Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-50-2018.pdf
PDF · 74.75 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ján Golian, PhD., v trestnej veci obžalovaného I.na D., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 4. 2019 v Bratislave, takto
rozhodol:
obžalovaný:
I. D. nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom I.Á., okr. N.
sa uznáva za vinného, že
bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na chorvátskej ulici číslo 5 v stanovenej lehote do 16. 10. 2017, pričom výzvu na nastúpenie do výkonu tohto trestu odňatia slobody si prevzal 02. 10. 2017, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod spisovou značkou 4T/21/2012 z 29. 05. 2017, právoplatným 30. 05. 2017,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
za to sa
odsudzuje
podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák., pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/21/2012 zo dňa 29. 05. 2017, právoplatný 30. 05. 2017, ktorým mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I bola podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 19. 09. 2018, č. k. 2 Pv 202/18/1101 - 17, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Okresný súd Bratislava I vo veci vydal samosudcom trestný rozkaz, ktorým uznal obvinenú za vinnú zo stíhaného prečinu a upustil podľa § 44 Tr. zák. od uloženia ďalšieho trestu. Voči tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. Samosudca následne vo veci následne nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po svojom zákonnom poučení a možnosti vykonať jedno z vyhlásení predpokladané § 257 ods. 1, písm. a) - c) Tr. por. vykonala vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda že sa cíti byť vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu. Následne súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a kládol obžalovanej otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. a to nasledovne
c) Rozumiete, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa Vám kladie za vinu? Odpoveď obvineného: Áno
d) Boli ste ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola Vám daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli ste sa radiť o spôsobe obhajoby? Odpoveď obvineného: Áno
f) Rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu? Odpoveď obvineného: Áno
g) Boli ste oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy Vám kladené za vinu? Odpoveď obvineného: Áno
h) Dobrovoľne ste sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin? Odpoveď obvineného: Áno
Po vyššie pretraktovaných odpovediach obžalovaného a vyjadrení prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I, ako aj obhajcu obžalovaného samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného a zameral svoju pozornosť na dokazovanie a okolnosti spojené s druhom a výmerou trestu.
Vykonaným dokazovaním odpisom z registra trestov súd zistil, že obžalovaný vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd teda zameral svoju pozornosť na určenie druhu a výmery restu v súlade s s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd zároveň prihliadol pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku páchateľa.
Samosudca v prvom rade nerozumie z akého dôvodu predsedníčka senátu Okresného súdu Bratislava V v konaní 4T/21/2012 nepostupovala podľa § 408 ods. 1 Tr. por. kedy ak rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody ak mu bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 2 roky. Okresný súd však postupoval tak, že doručil obžalovanému výzvu na nástup do výkonu trestu a príkaz na jeho zadržanie a dodanie do výkonu trestu odňatia slobody súd vydal až 10 mesiacov po právoplatnosti rozsudku ov veci 4T/21/2012.
V tomto kontexte považuje samosudca za podstatné, že obžalovaný po tom ako nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody bol kontaktovaný na svoj mobilný telefón príslušníkmi policajného zboru po čom sa obžalovaný dobrovoľne dostavil na oddelenie policajného zboru, ktorým bol kontaktovaný a bol zadržaný za účelom jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody. Okrem skutočnosti, že konanie príslušníkov policajného zboru bolo v tomto prípade v rozpore so zákonom, kedy nemali obžalovaného cez telefón “predvolávať” na príslušné oddelenie, už len z dôvodu prípadnej hrozby úteku (§ 408 ods. 1 písm. c) Tr. por.) tak nie je bez významu, že obžalovaný sa na príslušné oddelenie dostavil dobrovoľne.
Za takto zistenej situácie kedy v súlade s Trestným poriadkom nepostupoval ani Okresný súd Bratislava V ani príslušníci policajného zboru ako aj, že obžalovaný sa na príslušné oddelenie PZ dostavil dobrovoľne súd zameral svoju povinnosť, aká výmera trestu splní účel determinovaný § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Z hľadiska ochrany spoločnosti a zabráneniu obžalovaného v páchaní ďalšej trestnej činnosti je podľa názoru súdu táto plne zabezpečená vykonávaným súhrnným trestom vo výmere 7 rokov, pričom horná hranica stíhaného skutku marenia výkonu úradného rozhodnutia vo výmere 2 roky (ktorej ukladanie vzhľadom na spôsob spáchania skutku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vonkoncom neprichádzalo do úvahy) nepredstavuje ani zvýšenú ochranu spoločnosti, ani väčšie zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti a čo považuje súd za najpodstatnejšie, vymeranie akéhokoľvek ďalšieho trestu v zákonom prípustnej výmere by určite neprispelo k výchove obžalovaného, aby tento viedol riadny život, ale skôr by bolo demotivujúcim faktorom, kedy za pochybenie obžalovaného, Okresného súdu Bratislava V, ako aj príslušníkov policajného zboru by bol potrestaný výlučne obžalovaný.
Súd teda postupoval podľa ustanovení § 43 a § 44 Tr. zák., kedy upustil od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko z hľadiska závažnosti skutku, všetkých okolností, ako aj prístupu obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, by akákoľvek výmera ďalšieho trestu neprispela k žiadnemu zákonom predpokladanému účelu a zmyslu trestu vyjadrenému v Trestnom zákone.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.
rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.