Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1977/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. zákonným zástupcom: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX E. o vymoženie zameškaného výživného vo výške 479,35 eur, bežného výživného a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Martin Píry, Exekútorský úrad Žilina so sídlom Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 376EX 458/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martin Píry, Exekútorský úrad Žilina so sídlom Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 376EX 458/23 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným v zastúpení zákonného zástupcu a doručeným súdu dňa 24.08.2023, vedeného pod sp. zn. , domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 479,35 eur, bežného výživného vo výške 160 eur mesačne a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. - 97 zo dňa 10.01.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.08.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Píry vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: I.:G.:J.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 376EX 458/23.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.03.2024 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v podaní uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu riadneho plnenia výživného tak, ako mu bolo uložené súdom v rozsudku č. , tak aj zameškané výživné platí riadne každý mesiac. Výživné v rozsudku zo dňa 10.01.2023 v sume 160 eur plus 20 eur zameškané bolo podávané k rukám matky do augusta 2023 za ostatné mesiace až doposiaľ formou poštovej poukážky vždy do 20. dňa príslušného mesiaca. V mesiaci september bolo výživné poslané dva krát v sume 180,- eur poštovou poukážkou a bankovým prevodom, k čomu prikladá aj kópie platieb. Za mesiac august bolo výživné ponechané mal. oprávnenému, lebo bolo odmietnuté matkou z dôvodu, že dcéru vyhodila z domu, čo bolo riešené aj sociálnou pracovníčkou. Povinný má za to, že podaná exekúcia na jeho osobu je neoprávnená.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi svoje vyjadrenie zákonným zástupca oprávneného, v ktorom uviedol, že odmieta žiadosť povinného o zastavenie exekúcie z dôvodu neplnenia si záväzkov, ktorý mu udelil súd v rozsudku č. . Uvádza sa tam, že ak povinný bude čo i len jeden deň meškať s platbou jeho dlh sa stáva okamžite splatný. Od 10.01.2023 nebolo podávané výživné k rukám matky ako to povinný uvádza, ale dával ho oprávnenému, čo aj zákonný zástupca riešil so sociálnou pracovníčkou. Tá si povinného prizvala k sebe a tam mu aj vysvetlila, že to

nemôže tak robiť a porušuje tým súdne rozhodnutie. Samozrejme, že povinný o tom vedel, ale všetko robil naschvál. Dcéra matke výživné dávala a tá im podpísala papier. Od 10.01.2023 do júla 2023 stále neplatil včas, ale do konca mesiaca doniesol. Napriek tomu to zákonný zástupca nenahlásil. V prílohe dokladá dokumenty, že v Auguste povinný nezaplatil výživné, na čo bol vyzvaný aj prostredníctvom e- mailu, že nemá zaplatené. E-mail mu bol poslaný dňa 22.08.2023 na čo aj odpísal. Ďalší mu bol poslaný dňa 01.09.2023. Tieto maily prikladá k vyjadreniu a dodáva, že sám povinný vie, že v auguste nemal zaplatené. Čo bolo ďalšie porušenie. Až následne poslal v septembri 2x čo mu uznala, že to dal aj za august. Ďalšie mesiace platil až znova v novembri nezaplatil výživné plus zameškané. A nie ako povinný uvádza, že výživné dal dcére, pretože bola vyhodená z domu, čo sú čisté klamstvá, keby niečo také urobila, dieťa by nebolo v jej starostlivosti. Povinný vie, že za november nemá zaplatené výživné plus zameškané, lebo neposlal a chýba mu aj doklad o zaslaní čo je ďalšie porušenie. Exekúciu žiada za nevyplatený mesiac november plus omeškané výživné v celej sume okrem už zaplatených v splátkach. Ako bolo uvádzané v rozsudku, že dlh sa mu stáva splatný čo i len deň bude meškať.

5. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie podanie povinného spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením oprávneného dňa 22.03.2024.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

13. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

14. Podľa , lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

16. Podľa § 61h ods. 1, písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.

17. Podľa § 61j ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1, písm. e), odklad exekúcie trvá počas plnenia bežného výživného riadne a včas. Pri porušení tejto povinnosti exekútor odklad zruší, o čom povinného upovedomí. Exekútor uskutoční opätovne úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Poradie týchto úkonov sa spravuje poradím pôvodných úkonov.

18. Podľa § 61n ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1, písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.

19. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručované v zmysle ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. Oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 236/2023 dňa 12.12.2023. V zmysle ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku sa Upovedomenie o začatí exekúcie v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Upovedomenie o začatí exekúcie sa teda považuje za doručené povinnému dňa 11.01.2024. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 12.01.2024, t.j. deň po dni, ktorý sa považuje za deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 26.01.2024. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu až dňa 11.03.2024 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Takýto návrh na zastavenie teda nemá odkladný účinok, nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré mali nastať pred uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

21. Súd pre úplnosť dodáva, že aj v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote, súd by tomuto návrhu nemohol vyhovieť. V prvom rade je nesporné, že povinnému bola Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. - 97 zo dňa 10.01.2023 uložená povinnosť prispievať na výživu mal. oprávnenej vo výške 160 eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc od podania návrhu, t.j. od 04.10.2022 do budúcna a zároveň bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné od podania návrhu, t.j. od 04.10.2022 do vyhlásenia rozsudku, t.j. dňa 10.01.2023 vo výške 459,35 eur s tým, že súd povinnému povolil toto zameškané výživné zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

22. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na zameškané výživné ku dňu podania návrhu vo výške 479,35 eur a bežné výživné v zmysle rozsudku vo výške 160 eur mesačne s odôvodnením, že povinný neuhradil výživné na oprávneného v mesiaci august 2023 (ku dňu podania návrhu) vo výške 160,- eur a povinný tiež neuhradil splátku 20,- eur na zameškanom výživnom od podania návrhu (t.j. od 04.10.2022 do 10.01.2023) v mesiaci august 2023 (ku dňu podania návrhu).

Zároveň v návrhu uviedol, že povinný uhrádzal výživné pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a to: január 2023 - sumu vo výške 180 ,- eur, február 2023 - sumu vo výške 180,- eur, marec 2023 - sumu vo výške 180,- eur, apríl 2023 - sumu vo výške 180,- eur, máj 2023 - sumu vo výške 180,- eur, jún 2023 - sumu vo výške 180,- eur, júl 2023 - sumu vo výške 180,- eur.

23. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil poštové poukážky, ktorými hradil výživné, ktoré zároveň predložil aj zákonný zástupca oprávneného a to: zo dňa 04.09.2023 a 28.09.2023, ktorými mal aj podľa vyjadrenia zákonného zástupcu uhradiť výživné za september a dorovnať mesiac august a ďalšie dňa 20.10.2023 na sumu 180,- eur, 13.12.2023 na sumu 180,- eur, 15.01.2024 na sumu 180,- eur a dňa 16.02.2024 na sumu 180,- eur, ktoré však už boli uhrádzané počas trvania začatej exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sporné výživné za mesiac august 2023 mal dať priamo maloletej oprávnenej. Takýto postup však nie je prípustný napriek tomu, že právo na výživné je zákonným právom dieťaťa, avšak súd svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti), pričom takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Navyše povinný svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepodložil. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť. S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že napriek tomu, že povinný mal podľa vyjadrenia zákonného zástupcu oprávneného zameškané výživné za mesiac august 2023 dorovnať v mesiaci september 2023 je nesporné, že sa povinný dostal do omeškania s plnením výživného ako aj s plnením splátok judikovaného zameškaného výživného, ktoré sa omeškaním aj s jednou splátkou stalo splatným v celosti a preto možno uzavrieť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne.

24. S ohľadom na to, že podľa predložených poštových poukážok povinný ďalej plnil najmenej do 16.02.2024 bežné výživné + splátku zameškaného výživného určenú exekučným titulom exekučný súd uvádza, že dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda ku dňu, keď bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, t.j. v prejednávanej veci ku dňu 25.08.2023. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva. Inými slovami povedané plnenie poskytnuté povinným v prospech oprávneného realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania a z tohto dôvodu nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť.

25. Exekučný súd nad rámec ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak napr. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej a účinnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného a ktorá bola začatá čo i len sčasti dôvodne, len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku

2 ods. 2 SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii, aj keď by bolo zameškané výživné povinným uhradené v celom rozsahu, nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v bodoch 16 a 18 odôvodnenia tohto uznesenia uvedením znenia príslušného ustanovenia a Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých je súdny exekútor povinný exekúciu pri vymáhaní bežného výživného zastaviť.

26. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a listinami predloženými účastníkmi konania v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Zároveň vzhľadom na tvrdenia povinného bol návrh podaný po lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

28. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.