Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-61-2018.pdf
PDF · 104.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v sporovej veci žalobcu: STAVOMEGA, s.r.o., Československej armády 3, 040 01 Košice, IČO: 36 578 118, zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 536 781, proti žalovanému: BIOKON, spol. s r.o., Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 36 470 325, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, o odporovanie právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8Cb/76/2011-275 z 7.11.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo dňa 04.07.2011 evidovaná Katastrálnym úradom v R., Správou katastra R. - W. pod G. - XXX/XX, uzavretá medzi spoločnosťou E. Q., C..B..W.. K. X, R., Q.: XX XXX XXX a spoločnosťou B. L., C..B..W., K. X, R., Q.: XX XXX XXX je voči žalobcovi právne neúčinná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 38Cb/175/2010-200 zo dňa 02.03.2015 bol žalovaný - E. Q., C..B..W.., R. zaviazaný zaplatiť žalobcovi - STAVOMEGA, s.r.o., Košice sumu 2.297,41 eur , úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.297,41 eur za obdobie od 28.03.2010 do zaplatenia a trovy konania. Rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/91/2015-228 a nadobudol právoplatnosť 04.04.2016. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.07.2011 predávajúci E. Q., C..B..W.., K. X, R.Q., Q. XX XXX XXX predal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. N. Y. E. a to stavba súp. č. XXX na parcele č. XXX/X- E. Z. , kupujúcemu - B. L., C..B..W.., K. X, R., Q.: XX XXX XXX za kúpnu cenu 16.597,- eur. Rozhodnutím Správy katastra R.- W., číslo vkladu G. XXX/XXXX, zo dňa 28.07.2011, bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území N. Y. E., LV č. XXXX, stavba so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/X, P. I. A. Y. o výmere XXX N. X v prospech B. L., C..B..W.., R.. Príjmový pokladničný doklad spoločnosti E. Q., C..B..W.. R. zo dňa 04.07.2011 potvrdzuje, že od spoločnosti B. L., C..B..W.., R. prijala sumu 16.597,- eur. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že pôvodne žalovaná spoločnosť B. L., C..B..W.., Ž. X, N. Y. E., Q.: XX XXX XXX zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je spoločnosť E., C.. C. B..W.., K. L. XX, R., Q.: XX XXX XXX. Zákonná úprava odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým k zmareniu, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Na základe právoplatného súdneho rozhodnutia stráca
právny úkon účinnosť iba voči oprávnenej osobe - žalobcovi. Žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom, že jeho pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkov právny úkon ukrátil jej uspokojenie. Žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi E. Q., C..B..W.., R. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 38Cb/175/2010. V prejednávanej veci nastal prípad uvedený v § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka. Žalobca ako veriteľ využil oprávnenie odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorým bol ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch. Išlo o kúpnu zmluvu zo dňa 04.07.2011 uzatvorenú medzi dlžníkom žalobcu spoločnosťou E. Q., C..B..W.. a žalovaným. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že štatutárnym orgánom dlžníka aj žalovaného, v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu bola jedna osoba a to Q.. L. R., Ž. X , N. Y. E.. Žaloba musí byť podaná na súde v lehote 3 rokov od urobenia právneho úkonu, čo žalobca splnil, keďže žalobu na súd podal dňa 26.10.2011. Súd zistil naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu a to ukrátenie veriteľa, teda odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Žalovaný tvrdil, že k naplneniu tejto zákonnej podmienky nedošlo, nakoľko v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným k nehnuteľnosti, bol dlžník - E. Q., C..B..W.., vlastníkom aj iných nehnuteľností. Bolo preukázané, že dlžník v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy, t.j. v mesiaci júl 2011 bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. K.. Tieto nehnuteľnosti boli tiež odpredané žalovanému na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2011 za kúpnu cenu spolu vo výške 9,90 eur. Z tohto zistenia vyplynulo, že tento majetok nemohol byť postačujúci na uspokojenie veriteľovej pohľadávky vo výške 2.297,41 eur s prísl. Bolo tiež potvrdené, že uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2011 s kúpnou cenou 16.597,- eur došlo k znemožneniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Nehnuteľnosť - bytový dom, bola žalovanému odpredaná za podhodnotenú cenu, čo dokazuje kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a manželmi G. v septembri 2011, kde kúpna cena nehnuteľnosti už bola určená na sumu 124.800,- €. Takéto konanie žalovaného nemožno považovať za bežnú obchodnú činnosť spoločnosti, bez konštatovania, že takýto úkon bol robený v snahe znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Kúpna cena nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.07.2011 bola síce reálne žalovaným zaplatená, ale nebola primeraná hodnote nehnuteľnosti. V danom prípade išlo o právny úkon, ktorým sa zmenila štruktúra majetku dlžníka, čo zhoršilo možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníka. Prevodom nehnuteľnosti spoločnosť E. Q. C..B..W.. síce obdržala finančné prostriedky, nezodpovedajúce obvyklej hodnote nehnuteľnosti, ale tieto financie dlžník nepoužil na úhradu záväzku voči žalobcovi, keďže pohľadávka veriteľa dodnes nie je uspokojená. Podľa účtovných údajov za rok 2011 dlžník nemal majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená vzhľadom na jeho výsledok hospodárenia a to stratu 261.626,- eur. S poukazom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že uzatvorením kúpnej zmluvy z 4.7.2011 s kúpnou cenou 16.597,- eur došlo k znemožneniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Kým výška veriteľovej pohľadávky činí 2.297,41 eur s prísl., jeho dlžník E. C..B..W.., nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou, ktorej odporovateľnosť je predmetom tohto konania, za kúpnu cenu 16.597,- eur, pričom bolo preukázané, že k zaplateniu kúpnej ceny skutočne došlo. Dlžník žalobcu mal, v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, dostatok finančných prostriedkov na to, aby uspokojil pohľadávku žalobcu, teda nedošlo k naplneniu základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. k ukráteniu veriteľa spočívajúceho v odňatí možnosti, aby sa pohľadávka žalobcu mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Skutočnosť, či došlo k predaju nehnuteľnosti pod cenu alebo nie, je v danom prípade právne irelevantná, nakoľko dohodnutá kúpna cena vo výške 16.597,- eur sedemnásobne prevyšovala pohľadávku žalobcu, a postačovala na jej uhradenie.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že aj keď prevodom vlastníctva na žalovaného dlžník získal peňažné prostriedky, tieto a) neodzrkadľovali skutočnú hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti (nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom spornej kúpnej zmluvy bola odpredaná značne pod hodnotu a v dôsledku aj tohto prevodu vlastníctva sa dlžník dostal do účtovnej straty), b) podľa výsledkov hospodárenia menovanej obchodnej spoločnosti ich dlžník použil na úplne iný účel a nie na úhradu záväzku voči veriteľovi, c) a v konečnom dôsledku veriteľova pohľadávka nebola do dnešného dňa
uspokojená. Je zrejmé, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože bolo znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Prevodom vlastníctva na žalovaného na základe spornej kúpnej zmluvy došlo nielenže k zmenšeniu majetku dlžníka, ale aj k nemožnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky vzhľadom k zmenenej majetkovej štruktúre dlžníka. Zmena majetkovej štruktúry dlžníka bezpochyby vyplýva z koncoročných účtovných súvah dlžníka predložených v priebehu konania. Z účtovnej súvahy dlžníka za rok 2011 vyplýva, že v roku 2010 (t.j. pred prevodom vlastníctva na základe spornej kúpnej zmluvy) dlžník disponoval nehnuteľným majetkom v hodnote vyše 400.000,- eur. Avšak v roku 2011, kedy došlo k prevodu vlastníctva na základe spornej kúpnej zmluvy ako aj k prevodu ďalších nehnuteľností, vrátane poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území K., ktorými žalovaný argumentoval v smere existencie dostatku majetku na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, dlžník už nevykazoval žiaden nehnuteľný majetok, ale naopak vykazoval iba stratu. Je zrejmé, že sa dlžník úmyselne zbavoval svojho (najmä) nehnuteľného majetku v úmysle neuspokojiť veriteľovu pohľadávku. Výsledkom toho je skutočnosť, že dlžník je v súčasnosti v likvidácii a smeruje k výmazu z obchodného registra, čím hrozí, že sa pohľadávka veriteľa stane nevymožiteľnou.
7. S poukazom na uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
8. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
11. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
12. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
13. Podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom.
14. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
15. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
16. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom v právnom poriadku, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Spočíva vo vytvorení fikcie, že platný právny úkon nespôsobil voči úspešne odporujúcemu veriteľovi právne následky a na vec sa hľadí tak, akoby takýto úkon vôbec neexistoval. Odporovateľnosť právnych úkonov nie je sankciou za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho negatívne právne dôsledky voči veriteľom dlžníka. Tieto negatívne dôsledky na veriteľov spočívajú v
tom, že právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa tým, že odporovateľným právnym úkonom sa zmenší dlžníkov majetok natoľko, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.
17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva (a v konaní ani nie je sporné), že žalobca mal k 4.7.2011 ako veriteľ voči dlžníkovi (spoločnosti E. Q., C..B..W..) vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola neskôr potvrdená i súdnymi rozhodnutiami a stala sa tak v priebehu konania i vykonateľnou.
18. Tiež nie je sporným, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči spoločnosti E. Q., C..B..W.. zostala neuspokojená a že k 4.7.2011 urobil predchodca žalovaného (spoločnosť B. L., C..B..W..) s dlžníkom žalobcu (spoločnosťou E. Q., C..B..W..) právny úkon - uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N. Y. E., a to stavba súp. č. XXX na parcele č. XXX/ X - E. Z., za kúpnu cenu 16.597,- eur. Nie je sporným ani to, že išlo o právny úkon v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) OZ. Z predloženého spisu tiež vyplýva, že žalobca podal žalobu 26.10.2011, teda v lehote troch rokov od uzavretia kúpnej zmluvy z 4.7.2011. Napokon žalobca podal žalobu voči žalovanému, teda osobe, s ktorou bol namietaný právny úkon dlžníka uskutočnený, a teda ktorá mala v súlade s § 42b ods. 2 OZ z odporovateľného úkonu prospech. Sám dlžník, ktorý urobil odporovateľný právny úkon, ako vyplýva z právnej úpravy, nie je pasívne legitimovaný v spore o odporovateľnosť, a teda žalobca podal žalobu voči pasívne vecne legitimovanému žalovanému.
19. Jedinou spornou otázkou, ktorá v konaní zostala, je otázka, či namietaným právnym úkonom (kúpnou zmluvou z 4.7.2011) bol žalobca ako veriteľ ukrátený.
20. Z ust. § 42a ods. 1 OZ a ust. § 42b ods. 4 OZ vyplýva, že ukrátením veriteľa sa myslí to, že v dôsledku odporovateľného právneho úkonu niečo „ušlo“ z dlžníkovho majetku, teda, že dlžníkov majetok (veci, práva, pohľadávky) sa zmenšil, a to do tej miery, že nebude možné uspokojiť veriteľovu pohľadávku. Z toho vyplýva, že nie každé zmenšenie dlžníkovho majetku je zároveň ukrátením veriteľa. Musí ísť o zmenšovanie majetku, ktoré je kvalifikované, teda ak v dôsledku právneho úkonu dlžníka síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho ďalší majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nebol by dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu dlžníka.
21. Citované ust. § 42a ods. 1 OZ, ktoré upravuje aktívnu vecnú legitimáciu, uvádza, že veriteľ môže odporovať právnym úkonom dlžníka podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky (ako podmienka aktívnej vecnej legitimácie) musí existovať najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe rozhoduje. Súd teda skúma otázku, či určitý úkon dlžníka ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky, pričom rozhodujúci bude stav v čase rozhodovania súdu.
22. Odvolací súd poukazuje na potrebu výkladu pojmu „ukrátenie veriteľa“, resp. pojmu „právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa“ na účely odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka v súlade so zmyslom a účelom tohto právneho inštitútu. Ako už bolo uvedené, účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je poskytnutie ochrany veriteľom pred takými konaniami dlžníkov, v dôsledku ktorých dôjde ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, t. j. takému, že pohľadávka veriteľa nemôže byť uspokojená. Zrejme niet pochýb o tom, že zmenšením majetku sa rozumie, keď na základe právneho úkonu niečo „ujde“ z dlžníkovho majetku, napríklad ak dlžník prestane byť vlastníkom vecí (alebo práv, či pohľadávok) a ostatný majetok dlžníka nepostačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Ak ide o právny úkon, kde na jednej strane dlžník zo svojho majetku niečo plnil, teda majetok sa zmenšil, ale na druhej strane za toto plnenie dostal protiplnenie, teda jeho majetok sa zasa zväčšil, je potrebné v prvom rade skúmať pomer vzájomných plnení.
23. O synalagmatický (vzájomný) záväzok ide aj v prejednávanej veci. Pri právnom úkone zakladajúcom vzájomné plnenia účastníkov, je však potrebné okrem pomeru hodnoty týchto vzájomných plnení prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, predovšetkým na obsah vzájomných plnení. Nie je totiž jedno, či dlžník vlastní napríklad nehnuteľnosť, ktorá v právnom poriadku Slovenskej republiky podlieha zákonnej evidencii v katastri nehnuteľností, kde sú zaznamenávané zmeny týkajúce sa právnych vzťahov k nej, a nakladanie s ktorou nie je také voľné ako v prípade hnuteľných vecí, alebo či vlastní peňažné prostriedky, ktoré sú hnuteľnou vecou, ktorá je navyše najlikvidnejším tovarom a je možné ich prakticky okamžite použiť tak, že sa stanú pre veriteľa nevypátrateľnými. Podľa názoru odvolacieho súdu je
tak pri odporovateľnosti právnych úkonov, v prípade ak ide o právny úkon, ktorým sa mení štruktúra majetku dlžníka, potrebné skúmať nielen to, či na základe právneho úkonu dlžníka nedošlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka v „ekonomickom“ (číselnom) vyjadrení, ale tiež to, či nedošlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky vzhľadom k zmenenej štruktúre majetku dlžníka. Pod pojem kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, resp. ukrátenie veriteľa, je na účely odporovateľnosti právneho úkonu, podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné zaradiť aj takú zmenu v majetku dlžníka, ktorá síce nepredstavuje zníženie hodnoty majetku dlžníka v peňažnom vyjadrení, ale ktorá umožní dlžníkovi s majetkom nakladať rýchlejšie, jednoduchšie a podľa menej prísnych pravidiel, ako by to bolo pri nakladaní s pôvodným majetkom, ak po takejto zmene aj skutočne veriteľova pohľadávka zostane neuspokojená.
24. V prejednávanej veci dlžník previedol na predchodcu žalovaného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. N. Y. E., a to stavba súp. č. XXX na parcele č. XXX/X - bytový dom, a ako protihodnotu dostal finančné prostriedky 16.597,- eur. Vymáhateľná pohľadávka veriteľa však zostala neuspokojená, teda finančné prostriedky dlžníka 16.597,- eur neboli vôbec použité na uspokojenie pohľadávky veriteľa.
25. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotná „transformácia“ majetkového práva v podobe vlastníctva nehnuteľností na finančné prostriedky, predstavovala ukrátenie veriteľa na účely odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, keď jej výsledkom bolo v konečnom dôsledku zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu.
26. S poukazom na uvedené preto možno uzavrieť, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď určil, že kúpna zmluva zo dňa 04.07.2011 evidovaná Katastrálnym úradom v R., Správou katastra R. - W. pod G. - XXX/XX, uzavretá medzi spoločnosťou E. Q., C..B..W.. K. X, R., Q.: XX XXX XXX a spoločnosťou B. L., C..B..W., K. X, R., Q.: XX XXX XXX je voči žalobcovi právne neúčinná.
27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
28. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).