Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Csp-116-2017.pdf
PDF · 109.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: J. B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: Pavol Kanis, nar. 03.05.1964, trvale bytom Cesta k Vodojemu 209/9, 013 03 Žilina, štátny občan SR, právne zastúpený STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Dolný Val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 860,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 263,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 263,26 eur od 18.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 596,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 596,74 eur od 18.06.2016 do zaplatenia zastavuje.
Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 30.05.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 30.05.2017 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 860,- eur a nahradiť jej trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že v mesiaci február 2016 (vo vyjadrení zo dňa 15.11.2017 žalobkyňa zmenila toto skutkové tvrdenie a uviedla, že k prevzatiu poškodeného pulóvra došlo dňa 08.12.2015, čo potvrdila aj na pojednávaní dňa 01.06.2018) si ako stála zákazníčka prevádzky žalovaného práčovňa Varín - Clean servis dala vyčistiť pulóver červenočiernej farby zakúpený v obchode Mania v Taliansku. Išlo o odev, ktorého kúpna cena bola 860,- eur a ktorý bol zakúpený dňa 26.08.2014. Po vyzdvihnutí si predmetného pulóvra z prevádzky žalovaného zistila, že pri čistení došlo k neodbornému zásahu zo strany personálu prevádzky, nakoľko pulóver javil viditeľné známky poškodenia, zmenil veľkosť, bol menší, zrazený a stratil svoju pôvodnú kvalitu, nakoľko po čistení ostal tvrdý a nepoddajný. Z uvedeného dôvodu spísala dňa 26.02.2016 reklamačný formulár v prevádzke žalovaného, kde riadne uviedla dôvody reklamácie predmetnej časti odevu a v ktorom od prevádzky požadovala kúpu rovnakého pulóvra, prípadne finančnú náhradu v sume 300,- eur z dôvodu jeho úplného znehodnotenia. Dňa 26.04.2016 dostala od žalovaného vyjadrenie k reklamácii č. XXXXXXX. Žalovaný jej v ňom oznámil, že reklamovaný pulóver na prvý pohľad javí známky poškodenia materiálu a zmenu veľkosti. Uviedol, že tak došlo po tom, ako ho pracovníčka prevádzky odstredila na vyšších otáčkach v automatickej práčke. Dňa 31.05.2016 jej následne zaslal žalovaný návrh na odškodnenie za reklamáciu č. XXXXXX, v ktorom navrhoval ako odškodnenie vyplatenie sumy 100,- eur a vrátenie poplatku za vykonanú službu (čistenie odevu) vo výške 2,99 eur. S návrhom nesúhlasila, nakoľko predmetný pulóver je znehodnotený natoľko, že už v žiadnom prípade nemôže plniť svoj účel. Pre efektívne riešenie sporu dňa 17.06.2016 navštívila Mediačnú kanceláriu v Žiline, prostredníctvom ktorej od žalovaného požadovala mimosúdne riešenie vzniknutého sporu. Žalovaný ani týmto spôsobom nepristúpil k náhrade škody v rozsahu, v akom požadovala a opätovne navrhol sumu odškodného len vo výške 100,- eur, ktorá však bola pre ňu neakceptovateľná.
3. Žalovaný k doručenej žalobe podal na výzvu súdu písomné vyjadrenie, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas s podanou žalobou, pričom namietal listinný dôkaz predložený žalobkyňou, ktorý mal preukazovať kúpu predmetného pulóvra a v kontexte tohto aj jeho nadobúdaciu hodnotu uvedenú žalobkyňou. Bez ohľadu na to považoval žalobu za nedôvodnú aj z dôvodu, že žalobkyňa požaduje náhradu škody v rozsahu zodpovedajúcemu nadobúdacej hodnote pulóvra a nie jeho hodnote v čase poškodenia, kedy už išlo o opotrebovanú a používanú vec. Žalovaný namietal, že v čase poškodenia, mal predmetný pulóver prakticky nulovú hodnotu. Bol však ochotný zaplatiť žalobkyni v rámci svojho proklientského prístupu odškodné v sume 100,- eur, čo však žalobkyňa odmietla. Na základe uvedené žalobca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobkyňa v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) a žalovaný v podanej duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zásadne zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a vo vyjadrení k žalobe.
5. Súd sporovú vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 01.06.2018 a 23.04.2019.
6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.06.2018 rozšírila žalobu (§ 140 ods. 1 CSP) o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 860,- eur od 18.06.2016 do zaplatenia, vychádzajúc z toho, že žalovaný sa mal dostať do omeškania dňom nasledujúcim po neúspešnej mediácii, ktorá sa uskutočnila dňa 17.06.2016. Súd tak na pojednávaní za prítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného vyhlásil uznesenie, ktorým zmenu žaloby pripustil (§ 142 ods. 1 CSP). Následne na pojednávaní dňa 23.04.2019 s odkazom na všeobecnú hodnotu predmetného pulóvra určenú súdom ustanovenou znalkyňou v sume 263,26 eur, žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 596,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 596,74 eur od 18.06.2016 do zaplatenia. V ostatnom žalobkyňa zásadne zotrvala na podanej žalobe.
7. Žalovaný na pojednávaniach nerozporoval svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, mal však naďalej za to, že žalobkyňa nepreukázala rozsah žalovaného nároku.
8. Súd pri rozhodnutí v danom spore vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich zo stranami sporu produkovaných dôkazov, ako aj skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nerobil spornými (§ 151 ods. 1 v spojení s § 186 ods. 2 CSP)..
9. Žalobkyňa si bližšie neurčeného dňa predchádzajúceho dňu 08.12.2015 nechala v prevádzke žalovaného (ako podnikateľa podnikajúceho pod obchodným menom Pavol Kanis CLEAN SERVIS, s miestom podnikania Cesta k Vodojemu 209/9, 010 03 Žilina - Budatín, IČO: 10 942 068) vyčistiť pulóver zn. DARTE Fashion Italia Corporation, veľkosti 44, červenočiernej farby, pričom žalovaný predmetný pulóver prevzal a zaviazal sa tento vyčistiť. Žalobkyňa sa zaviazal zaplatiť za túto službu stanovenú cenu.
10. Dňa 08.12.2015 prevzala predmetný pulóver, avšak tento bol nesporne poškodený, ako to opísala žalobkyňa v podanej žalobe.
11. Dňa 26.02.2016 spísal žalovaný prostredníctvom zamestnanca pracujúceho v jeho prevádzke reklamačný lístok č. XXXXXXX, podľa ktorého žalobkyňa reklamovala predmetný pulóver z dôvodu zbehnutia na menšiu veľkosť a na dotyk bol ubitý (tvrdý). Pri reklamácii žalobkyňa požadovala náhradu v podobe nového pulóvra alebo finančnú náhradu v sume 300,- eur.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.04.2016 sa vyjadril k reklamácii č. XXXXXXX tak, že podľa jeho zistení jeho pracovníčka síce dodržala technologický postup pri praní (ručné pranie v prípravku na vlnu), ale po vypraní nechala pulóver odstrediť na vysokých otáčkach v automatickej práčke, čo zapríčinilo poškodenie materiálu. S prihliadnutím na tieto zistenia považoval žalovaný reklamáciu žalobkyne za oprávnenú. Ako riešenie navrhol finančné odškodnenie. K tomuto však požadoval od žalobkyne informácie o čase zakúpenia predmetného pulóvra a jeho kúpnej cene.
13. Žalovaný listom zo dňa 31.05.2016 žalobkyni navrhol odškodnenie vo výške 100,- eur (spoluúčasť žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti) a vrátenie zaplatenej ceny za poskytnutú službu v sume 2,99 eur. Žalovaný tento spôsob odškodnenia navrhol s poukazom na to, že pre účel oceňovania odevov a bielizne bol Spoločenstvom práčovní a čistiarní vydaný materiál o dobe životnosti odevných súčastí, bielizne a podlahových textílií, ako metodický dokument pre členov spoločenstva pre lepšiu orientáciu a styk so zákazníkom a najmä pre riešenie reklamácií. V zmysle uvedeného dokumentu je životnosť dámskeho svetra alebo pulóvra 1 rok. V súlade s týmto dokumentom pristupovala k vzniknutej škodovej udalosti i poisťovňa, pre ktorú má predmetný pulóver vzhľadom na dobu používania nulovú hodnotu. Pulóver bol v jeho čistiarni niekoľkokrát čistený a ide o používaný výrobok, ktorý však z jeho hľadiska nemá nulovú hodnotu a cíti tak zodpovednosť za jeho poškodenie.
14. Podľa potvrdenia spoločnosti MANIA SNC DI NICCOLI MASSIMO E. C., so sídlom Corsa della liberta 37, Castiglione della Pescaia (GR), IČO: 006 333 060 538 zo dňa 19.06.2018, si žalobkyňa v jeho obchode zakúpila dňa 26.08.2014 sveter Darte fashion Italia corporation, číslo 44 v hodnote 860,- eur. Žalobkyňa s podanou žalobou predložila aj nečitateľný pokladničný doklad, podľa ktorého predajca MANIA s. r. l. prijal za bližšie nešpecifikovaný tovar sumu 1.000,- eur.
15. Podľa ust. § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
16. Podľa ust. § 421 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
17. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
19. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Na podklade dispozitívneho úkonu žalobkyne - čiastočného späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 23.04.2019 v časti o zaplatenie sumy 596,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 596,74 eur od 18.06.2016 do zaplatenia (§ 144 a § 145 ods. 2 CSP), súd za súhlasu žalovaného (§ 146 ods. 1 CSP) konanie o žalobe v tejto časti zastavil, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
27. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného nároku, súd vychádzajúc z jeho skutkového vymedzenia mal za to, že žalobkyňa si proti žalovanému uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorý vyplýva zo zodpovednosti žalovaného za škodu podľa cit. ust. § 421 OZ. Medzi stranami sporu bola nesporne uzavretá zmluva, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobkyňu službu spočívajúcu vo vyčistení odevu - predmetného pulóvra a žalovaná sa zaviazal zaplatiť žalovanému za toto odplatu - cenu. V danom prípade išlo medzi stranami sporu o uzavretie inominátneho (nepomenovaného) kontraktu podľa ust. § 51 OZ. Žalovaný tak nesporne prevzal predmetný pulóver od žalobkyne za účelom splnenia svojho záväzku, pričom nesporne bol tento predmet jeho záväzku pri plnení jeho záväzku poškodený v rozsahu ako to žalobkyňa uviedla v podanej žalobe.
28. Zodpovednosť podľa ust. § 421 OZ sa vzťahuje na každého, kto od iného prevzal vec. Nezáleží teda na tom, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu. Nezáleží ani na tom, či osoba, ktorá prevzala vec, má na vykonávanie určitej činnosti spojenej s vecou príslušné oprávnenie podľa zákona (napr. živnostenský list) alebo nie. Dôležité je pritom iba to, že prevzala určitú vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku. Podľa tohto ustanovenia každý, kto prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie. Táto zodpovednosť je objektívna a nezáleží na tom, či ten, kto prevzal vec, poškodenie, stratu alebo zničenie veci zavinil, alebo nie. Rozhodujúce je len to, že ten, kto je za škodu zodpovedný, prevzal od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, a že na tejto veci bola spôsobená škoda, presnejšie povedané, že sa poškodila, stratila alebo sa zničila. Z hľadiska vzniku tejto zodpovednosti je teda dôležité, že tu došlo k prevzatiu veci s povinnosťou ju opatrovať a že v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila alebo stratila. Nejde o absolútnu objektívnu zodpovednosť, pretože toto ustanovenie pripúšťa jeden liberačný dôvod. Podľa tohto liberačného dôvodu ten, kto prevzal vec, nezodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ak by ku škode došlo aj inak.
29. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že u žalovaného k vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 421 OZ došlo. Nesporým medzi stranami sporu bola aj to, že v danom prípade nebolo možné škodu uhradiť uvedením predmetného pulóvra do pôvodného stavu (§ 442 ods. 3 veta za bodkočiarkou OZ) . V danom prípade tak vzniklo žalobkyni právo, aby jej bola žalovaným ako zodpovedným subjektom nahradená skutočná škoda (§ 442 ods. 1 OZ), a to poskytnutím peňažnej náhrady (§ 442 ods. 3 veta pred bodkočiarkou). Meritom sporu tak bola otázka výšky tejto náhrady. Rozsahu tejto náhrady tak bezpochyby zodpovedá peňažná suma rovnajúca sa hodnote predmetného pulóvra v čase bezprostredne pred jeho poškodením, keďže v danom prípade došlo k takému poškodeniu predmetného pulóvra, že tento nebol zjavne spôsobilý plniť účel, na ktorý bol určený. S týmto určením rozsahu náhrady škody sa napokon stotožnili aj samotné strany sporu.
30. Vzhľadom k tomu bolo potrebné pre rozhodnutie v merite veci ustáliť hodnotu predmetného pulóvra v čase, kedy došlo k jeho poškodeniu (súd tento deň ustálil na deň, kedy došlo k prevzatiu poškodeného pulóvra žalobkyňou v prevádzke žalobcu, teda najneskôr v tento deň). Žalovaný v konaní argumentoval tým, že podľa odborného časopisu Spoločenstva práčovní a čistiarní č. 2/2018 je životnosť pranej bielizne a ostatných praných textílií (blúzka, sveter bez rozdielu druhu a dĺžky rukávov) do jedného roka a keďže predmetný pulóver v čase vzniku škody bol viac ako jeden rok používaný (po jeho kúpe žalobkyňou v auguste 2014) je jeho hodnota podľa metodického usmernenia v tomto odbornom časopise nulová (túto metodiku mala pre daný odborný časopis poskytnúť znalkyňa Ing. Gajane Urban, Csc., ktorá sa však od tohto tvrdenia v ňou podanom odbornom vyjadrení č. 2/2018 dištancovala, preto súd tento časopis ako listinný dôkaz produkovaný žalovaným považoval za spochybnený). Na podklade dôkazného návrhu žalobkyne tak súd vzhľadom k tomu, že išlo o otázku odborného posúdenia (§ 206 a § 207 CSP), nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru textílie, odvetvie odhad hodnoty výrobkov z textilu Ing. Gajane Urban, Csc. Súdom ustanovená znalkyňa tak určila v odbornom vyjadrení č. 2/2018 všeobecnú hodnotu predmetného pulóvra ku dňu 08.12.2015 vo výške 263,26 eur. Žalovaný vzniesol voči záverom znalkyne námietky spočívajúce v tom, že znalkyňa vychádzala pri výpočte všeobecnej hodnoty ako z východiskovej hodnoty predmetného pulóvra, zo žalobkyňou tvrdenej kúpnej ceny predmetného pulóvra, ktorú však podľa žalovaného žalobkyňa v spore nepreukázala. Zásadne tak podľa žalovaného nemohla byť správnosť znaleckého záveru nijakým spôsobom verifikovaná. Súd však túto námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú, keďže žalobkyňa v spore produkovala potvrdenie predajcu MANIA SNC DI NICCOLI MASSIMO E. C., so sídlom Corsa della liberta 37, Castiglione della Pescaia (GR), IČO: 006 333 060 538 zo dňa 19.06.2018, v zmysle ktorého tento predajca potvrdil, že žalobkyňa si v jeho obchode zakúpila dňa 26.08.2014 sveter Darte fashion Italia corporation, číslo 44 (toto označenie, ako aj číslo zodpovedá visačke na predloženom predmetnom pulóvri zo strany žalovaného) v hodnote 860,- eur. Súd považoval námietky žalovaného voči pravdivosti tohto listinného dôkazu za nedôvodné a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti nahradiť žalobkyni spôsobenú škodu, čomu nasvedčuje aj argumentácia samotného žalovaného na pojednávaní dňa 23.04.2019, ktorá bola založená na tom, že túto škodu bude nútený zosobniť svojmu zamestnancovi, ktorý sa v danom prípade dopustil pochybenia, v príčinnej súvislosti s ktorým škoda vznikla. Ak aj žalovaný namietal, že žalobkyňa pôvodne v konaní predložila ako dôkaz na preukázane kúpnej ceny predmetného pulóvra pokladničný doklad, ktorý bol na inú sumu (1.000,- eur), ako mala byť hodnota predmetného pulóvra tvrdená žalobkyňou, žalobkyňa v konaní tvrdila, že v danom prípade išlo o nákup viacerých kusov odevov, a preto je účtovaná cena na predmetnom doklade až v sume 1.000,- eur. Táto pochybnosť o pravdivosti tvrdení žalobkyne však podľa názoru súdu bola odstránená práve produkovaním už zmieneného potvrdenia predajcu MANIA SNC DI NICCOLI MASSIMO E. C. zo dňa 19.06.2018. Súd mal súčasne za to, že o nadobúdacej hodnote predmetného pulóvra v sume 860,- eur nevyslovila žiadnu pochybnosť ani ustanovená znalkyňa a výslovne v odbornom vyjadrení č. 2/2019 (str. 3 prvý odsek) uviedla, že po preštudovaní predložených podkladov pre výpočet stanovenia všeobecnej hodnoty, v rámci splnenia úlohy znalca, bolo možné vychádzať z informácií, obsiahnutých v poskytnutých podkladoch. Súd tak vychádzal pri svojom rozhodovaní zo záverov odborného vyjadrenia súdom ustanoveného znalca a ustálil výšku žalovaného nároku v sume 263,26 eur ako zodpovedajúcu hodnote predmetného pulóvra v čase bezprostredne predchádzajúcom vzniku škody. Súd na podklade uvedeného tak uzaviera, že žalobkyni proti žalovanému v danom prípade vznikol nárok na náhradu škody vo výške 263,26 eur.
31. Pokiaľ ide o čas plnenia - splatnosť záväzku žalovaného nahradiť žalobkyni škodu v rozsahu sumy 263,26 eur, tento je potrebné posúdiť podľa cit .ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa preukázateľne požiadala žalovaného o poskytnutie finančnej náhrady (až v sume 300,- eur) v prevádzke žalovaného 26.02.2016. Žalovaný tak bol povinný plniť svoj peňažný záväzok poskytnúť žalobkyni nasledujúceho dňa 27.02.2016. Vzhľadom k tomu, že žalovaný doposiaľ tento záväzok nesplnil, dostal sa dňom 28.02.2016 s plnením žalovaného nároku do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku vzniklo žalobkyni podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,05 % ročne (súd ma zo svojej činnosti, ust. § 186 ods. 1 CSP, vedomosť, že základná úroková sadzba ECB bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 0,05 %) zo sumy 263,26 eur od 28.02.2016 do zaplatenia.
32. Súd tak žalobe v časti, na ktorej žalobkyňa zotrvala po čiastočnom späťvzatí žaloby, viazaný žalobou podľa ust. § 216 ods. 1 CSP ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 263,26 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 263,26 eur od 18.06.2016 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania (vrátane zastavenej časti konania) súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej sporovej veci [pričom za neúspech žalobkyne súd považoval aj skutočnosť, že na základe jej čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 596,74 eur s príslušenstvom, nie z dôvodu správania sa žalovaného po podaní žaloby, napr. plnenia žalovaného nároku v tomto rozsahu, došlo procesným zavinením žalobkyne k zastaveniu konania; § 256 ods. 1 CSP]. Žalovaný tak mal v konaní vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 38 % [úspech žalobkyne: 263,26 eur, t. j. priznaná suma žalovanej pohľadávky; celková výška žalovanej pohľadávky vrátane časti, o ktorej bolo konanie zastavené: 860,- eur; %-tuálny úspech žalobkyne = 263,26 eur / 860,- eur = 0,31 = 31 %; úspech žalovaného 69 % = 100 % - úspech žalobkyne 31 %; čistý úspech žalovaného 69 % - 31 % = 38 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 38 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s odkazom na závery Krajského súdu v Trnave c rozsudku spis. zn. 10Co/191/2017, v zmysle ktorého zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, pričom v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, keďže ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti, súd nepovažoval totožnú argumentáciu žalobkyne za v tomto prípade dôvodnú. Súd jednak poukazuje na to, že žalobkyňa už pred začatím konania sama požadovala od žalovaného nahradiť škodu iba v sume 300,- eur a súčasne sama hneď na prvom pojednávaní vo veci dňa 01.06.2018, že následne, ako bude odborne spôsobilou osobou posúdená výška škody, by žalobný návrh upravila podľa takto určenej hodnoty. Je teda zrejmé, že žalobkyňa si od samého počiatku sporu bola vedomá, že škoda jej nevznikla vo výške 860,- eur ako sume zodpovedajúcej novej veci. Rovnako treba poukázať na to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 596,74 eur s príslušenstvom, a preto jej v tomto rozsahu, resp. v tejto časti konania, nie je možné pričítať procesný úspech (§ 256 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).