Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. XXX/XX, zastúpenej Mgr. P. O., advokátom so sídlom v L., B. U., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom E., na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. novembra 2018, č.k. 10P/17/2018-49, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletú H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi maloletej H. uložil povinnosť platiť na jej výživu sumu 150 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a styk otca s maloletou H. neupravil. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, neplní si svoj účel. Manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú od 02.12.2017. I keď žijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo si neplní ekonomickú, biologickú, ani výchovnú funkciu. Ďalšia existencia manželstva nemá pre manželku význam, keďže s manželom nevytvárajú prostredie, kde by si poskytovali vzájomnú pomoc a podporu, žili vo vzájomnom citovom zblížení a zabezpečovali vhodné rodinné prostredie pre výchovu spoločných detí. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl v nevere manžela, požívaní alkoholu manželom, čo viedlo k hádkam a nedorozumeniam, sprevádzaným fyzickým útokom manžela, ktorého sa dopustil 08.09.2018 o 2,30 hod. v mieste ich spoločného bydliska, kedy jej pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, chytil ju pod krk, škrtil ju, dvakrát jej povedal, že ju zabije a následne opakovane ju udieral zovretou päsťou do tváre, čím jej spôsobil pomliaždenie a podkožný výron ľavej strany tváre, pomliaždeniny a odreniny pravej strany tváre, odreninu nosa. Pre prečin nebezpečného vyhrážania je voči manželovi začaté trestné stíhanie. Neveru manželky súd nepovažoval za jednu z príčin rozvratu vzťahov manželov, ale za následok už narušených manželských vzťahov medzi nimi. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol. Mal. H. na čas po rozvode súd zveril do osobnej starostlivosti matky, keď sa o túto osobne stará a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z príjmu matky v sume 721,78 eur a otca v sume 860,69 eur, ktorý je súčasne poberateľom úrazovej renty v sume 710 eur mesačne. Podľa názoru súdu suma 150 eur na výživu maloletej zodpovedá odôvodneným potrebám mal. H. vo veku 15 rokov, ako aj schopnostiam a možnostiam jej otca. Súd dodal, že vzhľadom k tomu, že manželia nežiadali upraviť styk otca s maloletou, súd tento v zmysle ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie manžel, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na rozvod zamietnuť, keďže podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky pre rozvod ich manželstva. Považoval rozhodnutie súdu za nesprávne z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. On od začiatku konania s rozvodom nesúhlasil, k manželke prechováva hlbokú citovú náklonnosť a chce s ňou žiť. Ich manželstvo plnohodnotne fungovalo do konca roku 2017, kedy manželka nadviazala mimomanželskú známosť so ženatým mužom, ktorý vzťah on nepovažuje za perspektívny. Úprimne ho mrzí jeho nevhodné správanie voči manželke a udalosť z 08.09.2018, keď bol manželkou vyprovokovaný. Terajšiu situáciu medzi nimi hodnotí ako krízu v ich vzťahu, ktorú by za pomoci psychológa dokázali prekonať. V súčasnosti žije sám v prenajatom byte a hradí všetky poplatky s tým súvisiace. Počas spolužitia s manželkou uhrádzal náklady na bývanie a synovi Q. hradil počas štúdia na strednej škole v O. ubytovanie na internáte, stravu, cestovné, vreckové. Na dcéru H. dobrovoľne platí výživné 150 eur mesačne a nepravidelne jej dobíja telefón vo výške 10 eur. Jeho odchodom z domácnosti vzťahy medzi ním a deťmi ochladli. Bol toho názoru, že vzťah medzi ním a manželkou nie je vážne rozvrátený a je možná obnova ich spolužitia. Má záujem pokračovať v konzultáciách na referáte poradensko-psychologických služieb E. v L. a prispôsobiť svoje správanie predstavám manželky. Pre zachovanie manželstva je ochotný urobiť čokoľvek.

3. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal manžela k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že súd za účelom zistenia narušenosti vzťahov medzi manželmi odporučil konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v L.. Tieto návštevy skončili tak, že manžel ju dňa 08.09.2018 pod vplyvom alkoholu surovo napadol, spôsobil jej vážne zranenie a bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/142/2018, právoplatným dňa 26.11.2018 pre trestný čin nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 16 mesiacov. Zároveň mu bolo uložený zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť 5 metrov a zdržiavať sa v blízkosti trvalého bydliska manželky. Dodala, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je schopná pochopiť zmysel odvolania, pokračovať v konzultáciách je absolútne vylúčené, keď tieto priniesli len jeden výsledok, že manžel ju tak prizabil. Ak útok manžela na ňu, keď jej fyzicky ublížil a vyhrážal sa jej zabitím nie sú dôvodom na rozvod manželstva, potom nevie, čo je takýmto dôvodom podľa názoru právnej zástupkyne manžela.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. V danom prípade súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, účastníci spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú. Fyzický útok manžela na navrhovateľku a jeho vyhrážanie sa jej zabitím, pre ktoré skutky bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní, sú nepochybne konania vážne narušujúce a pravdepodobne trvalo rozvracajúce vzťahy medzi manželmi. Iba ťažko možno predpokladať, že po takomto správaní manžela voči navrhovateľke bude mať táto ešte záujem o obnovu manželského spolužitia s manželom.

8. Krajský súd, vychádzajúc z obsahu spisu po preskúmaní podaného odvolania, vyjadrenia k odvolaniu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu.

9. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým s prihliadnutím na postoj navrhovateľky, ako i skutkové okolnosti danej veci, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, pričom príčinou vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva bola nevera manžela, požívanie alkoholu manželom, hádky, následný fyzický útok a vyhrážanie sa zabitím navrhovateľke. Manželstvo si teda neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom podporu a pomoc. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci, výchovnú. Účastníci dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia s manželom odmieta.

10. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej H., ktorá je vo veku 16 rokov, je v starostlivosti matky, otec na ňu platí dobrovoľne výživné a aj pred kolíznym opatrovníkom maloletá vyjadrila názor, aby sa rodičia rozviedli a aby sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, čo sa aj stalo. Zároveň rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletou H..

11. Keďže ani pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. H. odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.