Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10PP/3/2022

Potvrdené rozhodnutím 6Tos/82/2022
„Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného Q. P., nar. XX. X. XXXX v F., trvale bytom W., P. XXX/X, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 10. februára 2022, č. k. 10PP/3/2022-28, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2022 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. P. zamieta."

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom v trestnej veci odsúdeného Q. P., o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trnava dňa 10.02.2022 takto

rozhodol:

Podľa , , a súd žiadosť odsúdeného: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, 926 01Sereď, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:

- rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 23.05.2018, sp. zn. XT/XX/XXXX

z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 14.01.2022 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh odsúdeného Q. P. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v čase rozhodovania o jeho návrhu o podmienečné prepustenie vykonáva v ÚVTOS Leopoldov súhrnný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.05.2018 sp.zn. vo výmere 6 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený vo svojom návrhu uvádza, že je presvedčený, že v prípade podmienečného prepustenia dokáže viesť riadny život, zmenil sa a chcel by to dokázať okoliu a hlavne svojej mame, ktorá sa o neho po celý čas starala.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to hodnotenie odsúdeného vypracované riaditeľom ÚVTOS, skrátený výpis klienta, odpis z registra trestov, lustrácia ZVJS, rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 23.05.2018 sp.zn. XT/XX/XXXX.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov vyplýva, že odsúdený bol do ústavu predvedený zo slobody dňa 26.12.2017. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas jeho výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, nedostatky sa u neho vyskytli v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa - spal v nepovolenom čase, v osobných veciach si neudržiaval poriadok na primeranej úrovni, odmietal plniť pokyny príslušníka ZVJS. Vhodnou intervenciou zo strany personálu sa jeho správanie stabilizovalo, uvedomil si nevhodnosť svojho správania. Aktuálne sa jeho správanie javí byť na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS plní. V osobných veciach si udržiava poriadok na primeranej úrovni, zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V kolektíve odsúdených je znášanlivý. Počas výkonu trestu bol disciplinárne odmenený dňa 3.6.2020 za plnenie pracovných povinností. Disciplinárny trest evidovaný nemá. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestený do diferenciačnej skupiny „B“. Odsúdený bol počas výkonu trestu pracovne zaradený na viacerých pracoviskách. Aktuálne je zaradený na pracovisku so zameraním na

ručné opravovanie kovových materiálov, kde je jeho pracovná morálka nadriadenými hodnotená kladne. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia dodržiava. Čiastočne sa zapája aj do pomocných prác formou vykonávania upratovacích a čistiacich aktivít na ubytovni. O kultúrno-osvetové aktivity realizované podľa ponukového listu formou besied a prednášok prejavuje záujem. Sociálny kontakt udržiava s matkou formou korešpondencie, telefonovania a sporadických návštev a tiež so synom, ktorý taktiež vykonáva trest. V jeho prípade možno konštatovať, že program zaobchádzania sa aktuálne plní. Pozná ústavný poriadok a je oboznamovaný so svojimi právami a povinnosťami. Pri napĺňaní programu zaobchádzania je vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a k preberaniu zodpovednosti za dôsledky svojho konania. Resocializačná prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá. Riaditeľ ÚVTOS v závere hodnotenia konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť s dohľadom.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 19 záznamov.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že v prípade odsúdeného je splnená iba formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, t.j. vykonanie zákonom stanovenej doby uloženého trestu, avšak za nesplnenú považuje prvú aj druhú materiálnu podmienku. Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, je možné v súčasnosti konštatovať, že odsúdený preukazuje čiastočné polepšenie avšak správanie odsúdeného je potrebné posudzovať počas celej doby výkonu trestu odňatia slobody a preto i vzhľadom na počet disciplinárnych odmien má za to, že táto podmienka doposiaľ splnená nie je. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke túto považuje takisto za nesplnenú, nakoľko vzhľadom na odpis registra trestov má za to, že v prípade osoby odsúdeného pri podmienečnom prepustení nie je možné očakávať vedenie riadneho života. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie nevyhovel a túto zamietol.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že od roku 2010 si zarábal na živobytie, chodil do práce, nespáchal žiaden trestný čin, iba v roku 2017 si zakúpil z výplaty drogy na vlastnú potrebu a dostal za to trest ako drogový díler, avšak bolo to na vlastnú spotrebu. Naposledy bol odsúdený v roku 1995 podmienečne a to sa osvedčil v skúšobnej dobe, odvtedy nemal uložený nepodmienečný trest. Je presvedčený, že v podmienke dokáže fungovať na slobode na 100%.

Podľa , o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa , súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa , pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok:

- vykonanie zákonom stanovenej doby uloženého trestu,

- odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukazuje polepšenie,

- od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.

Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. ).

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. ).

Súd v zmysle vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody podľa ku dňu 23.12.2021. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného dňa 10.02.2022 je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, podľa názoru súdu splnená nie je. Na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu, napr. aj prostredníctvom získania disciplinárnych odmien. Zo správania odsúdeného počas výkonu trestu, berúc do úvahy závažnosť spáchaného zločinu, pre ktorý je vo výkone trestu, súd nemohol vyvodiť, že sa polepšil a v budúcnosti bude viesť riadny život. Týmto záverom svedčí tá skutočnosť, že odsúdený je v samotnom výkone trestu už vyše štyri roky a získal len jednu disciplinárnu odmenu, doposiaľ si nevytvoril podmienky na preradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; navyše správanie odsúdeného, ako vyplýva z hodnotenia, nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytovali sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa - spal v nepovolenom čase, v osobných veciach si neudržiaval poriadok na primeranej úrovni, odmietal plniť pokyny príslušníka ZVJS. Uvedené tak nepreukazuje dlhodobý záujem odsúdeného polepšiť sa a dlhodobú zmenu jeho správania. Zo všetkých týchto konkrétnych skutočností okresný súd dospel k záveru, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a preto prvá materiálna podmienka nie je splnená.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu taktiež splnená nie je. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, posudzuje komplexnejšie všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Pokiaľ ide o prognózu budúceho správania sa odsúdeného, aj hodnotenie ústavu u neho konštatuje menej priaznivú resocializačnú. Súd tiež prihliadol na trestnú minulosť odsúdeného a jeho devätnásť záznamov v registri trestov (prevažne za majetkovú trestnú činnosť) a hoci sú mnohé odsúdenia skoršieho dáta, je z jeho odsúdení zrejmé, že na osobu odsúdeného už bolo v minulosti viackrát pôsobené uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody a tento napriek tomu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. V prípade odsúdeného nejde len o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života, ale o opakované sklony k páchaniu trestnej činnosti. U viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú druhovo totožnej trestnej činnosti ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Súd zároveň poukazuje na resocializačnú prognózu odsúdeného, tiež na skutočnosť, že v prípade odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu dopúšťajúceho sa prevažne majetkovej trestnej činnosti, ktorý pred nástupom do výkonu trestu nemal stále zamestnanie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby po vykonaní zákonom stanovenej doby, prípadne za dobré správanie vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života však podľa názoru súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať protispoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odsúdený nepreukázal polepšenie vo výkone trestu a u odsúdeného dôvodný predpoklad riadneho vedenia života po jeho podmienečnom prepustení nie je daný vzhľadom na jeho záznamy v registri trestov a opakovanú trestnú činnosť, preto žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.