Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1/ N. H., G.. X.X.XXXX, K. C., A. X, 2/ W. H., G.. XX.X.XXXX, K. C., A. X, 3/ P. H., G.. X.X.XXXX, K. C., A. X, všetkých zastúpených GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Košice, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovaným 1/ T.. V. B., G.. XX.X.XXXX, K. C., A. XXXX/XX, 2/ M.. K. B., G.. XX.X.XXXX, K. C., A. XXXX/XX, obom zastúpeným JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Košice, Kuzmányho 29, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku -516 zo 14.8.2020 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcom v 1. až 3. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena v ich prospech ako vlastníkov stavby - domu so súpisným číslom XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ č. XXX/ X o výmere 370 m2, zapísaného na LV č. XXXXX, v kat. území Y. spočívajúceho v práve cesty - práve prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok parcelného čísla XXX/X o výmere 610 m2 v kat. území Y.Č. v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom čo odôvodnili tým, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcelného čísla XXX/X o výmere 610 m2, zapísaného na LV č. XXXX a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX stojaceho na parcele č. XXX/X v kat. území Y., ktoré nehnuteľnosti bezprostredne susedia s ich nehnuteľnosťou a stavba žalovaných ich obmedzuje v realizácii prístupu k ich nehnuteľnosti a prístup z verejnej komunikácie pre nich nie je možné zabezpečiť inak, len prejazdom cez pozemok žalovaných v rozsahu cca 3 m2, keď ide o objektívne jedine možnú príjazdovú cestu a žalovaní nie sú ochotní uzatvoriť ohľadom prístupu s nimi žiadnu dohodu. Poukázal na to, že žalobcovia písomným podaním zo dňa 18.6.2018 navrhli zmenu žaloby kvôli tomu, že po povolení vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 7.7.2016 vznikla nová parcela č. XXX/X o výmere 3 m2, ktorá plne korešponduje s predmetom sporu, na čo uznesením zmenu žaloby pripustil. Vzal do úvahy obranu žalovaných ktorí namietali, že žalobcami užívaný nájazd je tzv. čiernou stavbou, čo je riešené aj stavebným úradom, pričom žalobcovia majú možnosť zabezpečiť si prístup k domovej nehnuteľnosti aj z druhej strany, kde im svedčí právo z vecného bremena ohľadom prístupu, keď navyše šírka nájazdovej rampy umožňuje žalobcom túto využívať bez toho, aby zasahovali do ich vlastníctva. Z výpisov z listov vlastníctva, týkajúcich sa kat. územia Y. zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to stavby - domu so súpisným číslom XXXX stojaceho na pozemku

parcelného čísla XXX/X a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 3 m2. Citoval až 3 a až 3 a mal za to, že predmetom konania je zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena za náhradu na ťarchu pozemku zapísaného na LV č. XXXXX, parcelného čísla XXX/X o výmere 3 m2, nachádzajúceho sa v kat. území Y. vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a to v prospech vlastníkov stavby - domu so súpisným číslom XXXX stojaceho na parcele č. XXX/X evidovaných na LV č. XXXXX v kat. území Y. spočívajúceho v práve cesty - práve prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami a to v plnom rozsahu dotknutého pozemku o výmere 3 m2. Uviedol, že právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len v rozsahu nevyhnutnom k riadnemu užívaniu nehnuteľnosti a k tomuto predmetu sporu citoval právne vety z vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že stavba a pozemok žalobcov sú spojené s verejnou komunikáciou a pozemkom mesta Košice (parcelného čísla XXXX/XX) z dvoch strán. Prístup k pozemku a stavbe je zabezpečený z verejnej komunikácie zo strany severovýchodnej, na ktorej sa v časti nachádza predmetný sporný pozemok žalovaných, ale aj zo strany západnej, kde bol pôvodný vstup na pozemok žalobcov. Tento je zanedbaný a potrebuje stavebné úpravy. Predmetom sporu je tak prístup k pozemku a stavbe žalobcov zo severovýchodnej strany, kde v jednej časti za určitých podmienok (napr. pri prejazde nákladným motorovým vozidlom) by teoreticky bolo potrebné prechádzať po časti predmetného sporného pozemku žalovaných vo výmere 3 m2, avšak na druhej strane je nesporné, že vzhľadom na šírku nájazdu postaveného na pozemku mesta Košice, žalobcovia majú peši prístup k svojej stavbe a pozemku aj zo strany severovýchodnej a je tak bezpredmetné zriaďovať v ich prospech vecné bremeno cez priľahlý pozemok, spočívajúce v práve pešieho prechodu cez pozemok žalovaných parcelného čísla XXX/X vo výmere 3 m2. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami konštatoval, že účelom zriadenia práva cesty je zaistenie príchodu a odchodu alebo príjazdu a odjazdu cez časť pozemku, nie však zaistenie parkovania na tomto pozemku. Z ohliadky vykonanej dňa 26.2.2020 mu vyplynulo, že nájazd príjazdovej komunikácie k pozemku žalobcov, postavený na pozemku mesta Košice (pravdepodobne bez jeho súhlasu) je v najužšej časti, ktorá hraničí s predmetným pozemkom žalovaných, široký 220 cm a táto šírka je vzhľadom na vozidlo vlastnené žalobcami (Škoda Fabia) postačujúca. Bol toho názoru, že nie je možné zaparkovať akékoľvek motorové vozidlo na spornom pozemku žalovaných bez toho, aby toto vozidlo nezasahovalo do pozemku vo vlastníctve mesta Košice a strany sporu zhodne uviedli, že v takomto prípade uvedenú skutočnosť oznamujú mestskej polícii, ktorá zjedná nápravu. Uviedol ďalej, že dom žalobcov nie je užívaný inak, ako na bývanie a títo majú prístup k nemu dostatočne zabezpečený zo severovýchodnej strany (hoci nie celkom komfortne) a to pešou cestou v dĺžke do 20 m po pozemku mesta a žalobcov a podotkol, že na zriadenie nevyhnutnej cesty nepostačuje len nutnosť umožniť vjazd záchrannej službe, hasičom a polícii, keď tieto zložky v nevyhnutných prípadoch majú zabezpečený príjazd cez cudzie pozemky na základe zákona. Doplnil, že žalobcami predložený geometrický plán spoločnosti Geo-Kart s.r.o. z roku 2016 nie je overený príslušnou správou katastra. Keďže žalobcovia majú prístup k svojej stavbe z verejnej komunikácie zo západnej strany, neboli naplnené podmienky predpokladané hypotézou právnej normy ( ), ako aj z dôvodov uvedených v bodoch 16. až 20. odôvodnenia žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , a , a plne úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

3. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, navrhli ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, použijúc pritom odvolacie dôvody upravené v , , a . Napadnuté rozhodnutie označili za prekvapivé, keď pri ohliadke konanej dňa 26.2.2020 súd konštatoval, že na pozemok nie je prístup motorovým vozidlom z južnej strany (v rozsudku neskôr označenej ako západná strana), kým v rozsudku bez zmeny dôkaznej situácie súd konštatoval, že ich stavba a pozemok sú spojené s verejnou komunikáciou a pozemkom mesta Košice z dvoch strán. Zmenu svojho postoja súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysvetlil a takúto zmenu názoru predpokladať nemohli. Upozornili, že žalovaní nerešpektovali neodkladné opatrenie vydané vo veci, čo žalovaní aj opakovane priznali a umiestňovali prekážky - parkovali vozidlá tak, že nebol možný prejazd cez pozemok, ku ktorému má byť vecné bremeno zriadené. Zdôraznili, že dlhoročne a v pokoji so susedmi užívali svoje nehnuteľnosti vrátane prístupu k nim a spory nastali až od momentu, kedy nehnuteľnosti nadobudli žalovaní a začali vyvolávať spory medzi susedmi. Svedčí o tom aj výmera pozemku trojuholníkového tvaru, ku ktorému sa má zriadiť vecné bremeno - 3 m2 a súd pri rozhodovaní mal sledovať jediný cieľ, a to zabezpečiť prejazdnosť pozemku žalovaných do budúcna a vytvoriť im tak bezpečný prístup k ich nehnuteľnosti. Z fotografií nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že sporná časť pozemku je potrebná k prejazdu k ich nehnuteľnosti

najmä v zimnom období. S ohľadom na trojuholníkový tvar pozemku, jeho výmeru - 3 m2 a jeho umiestnenie nebude mať daný pozemok nikdy iné využitie, ako slúžiť na prejazd vozidiel, keďže to nie je orná pôda ani záhrada. V zmysle relevantnej literatúry je podľa nich možné ustáliť, že prístup k nehnuteľnosti nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Súd prvého stupňa akceptoval obranu žalovaných, ktorí tvrdili, že vozidlá, ktoré majú oni k dispozícii (napr. Škoda Fabia) sú dostatočne úzke na to, aby sa na nájazd zmestili bez potreby využitia sporného pozemku, avšak šírka vozidiel, ktoré majú k dispozícii dnes však nie je rozhodujúca. Kedykoľvek môže nastať situácia, že napríklad v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, imobility, či iných komplikácií budú musieť využívať iný druh motorového vozidla, ktorý bude mať iné (väčšie) rozmery. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že šírka prejazdu 2200 mm je postačujúca pre všetky ich vozidlá. Namietali tiež, že podľa konajúceho súdu si majú upraviť svoje vzťahy s vlastníkom priľahlého pozemku - mestom Košice, avšak ak sa to má týkať parcely č. XXXX/ XX ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba a nakoľko ide o verejnú prístupovú komunikáciu, nepotrebujú si žiadnym spôsobom upravovať svoje vzťahy s mestom Košice. Upozornili, že prvoinštančný súd sa v rozhodnutí odvoláva hlavne na judikatúru súdov Českej republiky, avšak do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú. Boli toho názoru, že už od čias starého Ríma platí zásada, že právo je umením dobra a spravodlivosti a túto zásadu musí napĺňať aj súdne rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa však za spravodlivé považovať nemožno a navyše je aj prekvapivé. Boli toho názoru, že splnili obe hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty k svojej stavbe v zmysle ust. , pričom sporný pozemok v tvare trojuholníka o výmere 3 m2 ako príjazdovú cestu využívajú aj žalovaní. Spor medzi účastníkmi konania nadobudol také rozmery, že akákoľvek dohoda medzi nimi je nemožná a jediným spôsobom riešenia situácie je autoritatívne súdne rozhodnutie.

4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcov o prekvapivosti rozhodnutia označili za zavádzajúce. Samotný žalobca v 1. rade podľa nich potvrdil počas ohliadky súdu pred svedkami, že v minulosti existoval príjazd práve v tomto mieste, ktorým vchádzal predchádzajúci majiteľ pozemku s koňom a kočom a pozemky ešte v roku 2008 tvoril jeden celok, rozdelené boli na dve časti práve konaním žalobcov a daný vjazd bol nimi odstránený. Svoje zavádzajúce tvrdenie o nemožnosti vybudovania príjazdu v tomto mieste žalobcovia opakovane ničím nedoložili, keď vstup na daný pozemok je zabezpečený aj vecným bremenom práva prechodu v prospech žalobcov. Argumentácia ohľadne parcely, ktorá nemá patriť žalobcom je účelová, keď uvedená parcela patrí práve žalobcom N. a W. H., na ktorých je de facto postavená kľúčová argumentácia ohľadne potreby prejazdu. Ohradili sa proti tvrdeniu, že nerešpektovali súdne rozhodnutie, keď nebol doložený jediný dôkaz, aby ich vozidlo bránilo vo vjazde na pozemok žalobcov. Príjazd už vybudovaný žalobcami označili za nelegálnu - čiernu stavbu, ktorá bez právneho titulu zasahuje do pozemku mesta Košice a ich pozemku. Odmietli aj tvrdenia žalobcov o dlhoročnom pokojnom užívaní nehnuteľnosti, keď oni svoju nehnuteľnosť nadobudli v roku 2008. Rodinný dom začali užívať po kolaudácii v roku 2015 a práve žalobcovia sú tými, ktorí narušujú občianskej spolunažívanie. Nesúhlasili ani s výhradami voči použitiu aktuálnej českej judikatúry, keď žalobcovia vo svojom odvolaní neprezentovali žiadne rozhodnutie slovenskej najvyššej súdnej autority, ktoré by sa odkláňalo od českých judikátov, na ktoré súd poukázal v napádanom rozsudku.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k stanovisku žalovaných trvali na podanom odvolaní a na prekvapivosti napadnutého rozhodnutia, ktoré neozrejmuje dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zaujal v rozhodnutí úplne opačný záver oproti tomu, ktorý skonštatoval pri vykonávaní dôkazu. Popreli tvrdenie, že svojím konaním zasiahli do pozemkov mesta, keď práve žalovaní nezákonne rozšírili svoju stavbu smerom k cestnej komunikácii v takom rozsahu, že ich stavba zasahuje do pozemkov mesta Košice. Vytvorili tým stiesnený priestor, ktorý zapríčinil potrebu zriadenia vecného bremena v ich prospech. Kategoricky popreli všetky obvinenia žalovaných, ktoré vzniesli na ich adresu a v jednotlivostiach sa vysporiadavali s predloženými fotografiami. Uviedli, že ak súd prvej inštancie vychádzal z citovaných rozhodnutí Najvyššie súdu Českej republiky, mal sa vysporiadať aj s otázkou, či od nich možno spravodlivo požadovať, aby de facto vybudovali úplne novú príjazdovú cestu prekonávajúcu výškový rozdiel cca 6 m, dlhú niekoľko desiatok metrov, berúc do úvahy aj svahovitú povahu terénu.

6. Žalovaní v stanovisku z 23.12.2020 navrhli napadnutý rozsudok opätovne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania majúc za to, že žalobcami predložené listinné dôkazy majú nulovú výpovednú hodnotu.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní) a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa .

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

9. Žalobcovia podané odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

11. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Odvolací dôvod podľa ust. ods1 písm. f/ je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní a ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích

dôvodov. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy, skutkový stav ustálil na základe vykonaných dôkazov tak, že mal ozrejmené všetky rozhodujúce skutočnosti, keď vec aj správne právne posúdil a jeho konanie netrpí vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

17. Nie je sporné, že predmetom konania, na základe návrhu žalobcov, je zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena za náhradu, vo vzťahu k pozemku zapísanému na LV č. XXXXX, kat. územie Y., pozemku parcelného čísla XXX/X o výmere 3 m2 vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade (list vlastníctva na str. 239 súdneho spisu), a to vo forme práva cesty - práva prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v prospech žalobcov tvrdiacich, že k svojim nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX v kat. území Y., domu so súpisným číslom XXXX, na parcele číslo XXX/X nie je možné zabezpečiť inak, len cez pozemok žalovaných vo výmere 3 m2. Súd prvej inštancie aj s poukazom na relevantnú ním citovanú judikatúru dospel k správnemu záveru, že žalobe vyhovieť nemožno, keď žalobcovia si prístup k svojej stavbe vedia zabezpečiť aj inak a existujúci a nimi využívaný príjazd je dostatočne široký, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.

18. Žalobcovia namietali v odvolaní prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď tento podľa nich pri ohliadke konanej dňa 26.2.2020 konštatoval, že neexistuje iný vjazd (prístup) na ich pozemok, ako je súčasný vjazd, avšak v rozsudku už uviedol, že prístup je možný aj zo západnej strany, hoci vstup je zanedbaný a potrebuje stavebné úpravy.

19. Princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je súčasťou napĺňania princípu právnej istoty, pričom predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu. Nepredvídateľné a prekvapivé je také rozhodnutie, pred ktorým strana nemala možnosť vyjadrovať sa a právne argumentovať, prípadne na podporu svojej argumentácie predkladať dôkazy. Aktuálne ustanovenie ukladá konajúcemu súdu v priebehu pojednávania určiť sporné a nesporné skutkové tvrdenia, ako aj uviesť predbežné právne posúdenie veci, a to práve v záujme predvídateľného a transparentného postupu, avšak väčší dôraz prikladá zodpovednosti strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie jej skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Samotná skutočnosť, že konajúci súd neoboznámi dôsledne strany s predbežným právnym posúdením veci, alebo sa od neho odchýli pri rozhodnutí, nemusí znamenať vadu konania a zakladať automaticky nesprávnosť rozhodnutia, pokiaľ strana sporu mala možnosť realizovať všetky jej patriace procesné práva, vyjadrovať sa k veci a navrhovať dôkazy. V prejednávanej veci konanie je vedené od marca roku 2016 a i po ohliadke uskutočnenej 26.2.2020 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 14.8.2020 žalujúca strana mala dostatočný priestor na realizáciu všetkých procesných práv, ktorý nepochybne vo forme prednesov a návrhov dôkazov aj využila.

20. Priebeh ohliadky zo dňa 26.2.2020 je zdokumentovaný v spise na č.l. 339 a 340 a konajúci súd pri nej konštatoval, že „na pozemok nie je prístup motorovým vozidlom z južnej strany“. Tomuto záveru neodporuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré v bodoch 16. až 22. sa podrobne zaoberá situáciou na „západnej“ strane pozemku žalobcov, kde vstup je zanedbaný a potrebuje stavebné úpravy, je teda menej komfortný, avšak možný.

21. Zriadenie vecného bremena na priľahlom pozemku v prospech vlastníka stavby prichádza do úvahy len za rešpektovania predpokladu, že právo vlastníka dotknutého pozemku musí byť obmedzené čo najmenej. Ak má vlastník stavby možnosť zriadiť si prístup k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Skutočnosť, že prístup zriadený cez susedný pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcov pohodlnejší čí výhodnejší, alebo by sa zaobišiel bez stavebných úprav, nie je významná. Vecné bremeno cesty nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup ku stavbe z verejnej komunikácie.

Podstatné je, aby vlastník stavby mal zabezpečenú cestu k nej v rozsahu zabezpečujúcom objektívne riadne užívanie, aj keď nemusí ísť priamo o užívanie komfortné. Možno zhrnúť, že ak vlastník stavby je schopný si zriadiť prístup k nej bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Aj keď zriadenie prístupu bude sprevádzané vynaložením nákladov, tieto predstavujú len súkromný majetkový záujem žalobcov, pokiaľ tieto náklady nie sú objektívne tak vysoké, aby mnohonásobne prevyšovali ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty.

22. Žalobcovia v konaní nepreukázali, aby zriadenie inej prístupovej cesty k ich stavbe, neobmedzujúcej žalovaných, bolo technicky nemožné a neprodukovali dôkazy o zjavnej ekonomickej nevýhodnosti takéhoto alternatívneho riešenia. Zvlášť významné je, že iný prístup k stavbe sa im ponúka a v minulosti sa s ním počítalo, o čom svedčí i vecné bremeno práva prechodu cez pozemok parcelného čísla XXX/ X v ich prospech zo dňa 18.8.2005 (k tomu viď výpis z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX na č.l. 44 spisu).

23. Účelom inštitútu uplatneného žalobcami nie je vytvárať im alternatívne možnosti prístupu k ich stavbe, keď každé takéto riešenie vo forme vecného bremena citeľne obmedzuje vlastníka priľahlého pozemku.

24. Za podstatné však odvolací súd považuje, že už vyhotovený nájazd žalobcami vo svojom rozsahu im umožňuje realizovať ich právo prístupu k stavbe bez toho, aby došlo k zásahu do práv žalovaných. Situácia zdokumentovaná v spise, predovšetkým listinné dôkazy a fotodokumentácia, nesvedčia v prospech argumentácie žalobcov, že práve prechod cez parcelu žalovaných o výmere 3 m2 naplní ich predstavy o bezpečnom a komfortnom prístupe k stavbe (k tomu viď napr. fotodokumentáciu na č.l. 35 až 39 spisu - vo farebnom vyhotovení na č.l. 58 a nasl. spisu).

25. Neobstojí celkom stanovisko žalobcov, podľa ktorých v budúcnosti budú (podľa vývoja situácie) musieť využívať iný druh motorového vozidla o väčších rozmeroch (ako napr. Škoda Fabia), kedy by im už existujúca šírka prejazdu nepostačovala. Podľa názoru odvolacieho súdu existujúca šírka prejazdu umožňuje jeho bezproblémové využitie bežne používanými motorovými vozidlami a predstavy o budúcom možnom používaní nadrozmerných motorových vozidiel by nemali byť príčinou pre odobrovanie zásahov do práv vlastníkov susediacich pozemkov, ktorí by mali byť obťažovaní a obmedzovaní čo najmenej. Bagatelizovanie výmery dotknutého pozemku - 3 m2 a jeho trojuholníkového tvaru odvolateľmi taktiež nie je náležité. Každý vlastník pozemku - bez ohľadu na jeho výmeru má nárok na jeho nerušené užívanie okrem prípadov predpokladaných a zákonmi, ktoré zásahy však musia byť výnimočné, odôvodnené a v čo najobmedzenejšom rozsahu. Sporný pozemok navyše bezprostredne prilieha k domovej nehnuteľnosti žalovaných.

26. Aj keď odvolací súd nechce znižovať význam predmetného sporu, rešpektujúc práva oboch sporových strán musí uviesť, že usporiadané susedské - medziľudské vzťahy prispievajú ku kvalitnému a spokojnému spôsobu života a stoja za to, aby aj mimo právneho rámca jedna či druhá strana si vzájomne vychádzali v ústrety.

27. Bez ohľadu na uvedené odvolací súd skúmaný rozsudok považuje za vecne správny, a preto ho v celom rozsahu potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , . Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešní žalovaní majú nárok na ich náhradu v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).