Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/14/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: S.. K. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v H., H. XX, proti žalovaným: 1/ Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. 69, na ulici Komenského 61,63,65,67 v Košiciach, zastúpení Bytové hospodárstvo, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 26, IČO: 31 735 860, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou HUSAR AND PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2021 sp. zn.

rozhodol:

M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 17. septembra 2021 č. k. -9, okrem výroku III. tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 17. septembra 2021 č.k. -9 rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní predbežne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre katastrálne územie N. S., obec H. - N., okres Košice I, ako: - byt č. 5, na 2. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu súpisného č. XX, na ulici H. v H., postaveného na parcele registra C, č. 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2816 o výmere 268 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,

- podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu so súpisným č. XX vo veľkosti 152/10000, - spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra C, č. parcely 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2816 o výmere 268 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti 152/10000, vo vlastníctve žalobcu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej (výrok I.). Uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným 1/ a 2/ žalobu vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre katastrálne územie, N. S., obec H. - N., okres Košice I, ako: - byt. č. 5, na 2. poschodí, vo vchode č. 63 bytového domu súpisného č. XX, na ulici H. v H., postaveného na parcele registra C, č. 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2816 o výmere 268 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, - podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu so súpisným č. 69 vo veľkosti 152/10000, - spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra C, č. parcely 2813 o výmere 285 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2814 o výmere 237 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2815 o výmere 271 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, č.

2816 o výmere 268 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti 152/10000, vo vlastníctve žalobcu (výrok II.). Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 €, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.). Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti predbežne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na predmetných nehnuteľnostiach.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre výkon dobrovoľnej dražby, lebo nebolo uskutočnené hlasovanie o tejto otázke na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, rovnako nebol daný súhlas vlastníkov na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby s konkrétnym dražobníkom. Zmluva o vykonaní dražby sa musí uzatvoriť v písomnej forme, nedostatok týchto náležitostí zákon sankcionuje neplatnosťou zmluvy. Prílohou zmluvy musí byť aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby možno dražiť, ako aj vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Poukázal na , že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu. Hlasovanie vlastníkov podľa predmetných ustanovení je jediné, ktoré zakladá právny dôvod a zmocnenie pre ďalší postup správcu. V danom prípade táto zákonná podmienka splnená nebola, preto začatie výkonu dobrovoľnej dražby zo strany žalovaných voči žalobcovi je nezákonné, v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalovaný 1/ ako správca domu porušil v danom prípade svoju zákonnú povinnosť a splnomocnil žalovaného 2/ na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu nedostatočne, a to iba písomným splnomocnením zo dňa 21.07.2021 bez riadne uzatvorenej zmluvy o vykonaní dražby. Žalobca má za to, že postupom žalovaných je dotknutý na svojich právach, ktoré mu garantuje SR, najmä ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Poukázal aj na porušenie zákona o dobrovoľných dražbách.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je vlastníkom bytu č. 5, nachádzajúcom sa na 2. poschodí, vchod č. XX, na ulici H. v H., v podiele 1/1 a podielovým spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 152/10000, ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre k.ú. N. S., obec H. - N., okres Košice I. Z listinných dôkazov doložených žalobcom vyplynulo, že žalobca je dlžníkom voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu so súp. č. 69 na ulici H. XX, XX, XX, XX v H., ktorí sú zo zákona zastúpení žalovaným 1/ a ku dňu 20.07.2021 jeho dlh predstavoval sumu 10.923,34 €. Zo splnomocnenia vyplynulo, že žalovaný 1/ ako správca vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, súpisné č. XX na ulici H. v H. splnomocnil žalovaného 2/ na realizáciu úkonov súvisiacich s výkonom záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa v prospech prednostného záložného veriteľa a predmet vymáhania pohľadávky, a teda výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby je súbor nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

5. Po citácii ust. , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, , , , , , a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

6. Konštatoval, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť na základe návrhu, a to rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd skúmať splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Osobitnej povahe

inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

7. Žalobca podľa súdu osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je daný tým, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu, vo vzťahu ku ktorému žalovaný 1/ v zastúpení správcom bytového domu uplatnil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a žalovaný 2/ realizuje tento výkon záložného práva v zmysle z dôvodu, že žalobca si ako dlžník nesplnil riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla prednostným záložným veriteľom z titulu neuhradených dlhov súvisiacich s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb. Súd vzal za preukázané, že žalobca svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi osvedčil, že mu hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, keďže žalovaní začali aktívne vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, teda, že jeho vlastnícke právo je priamo ohrozené. V predmetnom byte žalobca býva, t. zn. predmetný byt je jeho obydlím, ktorým zabezpečuje svoju potrebu bývania. V dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia sa preto zamedzí aj možnosti straty bývania žalobcu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorému právu chránenému je potrebné formou nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu, ktorá ma prednosť pred výkonom záložného práva. Pokračovaním vo výkone záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcu, pričom naopak žalovaní týmto dočasným zákazom ujmu neutrpia, resp. nariadením neodkladného opatrenia nebudú žalovaní obmedzení neprimeraným spôsobom. Súd podotkol, že nemožno prehliadnuť, že žalobca namieta zákonnosť postupu žalovaných pri výkone záložného práva. Len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu, rozhodujú o tom, či po splnení zákonných predpokladov bude podaný návrh na výkon dobrovoľnej dražby, a tým realizovaný výkon záložného práva. Takémuto postupu musí predchádzať rozhodnutie vlastníkov podľa ust. a je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca má pochybnosti o existencii takéhoto rozhodnutia zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu a je teda sporné, či žalovaný 1/ mal povinnosť podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu vo vlastníctve žalobcu na uspokojenie pohľadávok podľa . Právna úprava obsiahnutá v (, , ) upravuje jednak zákonné záložné právo, jednak kto a akým spôsobom môže rozhodnúť o tom, či sa pristúpi k výkonu záložného práva a aj povinnosť správcu, kedy a za akých podmienok má podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu. Tieto okolnosti budú predmetom konania vo veci samej, kde súd bude vykonávať dokazovanie a kde sa sporové strany budú môcť vyjadriť k jednotlivým dôkazom a skutkovým tvrdeniam protistrany. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísané skutočnosti a k nemu pripojené listiny dostatočne osvedčili nielen daný právny vzťah medzi stranami, ale aj neodkladnú potrebu úpravy ich pomerov navrhovaným neodkladným opatrením. Súd považoval za potrebné uviesť, že v zmysle správca zastupuje v konaní pred súdom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pasívne legitimovaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, voči ktorým žaloba alebo aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, aj v prípadoch o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo jeho zákazu. Je postačujúce, ak sú títo označení všeobecnou formuláciou s poukazom na príslušný list vlastníctva a je nutné uviesť, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaným vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca. Rozhodnutie vlastníkov je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, ktorý je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

8. Citujúc ust. uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, a to o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. N. S., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. V prípade, ak žaloba v určenej lehote nebude podaná alebo ak síce bude podaná, ale bude odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bude konanie zastavené, súd bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení.

9. Po citácii ust. a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zaplatenie na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 €.

10. O trovách konania rozhodol podľa a a priznal žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným 1/ a 2/.

11. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku I. a výroku IV., podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa . Navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého uznesenia tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a výrok IV. o priznaní trov konania zruší.

12. Odvolatelia mali za to, že žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana a jeho tvrdenia, ktorými odôvodňuje potrebu vydania neodkladného opatrenia nie sú pravdivé. Uviedli, že žalobca síce osvedčil existenciu nebezpečenstva spočívajúceho v hrozbe možnej straty vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnosti, avšak existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana neosvedčil. Žalobca síce argumentoval potrebou nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že údajne výkon zákonného záložného práva nebol odsúhlasený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v obytnom dome a údajne nedošlo k uzavretiu zmluvy o vykonanie dražby, k vyhláseniu navrhovateľa dražby, že je možné predmet dražby dražiť a k vyhláseniu o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky. Aj keď tieto otázky sú otázkami, ktorými sa má súd zaoberať v konaní o veci samej, je potrebné sa k nim vyjadriť už v tomto štádiu konania, nakoľko v opačnom prípade by bez ďalšieho bol vždy dôvod na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia iba samotnou hrozbou realizovania záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Ak by súdy nezaujali svoj predbežný názor aj k týmto otázkam, museli by bez ďalšieho vyhovieť všetkým návrhom na vydanie neodkladného opatrenia smerujúceho k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva záložným veriteľom iba s odôvodnením, že začatím dobrovoľnej dražby je ohrozené vlastnícke právo žalobcu. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia v bode 24 napadnutého uznesenia. Ako vyplýva z uznesenia, žalobca uvedené okolnosti iba tvrdil a ničím neosvedčil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nemal ani žiadnu snahu uvedené okolnosti zisťovať od správcu bytového domu alebo od dražobníka. Ak by tak urobil, bolo by mu zo strany žalovaných preukázané, že výkon zákonného záložného práva k bytu žalobcu bol schválený schôdzou vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 10.06.2021. Následne 21.07.2021 došlo aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní dražby, vyhláseniu navrhovateľa dražby o tom, že je možné predmet dražby dražiť, ako aj k vyhláseniu o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Z vyššie uvedeného je absolútne zrejmé, že žalobca ním tvrdené skutočnosti osvedčiť ani objektívne nemohol, nakoľko realita je iná. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení, pretože žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil ako dôkaz zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 10.06.2021, zmluvu o vykonaní dražby, vyhlásenie navrhovateľa dražby o tom, že je možné predmet dražby dražiť a vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Zároveň žalovaní uviedli, že vzhľadom na predložené dôkazy je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že prípadná žaloba vo veci samej o určenie zdržania sa výkonu záložného práva z dôvodov prezentovaných žalobcom je zjavne nedôvodná. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Nakoľko žiadna zo skutočností, ktorými žalobca zdôvodňuje svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia nie je pravdivá, nemôže byť úspešná ani prípadná žaloba žalobcu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu je takisto rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Realizácia výkonu zákonného záložného práva je legálnym inštitútom uspokojovania pohľadávok. Žalobcov dlh k 20.07.2021 predstavuje 10.923,34 €, čo svedčí o tom, že žalobca dlhodobo (viacero rokov) neuhrádza žiadne platby za svoj byt. V tejto súvislosti je nepochybne potrebné uvedomiť si, že vlastník bytu má nielen práva, ale aj povinnosti. Zároveň uviedli, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ neexistuje žiaden právny vzťah a na jeho strane neexistuje pasívna vecná legitimácia pre uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Postavenie žalovaného je regulované ust. § 6 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého dražobník je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný 2/ nie je v právnom vzťahu so žalobcom a uvedená okolnosť znamená neprípustnosť

úpravy pomerov v zmysle a nasledujúce . Absencia relevantného vzťahu má za následok neprípustnosť jeho predbežnej úpravy, t.j. nie je možné upraviť niečo, čo neexistuje. Aj keby bolo neodkladné opatrenie dôvodné voči žalovanému 1/, malo by prípadne vydané neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/ vplyv na priebeh dražby a sekundárne by zaväzovalo aj dražobníka, nakoľko by musel upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby. Pre vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ neexistuje žiaden právny záujem. K otázke priznaných trov konania odvolatelia uviedli, že súdom priznané trovy konania sú priznané v rozpore s platným právom a v rozpore s názormi uvedenými v odbornej právnej spisbe. V prejednávanom prípade nejde o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa konanie končí, práve naopak, súd vo výroku II. zaviazal žalobcu podať žalobu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu je nesprávny právny názor súdu prvej inštancie o tom, že jeho rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že odvolateľmi uvádzané dôvody žalobca generálne popiera, lebo nimi uvádzané dôvody reálne ani neexistujú, a preto sa stotožňuje s výrokom súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Ak žalovaní tvrdia, že žalobca ničím neosvedčil obsah napadnutého uznesenia a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, pretože žalobca údajne neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana zdôraznil, že žalovaní až v odvolacom konaní predkladajú listiny, ktoré mali byť predložené žalobcovi spolu so splnomocnením žalovaného 2/ zo strany žalovaného 1/ na vykonanie dobrovoľnej dražby. Týmto písomným vyjadrením odvolatelia iba potvrdzujú, že porušili svoju zákonnú povinnosť, lebo výkon dobrovoľnej dražby zahájili bez preukázania sa žalobcovi, že na dobrovoľnú dražbu sú splnené všetky zákonom predpísané podmienky. Niet pochybností o tom, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo opodstatnené, lebo z citácie zákona jednoznačne vyplýva, že len vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu byť podľa zákona iniciátormi vykonania dobrovoľnej dražby, a to hlasovaním na riadne zvolanej schôdzi vlastníkov bytov. Preto navrhovateľ dražby je povinný túto skutočnosť pred zahájením výkonu dražby preukázať dlžníkovi, čo však žalobcovia neurobili a výkon dražby začali len na základe udeleného splnomocnenia žalovaného 2/ osobou, ktorá nepreukázala, že má na takýto právny úkon oprávnenie. Odvolateľmi predložené dôkazy vykazujú také podstatné vady, pre ktoré je ich potrebné zo zákona vyhlásiť v tomto konaní za nulitné a nemôžu mať vplyv na rozhodnutie o odvolaní. Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 10.06.2021 nespĺňa náležitosti podľa ust. , lebo neobsahuje prezenčnú listinu v zmysle citovaného ustanovenia zákona, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Samotné tvrdenia v zápisnici, že podpisová listina zúčastnených je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice nepostačuje. Zároveň poukázal na odvolateľmi predložené zmätočné uznesenie č. 1 k bodu č. 9, prijaté dňa 10.06.2021 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Komenského 61, 63, 65, 67 Košice ohľadne súhlasu vlastníkov s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. 5 vo vlastníctve žalobcu. Vlastníci bytov v tomto uznesení v rozpore s vyhlásením o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktorá bola splatná až 20.07.2021 dali súhlas s dražbou bytu už 10.06.2021, teda v čase pred splatnosťou uvedenej pohľadávky. Vlastníci bytov teda odsúhlasili výkon dražby bytu žalobcu z dôvodu ešte neexistujúcej pohľadávky, ktorá bola splatná až 20.07.2021. Uvedené konanie vlastníkov je v rozpore s ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde je jednoznačne uvedené, že zákonné záložné právo zabezpečuje pohľadávky vzniknuté, t.j. existujúce, a z tohto dôvodu je predmetné uznesenie neplatným právnym úkonom. Čo sa týka aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách, žalobca uviedol, že dražobník nemôže byť iba v pozícii splnomocnenca záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností, a to bez uzavretia riadnej zmluvy o vykonaní dražby. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva a je otázna aj jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa . Z uvedených dôvodov sa stotožnil s napadnutým uznesením a navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie ako vecne správne potvrdil.

14. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že tvrdenia a vyjadrenia žalobcu sú plne účelové a ich cieľom je iba snaha oddialiť realizáciu výkonu záložného práva. Dlh žalobcu k 20.07.2021 predstavuje 10.923,34 €, čo svedčí o tom, že žalobca dlhodobo neuhrádza žiadne platby za svoj byt a realizácia výkonu záložného práva je preto jedným z možných zákonných spôsobov vymoženia dlhu od žalobcu. Žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že realizácia výkonu záložného práva nie je možná, ak mu nebola doručená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov, kde bol schválený výkon zákonného záložného práva k bytu žalobcu, alebo vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a o tom, že

predmet dražby je možné dražiť. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, žeby uvedené písomnosti bolo potrebné doručovať záložnému dlžníkovi. Výkon záložného práva bol riadne schválený schôdzou vlastníkov bytov, tvrdenia žalobcu o opaku sú v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré žalovaní predložili. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že predložená zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov nespĺňa náležitosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov, ide o tvrdenie plne nesprávne. Pravdou je iba to, že k zápisnici zaslanej súdu nebola priložená jej príloha - prezenčná listina. Z uvedeného dôvodu ju predložili dodatočne. Ak žalobca tvrdil, že vlastníci bytov dali na schôdzi vlastníkov bytov súhlas k realizácii výkonu záložného práva ohľadom pohľadávky, ktorá ešte nebola splatná uviedli, že na vyhlásení o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je uvedený dátum 20.07.2021, je úplne pochopiteľné a bez právneho významu vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je možné realizovať až po tom, čo bol výkon záložného práva schválený schôdzou vlastníkov bytov. Uvedené ale neznamená, že žalobca v deň konania schôdze vlastníkov bytov nemal žiaden splatný nedoplatok. Z uvedených dôvodov trvali na celej argumentácii, navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého uznesenia tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a výrok IV. o priznaní trov konania zruší.

15. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaní v odvolacej replike neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobca sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením o nariadení neodkladného opatrenia.

16. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovaným doručená dňa 30.12.2021 prostredníctvom ich právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

18. Uznesenie vo výroku III. nebolo odvolaním žalobcu napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, a preto nebolo predmetom odvolacieho prieskumu.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo uznesenie vo výroku I., súvisiacom výroku II. a vo výroku IV. o trovách konania.

20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že žalobca dostatočne osvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, a takisto osvedčil, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov im bude hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu ich práv a oprávnených záujmov.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

26. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

28. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení počas konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

29. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

30. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

31. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

32. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

33. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu

viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

34. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej, ktorá bola podaná spolu s navrhovaným nariadením neodkladného opatrenia resp. ktorej povinnosť podať súd uloží spolu s nariadením neodkladného opatrenia, ak žaloba vo veci samej nebola podaná spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z toho hľadiska, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

35. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pri skúmaní dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil uvedenú náležitosť neodkladného opatrenia.

36. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje.

37. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, tým, že preukázal výlučné vlastníctvo bytu, ohľadne ktorého sa má realizovať dražba, avšak neosvedčil skutočnosti týkajúce sa nezákonnosti právnych krokov smerujúcich k realizácii dražby.

38. Dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, žalobca odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na výkon dobrovoľnej dražby, pretože nebolo uskutočnené hlasovanie o tejto otázke na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zároveň nebol na takejto schôdzi vlastníkov bytov daný súhlas vlastníkov bytov na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby s konkrétnym dražobníkom, ktorá sa má uzatvoriť v písomnej forme. Prílohou zmluvy tiež musí byť aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby (správcu, resp. spoločenstva), že predmet dražby možno dražiť, ako aj vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Uviedol, že žalovaný 1/ ako správca domu porušil svoju zákonnú povinnosť a splnomocnil žalovaného 2/ na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu nedostatočne, a to iba písomným splnomocnením zo dňa 21.07.2021, bez riadne uzatvorenej zmluvy o vykonaní dražby.

39. Tieto tvrdenia žalobcu boli vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalovaným 1/ spolu s odvolaním, teda spolu s prvým úkonom, ktorý v spore vykonal, z ktorých vyplýva opak.

40. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu Komenského 61-63-65-67, Košice zo dňa 10.06.2021 vyplynulo, že jej predmetom bolo aj riešenie otázky neplatičov v dome (bod 9. programu), pričom schôdza vlastníkov bytov a NP prijala uznesenie, v ktorom súhlasili s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu č. 5 vo vlastníctve žalobcu z dôvodov existencie pohľadávky zaťažujúcej aj ostatných vlastníkov domu. Za prijatie predmetného uznesenia hlasovalo 35 vlastníkov, t. j. nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný 1/ preukázal aj písomné uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby s dražobníkom dňa 21.07.2021 a vyhlásenie navrhovateľa dražby a prednostného záložného veriteľa, že predmet dražby je možné dražiť a vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti jeho pohľadávky zo dňa 21.07.2021.

41. Ako bolo vyššie uvedené, povinnosťou súdu je na základe tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín predložených žalobcom predbežne právne posúdiť, či nárok vo veci samej, sa javí ako dôvodný.

42. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, no zároveň tvrdené rozhodujúce skutočnosti musí aj náležitým spôsobom osvedčiť.

43. V tomto štádiu konania odvolací súd tvrdenia žalobcu o tom, že neboli splnené zákonné predpoklady na výkon dobrovoľnej dražby nepovažuje za osvedčené.

44. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiaden dôkaz o tvrdených skutočnostiach, okrem oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21.07.2021 a splnomocnenia, pričom z predložených listín nemožno vyvodiť, či miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

45. Žalobca ako vlastník sporného bytu, má právo zúčastňovať sa schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov sa schôdzí nezúčastňuje, má právo informovať sa u správcu, či sa takáto schôdza konala, prípadne nahliadnuť do zápisnice o priebehu schôdze. Svoje tvrdenia musí najprv overiť a až v prípade negatívneho výsledku môže s istotou tvrdiť namietané skutočnosti.

46. Žalobca nepreukázal splnenie aj ďalšej podmienky, ktorou je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

47. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy bola žalobcom preukazovaná tým, že žalovaní začali aktívne vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby.

48. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej (iba) v tom, že by na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu malo byť realizované záložné právo formou dobrovoľnej dražby.

49. Vychádzajúc z LV č. XXXXX, k.ú. N. S. vyplýva, že k predmetnému bytu je zriadené záložné právo v prospech vlastníkov bytov v dome H. XX,XX,XX,XX podľa .

50. Žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie.

51. Nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že žalobca býva v byte, ktorý je predmetom výkonu záložného práva. Táto skutočnosť mu je totiž zrejmá, nakoľko záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vlastníkov bytov v bytovom dome vyplýva priamo zo zákona.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25.04.2019 poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý konštatoval, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušiová c/ a Smart Capital, a. s. nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom. NS SR nespochybnil názor, že strata obydlia by predstavovala obrovský zásah do práv žalobcov a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, respektíve možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, a to za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, respektíve ju aspoň prakticky znemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje. Uvedený záver vyplýval aj z označeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.

53. Čo sa týka žalobcom tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, z tej skutočnosti, že vykonaním dražby stratí žalobca vlastnícke právo k bytu odvolací súd poukazuje na to, že dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza k realizácii záložného práva zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec, je upravená samostatným o dobrovoľných dražbách, postup podľa ktorého pri výkone záložného práva výslovne umožňuje v ust. . Táto zákonná úprava, pri ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok a na rešpektovanie obydlia), predpokladané SR, v intenciách ktorých zásah do práv a oprávnených záujmov napriek tomu, že sa navonok javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom dôsledku protiústavný nie je.

54. Odvolací súd konštatuje, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva žalobcu vlastniť majetok, avšak to neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností nie je prípustná. Súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb resp. možnosť vymoženia plnení (záväzkov) touto formou nie je v rozpore s , ani s právnou úpravou vyplývajúcou z práva únie, aj keď sa týka nehnuteľnosti určenej na bývanie dlžníka a jeho rodiny.

55. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva možnosť osobe, ktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, kde v rámci konania o neplatnosť dražby sa posudzuje súladnosť jej výkonu so zákonom. Takýmto postupom je tak zaručená ingerencia súdnej moci do inštitútu dobrovoľnej dražby.

56. Avšak predpokladom tohto postupu je, že dražba bola oznámená zákonom stanoveným spôsobom, ako aj samotné uskutočnenie dražby. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že dražba (jej termín) bola oznámená, ani že sa uskutočnila; žalobca preukázal iba to, že žalovaný 2/ mu oznámil (zatiaľ iba) začatie výkonu záložného práva.

57. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou námietkou žalovaných, že žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže samotná realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam na dobrovoľnej dražbe je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, okrem výroku III., v zmysle ust. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

59. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie (o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, preto odvolací súd rozhoduje aj o trovách tohto konania.

61. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s ust. a . Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ust. .

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).