako vrcholného predstaviteľa obce, a nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom obce, patrí nepochybne k problematike verejného záujmu. Reportáže poukazujúce na mnohé pochybenia a porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu ako vrcholného predstaviteľa obce, dopady jeho pôsobenia na hospodárenie s prostriedkami obce a na celkovú majetkovú situáciu v obci, ako aj život obyvateľov obce, prispeli k verejnej diskusii o tejto závažnej a aktuálnej problematike, čo možno hodnotiť nepochybne pozitívne. V prípade otázok verejného záujmu je poskytovaná zvýšená ochrana vyhľadávaniu a rozširovaniu súvisiacich informácií a myšlienok. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že poslaním a nezastupiteľnou úlohou médií je šírenie informácií a myšlienok o otázkach verejného záujmu s tým, že je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať. Tieto otázky môžu a majú byť verejne posudzované (porov. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 352/2011, IV. ÚS 302/2010, tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 453/03).

17. Pokiaľ ide o posúdenie otázky KDE bola inkriminovaná reportáž uverejnená súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. V posudzovanom prípade boli reportáže odvysielané v rámci relácie E. na programovej službe Jednotka, ktorej je žalovaný vysielateľom. Žalovaný je verejnoprávnym vysielateľom, ktorý svojou programovú službu poskytuje na celom území Slovenskej republiky, pričom reportáže odvysielal na svojom primárnom programovom okruhu a sprístupnil ich aj na svojom webovom sídle. Možno preto konštatovať, že reportáže boli sprístupnené širokému okruhu ľudí prostredníctvom masovokomunikačných informačných prostriedkov šírených verejnoprávnym vysielateľom.

18. V súvislosti s posudzovaním kritéria KEDY boli sporné reportáže odvysielané, súd konštatuje, že sa jednalo o súbor piatich reportáží, ktoré na seba tematicky a obsahovo nadväzovali, pričom boli odvysielané v čase, keď po skončení funkcie žalobcu ako starostu bol do tejto funkcie zvolený nový starosta, ktorý po oboznámení sa so stavom v obci zistil viaceré pochybenia a porušenia právnych predpisov zo strany jeho predchodcu. Reportáže sa zaoberali aj stavom začatých súdnych a správnych konaní s uvedeným súvisiacich a informovali o ich výsledku. Žalovaný teda odvysielanými reportážami prispel k verejnej diskusii o téme verejného záujmu, ktorá bola v tom čase (a aj stále je) aktuálna.

19. Pokiaľ ide o posúdenie otázky AKO boli informácie v inkriminovanej reportáži odvysielané, súd poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami (skutkovými tvrdeniami) a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov dôkazy naopak nepripúšťa, hoci aj tie musia vychádzať z dostatočného faktického základu. Ochrana výrokov majúcich charakter hodnotiacich úsudkov je tak z hľadiska slobody prejavu vo všeobecnosti intenzívnejšia ako v prípade uverejnenia faktov (skutkových tvrdení), ktoré sa môžu ukázať neskôr ako nepravdivé (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, IV. ÚS 302/2010, IV. ÚS 492/2012). Ak má byť kritika (hodnotiaci úsudok) prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi,

formuláciami, spojeniami) znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu/cieľa (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 149/2009 z XX. mája 2010).

20. Čo sa týka žalobcom namietaných výrokov odvysielaných v sporných reportážach, tieto boli formulované jednak v podobe faktov (skutkových tvrdení) a jednak v podobe hodnotiacich úsudkov.

21. Pokiaľ ide o výrok: „Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná prežíva krušné chvíle, dedina má samé dlhy, podľa trestných oznámení bývalému starostovi zrejme nebolo nič P.é.“ súd uvádza, že tento výrok má vo vzťahu k žalobcovi charakter hodnotiaceho úsudku (kritiky). Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že tento výrok zodpovedá kritériám kladeným na prípustnú kritiku. Z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX totiž vyplýva, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre viacero trestných činov, ktorých sa dopustil pri výkone funkcie starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná (za ktoré bol následne aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017). Z výsluchu svedkyne D.ovej tiež vyplynulo, že na žalobcu bolo podaných viacero trestných oznámení za tieto skutky. Výrok pritom odkazuje na trestné oznámenia a používa slovo „zrejme“ v súvislosti s hodnotiacim úsudkom, že žalobcovi „nebolo nič P.é“ Uvedený výrok teda zodpovedá vtedajšiemu štádiu trestného konania (resp. ho neprekračuje), vychádza z pravdivého základu, opiera sa o konkrétne skutočnosti, a je čo do obsahu, formy a miesta primeraný, a to predovšetkým vzhľadom na rozsah a charakter (závažnosť) skutkov, z ktorých bol žaloba obvinený. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že novinárom je umožnené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie. Po zohľadnení všetkých uvedených hľadísk dospel súd k záveru, že namietaný výrok spĺňa požiadavky prípustnej kritiky z hľadiska jej vecnosti, konkrétnosti ako aj primeranosti. Pokiaľ ide o výrok „Pomýlil si verejnú funkciu s vlastným biznisom.“ súd uvádza, že aj v tomto prípade ide o hodnotiaci úsudok, ktorý spĺňa požiadavky prípustnej kritiky. Výrok vychádza z pravdivého základu, keď z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX vyplýva, že žalobca ako starosta obce bol súbežne aj jediným štatutárnym orgánom spoločnosti E. RE.s.r.o., so sídlom M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, IČO: XX.XX.XXXX,, a taktiež podnikal ako podnikateľský subjekt U.n F.ka E. E., miesto podnikania M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná 43, IČO: XXX, čo bolo v rozpore § 13a ods. 1 písm. h zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho mu ako starostovi obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo zákona zanikol mandát starostu obce, keďže ako starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie, teda od 20.12.2006 do 20.01.2007, neurobil relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu. Uvedené vyplýva aj zo správy z vykonanej následnej finančnej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 16.08.2012 a 12.09.2012, z rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, zo správy z vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 30.8.2012 a 5.9.2012. Z posledne označenej správy tiež vyplýva, že žalobca, ktorý vykonával funkciu starostu v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná od 7.12.1990 do 10.10.2011, porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., t. j. uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom a nezdržal sa všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Žalobca najmä využíval svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb. Žalobca ďalej sprostredkoval pre seba, blízku osobu obchodný styk s obcou a s príspevkovou organizáciu zriadenou obcou. Žalobca uzatváral sám ako konateľ, alebo prostredníctvom druhého konateľa, alebo splnomocneného zástupcu, vždy však v mene podnikateľského subjektu E. E., s. r. o. s Obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a príspevkovou organizáciou zriadenou obcou Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.obchodný styk, a to vo veľkom rozsahu a dlhodobo. Čiže uzatváral zmluvné vzťahy sám so sebou ako starosta obce, štatutárny orgán príspevkovej organizácie zriadenej obcou a konateľ, spoločník podnikateľského subjektu. Následne sú v správe uvedené konkrétne prípady takýchto zmluvných vzťahov, ktoré boli v konaní aj preukázané, a to kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2009 a zmluvou o pôžičke zo dňa 18.12.2006. Rovnako z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/122/2013-120 zo dňa 30.01.2014 vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 16.12.2009 o prevode nehnuteľností (pozemkov parcelné č. KNXXXX,/6, D., parcelné č. E- KN XX/X, E-KN XX/X, v katastrálnom území M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, obec M.ý

XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná) bola vyhlásená za absolútne neplatnú z dôvodu, že v danom prípade U.n F.ka st. ako starosta obce uzavrel za Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná predmetnú kúpnu zmluvu, ako predávajúci, o prevode nehnuteľností (vo vlastníctve obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná) do vlastníctva právnickej osoby E. RC. s.r.o., v ktorej bol súčasne konateľom spoločnosti (štatutárnym orgánom) ako aj vlastníkom obchodného podielu (spolu so svojím synom), čo bolo v rozpore s ustanovením § 9a ods. 7 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Uvedený výrok sa teda okrem pravdivého základu opiera aj o konkrétne skutočnosti, a vzhľadom na rozsah uvedenej činnosti žalobcu je aj primeraný. Čo sa týka výroku „Usilovali sme sa o vysvetlenie ako sa mu žije s podozrením zo spáchania viacerých trestných činov.“ súd uvádza, že uvedené skutkové tvrdenie (ohľadne podozrenia z viacerých trestných činov) bolo vzhľadom na vyššie spomenuté upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/ OEK-LM-XXXX, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie z viacerých trestných činov, pravdivé. Pokiaľ ide o výrok „Starosta F.ka bol veľkorysý, obci doprial niekoľko úverov z komerčných bánk bez toho, aby obecné zastupiteľstvo úverové podmienky prerokovalo.“ súd uvádza, že v tomto prípade ide v časti výroku týkajúceho brania úverov bez prerokovania s obecným zastupiteľstvom o skutkové tvrdenie, ktorého pravdivosť bola preukázaná výsluchom svedkov D.ovej, J.íka a Fronka, ktorí túto skutočnosť zhodne potvrdili. Čo sa týka výroku „Bol aj predsedom okresným B., kde v podstate on bol ten ktorý dosadzoval, alebo bol tým orgánom ktorý spoludosadzoval ľudí na daňový úrad a vzniknutá situácia, ktorá je daná v našej obci je aj zásluhou toho, že mal takúto vysokú funkciu okresného predsedu B..“ súd uvádza, že v časti výroku o zastavaní funkcie okresného predsedu B. a dosadzovania, resp. spoludosadzovania ľudí na daňový úrad ide o skutkové tvrdenie, ktorého pravdivosť sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať. Žalovaný síce predložil kandidačnú listinu ĽS-B. pre voľby do NR SR v roku 2006, kde je pod č. 49 uvedený aj žalobca, ale skutočnosť, že žalobca bol okresným predsedom B. žalovaný nepreukázal a už vôbec nepreukázal, že by žalobca dosadzoval, resp. spoludosadzoval ľudí na daňový úrad. Svedkyňa D.ová vypovedala, že od ľudí počula, že žalobca bol okresným predsedom B. a že s požehnaním vedenia inštaloval určitých ľudí na určité miesta, svedok J.ík a X.o tiež vypovedali, že žalobca bol okresným predsedom B., avšak uvedené súd nepovažoval za dostatočný dôkaz o pôsobení žalobcu v tejto funkcii (ktorý to pri svojom výsluchu poprel) a už vôbec nie za dôkaz, že žalobca dosadzoval, resp. spoludosadzoval ľudí na daňový úrad. Vzhľadom na uvedené nebol preukázaný ani pravdivý základ hodnotiaceho úsudku tej časti výroku, ktorá sa týkala situácie v obci ako zásluhy toho, že žalobca mal funkciu okresného predsedu B.. Čo sa týka výroku „Boli sme radí že sa dačo robí, ale čo sa robilo na čierno o tom sme nevedeli. V poslednej dobe čo sa robilo bolo zle. Čo bolo zle? No to už je ich vec čo robili v kancelárii.“ súd uvádza, že v tomto prípade ide o hodnotiaci úsudok v časti týkajúcej sa činnosti vykonávanej „na čierno“ a činnosti vykonávanej „zle“, ktorého pravdivý základ bol preukázaný upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP- XXX/OEK-LM-XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre viacero trestných činov, ktorých sa dopustil pri výkone funkcie starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná (za ktoré bol následne aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017), a pravdivý základ tohto hodnotiaceho úsudku bol preukázaný tiež jednotlivými správami z vykonaných kontrol, v ktorých sa konštatujú mnohé pochybenia a porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu pri výkone funkcie starostu, čo sa konštatuje napokon aj v rozhodnutí obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, ktorým bola žalobcovi za tieto pochybenia uložená pokuta vo výške 3 739,98 eura. Je pritom zrejmé, že výrazom „na čierno“ použitým v predmetnom výroku sa vo všeobecnosti myslí činnosť vykonávaná v rozpore so zákonom. Uvedený výrok sa teda opieral o konkrétne skutočnosti a bol vzhľadom na rozsah a charakter tejto činnosti žalobcu primeraný Pokiaľ ide o výrok „Obec niesla riziká, bral úvery a on cez svoje stavebné firmy bral zisky.“ súd uvádza, v tomto prípade ide o skutkové tvrdenie, ktoré je neurčité a všeobecné, keď nie je zrejmé, aké riziká mala niesť obec a aké zisky mal brať žalobca. Žalovaný tento výrok bližšie neozrejmil a ani nepreukázal jeho pravdivosť. Čo sa týka výroku „Viem dokázať, že nebol porušený hádam len ten zákon, ktorý neexistuje.“ súd uvádza, že v tomto prípade ide o hodnotiaci úsudok, ktorého pravdivý základ vyplýva z jednotlivých správ z vykonaných kontrol obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, v ktorých sa konštatujú mnohé pochybenia a porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu pri výkone funkcie starostu, čo sa konštatuje napokon aj v rozhodnutí obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, ktorým bola žalobcovi za tieto pochybenia uložená pokuta vo výške 3 739,98 eura. Uvedený výrok sa teda opiera o konkrétne skutočnosti, a je primeraný, a to predovšetkým vzhľadom na rozsah a charakter pochybení a porušení právnych predpisov zo strany žalobcu. Z kontextu uvedeného výroku je pritom zrejmé, že sa

týka porušovania zákonov v oblasti činnosti samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy, oblasti nakladania s majetkom obce, financií, účtovníctva a miestnych daní, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa D.ová, ktorá bola autorkou tohto výroku. Aj pri tomto výroku súd zohľadnil, že médiám je umožnené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie. Pokiaľ ide o výrok „Nikto nevedel čo sa za stenami obecného úradu dialo. Informovanosť poslancov bola dá sa povedať nulová. Vystupoval v obci ako samovládca, kde si veci riešil len on sám a myslím si že aj poslancov zneužíval len na všeobecné veci a čo sa týkalo konkrétnych vecí týkajúcich sa majetku si riešil sám. Finančné účtovníctvo sa riadilo zákonmi pána starostu a čo je horšie, mnohé z majetkov obce jednoducho zmizli.“ súd uvádza, že pravdivý základ týchto hodnotiacich úsudkov vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX, v zmysle ktorého žalobca (okrem iného) sfalšoval 2 ks výpisov z uznesenia 3/2008 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 25.06.2008, výpis uznesenia 6/2009 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 09.12.2009 za účelom dosiahnutia vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a získania listu vlastníctva Správou katastra v Liptovskom Mikuláši k nehnuteľnostiam prevádzaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009, ktorú uzatvoril ako osoba vydávajúca sa za starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná so spoločnosťou E. RE.s.r.o., ktorej bol v tom čase konateľom. Teda inými slovami žalobca obišiel poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých súhlas sa vyžadoval na uvedený prevod pozemkov obce, a tým ich neinformoval o tomto prevode. Ďalej pravdivý základ uvedených výrokov vyplýva z rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že žalobca ako starosta obce M.ý kríž previedol na E. RC., s.r.o. pozemky par. č. XXX/X v k. ú. Sv. XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, a spoluvlastnícky podiel 7/20 na p. č. XX/X na LV XXXX, pričom prevod nehnuteľného majetku obce je výhradnou právomocou obecného zastupiteľstva. Pravdivý základ predmetných výrokov vyplýva aj zo správy z vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 30.8.2012 a 5.9.2012, v zmysle ktorej žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., t. j. uprednostnil osobný záujem pred verejný záujmom a nezdržal sa všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Žalobca najmä využíval svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb. Žalobca ďalej sprostredkoval pre seba, blízku osobu obchodný styk s obcou a s príspevkovou organizáciu zriadenou obcou. Žalobca uzatváral sám ako konateľ, alebo prostredníctvom druhého konateľa, alebo splnomocneného zástupcu, vždy však v mene podnikateľského subjektu E. E., s. r. o. s Obcou M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a príspevkovou organizáciou zriadenou obcou Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.obchodný styk a to vo veľkom rozsahu a dlhodobo. Uzatváral zmluvné vzťahy sám so sebou ako starosta obce, štatutárny orgán príspevkovej organizácie zriadenej obcou a konateľ, spoločník podnikateľského subjektu. V správe sú ďalej uvedené konkrétne prípady porušení predpisov o nakladaní s majetkom obce a finančnom hospodárení. To platí aj o správe z vykonanej následnej finančnej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 16.08.2012 a 12.09.2012. Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/122/2013-120 zo dňa 30.01.2014 zase vyplýva, že žalobca v postavení starostu obce v rozpore so zákonom previedol viaceré pozemky obce na spoločnosť E. RE.s. r. o. a následne v postavení štatutárneho orgánu tejto spoločnosti ich previedol na svoju dcéru. Napokon pravdivý základ predmetných výrokov vyplýva aj z výpovede svedkov D.ovej, J.íka a X.a. Z výpovede svedkyne D.ovej vyplynulo, že v evidencii majetku obce boli veľké nedostatky,K.mala v správe majetok ako haly, autá, a pod., pričom po skončení funkcie žalobcu z toho v účtovníctve nič nenašli. Z výpovede svedka X.a, ktorý bol poslancom obecného zastupiteľstva v čase, keď žalobca vykonával funkciu starostu, zase vyplynulo, že úvery brané obcou neboli schvaľované obecným zastupiteľstvom. Sporné výroky sa teda opierajú o konkrétne skutočnosti a vzhľadom na rozsah a charakter uvedenej činnosti žalobcu sú primerané, a to pokiaľ ide o neinformovanie poslancov, vystupovanie žalobcu ako samovládcu, kde si veci týkajúce sa majetku riešil sám, finančného účtovníctva a napokon aj „zmiznutia“ pozemkov. V kontexte všetkých uvedených skutočností súd tieto výroky vyhodnotil ako primerané. Pokiaľ ide o „zmiznutie“ pozemkov, je zrejmé, že sa jednalo o obrazné vyjadrenie, ktoré zodpovedalo tomu, že pozemky vo vlastníctve obce žalobca v postavení starostu obce v rozpore so zákonom previedol na svoju spoločnosť E. RE.s. r. o. a následne v postavení štatutárneho orgánu tejto spoločnosti ich previedol na svoju dcéru. Čo sa týka výroku „Ja si myslím, že nemá obdobu takýto rozsah porušovania zákona jednak čo sa týka rozsahu a jednak časového sledu, že toto sa dialo tu 20 rokov.“ súd uvádza, že pravdivý základ tohto hodnotiaceho úsudku vyplýva z rovnakých dôkazov ako pri výrokoch uvádzaných vyššie, kde sa konštatuje rozsiahle porušovanie právnych predpisov zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o vo výroku uvedené obdobie 20 rokov, súd poukazuje na správu z vykonanej kontroly

dodržiavania ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 30.8.2012 a 5.9.2012, kde sa konštatuje, že zo strany žalobcu došlo počas výkonu funkcie starostu v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, a to až do doby zániku jeho mandátu starostu dňa 10.10.2011 z titulu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, k porušeniu Čl. 5 ods. 1, 2, 7 ústavného zákona, a to tým, že a) počas výkonu funkcie starostu vykonával funkciu štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie zriadenej obcou - Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,C.á prevádzka, ktorá bola zriadená s účinnosťou od 1.12.1992, pričom v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení), je funkcia starostu nezlučiteľná okrem iného aj s funkciou štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený. V zmysle § 13 ods. 1 písm. h zákona o obecnom zriadení zaniká mandát starostu ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu, pričom funkciu štatutárneho orgánu príspevkovej organizácie - Obecný úrad M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná,K.vykonával od 30.12.1992 do 05.09.2006 a od 13.05.2011 až do 30.05.2012. Tiež sa v nej konštatuje, že počas výkonu funkcie starostu podnikal prostredníctvom firmy E. E., s. r. o. so sídlom vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái 43, ktorá vznikla v roku 1995 a v ktorej je menovaný spoločníkom a konateľom odo dňa vzniku až do dňa vykonania kontroly. Z uvedeného teda vyplýva, že k porušeniu zákona zo strany žalobcu došlo už viac ako 20 rokov pred odvysielaním sporných reportáží, pričom k porušovaniu zákona dochádzalo kontinuálne počas celého obdobia výkonu funkcie žalobcu ako starostu. Aj tento hodnotiaci úsudok sa tak opieral o konkrétne skutočnosti a bol vzhľadom na rozsah a charakter protiprávnej činnosti žalobcu primeraný. Pokiaľ ide o výrok „Tam nefungovala kontrola zo strany obecného zastupiteľstva a hlavného kontrolóra, alebo kontrolóra obce.“ súd uvádza, že tento výrok sa netýkal žalobcu, avšak pravdivý základ tohto hodnotiaceho úsudku vyplýva z tých istých dôkazov ako v prípade výrokov „Nikto nevedel čo sa za stenami obecného úradu dialo. Informovanosť poslancov bola dá sa povedať nulová. Vystupoval v obci ako samovládca, kde si veci riešil len on sám a myslím si že aj poslancov zneužíval len na všeobecné veci a čo sa týkalo konkrétnych vecí týkajúcich sa majetku si riešil sám. Finančné účtovníctvo sa riadilo zákonmi pána starostu a čo je horšie, mnohé z majetkov obce jednoducho zmizli.“. Dôkazom toho, že v obci nefungovala kontrola, je napokon aj množstvo pochybení a porušení právnych predpisov zo strany žalobcu. Čo sa týka výroku „Na úrade sa našli audity, no tie sú skôr bezcennými a formálnymi papiermi.“ súd uvádza, že ani tento výrok sa netýka žalobcu, ale je skôr kritikou práce audítora, ktorý vykonával predmetné audity. Pokiaľ ide o výrok „Starosta stratil mandát a nemohol vykonávať funkciu. Zastupiteľstvu to však oznámil až po troch mesiacoch.“ súd uvádza, že pravdivosť tohto skutkového tvrdenia vyplýva z výsluchu svedkov J.íka a D.ovej, pričom skutočnosť, že zánik mandátu žalobca oznámil obecnému zastupiteľstvu až po troch mesiacoch, potvrdil aj samotný žalobca vo svojej výpovedi, keď uviedol, že obecné zastupiteľstvo informoval o uvedenom v mesiaci október alebo november 2011. K zániku mandátu starostu žalobcu pritom došlo právoplatnosťou rozsudku Okresného sudu Ružomberok sp. zn. 1T/184/2009 zo dňa 22.9.2010, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2011. K výroku „Stane sa M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná učebnicou podvodov v samospráve?“ súd uvádza, že tento výrok mal charakter hodnotiaceho úsudku, pričom bol formulovaný obrazne a vo forme otázky. Vychádzal z množstva protiprávnych konaní, z ktorých bol žalobca v tom čase obvinený (ako to vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM- XXXX, medzi ktorými bol aj trestný či podvodu) a z ktorých bol napokon aj právoplatne uznaný za vinného a potrestaný (ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017). Uvedený hodnotiaci úsudok teda vychádzal z pravdivého základu, opieral sa o konkrétne skutočnosti a vzhľadom na rozsah a charakter protiprávnej činnosti žalobcu bol primeraný. K výroku „Z viac ako desiatky trestných oznámení zatiaľ ani jedno neskončilo žalobou.“ súd uvádza, že tento výrok mal zmiešaný charakter skutkového tvrdenia a zároveň hodnotiaceho úsudku. Vyznieval skôr ako kritika orgánov činných v trestnom konaní, že napriek viacerým trestným oznámeniam stále nebola podaná proti žalobcovi obžaloba (redaktorkou nesprávne použitý výraz žaloba nemal na pravdivý základ tohto výroku žiaden vplyv, keďže v tom čase skutočne nebola proti žalobcovi za trestné činy, z ktorých bol obvinený, podaná ešte obžaloba na súd). Tento výrok sa teda netýkal priamo žalobcu a hoci nebol celkom presný, vzhľadom na množstvo trestných činov, z ktorých bol žalobca v tom čase obvinený (ako to vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK- LM-XXXX), jeho základ možno považovať za pravdivý. Žalobca totiž v tom čase čelil obvineniam z viacerých trestných činov, a preto skutočnosť, či boli na neho podané viaceré trestné oznámenia za tieto trestné činy, resp. koľko presne ich bolo, nebola z tohto pohľadu podstatná. Podstata výroku

totiž smerovala k tomu, že na žalobcu v tom čase ešte nebola podaná obžaloba na súd (čo bola pravda). Súd pri tomto výroku zohľadnil skutočnosť, že médiám je umožnené používať určitú mieru nepresnosti a preháňania. Výrok „Zametie sa tento prípad pod koberec?“ mal charakter hodnotiaceho úsudku, pričom bol formulovaný obrazne a vo forme otázky. Nadväzoval na predošlý výrok a redaktorka v ňom vyslovila obavu, či vzhľadom na skutočnosť, že napriek množstvu závažných trestných činov, z ktorých bol žalobca obvinený a stále nebola proti nemu podaná obžaloba na súd (a teda súd sa ešte nezačal zaoberať otázkou jeho viny a potrestania), nedôjde k tomu, že sa tak ani nestane. Tento výrok sa rovnako netýka priamo žalobcu, ale skôr orgánov činných v trestnom konaní a redaktorka ním vyslovila obavu z toho, či si tieto orgány budú riadne plniť svoje povinnosti v zmysle zákona. Čo sa týka výroku „Mýlil si totiž svoju starostovskú zodpovednosť s vlastnými podnikateľskými ambíciami.“ súd poukazuje na odôvodnenie uvedené pri výroku „Pomýlil si verejnú funkciu s vlastným biznisom.“, ktorý súd vyhodnotil ako spĺňajúci požiadavky prípustnej kritiky, keďže tento výrok má rovnaký charakter a význam. K výroku „Na hlavy obyvateľov M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa sa teraz sypú pokuty a finančné dôsledky samovládnutia bývalého starostu U.na F.ku. Úrad musel vyplatiť viac ako 250 € nedoplatok a viac ako 300 € pokutu. A ktovie ako dopadne keď Daňový úrad nakoniec ozrejmí, čiK.v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná bola príspevkovou organizáciou, alebo podnikateľským subjektom, kde viac ako 20 rokov prevádzka podnikala ale DPH neplatila.“ súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané vyplatenie nedoplatku 250 eur a pokuty 300 eur zo strany „Úradu“. Tento výrok majúci charakter skutkového tvrdenia preto nebol pravdivý. Tým nebol pravdivý ani skutkový základ časti výroku týkajúci sa sypania pokút a finančných dôsledkov na hlavy obyvateľov M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa. Z bezprostredného prepojenia a kontextu prvých dvoch viet tohto výroku je pritom zrejmé, že finančné dôsledky sa týkali nedoplatku 250 eur a pokuty 300 eur. Výrok v časti týkajúcej saC.ej prevádzky bol formulovaný polemicky a vo forme otázky, pričom sa netýkal priamo žalobcu. Pokiaľ ide o výrok „Starosta F.ka aj keď pre obec čo-to vybavil, si robil čo chcel. Na Slovensku nie je jediný a o morálnu, právnu a ekonomickú analýzu takéhoto samovládnutia sa môžeme len pokúšať.“ tento mal charakter hodnotiaceho úsudku, ktorého pravdivý základ vyplýva zo všetkých správ z vykonaných kontrol, kde sa konštatuje rozsiahle porušovanie právnych predpisov zo strany žalobcu pri výkone funkcie starostu, ako aj z rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, ktorým bola žalobcovi za tieto porušenia uložená pokuta vo výške 3 739,98 eura. Pravdivý základ tohto výroku vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/122/2013-120 zo dňa 30.01.2014, v zmysle ktorého žalobca v postavení starostu obce v rozpore so zákonom previedol viaceré pozemky obce na spoločnosť E. RE.s. r. o. a následne v postavení štatutárneho orgánu tejto spoločnosti ich previedol na svoju dcéru. Pravdivý základ tohto výroku bol napokon dodatočne potvrdený aj rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z rozsiahleho protiprávneho konania. Tento hodnotiaci úsudok sa teda opieral o konkrétne skutočnosti a vzhľadom na charakter a rozsah protiprávneho konania žalobcu bol primeraný. Výrok v časti, že žalobca čo-to pre obec vybavil, nebol difamačný. Výrok „Ľudia v dedine nás upozorňovali, že F.ka mal dobré vzťahy nielen na daňovom úrade, ale aj medzi vtedajšou politickou špičkou a na prokuratúre. O zametenie káuz pod koberec na Slovensku nie je núdza. Bude to tak aj vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái?“ mal charakter hodnotiaceho úsudku, ktorého pravdivý základ sa žalovanému nepodarilo preukázať, keďže nepreukázal, že by mal žalobca dobré vzťahy na daňovom úrade, medzi vtedajšou politickou špičkou a na prokuratúre. Zo vzájomného prepojenia a kontextu tejto vety a zvyšných dvoch viet je pritom zrejmé, že „zametenie káuz pod koberec“ (vo význame, aby sa nimi príslušné orgány nezaoberali a voči žalobcovi nebola vyvodená zodpovednosť) má byť práve dôsledkom dobrých vzťahov žalobcu na uvedených orgánoch. Výrok „M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná môže slúžiť ako učebnica pre vysoké školy ako podnikať v rozpore so všetkým, s celým právnym systémom a nebyť postihnuteľný.“ je hodnotiacim úsudkom, ktorého pravdivý základ v časti týkajúcej sa nepostihnuteľnosti žalobcu nebol v konaní preukázaný, keďže žalobca bol rozhodnutím obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012 „postihnutý“, keď mu bola za jeho pochybenia a porušenia právnych predpisov uložená pokuta vo výške 3 739,98 eura. Následne bol aj obvinený za viaceré trestné činy (ako to vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX), čo rovnako nedáva základ pre konštatovanie o jeho nepostihnuteľnosti. K výroku „Zhruba pred rokom sme odvysielali reportáž o starostovi M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é. Po dvoch rokoch od podania prvých podnetom však zdá sa že nie je nič P.é ani niektorým orgánom činným v trestnom konaní.“ súd uvádza, že tento výrok v časti prvej vety má vo vzťahu k žalobcovi charakter hodnotiaceho úsudku, pričom vychádza z pravdivého základu (ako to už súd uvádzal vyššie pri prvom posudzovanom výroku,

keď poukázal na upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/ OEK-LM-XXXX, ako aj na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017). Súd tiež poukazuje na všetky vyššie spomenuté dôkazy, z ktorých vyplýva rozsiahle porušovanie zákonov žalobcom pri výkone funkcie starostu (správy z vykonaných kontrol, rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/122/2013-120 zo dňa 30.01.2014, výsluchy svedkov). Uvedený výrok sa teda opiera o konkrétne skutočnosti a je vzhľadom na rozsah a charakter protiprávneho konania žalobcu primeraný. Opätovne súd poukazuje na to, že médiám je umožnené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie. V časti druhej vety predmetného výroku sa kritika netýkala žalobcu ale orgánov činných v trestnom konaní. Čo sa týka výroku „Viem to dokázať že nebol porušený len ten zákon, ktorý neexistuje.“ súd poukazuje na odôvodnenie uvedené pri rovnakom výroku vyššie, pri ktorom súd konštatoval splnenie náležitostí prípustnej kritiky z hľadiska jej vecnosti, konkrétnosti a primeranosti. Výrok „Starosta F.ka podpisoval zmluvy sám zo sebou, teda ako starosta obce s vlastnou firmou, ktorej dával zarobiť. Pritom neplatil dane. To naozaj 20 rokov nikomu neprekážalo?“ má v časti týkajúcej sa podpisovania zmlúv charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť bola preukázaná jednotlivými správami z vykonaných kontrol, rozhodnutím obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX a následne aj rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016, kde sa uvedené skutočnosti konštatujú. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie ohľadne neplatenia daní, pravdivosť tohto výroku sa žalovanému nepodarilo preukázať, keď zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobca neplatil dane. Z uvedeného konania nebol žalobca obvinený, ani uznaný za vinného a potrestaný. Pokiaľ ide o časový údaj 20 rokov súd poukazuje (rovnako ako to už súd uvádzal vyššie pri obdobnom výroku týkajúcom sa časového obdobia 20 rokov) na správu z vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 30.8.2012 a 5.9.2012, kde sa okrem iného konštatuje, že zo strany žalobcu došlo počas výkonu funkcie starostu v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, a to až do doby zániku jeho mandátu starostu dňa 10.10.2011, k porušeniu Čl. 5 ods. 1, 2, 7 ústavného zákona, a to tým, že počas výkonu funkcie starostu podnikal prostredníctvom firmy E. E., s. r. o. so sídlom vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái 43, ktorá vznikla v roku 1995 a v ktorej je menovaný spoločníkom a konateľom odo dňa vzniku až do dňa vykonania kontroly. Z uvedeného teda vyplýva, že k porušeniu zákona zo strany žalobcu v súvislosti s kumuláciou funkcie starostu a funkcie konateľa a spoločníka firmy E. E., s. r. o., prostredníctvom ktorej podnikal, došlo už viac ako 20 rokov pred odvysielaním sporných reportáží, pričom k porušovaniu zákona dochádzalo kontinuálne počas celého obdobia výkonu funkcie žalobcu ako starostu. Pravdivosť výroku „Zastupiteľstvo údajne o ničom nevedelo, ani o predajoch obecných pozemkov. Vlastníkom niektorých sa stala jeho dcéra..“ majúceho charakter skutkového tvrdenia vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX, v zmysle ktorého žalobca sfalšoval 2 ks výpisov z uznesenia 3/2008 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 25.06.2008, výpis z uznesenia 6/2009 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 09.12.2009 za účelom dosiahnutia vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a získania listu vlastníctva Správou katastra v Liptovskom Mikuláši k nehnuteľnostiam prevádzaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2009, ktorú uzatvoril ako osoba vydávajúca sa za starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná so spoločnosťou E. RE.s.r.o., ktorej bol v tom čase konateľom. Teda inými slovami žalobca obišiel poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých súhlas sa vyžadoval na uvedený prevod pozemkov obce, a tým ich neinformoval o tomto prevode. Ďalej pravdivosť predmetného výroku vyplýva z rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že žalobca ako starosta obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná previedol na E. RC., s.r.o. pozemky par. č. XXX/X v k. ú. Sv. XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná, a spoluvlastnícky podiel 7/20 na p. č. XX/X na LV XXXX, pričom prevod nehnuteľného majetku obce je výhradnou právomocou obecného zastupiteľstva. Pravdivosť uvedeného výroku vyplýva aj z jednotlivých správ z vykonanej kontroly obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná Napokon pravdivosť tohto výroku vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/122/2013-120 zo dňa 30.01.2014, kde sa konštatuje, že žalobca v postavení starostu obce v rozpore so zákonom previedol viaceré pozemky obce na spoločnosť E. RE.s. r. o. a následne v postavení štatutárneho orgánu tejto spoločnosti ich previedol na svoju dcéru. Výrok „No bývalý dlhoročný okresný funkcionár si dodnes myslí, že si mohol dovoliť všetko.“ má charakter hodnotiaceho úsudku, ktorého pravdivý základ vyplýva v podstate zo všetkých dôkazov predložených žalovaným, kde sa konštatuje rozsiahle porušovanie zákonov žalobcom

pri výkone funkcie starostu, pričom vzhľadom na rozsah tejto protiprávnej činnosti a časové obdobie, v ktorom k tomu dochádzalo, bol tento výrok primeraný. Výrok sa tiež opieral o konkrétne skutočnosti. Výrok „Bývalý starosta M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa U.n F.ka totiž používal úvery aj pre vlastnú firmu. Úroky však dnes platí obec.“ má charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť sa žalovanému nepodarilo preukázať, keď nepreukázal, že by úvery, z ktorých platí úroky obec, žalobca použil pre vlastnú firmu. Tento výrok je navyše neurčitý a nie je z neho zrejmé, čo sa ním myslelo, o aké používanie úverov pre vlastnú firmu žalobcu sa jednalo. Výrok „Čo sa neviem však zmieriť, súvisí to s pripravovanými voľbami komunálnymi, to je to, že môže byt' volený predstaviteľ samosprávy, ktorý nie je bezúhonný.“ má charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť bola preukázaná rozsudkom Okresného sudu Ružomberok sp. zn. 1T/184/2009 zo dňa 22.9.2010 právoplatným dňa 30.06.2011, v zmysle ktorého bol žalobca uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest. Rovnako trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/25/2012 zo dňa 22.03.2012 bol žalobca uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest. Žalobca teda nebol bezúhonný. Pokiaľ ide o výrok „Ako ma nazvali, ja som spreneveril, ale ja som aj vybuduval, ja som aj vybuduval, viete? Tak aby ste vedeli. Či školstvo, či kadečo. Nuž, budovalo sa ľahko, keď vlastnej prevádzke poskytol 30 ročný bezplatný prenájom s odkúpením po jeho skončení za korunu. O tomto prípade mal rozhodnúť okresný súd už koncom júla.“ súd uvádza, že v časti týkajúcej sa poskytnutia 30 ročného bezplatného prenájmu s odkúpením za korunu mal výrok charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť sa žalovanému nepodarilo preukázať, keď zo žiadneho dôkazu táto skutočnosť nevyplýva. Čo sa týka výroku „XX.XX.XXXX,? Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná kvôli starostovi, ktorému nebolo nič P.é, má problémy. Pomôže K.a prokuratúra?“ súd poukazuje na odôvodenie výroku „Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná prežíva krušné chvíle, dedina má samé dlhy, podľa trestných oznámení bývalému starostovi zrejme nebolo nič P.é. Spomeniete si na príbeh starostu M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é.“, keďže tento výrok má vo vzťahu k žalobcovi rovnaký charakter a význam. Súd pritom konštatoval splnenie predpokladov prípustnosti tohto hodnotiaceho úsudku z hľadiska jeho vecnosti, konkrétnosti a primeranosti. Nadväzujúci výrok „Podvody s pozemkami, neplatenie daní, podnikanie s obecným podnikom a tak ďalej a tak ďalej.“ ako príklady protiprávneho konania žalobcu, má charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX, v zmysle ktorého bol žalobca z týchto protiprávnych konaní obvinený a neskôr aj uznaný za vinného a potrestaný (rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017 ). Ďalej pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia vyplýva z jednotlivých správ z vykonaných kontrol a z rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná zo dňa 19.11.2012, kde sa uvedené skutočnosti konštatujú. Žalovanému sa však nepodarilo preukázať pravdivosť tvrdenia týkajúceho sa neplatenia daní zo strany žalobcu, ako to už súd uviedol vyššie. Výrok „Len doteraz priame vyčísliteľné škody obci dosahujú viac ako 200 000 €. Starosta zatiaľ obišiel s 10 000 pokutou a nikto mu ani len nezakázal prevod majetku na iné osoby. U.n F.ka pre obec vystavil faktúry ako náklady svojej firmy E. RE.napríklad pri nezrealizovaných stavebných prácach, čím obci spôsobil takmer 50 000 škodu. Pozemky, viac ako desiatky tisíc eur.“ má charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX, kde sa pri jednotlivých protiprávnych konaniach, z ktorých bol žalobca obvinený, konštatuje aj spôsobenie škody v konkrétnej výške, rovnako ako v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017, z ktorého okrem toho vyplýva aj tá skutočnosť, že žalobcovi bol uložený (okrem iného) peňažný trest 10 000 eur. V časti výroku, že žalobcovi nikto nezakázal prevod majetku, sa žalovanému nepodarilo preukázať pravdivosť tohto skutkového tvrdenia, keď žalobca v tejto súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v právnej veci Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná proti U.novi F.kovi o vydanie bezdôvodného obohatenia vedené pod sp. zn. 10C/347/2012, v ktorom súd vydal predbežné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil zdržať sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladania s 21 nehnuteľnosťami vrátane jeho vlastného rodinného domu. Výrok „Na okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši 28. apríla bola podpísaná dohoda o vine a treste. Nie je potrestanie tak trochu zametenie pod koberec?“ má v prvej vete charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť nebola v konaní sporná, pričom v druhej vete má charakter hodnotiaceho úsudku vo forme otázky, ktorý sa netýka žalobcu, ale orgánov činných v trestnom konaní, ktoré jediné (konkrétne prokurátor) majú právo takúto dohodu s obvineným uzavrieť. Pokiaľ ide o výrok „Zápisnice a uznesenia k

predaju a prenájmu si veľa krát vygeneroval sám.“ súd uvádza, že tento výrok má charakter skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť vyplýva z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP-XXX/OEK-LM-XXXX, v zmysle ktorého (okrem iného) žalobca dňa 16.12.2009 ako osoba vydávajúca sa za starostu obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou E. RE.s.r.o., ktorej bol v tom čase konateľom o predaji nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu 34.123,85 eura a následne v presne nezistenej dobe za účelom dosiahnutia vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva a získania listu vlastníctva Správou katastra v Liptovskom Mikuláši k týmto nehnuteľnostiam pre spoločnosť v ktorej bol konateľom, sfalšoval 2 ks výpisov z uznesenia 3/2008 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 25.06.2008, výpis z uznesenia 6/2009 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 09.12.2009, čím dosiahol zavkladovanie nového vlastníka a spoluvlastníka. Za uvedené konanie bol následne rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 uznaný za vinného zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona.

22. Súd v súhrnne k vyššie uvedeným výrokom, pri ktorých súd poukazoval na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 uvádza, že hoci bol tento rozsudok vyhlásený až po odvysielaní sporných reportáží, výroky uverejnené v reportážach ohľadne protiprávneho konania žalobcu vychádzali z upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 06.02.2013, ČVS: ORP- XXX/OEK-LM-XXXX, v zmysle ktorého bol žalobca obvinený z tohto protiprávneho konania, pričom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016 došlo len k potvrdeniu toho, že žalobca sa týchto skutkov dopustil, bola konštatovaná jeho vina z týchto skutkov kvalifikovaných ako konkrétne trestné činy a bol mu za ne uložený trest. Podstatnou skutočnosťou v tejto súvislosti bolo, že žalobca sa k spáchaniu týchto skutkov priznal (čo sa konštatuje v odôvodnení rozsudku), pričom samotnému rozsudku predchádzala dohoda o vine a treste, predpokladom uzavretia ktorej je rovnako priznanie sa k spáchaniu skutkov. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/117/2016 zo dňa 01.06.2017, tento sa netýkal výroku o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.06.2016, ale iba výroku o treste, čo nebolo vzhľadom na namietané výroky v reportážach podstatné. Namietané výroky sa pritom týkali iba skutkov (skutkového konania) žalobcu, a nie konkrétnych trestných činov, teda právnej kvalifikácie týchto skutkov a konštatovaniu viny žalobcu z týchto trestných činov, čo prináleží iba súdu. Žalovaný teda v reportážach nekonštatoval vinu žalobcu z jednotlivých trestných činov, preto z jeho strany nedošlo k porušeniu princípu prezumpcie neviny žalobcu. Súd poukazuje tiež na to, že pri jednotlivých výrokoch súd zohľadnil, že médiám je umožnené používať určitú mieru nepresnosti, preháňania a provokácie, pričom nezistil, že by prípustná miera tejto nepresnosti, preháňania a provokácie, bola v konkrétnych prípadoch (kde súd na to poukazoval) zo strany žalovaného prekročená.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pri súčasnom zohľadnení všetkých relevantných okolností (uvedených v bodoch 9 až 22) na oboch stranách sporu a ich dôslednom vyhodnotení, dospel súd k záveru, že odvysielaním výrokov: „Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná prežíva krušné chvíle, dedina má samé dlhy, podľa trestných oznámení bývalému starostovi zrejme nebolo nič P.é. Pomýlil si verejnú funkciu s vlastným biznisom. Usilovali sme sa o vysvetlenie ako sa mu žije s podozrením zo spáchania viacerých trestných činov. Starosta F.ka bol veľkorysý, obci doprial niekoľko úverov z komerčných bánk bez toho, aby obecné zastupiteľstvo úverové podmienky prorokovalo. Boli sme radí že sa dačo robí, ale čo sa robilo na čierno o tom sme nevedeli. V poslednej dobe čo sa robilo bolo zle. Čo bolo zle? No to už je ich vec čo robili v kancelárii. Viem dokázať, že nebol porušený hádam len ten zákon, ktorý neexistuje. Nikto nevedel čo sa za stenami obecného úradu dialo. Informovanosť poslancov bola dá sa povedať nulová. Vystupoval v obci ako samovládca, kde si veci riešil len on sám a myslím si že aj poslancov zneužíval len na všeobecné veci a čo sa týkalo konkrétnych vecí týkajúcich sa majetku si riešil sám. Finančné účtovníctvo sa riadilo zákonmi pána starostu a čo je horšie, mnohé z majetkov obce jednoducho zmizli. Ja si myslím, že nemá obdobu takýto rozsah porušovania zákona jednak čo sa týka rozsahu a jednak časového sledu, že toto sa dialo tu 20 rokov. Tam nefungovala kontrola zo strany obecného zastupiteľstva a hlavného kontrolóra, alebo kontrolóra obce. Na úrade sa našli audity, no tie sú skôr bezcennými a formálnymi papiermi. Starosta stratil mandát a nemohol vykonávať funkciu. Zastupiteľstvu to však oznámil až po troch mesiacoch. Stane sa M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná učebnicou podvodov v samospráve? Z viac ako desiatky trestných oznámení zatiaľ ani jedno neskončilo žalobou. Zametie sa tento prípad pod koberec? Mýlil si totiž svoju starostovskú zodpovednosť s vlastnými podnikateľskými ambíciami. A ktovie ako dopadne keď

Daňový úrad nakoniec ozrejmí, čiK.v obci M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná bola príspevkovou organizáciou, alebo podnikateľským subjektom, kde viac ako 20 rokov prevádzka podnikala ale DPH neplatila. Starosta F.ka aj keď pre obec čo-to vybavil, si robil čo chcel. Na Slovensku nie je jediný a o morálnu, právnu a ekonomickú analýzu takéhoto samovládnutia sa môžeme len pokúšať. Zhruba pred rokom sme odvysielali reportáž o starostovi M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é. Po dvoch rokoch od podania prvých podnetom však zdá sa že nie je nič P.é ani niektorým orgánom činným v trestnom konaní. Viem to dokázať že nebol porušený len ten zákon, ktorý neexistuje. Starosta F.ka podpisoval zmluvy sám zo sebou, teda ako starosta obce s vlastnou firmou, ktorej dával zarobiť. To naozaj 20 rokov nikomu neprekážalo? Zastupiteľstvo údajne o ničom nevedelo, ani o predajoch obecných pozemkov. Vlastníkom niektorých sa stala jeho dcéra. No bývalý dlhoročný okresný funkcionár si dodnes myslí, že si mohol dovoliť všetko. Čo sa neviem však zmieriť, súvisí to s pripravovanými voľbami komunálnymi, to je to, že môže byt' volený predstaviteľ samosprávy, ktorý nie je bezúhonný. Ako ma nazvali, ja som spreneveril, ale ja som aj vybuduval, ja som aj vybuduval, viete? Tak aby ste vedeli. Či školstvo, či kadečo. XX.XX.XXXX,? Obec M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná kvôli starostovi, ktorému nebolo nič P.é, má problémy. Pomôže K.a prokuratúra? Spomeniete si na príbeh starostu M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa, ktorému naozaj nebolo nič P.é. Podvody s pozemkami, podnikanie s obecným podnikom a tak ďalej a tak ďalej. Len doteraz priame vyčísliteľné škody obci dosahujú viac ako 200 000 €. Starosta zatiaľ obišiel s 10 000 pokutou. U.n F.ka pre obec vystavil faktúry ako náklady svojej firmy E. RE.napríklad pri nezrealizovaných stavebných prácach, čím obci spôsobil takmer 50 000 škodu. Pozemky, viac ako desiatky tisíc eur. Na okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši 28. apríla bola podpísaná dohoda o vine a treste. Nie je potrestanie tak trochu zametenie pod koberec? Zápisnice a uznesenia k predaju a prenájmu si veľa krát vygeneroval sám.“ v rámci reportáží XX.XX.XXXX“, vysielanej dňa 12.09.2013,XX.XX.XXXX,vysielanej dňa 06.02.2014,XX.XX.XXXX,vysielanej dňa 02.10.2014, XX.XX.XXXX,? vysielanej dňa 30.04.2015 a F., spol. s.r.o. vysielanej dňa 04.04.2016 v relácii E. na programovej službe Jednotka nedošlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keďže tieto výroky boli pravdivé (niektoré sa ani netýkali žalobcu), resp. vychádzali z pravdivého skutkového základu, opierali sa o konkrétne skutočnosti a boli primerané sledovanému cieľu. Spĺňali tak náležitosti prípustnej kritiky, resp. predpoklady pre kvalifikovanie skutkového tvrdenia ako pravdivého. To však už neplatí o výrokoch „Bol aj predsedom okresným B., kde v podstate on bol ten ktorý dosadzoval, alebo bol tým orgánom ktorý spoludosadzoval ľudí na daňový úrad a vzniknutá situácia, ktorá je daná v našej obci je aj zásluhou toho, že mal takúto vysokú funkciu okresného predsedu B.. Obec niesla riziká, bral úvery a on cez svoje stavebné firmy bral zisky. Na hlavy obyvateľov M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa sa teraz sypú pokuty a finančné dôsledky samovládnutia bývalého starostu U.na F.ku. Úrad musel vyplatiť viac ako 250 € nedoplatok a viac ako 300 € pokutu. Ľudia v dedine nás upozorňovali, že F.ka mal dobré vzťahy nielen na daňovom úrade, ale aj medzi vtedajšou politickou špičkou a na prokuratúre. O zametenie káuz pod koberec na Slovensku nie je núdza. Bude to tak aj vo M.om XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanái? M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná môže slúžiť ako učebnica pre vysoké školy ako podnikať v rozpore so všetkým, s celým právnym systémom a nebyť postihnuteľný. Pritom neplatil dane. Bývalý starosta M.ého XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielanáa U.n F.ka totiž používal úvery aj pre vlastnú firmu. Úroky však dnes platí obec. Nuž, budovalo sa ľahko, keď vlastnej prevádzke poskytol 30 ročný bezplatný prenájom s odkúpením po jeho skončení za korunu. O tomto prípade mal rozhodnúť okresný súd už koncom júla. Nikto mu ani len nezakázal prevod majetku na iné osoby.“, ktoré neboli pravdivé, resp. nevychádzali z pravdivého skutkového základu, nevychádzali z konkrétnych skutočností a neboli primerané. Keďže tieto výroky už zo svojej povahy, ako aj z celkového kontextu odvysielaných reportáží, boli difamačné, boli tak objektívne spôsobilé vyvolať ujmu na osobnostných právach žalobcu, čím bola daná zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv žalobcu.

24. Navyše, k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo aj tým, že žalovaný vyhotovil a uverejnil v rámci reportáží obrazový a zvukový záznam zachytávajúci podobu a zvukový prejav (hlas) žalobcu, napriek tomu, že žalobca s tým vyslovil svoj nesúhlas (ako to vyplýva z reportáže zo dňa 02.10.2014). V danom prípade sa pritom nejednalo o žiadnu z výnimiek uvedených v § 12 ods. 2 a 3 O.z., kedy sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje. Žalovaný ani neargumentoval uvedenými výnimkami, uviedol len toľko, že záznamy boli vyhotovené z dôvodu, aby redaktorka vedela preukázať, že žalobcovi poskytla možnosť vyjadriť sa. K tomu súd uvádza, že na tento účel mohla redaktorka žalovaného použiť iný dôkaz (napr. list alebo mail, v ktorom by žalobcu vyzvala na vyjadrenie sa k sporným skutočnostiam), pričom ak chcela redaktorka žalovaného takýmto spôsobom preukázať, že dala žalobcovi možnosť vyjadriť sa, nemal žalovaný uvedenú časť reportáže uverejniť. V zmysle § 12 ods. 1 O.z. sa pritom obrazové a zvukové

záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy nesmú bez súhlasu dotknutej osoby nielen uverejniť, ale ani len vyhotoviť. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca v čase odvysielania napadnutých reportáži nepožíval vážnosť a česť, keďže bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, a to trestným rozkazom Okresného sudu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/25/2012 zo dňa 22.03.2012. Súd zastáva názor, že aj osoba právoplatne odsúdená za trestný čin má vážnosť a česť, do ktorej je možné neoprávnene zasiahnuť, čo sa v uvedenom prípade aj stalo.

25. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby sa odstránili následky neoprávnených zásahov, a/alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie.

26. Žalobca sa žalobou domáhal primeraného zadosťučinenia za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti vo forme určovacieho výroku, že žalovaný klamlivými, neprimerane expresívnymi a neopodstatnenými tvrdeniami nemajúcimi pravdivý a primeraný skutkový základ, ktoré prezentoval v sporných reportážach, neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobcu. K tomuto výroku súd uvádza, že nakoľko žalobca v petite žaloby nešpecifikoval, ktorými konkrétnymi klamlivými, neprimerane expresívnymi a neopodstatnenými tvrdeniami nemajúcimi pravdivý a primeraný skutkový základ, žalobca zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti, pričom v konaní bolo preukázané, že nie všetky namietané výroky, ktoré žalobca označil v odôvodnení žaloby, boli klamlivé, neprimerane expresívne a neopodstatnené, nemajúce pravdivý a primeraný skutkový základ (naopak, v konaní bolo preukázané, že drvivá väčšina výrokov tieto znaky nenapĺňala), súd nemal inú možnosť ako žalobu v tejto časti (v tomto výroku) v celom rozsahu zamietnuť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcu vyzval na špecifikáciu petitu ohľadne týchto výrokov (na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017), pričom ho upozornil, že v prvom petite žaloby tieto výroky nešpecifikuje (na pojednávaní konanom dňa 05.04.2018).

27. Žalobca sa žalobou domáhal primeraného zadosťučinenia za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti aj vo forme ospravedlnenia. Konkrétne sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odvysielať v troch po sebe nasledujúcich vysielaniach programu E. vysielaných v rovnakom vysielacom čase a na programovej službe ako boli vysielané výrokom uvedené, nasledovný text ospravedlnenia: „Rozhlas a televízia Slovenska odvysielala v programe E. sériu štyroch reportáží týkajúcich sa obce M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná a jej bývalého starostu U.na F.ku. V týchto reportážach uviedla o U.novi F.kovi nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o tom, že neplatil dane, že si robil čo chcel a nebolo mu nič P.é, že bol samovládcom, že uzatváral za obec úverové zmluvy, z ktorých sám čerpal prostriedky, že o závažných skutočnostiach neinformoval obecné zastupiteľstvo, že v obci nefungovala kontrola, že z pozície okresného predsedu B. dosadzoval ľudí na daňový úrad a že v spolupráci s nimi ovplyvňoval a stále ovplyvňuje proces daňovej kontroly, že ovplyvňuje proces vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, že porušoval 20 rokov beztrestne právny poriadok SR, že spôsobil obci škodu viac ako 200 000 EUR. Odvysielané tvrdenia týkajúce sa U.na F.ku neboli založené na pravdivom základe, boli nenáležité znevažujúce, neodôvodnene ho osočovali, poškodzovali jeho dobré meno a tým zasiahli do jeho osobnostných práv. Rozhlas a televízia Slovenska sa U.novi F.kovi za svoje konanie verejne ospravedlňuje.“ s tým, že tento text je žalovaný povinný ponechať na obrazovke po dobu piatich minút pri každom jeho vysielaní a zároveň ho zrozumiteľne prečítať a to bez iného sprievodného slova, či hudby. V prípade, že žalovaný program E. vysielať nebude, alebo ho bude vysielať za iných podmienok ako boli vo výrokovej časti uvedené programy, je povinný tento oznam odvysielať vždy v troch po sebe nasledujúcich štvrtkoch počnúc prvým po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, na programovej službe Jednotka a to medzi 22.00 a 22.30 hod. a za rovnakých podmienok ako je uvedené v predchádzajúcej vete. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť toto vysielanie umiestniť na svojom webovom sídle v rovnakej sekcii, ako zverejňuje výrokom uvedené reportáže. K tejto časti žalovaného nároku súd uvádza, že žalobe vyhovel pokiaľ ide o ospravedlnenie za výroky „že neplatil dane, že uzatváral za obec úverové zmluvy, z ktorých sám čerpal prostriedky, že z pozície okresného predsedu B. dosadzoval ľudí na daňový úrad a že v spolupráci s nimi ovplyvňoval a stále ovplyvňuje proces daňovej kontroly, že ovplyvňuje proces vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, že porušoval beztrestne právny poriadok SR.“, kde súd zistil zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Pokiaľ ide o ospravedlnenie za zvyšné výroky „že si robil čo chcel a nebolo mu nič

P.é, že bol samovládcom, že o závažných skutočnostiach neinformoval obecné zastupiteľstvo, že v obci nefungovala kontrola, že spôsobil obci škodu viac ako 200 000 EUR.“, v tejto časti súd žalobe nevyhovel, keďže v prípade týchto výrokov súd nezistil, že by nimi došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Osobitne k výroku „že porušoval 20 rokov beztrestne právny poriadok SR“ súd uvádza, že takýto výrok v reportážach neodznel, ale odznel výrok „M.ý XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,vysielaná môže slúžiť ako učebnica pre vysoké školy ako podnikať v rozpore so všetkým, s celým právnym systémom a nebyť postihnuteľný.“. Tento výrok teda neobsahoval žiadne časové obdobie porušovania právneho poriadku žalobcom v súvislosti s jeho „nepostihnuteľnosťou“ resp. „beztrestnosťou“, preto súd vyhovel žalobe v časti ospravedlnenia za výrok „že porušoval beztrestne právny poriadok SR“ bez uvedenia časového obdobia 20 rokov. K možnosti súdu upraviť znenie navrhnutého ospravedlnenia tak, aby zodpovedalo preukázanému závadnému konaniu a zmyslu inštitútu ospravedlnenia súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 4669/2010 zo dňa 28.08.2012, v ktorom najvyšší súd pripustil možnosť za uvedeným účelom určité slovné spojenie alebo celú vetu z textu ospravedlnenia vypustiť, či znenie ospravedlnenia skonkretizovať. Súd ďalej nevyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal odvysielania ospravedlnenia v troch po sebe nasledujúcich vysielaniach programu E. (ale iba jednorazovo, v rámci jednej relácie), nakoľko túto požiadavku považoval vzhľadom na rozsah výrokov, ktorými došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu vo vzťahu k rozsahu výrokov, kde súd nezistil zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, za neprimeranú a neadekvátnu. Jednorazové odvysielanie ospravedlnenia považoval súd vzhľadom na uvedené za postačujúce pre splnenie satisfakčnej funkcie ospravedlnenia vo vzťahu k dotknutým osobnostným právam žalobcu. Súd nevyhovel žalobe ani v tej časti, v ktorej žalobca požadoval, aby žalovaný ponechal text ospravedlnenia na obrazovke po dobu piatich minút pri jeho súčasnom prečítaní, keďže to vzhľadom na rozsah ospravedlnenia nebolo adekvátne. Prečítanie textu ospravedlnenia trvá približne jednu minútu, preto súd upravil dĺžku ponechania ospravedlnenia na obrazovke z piatich minút na jednu minútu. Žalobca sa pre prípad, že žalovaný program E. nebude vysielať, alebo ho bude vysielať za iných podmienok ako boli vo výrokovej časti uvedené programy, domáhal uloženia povinnosti žalovanému tento oznam odvysielať vždy v troch po sebe nasledujúcich štvrtkoch počnúc prvým po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, na programovej službe Jednotka, a to medzi 22.00 a 22.30 hod.. Keďže súd uložil žalovanému povinnosť odvysielať ospravedlnenie jednorazovo (v rámci relácie E.), súd v zhode s tým upravil aj pre prípad, že žalovaný program E. nebude vysielať, alebo ho bude vysielať za iných podmienok, povinnosť odvysielať ospravedlnenie iba jednorazovo v jeden štvrtok po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Súd nevyhovel žalobe tiež v časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť toto vysielanie umiestniť na svojom webovom sídle. K tomu súd uvádza, že tento výrok bol nevykonateľný, keďže „umiestniť“ vysielanie na webovom sídle nie je možné. Navyše, ako uviedol žalovaný (na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017), na webovom sídle neuskutočňuje vysielanie (okrem výnimočných prípadov ako je napr. olympiáda alebo majstrovstvá sveta), čo vyplýva aj z § 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Bez ohľadu na to však súd považoval odvysielanie ospravedlnenia na programovej službe Jednotka ako primárnom programovom okruhu žalovaného s najväčším podielom sledovanosti za postačujúce pre splnenie satisfakčnej funkcie ospravedlnenia vo vzťahu k dotknutým osobnostným právam žalobcu.

28. Súd napokon nevyhovel ani nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcii). Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 O.z. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.

29. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 O.z. je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b) opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba

považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vzhľadom na charakter a celkové vyznenie napádaných výrokov, pri ktorých súd konštatoval zásah do osobnostných práv žalobcu, v pomere k charakteru a predovšetkým rozsahu výrokov, pri ktorých súd nezistil zásah do osobnostných práv žalobcu, dospel súd k záveru, že ujma spôsobená žalobcovi svojou povahou a stupňom závažnosti neopodstatňuje priznanie materiálnej satisfakcie, keď morálne zadosťučinenie priznané žalobcovi rozsudkom vo forme ospravedlnenia považoval súd za postačujúce na vyváženie resp. zmiernenie negatívnych dôsledkov odvysielaných reportáží. Tým nebola splnená zákonná podmienka pre priznanie materiálnej satisfakcie (ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie). To isté platí aj vo vzťahu k ujme na osobnostných právach žalobcu spôsobenej vyhotovením a uverejnením obrazového a zvukového záznamu zachytávajúceho podobu a zvukový prejav (hlas) žalobcu. Pri tomto zásahu sa žalobca ani nedomáhal morálnej satisfakcie, ale iba materiálnej, kde súd vzhľadom na povahu a charakter tohto zásahu, ako aj stupeň jeho závažnosti, už vôbec nevidel dôvod na priznanie materiálnej satisfakcie.

XX. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal, že by v dôsledku odvysielaných reportáží došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Svoje tvrdenie (v rámci výpovede na pojednávaní konanom dňa 24.01.2019), že po odvysielaní reportáží ho ľudia ohovárali, opľúvali a ukazovali prstom, že starosta J.ík zakazoval ľuďom, aby chodili do obchodu jeho dcéry, nepodporil žiadnym ďalším dôkazom. Na otázku súdu na poslednom pojednávaní vo veci (konanom dňa 28.03.2019) pred vyhlásením dokazovania za skončené uviedol (jeho právny zástupca), že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z toho súd vyvodil, že na výsluchu svedkyne X.e XX.XX.XXXX)ej, ktorú pôvodne označil ako dôkaz vo svojej replike (vo vyjadrení zo dňa 22.12.2016) k otázke zníženia jeho vážnosti, už netrvá, preto súd ani nevykonal dokazovanie jej výsluchom. Navyše, žalobca jej účasť na žiadne z vykonaných pojednávaní nezabezpečil, a ani nepožiadal súd o zabezpečenie jej prítomnosti na pojednávaní. Tvrdenie žalobcu (v rámci jeho výpovede) o ohováraní, opľúvaní, ukazovaní prstom a zakazovaní chodenia do obchodu jeho dcéry zo strany vtedajšieho starostu J.íka nepovažoval súd bez podpory ďalších dôkazov za postačujúce na preukázanie zníženia jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Proti tomuto záveru napokon svedčí vyjadrenie samotného žalobcu v rámci tej istej výpovede, keď na otázku aká je situácia v obci v súčasnej dobe vo vzťahu k nemu a jeho rodine uviedol, že syn je momentálne starosta, dcéra je poslankyňa, u normálnych ľudí sa to zlepšilo o 99%, keby kandidoval dnes, tak by voľby vyhral, pričom minulé volebné obdobie bol poslancom obecného zastupiteľstva. Uvedené podľa názoru súdu nedáva predpoklad pre záver o znížení dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že žalobca podal žalobu v predmetnej veci takmer tri roky od odvysielania prvej z namietaných reportáží, čo rovnako do značnej miery spochybňuje a relativizuje jeho tvrdenie, že by utrpel takú závažnú ujmu na svojej osobnosti, ktorá by si na jej zmiernenie vyžadovala (okrem priznanej morálnej satisfakcie) priznanie aj materiálnej satisfakcie. Ak by tomu tak skutočne bolo, nepochybne by sa snažil „očistiť“ svoje meno a zmierniť ujmu na svojej osobnosti čo najskôr po odvysielaní tejto reportáže (čím by sa okrem iného možno mohlo zabrániť príprave a odvysielaniu ďalších reportáží). Žalobca však v tejto súvislosti neurobil žiadne bezprostredné opatrenia, ktoré mu právny poriadok za týmto účelom priznáva (napr. žiadosť o odvysielanie opravy v zmysle § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách). Navyše, súd poukazuje tiež na to, že s prihliadnutím na odstup času sa ujma spôsobená médiami môže zmenšovať, ako to potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Flux proti XX.XX.XXXX, z 20.11.2007, sťažnosť č. 28702/03.

32. Celkom na záver súd uvádza, že na poslednom pojednávaní vo veci (konanom dňa 28.03.2019) sa žalovaný dožadoval, aby súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oznámením obsahu všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Súd tejto požiadavke nevyhovel, keď mal za to, že boli splnené podmienky podľa ustanovenia § 204 C.s.p., keď všetky listinné dôkazy tvoriace obsah spisu (ktoré predložil iba žalovaný) boli žalobcovi doručené a listinné dôkazy, resp. ich obsah nebol žalobcom spochybnený (čo potvrdil aj samotný žalobca na predmetnom pojednávaní). Žalovaný sa ďalej dožadoval, aby mu súd poskytol priestor na vyjadrenie sa k slobode prejavu a k hraniciam prípustnej kritiky, čo mu súd na uvedenom pojednávaní umožnil, pričom v tejto súvislosti súd uvádza tiež to, že

žalovaný mal možnosť v priebehu celého konania (ktoré trvalo viac ako dva a pol roka) sa vyjadriť k veci (v rámci toho aj k otázke slobody prejavu a hraniciam prípustnej kritiky). Žalovaný tiež namietal, že súd chcel na uvedenom pojednávaní pristúpiť k záverečným rečiam bez toho, aby strany sporu informoval o tom, aby si záverečné reči pripravili. K tomu súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by mal súd vopred informovať strany, aby si pripravili záverečné reči. Navyše, predniesť záverečnú reč je právo strany, nie jej povinnosť. Napokon, žalovaný namietal, že súd pristupuje k záverečným rečiam aj napriek tomu, aby vyslovil predbežné právne posúdenie veci, čím znemožnil stranám sporu, aby si mohli riadne uplatniť svoje procesné práva. K tomu súd uvádza, že predbežné právne posúdenie veci súd uviedol už na pojednávaní konanom dňa 19.07.2018 (na záver pojednávania - č.l. 293 spisu) a opätovne (na žiadosť žalovaného) aj na poslednom pojednávaní vo veci (konanom dňa 28.03.2019).

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže úspech obidvoch strán vyhodnotil súd pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v zásade za rovnaký. Žalobca bol totiž úspešný v časti nároku týkajúceho sa morálnej satisfakcie (aj to nie v plnom rozsahu), pričom bol neúspešný v časti nároku týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.