Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-118-2018.pdf
PDF · 100.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/118/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátkou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. X/X, XXX XX L. Q., v konaní o zaplatenie 4.942,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/177/2017 - 149 zo dňa 28. 09. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Csp/177/2017 - 149 zo dňa 28. 06. 2018 v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.942,38 Eur s kapitalizovaným úrokom vo výške 1.168,98 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.942,38 Eur od 25. 08. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku vo výške 2.489,45 Eur a úroku vo výške 20,9 % ročne zo sumy 4.942,38 Eur od 25. 08. 2017 do zaplatenia zamietol. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v pomere 42,2 %, vo výške ako bude vyčíslené v osobitnom uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že právnym titulom, na základe ktorého si uplatnil žalobca voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu (T. F., a. s.) v postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka, a to Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Pri skúmaní vecnej legitimácie žalobcu vychádzal zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10. 10. 2017 uzavretej medzi T. F., a. s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z listinných dôkazov založených do spisu žalobcom súd zistil, že zostatok dlhu na istine žalovaného z titulu poskytnutého úveru je vo výške 4.942,38 Eur ku dňu 24. 08. 2017, takže je nepochybné, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas v zmysle zmluvných podmienok. Žalobca po upozornení listom zo dňa 02. 09. 2014 vyhlásil pohľadávku z úveru za splatnú a žalovaného vyzval na zaplatenie zostatku dlhu po predchádzajúcom upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 18. 08. 2014. Okrem dlžnej istiny si žalobca uplatnil aj zaplatenie kapitalizovaného úroku z istiny úveru vo výške 3.003,36 Eur a úroku z omeškania vo výške 655,07 Eur vyčíslených ku dňu 24. 08. 2017 a taktiež zaplatenia úroku z úveru vo výške 20,9 % ročne zo zostávajúcej nezaplatenej istiny 4.942,38 Eur od 25. 08. 2017 do zaplatenia. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 487,88 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti sumu 5,74 Eur, teda spolu 493,62 Eur. Od tejto sumy boli odrátané úhrady žalovaného vo výške 97,38 Eur, takže výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 396,24 Eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 3.076,23 Eur a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sumu 772,74 Eur, teda spolu vo výške 3.848,97 Eur. Od tejto sumy žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 501,85 Eur a uplatnil výslednú sumu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti vo výške 3.347,12 Eur. Okresný súd však vyjadril názor, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom, úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Súd po zistení, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 02. 09. 2014 (podľa listinného dôkazu, ktorý tvorí súčasť spisu) priznal žalobcovi právo na zaplatenie kapitalizovaného úroku z úveru a úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti v celkovej výške 1.168,98 Eur. Poukázal na to, že daný vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník (ďalej len „OZ“) a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti je nutné právny vzťah prednostne posúdiť v zmysle právnych noriem obsiahnutých v Občianskom zákonníku; teda podľa ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľ došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľovi patrili úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľovi by naďalej patrili úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Popreli by sa tým účinky veriteľom vyvolanej zmeny spôsobu splatnosti záväzku a veriteľovi by úroky patrili tak, ako keby k zmene nedošlo, spotrebiteľovi by zároveň neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník neupravuje otázku platenia úrokov z úveru, pokiaľ dôjde k predčasnej splatnosti dlhu. Poukázal na ust. § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), avšak ani z toho nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia. Jednorazovým zosplatnením úveru veriteľom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa už ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvné dojednanie, ktoré s protiprávnym stavom spája aj nárok na zmluvné úroky, teda na odplatné nároky patriace len pre prípad splácania úveru v splátkach, je takéto dojednanie podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ absolútne neplatné. Súd vyvodil, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 20,9 % ročne len do 02. 09. 2014, teda do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Priznal žalobcovi právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru a úroku z omeškania do dňa 02. 09. 2014 v sume 1.168,98 Eur (ako súčet zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu s úrokom z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 396,24 Eur a úrokov z omeškania kapitalizovaných po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vo výške 772,74 Eur). Žalobca listinným dôkazom preukázal, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru výška nezaplateného úroku z úveru a úroku z omeškania bola vo výške 1.168,98 Eur, čo žalovaný nenamietal. Vo zvyšku - do zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru vo výške 20,9 % ročne zo sumy 4.942,38 Eur od 25. 08. 2017 do zaplatenia - žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to do výroku II., v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol. Poukázal na všetky odvolacie dôvody vymenované v ust. § 365 ods. 1 CSP, vyjmúc odvolací dôvod označený pod písm. c/ - rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
4. Po odcitovaní odsekov 45 až 48, 51, 57 a 58 napadnutého rozsudku uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Pokiaľ by otázka nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti mala byť zodpovedaná uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/1998 v zmysle odôvodnenia súdu, s týmto záverom sa nemožno stotožniť, rozhodnutie nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, nakoľko po jeho vydaní došlo k vstupu SR do EÚ a následne k implementácii relevantných smerníc do nášho právneho poriadku. Poukázal na ust. § 16 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Výkladom a contrario, pokiaľ dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny, má veriteľ mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Poukázal na rôznorodosť rozhodovacej praxe súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru. Žalobca však zaujal názor, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani jeho zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Pretože doposiaľ nedošlo k vráteniu celej poskytnutej istiny, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, pretože oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie spotrebiteľa. Zároveň upozornil na ust. § 517 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi v omeškaní tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Dohodnuté úroky teda predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti. Obidva úroky môže veriteľ žiadať popri sebe bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. V bode III. odvolania žalobca označil rozsudok za nepreskúmateľný. Poukázal na to, čo v zmysle judikatúry či odbornej literatúry musí obsahovať odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, resp. nálezov Ústavného súdu SR, avšak bez akéhokoľvek prepojenia na napádané rozhodnutie. Obdobne v bode IV. citoval z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, resp. poukázal na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR R.. Y. N. k otázke ochrany spotrebiteľa a primeraným medziam tejto ochrany, opätovne však bez akejkoľvek spojitosti či vysvetlenia spojitosti s napadnutým súdnym rozsudkom. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP (teda viazaný jeho rozsahom a dôvodmi), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku a závislom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
6. Krajský súd napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, potvrdil z rovnakých dôvodov, z akých súd prvej inštancie návrh v zostávajúcej časti zamietol.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, postupu súdu, ktorý mu predchádzal a dôvodov odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a vyvodil z neho správne právne závery. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, podľa ktorej by mu v súdenej veci mali patriť aj úroky po zosplatnení úveru do doby skutočného zaplatenia dlžnej sumy, okresný súd sa s týmito dôvodmi riadne vysporiadal a svoj právny názor vysvetlil tak, aby bol jasný a zrozumiteľný. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa v tom, že by bolo rozhodnutie arbitrárne, okresný súd rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil, poukázal na judikatúru súdov. Aj odvolací súd v Prešove rozhodol v obdobnej veci tak, že pokiaľ veriteľ zosplatní úver a spotrebiteľ už nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky, niet dôvodu na to, aby veriteľ naďalej inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Ani Ústavný súd SR takéto rozhodnutie nepovažoval za arbitrárne (IV. ÚS 476/2012 - 14 zo dňa 18. 09. 2012). Naviac odvolací súd uvádza, že od uvedeného rozhodnutia síce uplynula dlhšia doba, rozhodovacia prax bola skutočne rozdielna, avšak v súčasnosti je prevládajúci názor totožný s názorom súdu prvej inštancie v tejto veci, to znamená, že v prípade, ak veriteľ využije možnosť predčasne zosplatniť úver, má nárok na zmluvné úroky len do času zosplatnenia a po zosplatnení má už nárok len na úrok z omeškania. Ide o logický záver, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi do doby splatnosti dlhu. V opačnom prípade by bolo na ťarchu spotrebiteľa dvojnásobné zaťaženie, jednak v podobe úrokov z úveru a jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi v neprospech spotrebiteľa. Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastala v dohodnutej dobe alebo skôr, pokiaľ veriteľ využil právo požadovať splatenie celého dlhu pre nesplatenie niektorej splátky podľa ust. § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, v ktorej je dlžník s omeškaním s vrátením úveru, pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka a jeho motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania zo zákona (§ 517 OZ), vzniká spotrebiteľovi voči veriteľovi nová povinnosť, a to zaplatiť celú pohľadávku naraz, to znamená celú nesplatenú istinu spolu so splatnými úrokmi, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Správne uviedol súd prvej inštancie, že zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strane výhody splátok osobitne nerieši. Pri aplikácii ust. § 563 OZ treba túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Pôvodný zmluvný vzťah sa týmto zásadným momentom vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zásadne mení, nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa a práve v tomto okamihu sa zastavuje zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa platiť riadne dohodnuté úroky. Spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie úroky, ktoré boli splatné ku dňu momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 517 ods. 2 OZ - zmena v obsahu záväzku). Zmena v obsahu záväzku potom spôsobuje novú povinnosť dlžníka, a to od momentu omeškania s vrátením celej istiny vrátane kapitalizovaného úroku k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu platiť z tejto sumy aj úroky z omeškania v zákonnej výške, pričom ide o povinnosť dlžníka, vyplývajúcu ex lege z ust. § 517 ods. 2 OZ.
10. Odvolací súd nespochybňuje ani argument žalobcu, že úroky dojednané v zmluve sú vyjadrením ceny peňazí. Úrok predstavuje vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny. Cena za úver sa určuje za určité úverové obdobie do splatnosti úveru, pojmovo je teda odlíšiteľná od sankcie za omeškanie s plnením dlhu veriteľa. Pokiaľ sa žalobca dovoláva nárokov za odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav, že veriteľ a spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve, odvolací súd poznamenáva, že bol to práve pôvodný veriteľ, ktorý svojím jednostranným právnym úkonom spôsobil zmenu zmluvne dohodnutých podmienok a zmenu záväzku vedúcu k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa. Prijatím názoru odvolateľa by išlo de facto o právny stav, podľa ktorého by boli popreté účinky veriteľom vyvolanej zmeny záväzku a veriteľ by inkasoval úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo a spotrebiteľovi by boli upierané práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Odobrením takéhoto stavu by sa poprel zmysel ochrany spotrebiteľa pred nekonečným nabaľovaním istiny o ďalšie a ďalšie úroky a úroky z omeškania. Pokiaľ tak spotrebiteľ neoprávnene peňažné prostriedky zadržiava, v prípade takéhoto protiprávneho stavu patria zmluvným stranám len sankcie vymedzené v ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
11. Možno teda zhrnúť, že skutkové aj právne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku II. a tiež v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a správne odôvodnený potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný bol síce v odvolacom konaní plne úspešným účastníkom a patrili by mu preto trovy konania v zmysle § 255 CSP, avšak nakoľko mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).