Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/59/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.Á. XX, P. O. BOX XX, XXX XX Z. - H., M. republika proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 241758,33 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na vstup JUDr. Štefana Šviderského v postavení intervenienta do konania z a m i e t a.

III. N e p r i p ú š ť a vstup spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ: 64608565 a Ing. R. E. do konania.

IV. Návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci Rvp 12245/2016 z a m i e t a.

V. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd dňa 17.10.2011 žalobu, ktorou navrhol aby súd zaviazala žalovaného zaplatiť mu sumu 241758,33 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdov a titulom nemajetkovej ujmy.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou exekúciu pod sp. zn. Er 3196/97, Ex 586/99, kde exekučným titulom je platobný rozkaz KS v Košiciach sp. zn. 17Rob/1361/96 zo dňa 01.7.1997, ktorý bol povinnej Obci U. doručený 11.7.1997. Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008 súd nezákonne zaslal predmetný platobný rozkaz povinnej znovu po 11 rokoch a povinná dňa 20.10.2008 podala proti platobnému rozkazu odpor. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie 17Rob/1361/96 previedol pod č.k. 3Cb/4/2008 a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zamietnutie nároku. Okresný súd Vranov nad Topľou zneužil uvedený exces a dňa 07.7.2009 zastavil exekúciu Er/3196/97 pre údajný zánik exekučného titulu. Toto uznesením sp. zn. 15CoE/1/2009 zo dňa 04.11.2009 nezákonne potvrdil Krajský súd v Prešove. Najvyšší súd SR dovolanie proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením sp. zn. 5Cdo/231/10 zo dňa 01.12.2010. Dňa 06.01.2011 bola podaná ústavná sťažnosť. Uvedené však nemôže nič zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom, teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať

11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou exekučné konanie pod sp. zn. Er 3157/97, Ex 1020/97, kde exekučným titulom je platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 18Rob/1357/96 zo dňa 27.6.1997, ktorý bol povinnej Obci U. doručený 14.7.1997. Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008 súd nezákonne zaslal povinnej znovu platobný rozkaz po 11 rokoch. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie 18Rob/1357/96 preradil pod č.k. 4Cb/1/2008 a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zmietnutie nároku. Okresný súd Vranov nad Topľou zneužil uvedený exces a dňa 02.9.2011 zastavil exekúciu 3Er/3157/97 pre údajný zánik exekučného titulu. Žalobca podal odvolanie, avšak uvedené už nič nemôže zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom, teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať 11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

4. Žalobca poukázal na ust. § 3 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa názoru žalobcu krajský i okresný súd totiž evidentne prekročili svoju právomoc a návrh povinnej Obce U. zo dňa 16.02.2007 na zrušenie oboch vyššie uvedených platobných rozkazov boli súdy povinné odmietnuť alebo konanie zastaviť. Povinná zneužila návrh na zrušenie platobného rozkazu. Jediným opravným prostriedkom bol totiž odpor, ktorý nebol podaný, potom návrh na obnovu konania, ktorú povinná podala v roku 1999 a ktorý bol v roku 2006 zamietnutý. Ďalšie prípadné opravné prostriedky ako dovolanie či ústavnú sťažnosť povinná nepodala a rozhodla sa spolu s krajským súdom zneužiť popísaný exces verejnej moci a zlikvidovať obidva 11 rokov vykonateľné platobné rozkazy.

5. Podobne tiež svoju právomoc prekročil Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorý neústavne, bezdôvodne a svojvoľne zastavil exekučné konanie Er 3196/97 dňa 07.07.2009 po 12 rokoch exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 586/99 a teraz 02.9.2011 tiež neústavne a svojvoľne zastavil exekučné konanie Er 3159/97 po 14 rokoch vedenej pod zn. Ex 1020/97.

6. Krajský i okresný súd evidentne prekročil svoju právomoc, keď začal návrh na zrušenie platobných rozkazov prejednávať na Krajskom súde v Košiciach nezákonne určeným sudcom, ktorý nebol určený náhodným výberom, ale bol nasadený, aby rozkazy zlikvidoval. Krajský súd v Košiciach tak vydal niekoľko nezákonných paktov, napr. uznesenie zo dňa 11.10.1997, ktorým boli obidva vykonateľné platobné rozkazy zrušené. Neskôr súd tajne vypočul starostu povinnej, ktorý lživo uviedol, že platobné rozkazy nikdy neprevzal, na základe čoho krajský súd dňa 15.10.2008 po 11 rokoch znovu platobné rozkazy rozoslal.

Konajúci sudca vedel, že starosta povinnej vo svojej výpovedi účelovo klamal, aby vytvoril sudcovi „kvázidôvod“ pre opätovné rozoslanie platobných rozkazov. Sudca vedel, že starosta povinnej bol práve pre prevzatie predmetných platobných rozkazov Kriminálnou políciou Slovenskej republiky v rokoch 2004 až 2005 trestne stíhaný, v roku 2004 obvinený Okresnou prokuratúrou vo Vranove nad Topľou a potom súdený na Okresnom súde Vranov nad Topľou, kde v konaní 1T197/2004 bol dňa 25.8.2005 právoplatne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a k peňažnému trestu.

7. V konaní bolo bývalému starostovi preukázané spôsobenie škody a to tým, že mu boli predmetné platobné rozkazy doručené, on ich riadne prevzal a po konzultácii s právnym zástupcom nepodal ani proti jednému z platobných rozkazov odpor. Nielenže bývalému starostovi prevzatie platobných rozkazov preukázané, ale on sám sa v trestnom konaní k ich prevzatiu priznal. Podľa rozsudku 1T/197/04 zo dňa 25.8.2005 starosta obce U. prevzal predmetné platobné rozkazy, o doručených platobných rozkazoch neinformoval obecné zastupiteľstvo, čím porušil ustanovenia čl. 16 ods.2, čl. 15 ods.1 písm. d Štatútu Obce U. a v dôsledku jeho konania vznikla Obci U. škoda vo výške 12000000,-Sk.

8. Je evidentné, že krajský i okresný súd vedeli o existencii predmetného rozhodnutia a všetko nainscenovali tak, aby svojim excesom a svojimi paaktmi a prekročením svojich právomocí spôsobili

žalobcovi škodu najskôr vo výške 12000000,-Sk vyčíslenej v trestnom konaní a žalobcom prepočítanou ku dňu 30.9.2011 vo výške 4616647,-eur.

9. Svoje nároky žalobca špecifikoval takto:

a) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní OS Vranov nad Topľou Er/3159/97 a Er/3196/97 za dobu od 01.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 62978,40 eur; (č. l. 129 a nasl. súdneho spisu)

b) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní OS Vranov nad Topľou Er/3196/97 a to odcudzením Návrhu rozvrhu výťažku dražby vo výške 62779,84 eur, ktorý exekútor JUDr. Štefan Varga doručil v 5/2004 Okresnému súdu Vranov nad Topľou; rozvrh bol odcudzený, prejednaný až v roku 2008 a pomocou prekročenia právomocí OS Vranov nad Topľou exekúcia zastavená dňa 07.7.2009 a suma 62779,84 eur vrátená povinnému;

c) nemajetková ujma vo výške 25000,-eur za prieťahy v konaní 18Rob/1357/96, 4Cb/1/2008, ktoré konanie trvá od roku 1996 už 23. rok a doposiaľ nebolo ukončené; Ústavný súd SR v tejto veci vydal nález II. 593/2012 z 10.12.2013, ktorým rozhodol, že v konaní KS KE 4Cb/1/2008 bolo porušené právo žalobcu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a priznal mu odškodnenie 500,-eur; (viď č. l. 668)

d) nemajetková ujma vo výške 30000,-eur za prieťahy v konaní 17Rob/1361/96, 3Cb/4/2008, kde konanie trvá od roku 1996 už 23. rok a doposiaľ nie je skončené. Ústavný súd SR v tejto veci vydal nález II. 593/2012 zo dňa 10.12.2013, ktorým rozhodol, že v konaní KS KE 3Cb/4/2008 bolo porušené právo žalobcu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a priznal mu odškodnenie vo výške 1000,-eur;

e) nemajetková ujma vo výške 40000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. Er/3159/97 (od roku 2013 vedené na OS Humenné pod sp. zn. 6Er380/2013 a Ex 1020/97). Ani jedno konanie nie je doposiaľ skončené a exekútor Šviderský zdržuje väčšinu vymožených súm;

f) nemajetková ujma vo výške 41000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. Er/3196/97, ktoré trvalo od roku 1997 do roku 2016.

10. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125758,33 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 136000,-eur.

11. Žalovaný poukázal na to, že v rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na náhradu škody na súd si žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 14.10.2011. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR v zákonom stanovenej lehote nárok žalobcu neuspokojilo, čo mu písomne oznámilo dňa 26.4.2012.

12. K samotnej žalobe a uplatnenému nároku žalovaný uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Žalobca síce v podanej žalobe vykresľuje priebeh konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 18Rob 1357/96, 4Cb 1/2008, 17Rob 1361/96, 3Cb/4/2008 ako aj Er 3159/97 e Er 3196/97, pričom odkazuje na zákon č. 514/2003 Z.z., avšak žiadnym spôsobom z jeho žaloby nie je jednoznačne zrejmé, čo je právnym titulom, od ktorého odvíja svoj nárok na náhradu škody. Spomína viacero skutočností, opisuje postup súdu, ktorým bola podľa jeho názoru prekročená právomoc súdu, ďalej poukazuje na prieťahy, avšak nie je jednoznačne zrejmé, od ktorého rozhodnutia alebo úradného postupu odvíja svoj nárok na náhradu škody, pričom napr. vo vzťahu k namietaným prieťahom v trvaní 12 rokov, tieto zasadil do obdobia, ktoré začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z.. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať z právnej úpravy, ktorá sa na ten ktorý prípad vzťahuje. V zmysle ustanovenia §

27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. riadi dovtedajšími predpismi, t. j. zákonom č. 58/1969 Zb.. Nakoľko však v tomto štádiu nie je zrejmé, čo považuje žalobca za právny titul vzniku jeho nárokov, t. j nie je možné z textu žaloby jednoznačne určiť rozhodnutie, ktorého nesprávnosťou mu mala vzniknúť škody, nie je možné určiť ani právnu úpravu, ktorá sa na toto konanie bude vzťahovať. Podľa názoru žalovaného žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené tak zákonom č. 58/1969 Zb. ako aj zákonom č. 514/2003 Z.z..

13. Zodpovednosť štátu za škodu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

14. Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, je povinnosťou žalobcu rozhodnutie či nesprávny úradný postup, ktorých nezákonnosťou mu mala byť spôsobená škoda riadne označiť. Podaná žaloba túto kľúčovú náležitosť postráda. Pritom jej preukázanie je nielen jedným zo základných predpokladov pre určenie zodpovednosti štátu za škodu, na ktorú sa viaže aj skúmanie ďalšej podmienky predpokladanej zákonom a to podmienky príčinnej súvislosti, ale predstavuje tiež rozhodujúci moment pre učenie režimu právnej úpravy, podľa ktorého sa posudzuje uplatnený nárok.

15. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, odhliadnuc od toho, že žalobca nijakým relevantným spôsobom alebo konkrétnym dôkazom okrem abstraktnej kalkulácie nepreukázal, že mu vznikla škoda v ním uplatnenej výške. Vec vedená pod sp. zn. 18Rob/1357/96 bola prevedená do registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a vec vedená pôvodne pod sp. zn. 17Rob/1361/96 bola tiež prevedená do registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. 3Cb/4/2008, pričom v týchto veciach nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V tomto štádiu konania zatiaľ nie je možné konštatovať vznik ujmy v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko žalovaná Obec U. v konaniach 4Cb/1/2008 a 3Cb/4/2008 rozporuje pravosť samotných pohľadávok žalobcu. Preto zatiaľ nie je zrejmé, či žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu uhradiť, a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcovi voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v spore 4Cb/1/2008 či spore 3Cb/4/2008 nepríde k ich dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Žalovaná má za to, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením súdu. V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U.P., má žalovaná za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. V tomto zmysle považuje žalovaná nárok žalobcu na náhradu škody za neopodstatnený a predčasne uplatnený.

16. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže doposiaľ nie je jednoznačne určený právny titul, od ktorého tento nárok odvodzuje, žalovaná len všeobecne konštatuje, že v režime zákona č. 58/1996 Z.z. nie je možné uvažovať o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, pretože tento takýto inštitút nepozná. Ani v prípade, ak by sa pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy brala do úvahy právna úprava stanovená zákonom č. 514/2003 Z.z., nie je možné dospieť k záveru, že zákon spája s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Peňažná náhrada nemajetkovej ujmy má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú ujmu, ak ju nemožno napraviť inak. Vznik takejto škody žalobca vo svojom návrhu nijakým spôsobom nepreukázal.

17. Rovnako je v zmysle ust. § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je v tom ktorom prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Ak by teda aj bol v tomto

konaní preukázaný neprimetaný zásah do osobnosti žalobcu v tak značnej miere, že by bol spôsobilý privodiť ujmu (čo žalovaná namieta) priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je možné až v tom prípade, ak túto ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pri posudzovaní konkrétneho nároku súd zvážiac možnosť, či vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie iných satisfakčných prostriedkov dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne pri ustálení výšky ujmy konkrétne skutočnosti posudzovaného prípade prihliadajúc na ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z.. Z návrhu žalobcu nie je možné vyčítať podklady pre zistenia, ktoré súdu umožnia riadne posúdiť uplatnený nárok z hľadiska možností jeho uspokojenia, keď žalobca nepreukázal značnú mieru zásahu do osobnostnej sféry, pričom žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako takej.

18. Ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. hovoria o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané, samotné určenie výšky ponechávajú na voľnom uvážení súdu, pričom však v ustanovení § 17 ods.4 vymedzuje zákonodarca explicitne maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď určuje, že táto nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Výška žalobcom uplatneného nároku predstavuje viac ako štvornásobok celkovej sumy, ktorú je možné priznať ako odškodnenie za ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nepreskúmateľný, keďže žalobca sa v návrhu obmedzil na konštatovanie sumy 136000,-eur, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ako k tejto sume dospel.

19. Okrem posúdenia existencie a charakteru tvrdenej ujmy je potrebné náležite zvážiť aj vzťah príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdení žalobcu nie je možné považovať za preukázanú existenciu škody, nie je možné posúdiť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a údajnou škodou, pričom preukázanie tohto vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti štátu za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je žalobcom požadovaná náhrada v tomto konaní, pretože práve vo vzťahu medzi konkrétnou škodou žalobcu ako poškodeného a konkrétnym rozhodnutím sa zisťuje príčinná súvislosť. V tomto prípade z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky preukázať existenciu škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je možné posúdiť vzťah medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a namietaným rozhodnutím.

20. Rozsudkom sp. zn. 21C/59/2013-577 zo dňa 14. júla 2017 súd žalobu v celom rozsahu zamietol, návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do konania zamietol, návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

21. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku prvoinštančného súdu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 9Co/10/2018-639 zo dňa 25. septembra 2019 odmietol odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do konania ako aj voči výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania a zrušil rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenie vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že dôvody zamietavého výroku rozsudku vo veci samej súd prvej inštancie založil na konštatovaní, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa zákonné podmienky, ktorými sú nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôležité dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu a s výsledkami v konaní realizovaného dokazovania. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie nerealizoval dôkazy a zmysle jeho návrhov a z rozsudku nie je zistiteľné ani to, prečo tak neurobil. Z

obsahu spisu vyplýva, že žalobca už v žalobe navrhol vykonanie dôkazov a v priebehu konania podal návrhy na ďalšie vykonanie dôkazov, opakovane žiadajúc, kedy budú ním navrhnuté dôkazy vykonané. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré súd na prejednanie veci nariadil na deň 15.6.2017 nevyplýva, že by súd návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov akceptoval v tom zmysle, že by ich vykonal. Nevyplýva z nej ani to, že by návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov zamietol. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané rozhoduje súd. Nie je preto pochybením, ak dôkaz nevykoná. Pochybením je ale to, ak sa vo svojom rozhodnutí nevysporiada s tým, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Takzvané opomenuté dôkazy, t. j. dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané ale neboli zohľadnené v procese hodnotenia, prípadne tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané, hoci boli účastníkmi navrhované, pričom k nevykonaniu neexistoval legitímny a ospravedlniteľný dôvod, vedú k záveru o porušení práva účastníka na spravodlivý proces, čo je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 61/94).

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia nie je žiadna zmienka o tom, prečo súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom tak v žalobe, ako aj navrhnuté v priebehu konania. Svoje rozhodnutie tým zaťažil vadou, na ktorú nebolo možné neprihliadať. Relevantnou je aj odvolacia námietka žalobcu, ktorou poukázal na to, že súdnerozhodol o jeho návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania - Š. Š. a Ing. R. E. (písomnosť žalobcu na č. l. 573 spisu). Súd taktiež nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania v zmysle jeho návrhu predneseného na pojednávaní 15.6.2017.

V priebeh ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä: rozhodne a vykoná dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu, ak nie, svoje rozhodnutie prečo tak neurobí, zdôvodní, rozhodne taktiež o procesných návrhoch žalobcu, na ktoré v priebehu konania neprihliadal a opätovne rozhodne.

24. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa odseku 2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

25. Zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež

v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

25. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žaloba je podaná predčasne a ako taká je nedôvodná. Podstatou, od ktorej žaloba odvíja svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy je skutočnosť, že po vydaní platobných rozkazov v sp. zn. 18Rob 1357/96 zo dňa 27.6.1997 a sp. zn. 17Rob 1361/96 zo dňa 01.7.1997 Krajským súdom v Košiciach bola zrušená ich právoplatnosť a vykonateľnosť a v dôsledku toho došlo k zastaveniu následných exekučných konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. Er 3196/97 a Er 3157/97. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková ujma vo výške 62978,40 eur a 62779,84 eur, pričom škoda vo výške 47681,76 eur vznikla v konaní Er 3196/97 tým, že tým, že súd neschválil rozvrh výťažku dražby v dôsledku čoho neumožnil exekútorovi vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47681,76 eur.

26. V tomto konaní bolo preukázané, že vec vedená pod sp. zn. 18Rob/1357/96 bola v dôsledku odporu podaného žalovanou Obcou Holčíkovce bola prevedená do registra Cb a je vedená pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a vec vedená pôvodne pod sp. zn. 17Rob/1361/96 je z toho istého dôvodu zapísaná v registri Cb a vedená pod sp. zn. 3Cb/4/2008. Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené.

27. Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy zakotvenú v ust. § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

28. Podľa § 442 ods.11 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

29. Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči „bonitnému“ dlžníkovi, a inú hodnotu, ak dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný alebo nemôže byť postihnutý pri výkone rozhodnutia. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného),ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Rovnako finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.), znižujúce majetkový stav oprávneného, zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Majetkovou ujmou inej povahy je strata majetkového prínosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by pri výkone rozhodnutia v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vo všetkých uvedených súvislostiach ale treba osobitne zdôrazniť, že otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu a reálne možnosti výsledku konania o výkon rozhodnutia. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym

úradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľ proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by bolo možné uspokojiť inak. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

30. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené zákonom, ktorými sú nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. V podanej žalobe absentuje všetky tri zložky. Žalobca neoznačil nezákonné rozhodnutie súdu a ani z konania nevyplynul nesprávny úradný postup, ktorých nezákonnosťou by mu bola spôsobená škoda.

31. Dokonca ani nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody, keďže konania o zaplatenie pohľadávok v prospech žalobcu od žalovanej Obce U. nie sú doposiaľ právoplatne skončené a teda ani nie je zrejmé, či žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu žalobcovi uhradiť, a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v spore 4Cb/1/2008 či spore 3Cb/4/2008 nepríde k ich dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovaného titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením súdu. V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U.Í., má súd za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu a to vrátane návrhu žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliancie Fair Play do konania zamietol. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania, tento vstup súd nepripustil a to s poukazom na oznámenie prokurátora zo dňa 05.11.2013 (č.l.99), ktorým prokurátor súdu oznámil, že vzal na vedomie oznámenie súdu o nápade veci zo dňa 17.9.2013 a do tohto konania nevstupuje.

32. Žalobca v podanej žalobe a v priebehu konania navrhol vykonať dokazovanie vypočutím svedkov a to: Ing. D. Z., JUDr. D. U., E. J., Mgr. P., JUDr. R., JUDr. W., JUDr.Q., JUDr. Š. U., Mgr. E. M., T. J., O. Q., Ing. JUDr. R., D. Q., Dr. T.Ž. C., D. P., Dr. E. D., JUDr. A. Q. a Mgr. Š..

33. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníka konania (strany sporu). V danom prípade súd nepristúpil k vypočutiu žalobcom navrhovaných svedkov jednak z dôvodu hospodárnosti konania ale najmä z dôvodu, že žalobcom navrhnutí svedkovia podľa názoru súdu nedisponujú informáciami, ktoré by mohli preukázať skutkové okolnosti relevantné pre toto konanie o náhrade škody a nemajetkovej ujmy, ktoré v konečnom dôsledku doposiaľ nie sú preukázané vo vyššie uvedenom konaní.

34. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vstup JUDr. Š. Š. do konania v postavení intervenienta, tento súd zamietol, keďže intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 CSP písomným podaním a JUDr. Š. Š. z vlastného podnetu do konania nevstúpil a žalobca ani nepredložil listinu, ktorá by preukazovala že JUDr. Š. informoval o prebiehajúcom spore a vyzval ho, aby ako intervenient vstúpil do tohto konania.

35. Súd ďalej nepripustil vstup spoločnosti CF FLOP s.r.o., IČ: 64608565 a Ing. R. E. do konania a to jednak z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, na ktorej strane sporu by tieto subjekty mali vystupovať ale najmä z dôvodu, že tieto osoby by v tomto konaní nemali ani aktívnu ani pasívnu legitimáciu.

36. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci Rvp 12245/2016, podľa § 164 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka ktorá môže mať význam, pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Nakoľko v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa takáto otázka nerieši, súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. V danom prípade bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% stým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.