Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/31/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného K. L., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu riaditeľa ÚVTOS na uloženie ochranného dohľadu, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.11.2018, sp. zn. 1Nt/102/2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.4.2019 v Trnave, a takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že

I. Podľa § 76 ods. 3 Trestného zákona sa odsúdenému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, uložil ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky, ktorý bude vykonávať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.05.2013 sp. zn. 4T/80/2012.

II. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je odsúdený K. L., nar. XX.XX.XXXX, povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:

a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Košice II, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

III. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa odsúdenému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, po dobu výkonu ochranného dohľadu ukladá aj povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo zistené, že od odsúdeného K. L. nemožno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

Tento záver vyvodil jednak z trestnej minulosti odsúdeného, ako aj z návrhu riaditeľa ústavu, z ktorého je zrejmé, že účel trestu (resp. stanovené ciele programu zaobchádzania) sa u odsúdeného prakticky po celý výkon trestu odňatia slobody plniť nedarilo, resp. odsúdený ani neparticipoval na jeho (ich) plnení, keďže:

• sa jedná o nezrelého jedinca s detinským správaním, ktorý sa nevie zaradiť ani do menšieho kolektívu, pričom v kontrolovanom väzenskom prostredí sa dá jeho správanie čiastočne korigovať, ale v bežnom sociálnom prostredí je však vysoký predpoklad jeho zlyhania a ohrozenia spoločnosti,

• počas výkonu trestu bol 42-krát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol, • k voľnočasovým aktivitám sa staval skôr pasívne, je lenivý, • bez spätnej väzby zo strany ústavu boli aj edukačné snahy smerujúce k jeho sebareflexii, akceptácii všeobecne záväzných spoločenských noriem a spoločensky prijateľnej hodnotovej orientácii a k prijatiu zodpovednosti za svoj život, • resocializačná prognóza odsúdeného sa vzhľadom na vysoké riziko sociálneho zlyhania javila ako nepriaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie, vyrastal v disharmonickej rodine, nie je vyučený, počas výkonu trestu bol opakovane disciplinárne trestaný a aktuálne je odsúdený za závažnejšiu trestnú činnosť, • nemenej významnou skutočnosťou bolo aj to, že odsúdený K. L. nezmenil svoje správanie a prístup k výkonu trestu, resp. svojim povinnostiam ani počas pobytu vo všetkých stupňoch stráženia (minimálnom, strednom i maximálnom), v rámci ktorých vykonával uložený trest odňatia slobody.

Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, že „nereflektoval“ na tvrdenia obhajcu, že odsúdený K. L. sa bude po prepustení na slobodu zdržiavať v obci Y., nakoľko toto nebolo relevantne preukázané.

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 6.11.2018 sťažnosť odsúdený K. L. (č. l. 31), ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej dňa 13.11.2018 na č. l. 37 - 38 tým, že nie je vhodné mu ukladať ochranný dohl'ad vzhľadom k tomu, že má kontakt s rodinou S., ktorí mu poskytli pomoc ešte keď bol na slobode a písali si s ním aj počas pobytu v ústave. Dokonca mu vybavili, aby mal kam ísť po výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený má síce trvalú adresu v D., ale tam nebýva, čiže po prepustení z väzenia by sa stal bezdomovcom a s najväčšou pravdepodobnosťou aj páchateľom trestnej činnosti, najmä majetkovej. Označená rodina bude čakať odsúdeného pred väznicou v Košiciach, kde bude odsúdený eskortovaný, a hneď ho odvezie do Y. - do ubytovne zriadenej katolíckym kňazom - p. farárom D.. Táto okolnosť bola súdu známa, no i napriek návrhu, aby sa ochranný dohľad neukladal, resp. ak je to nutné, aby sa chodil hlásiť na súd v blízkosti spomínanej obce, bol odsúdenému uložený ochranný dohľad s tým, že sa musí hlásiť na súd v Košiciach, kde má trvalé bydlisko. S určitosťou už teraz možno predpokladať, že uložený ochranný dohľad odsúdený nebude plniť, pretože nebude mať peniaze na cestu do Košíc, resp. ani by tam netrafí.

Podľa obhajoby je nutné vytknúť súdu, že v napadnutom rozhodnutí sa prvostupňový súd obmedzil len na hodnotenie ústavu, pričom nezohľadnil riziko, ktoré odsúdenému hrozí uložením ochranného dohľadu a príslušných obmedzení, že sa vlastne hneď z neho stáva potenciálny páchateľ prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Trestného zákona. Má za to, že odsúdenému mala byť daná šanca žiť v ubytovni bez akýchkoľvek obmedzení, aby sa naučil žiť v kolektíve a vytvárať si ten správny postoj k životu. Odsúdený je človek, ktorý si doposiaľ neosvojil tento postoj a uložením dohľadu a iných obmedzení a príkazov mu to nie je dopriate.

Na základe uvedeného obhajoba navrhla zrušiť uznesenie prvostupňového súdu a uložiť mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Prokurátor okresnej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd zistil, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu na uloženie ochranného dohľadu rozhodoval na verejnom zasadnutí, kde odsúdený mal možnosť v konaní pred súdom sa vyjadriť k tomuto návrhu.

Všetky prezentované závery okresného súdu v napadnutom uznesení si sťažnostný súd plne osvojuje, pričom v podrobnostiach na ne, bez potreby ich opakovania, odkazuje.

Okresný súd rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom správne, keď vyhovel návrhu riaditeľa na uloženie ochranného dohľadu, pre posilnenie účelu ktorého správne uložil odsúdenému aj primerané povinnosti uvedené vo výrokovej časti napádaného uznesenia a to vzhľadom na osobu odsúdeného,

u ktorého sa prakticky po celý výkon trestu odňatia slobody nedarilo plniť účel trestu (resp. stanovené ciele programu zaobchádzania), resp. odsúdený neparticipoval na jeho (ich) plnení.

Podľa § 455 Trestného poriadku ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode je miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený, a to v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu. Pritom dbá, aby sa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnutne potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu.

Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 550/2003 Z. z. - o probačných a mediačných úradníkoch probáciu vykonáva probačný a mediačný úradník pôsobiaci na tom súde, v ktorého obvode má pobyt obvinený alebo odsúdený. Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti probácie možno miestnu príslušnosť založiť v inom obvode, ak o to obvinený alebo odsúdený požiada. Ak má obvinený alebo odsúdený pobyt mimo územia Slovenskej republiky a rozhodnutie, na ktorého základe sa vykonáva probácia nebolo odovzdané na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie podľa osobitného predpisu,4a) miestnu príslušnosť možno založiť v obvode, ktorý je na území Slovenskej republiky vo vzťahu k pobytu obvineného alebo odsúdeného najbližšie; splnenie podmienok podľa druhej vety týmto nie je dotknuté.

Vo vzťahu k obhajobou v sťažnosti uvádzanému, že uložením predmetného ochranného dohľadu spolu s uloženými povinnosťami sa z odsúdeného hneď stáva potenciálny páchateľ prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Trestného zákona, nakoľko nebude mať prostriedky dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi na Okresný súd Košice II, nakoľko by mal ísť ihneď po prepustení z výkonu trestu bývať do Y., sa sťažnostný súd stotožňuje s tým čo uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napádaného uznesenia, že táto skutočnosť nebola pred súdom (a to ani v sťažnostnom konaní) nijak preukázaná.

Ak odsúdený po prepustení z výkonu trestu na slobodu bude mať preukázateľne pobyt v obvode iného súdu ako toho, ktorý bol určený na vykonávanie probačného dohľadu nad odsúdeným, môže v zmysle citovaných zákonných ustanovení požiadať, aby prišlo k zmene miestnej príslušnosti probačného a mediačného úradníka vykonávajúceho kontrolu nad odsúdeným počas ochranného dohľadu.

Vo vzťahu k sťažnostnej námietke, že by mala byť odsúdenému daná šanca žiť v ubytovni v Y. bez akýchkoľvek obmedzení, aby sa naučil žiť v kolektíve a vytvárať si ten správny postoj k životu, sťažnostný súd uvádza, že ak odsúdený nedokázal zmeniť svoje správanie a postoje v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, nie je dôvod očakávať, že svoje správanie zmení bez akýchkoľvek vynútiteľných povinností či obmedzení len pobytom v ubytovni v Y., z ktorej môže kedykoľvek odísť, preto považoval napadnuté uznesenie za správne a zákonné.

Nezistiac preto podmienky na zmenu napadnutého prvostupňového uznesenia, senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.