Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 18. apríla 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/46/2017 z 27.6.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a ako nedôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. M. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný bol oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal on.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor, a to v neprospech obžalovaného, čo do neuznania viny a neuloženia trestu. V odvolaní uviedol, že so závermi prvostupňového súdu sa stotožňuje len čiastočne, a to s tvrdením, že je nepochybné, že poškodená mala pohlavný styk v čase, keď ešte nedovŕšila 15 rokov, avšak nestotožňuje sa s tvrdením, že páchateľom mohla byť aj iná osoba ako obžalovaný. Poškodená od samého počiatku uvádzala, že pohlavný styk mala len s obžalovaným, a to v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. To, že nevedela určiť presný počet a čas nemožno považovať za spochybnenie toho, že sa tak aspoň minimálne jedenkrát stalo. Vierohodnosť poškodenej nespochybnil ani znalec PhDr. Andrej Franek. Z výsluchov svedkov nevyplynuli žiadne objektívne skutočnosti o tom, že by poškodená mala pohlavný styk aj s inou osobou, ale skôr naopak, že s obvineným bola v kontakte a boli príležitosti, možnosti a miesta, kde sa mohol pohlavný styk medzi obžalovaným a poškodenou uskutočniť. Pokiaľ súd poukazuje na odlišné tvrdenia poškodenej na sociálnej sieti alebo pred pracovníkmi Úradu práce Čadca, toto možno pripísať jednak skutočnosti, že osoby v jej veku sa na sociálnych sieťach správajú odlišne ako v reálnom živote a správajú sa „hrdinskejšie“ ako v skutočnosti sú a jednak zrejmému úsiliu poškodenej nezmyselne chrániť osobu, do ktorej bola zaľúbená pred prípadným postihom. Keď následne poškodená usúdila, že ide do tuhého a o vec sa zaujímajú orgány činné v trestnom konaní, je predsa lepšie aj v jej záujme zvoliť pravdu. Má za to, že z vykonaného dokazovania s vysokou pravdepodobnosťou bolo preukázané, že skutok tak, ako je popísaný v obžalobe sa stal, spáchal ho obžalovaný a je trestným činom. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie tak, ako mu to ukladá zákon. Vykonané dôkazy tiež podľa názoru krajského súdu vyhodnotil v súlade so zákonom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku dostatočne a presvedčivo vyložil prečo dospel k oslobodzujúcemu výroku.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Ani podľa názoru krajského súdu na základe vykonaných dôkazov nemožno dospieť k jednoznačnému a bezpečnému záveru, že skutok spáchal práve obžalovaný. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na nevieryhodnosť poškodenej, krajský súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje. Poškodená Z. M. uviedla, že v tom čase chodievala do baru a nevie ako dlho sa v bare zdržiavala. Keď bola v bare, tak pila aj alkohol a mohlo sa stať, že bola niekedy aj opitá a niektoré veci si nepamätala. Dátumy, kedy spala s obžalovaným si nepamätá. Obžalovaný v čase, keď sa zblížili, nevedel koľko má rokov, nevedel, že chodí do školy. Možno vedel, ale už si nepamätá. Nepamätá si, či obžalovanému o tom hovorila. Nepamätá si, či počas noci, keď prespávala u obžalovaného, došlo aj k intímnostiam. Potom uviedla, že s obžalovaným mala intímny pomer, asi 2 až 3-krát, pričom si nepamätá, či používali nejakú ochranu. Uviedla, že nevie popísať miesto a ani si nepamätá miesto v bare, kde malo dôjsť ku skutku. Taktiež uviedla, že si nepamätá, či v čase skutkov s niekým chodila alebo mala nejakú známosť. Konštatovala, že k sexu medzi ňou a obžalovaným došlo v bare S..

Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že poškodená sa o svojom pohlavnom styku vyjadrovala úplne rozdielne, pokiaľ ide o osobu, s ktorou mala mať pohlavný styk pri viacerých svojich prejavoch. V komunikácii na facebooku s K. T. poškodená jednoznačne poprela pohlavný styk s obžalovaným. V rámci šetrenia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca dňa 14.4.2016 poškodená uviedla, že chodila jeden mesiac s chlapcom z C. s W. M., s ktorým mala aj pohlavný styk. Z gynekologického vyšetrenia poškodenej dňa 27.6.2016 vyplýva, že lekárke uviedla, že mala pohlavný styk so svojim kamarátom, cca 3-4-krát asi pred dvoma mesiacmi. Podľa tohto jej vyjadrenia mala mať pohlavný styk teda v apríli 2016. Z tohto jej vyjadrenia pred ošetrujúcou lekárkou nevyplýva, že by poškodená mala mať pohlavný styk aj v čase uvedenom v obžalobe - aj v januári 2016.

Nielen tieto zjavne protirečivé vyjadrenia poškodenej Z. M. ohľadom svojho pohlavného styku v kritickom čase spochybňujú jej vierohodnosť, ale táto je spochybnená aj výpoveďami ďalších svedkov, z ktorých vyplýva, že poškodená mala tendenciu klamať. Pokiaľ poškodená tvrdila, že nevie o tom, či obžalovaný mal v čase skutku nejakú známosť, z výpovede svedkyne K. T. je zrejmé, že poškodená vedela, že v tom čase obžalovaný chodí s K. T.. Aj zo samotnej výpovede poškodenej vyplýva, že zvykla klamať, keď uviedla, že jej rodičia nevedeli o tom, že chodí po baroch, vždy im povedala, že ide spať ku kamarátke alebo niekam. Z výpovede svedka V. Q. vyplýva, že poškodená klamala aj jemu, keď mu v čase skutku povedala, že už má 16 rokov.

Vzhľadom na takto získané poznatky prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu dôsledne a najmä správne vyhodnotil výpoveď poškodenej Z. M., keď dospel k záveru, že jej výpoveď nie je vieryhodná a najmä nie je postačujúcim dôkazom k usvedčeniu obžalovaného. Aj keď zo záverov znalca - psychológa PhDr. Andrea Franeka vyplýva, že informácie poškodenej vo výsluchu dňa 24.8.2016 možno považovať z hľadiska všeobecnej a špecifickej roviny za vierohodné, z vyššie uvedených dôkazov - nielen listinných, ale aj svedeckých výpovedí je zrejmé, že poškodená sa ohľadom samotného skutku a najmä jeho okolností vyjadrovala opakovane rozdielne. Ide pritom o tak podstatné rozdiely v jej vyjadreniach, na základe ktorých možno objektívne dospieť k záveru o nevieryhodnosti výpovedí poškodenej v trestnom konaní.

Na základe dôkaznej situácie prvostupňový súd podľa názoru krajského súdu dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy aj v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

V zmysle tejto zásady, aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne

ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok spáchal obžalovaný, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v predmetnej veci nepochybne existujú pochybnosti o tom, či skutok spáchal obžalovaný.

Taktiež náležité zistenie skutkového stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Aj keď na základe vykonaných dôkazov nemožno úplne jednoznačne vylúčiť, že skutok mohol spáchať aj obžalovaný, pre takýto jednoznačný a bezpečný záver však neexistuje dostatočná dôkazná situácia.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní zľahčuje význam rozporných vyjadrení poškodenej ohľadom skutku a jeho páchateľa, je potrebné konštatovať, že v tomto smere ide len o úvahy prokurátora a nie o jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.