Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-63-2016.pdf
PDF · 109.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., o zaplatenie 81,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 56,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 56,97 eur od 30.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 39,58 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.7.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 30.1.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6902135 vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody vo výške 20,67 eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu spôsobil žalovaný žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalobca ďalej uviedol, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 129,96 eur vyfakturovaných v období 09/2014 - 11/2014. Žalobca Pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca si sumu za poistenie faktúr neuplatňuje. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 69 eur odpísaná a preto si ju žalobca neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 30.1.2015.
3. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 6.4.2018 v súlade s § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadril a neoznačil žiadne dôkazy.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6902135 zo dňa 2.4.2013, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6902135 zo dňa 2.4.2013, Pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015, jednotlivými faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), ako aj s ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný dňa 2.4.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6902135, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastnícky program Základ a dňa 2.4.2013 uzavreli Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6902135, v zmysle ktorého žalovaný odkúpil mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia C5 za kúpnu cenu 1 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú všeobecné podmienky. V konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 20,67 eur ako rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia 125 eur a jeho akciovou cenou 1 eur, so zohľadnením momentu porušenia povinnosti, pričom dôvodom uplatneného nároku na náhradu škody malo byť porušenie povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Okrem toho si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 5266351154 splatnou dňa 1.10.2014 na sumu 60,48 eur, faktúrou č. 5270321682 splatnou dňa 31.10.2014 na sumu 5 eur, faktúrou č. 5270319700 splatnou dňa 31.10.2014 na sumu 25,98 eur a faktúrou č. 5274306427 splatnou dňa 1.12.2014 na sumu 38,50 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015 tak žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 129,96 eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody v celkovej výške 36,17 eur najneskôr do 29.1.2015. Žalobca po zaslaní pokusu o pokonávku časť pohľadávky vo výške 69 eur odpísal a túto sumu si žalobou neuplatňuje
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky), z ktorých žalobcovi vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 6 bod 6.2 písm. b) všeobecných podmienok, a síce uhrádzať žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami, za dôvodný len vo výške 56,97 eur. Poskytnuté elektronické komunikačné služby si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 5266351154 splatnou dňa 1.10.2014 znejúcou na sumu 60,48 eur, faktúrou č. 5270321682 splatnou dňa 31.10.2014 znejúcou na sumu 5 eur, faktúrou č. 5270319700 splatnou dňa 31.10.2014 znejúcou na sumu 25,98 eur a faktúrou č. 5274306427 splatnou dňa 1.12.2014 znejúcou na sumu 38,50 eur. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že faktúrou č. 5266351154 znejúcou na sumu 60,48 eur si žalobca vyúčtoval okrem mesačných poplatkov v sume 26,99 eur spolu s DPH aj sumu 15 eur za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia a sumu 19,50 eur za odpojenie z dôvodu neplatenia, faktúrou č. 5270321682 znejúcou na sumu 5 eur si vyúčtoval len sumu 5 eur za upomienku oneskorenej platby, faktúrou č. 5270319700 znejúcou na sumu 25,98 eur si vyúčtoval len mesačné poplatky v celkovej sume 25,98 eur s DPH a faktúrou č. 5274306427 znejúcou na sumu 38,50 eur, si žalobca vyúčtoval okrem mesačných poplatkov v sume 4 eur spolu s DPH aj sumu 15 eur za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia a sumu 19,50 eur za odpojenie z dôvodu neplatenia. Žalobca teda nemá z predložených faktúr nárok na zaplatenie celkovej sumy 72,99 eur, a to za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a za odpojenie z dôvodu neplatenia vo výške 33,49 eur z faktúry č. 5266351154 znejúcou na sumu 60,48 eur, za upomienku vo výške 5 eur z faktúry č. 5270321682 znejúcou na sumu 5 eur a za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a za odpojenie z dôvodu neplatenia vo výške 34,50 eur z faktúry č. 5274306427 znejúcou na sumu 38,50 eur. Vzhľadom k tomu však, že po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 69 eur odpísaná a žalobca si uplatnil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby len vo výške 60,96 eur, súd priznal žalobcovi po odrátaní z uplatňovanej sumy časť vyššie uvedených súm na ktoré nárok nemá, len sumu vo výške 56,97 eur, ktorá predstavuje čisto len cenu za služby (vo výške 26,99 eur z faktúry č. 5266351154, vo výške 25,98 eur z faktúry č. 5270319700 a vo výške 4 eur z faktúry č. 5274306427), a to vo výroku I. rozsudku.
22. Súdu nebol predložený cenník, z ktorého by vyplýval nárok na požadované sumy za upomienku oneskorenej platby a za prerušenie alebo obmedzenie služby. Okrem toho je zrejmé, že poplatky boli stanovené paušálne bez zohľadnenia reálnych nákladov, preto nie je možné dospieť k záveru o ich primeranosti. Poplatkom za obmedzenie alebo prerušenie služby, si právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej splatnej pohľadávky bez toho, aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou pre neplnenie si povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti sa z obsahového hľadiska dá hodnotiť ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou. Taktiež aj poplatok za upomienku za oneskorenú platbu má povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, nakoľko ide o získanie majetkového prospechu dodávateľom vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi. Tieto poplatky nemožno chápať ako poplatok za službu, teda za plnenie ktoré je poskytované spotrebiteľovi, javia sa ako ďalšie sankcie a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Oba tieto poplatky vykazujú znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Z dôkazov predložených žalobcom zároveň nevyplývalo ani to, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, takže do ich obsahu nemohla žalovaná ako spotrebiteľ nijakým spôsobom zasiahnuť.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 56,97 eur s príslušenstvom vo výroku I., pričom vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie sumy 24,66 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.
24. Žalobca Pokusom o pokonávku zo dňa 20.1.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 29.1.2015. Tým, že žalovaný neuhradil cenu za elektronické komunikačné služby ani v tejto dodatočnej lehote, dostal sa do omeškania dňa 30.1.2015. Keďže žalovaný záväzok včas a riadne neuhradil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny v celkovej výške 56,97 eur i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba určená ECB 0,05%, súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy vo výške 5,05% ročne odo dňa 30.1.2015 do zaplatenia.
25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
27. Pokiaľ ide o zvyšnú časť istiny, ktorou je žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 20,67 eur vyčíslený ako rozdiel ceny poskytnutého mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovej ceny po zohľadnení počtu mesiacov ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, tento nárok súd považoval za nedôvodný, a preto aj v tejto časti žalobu vo výroku II. zamietol.
28. Žalobca sa náhrady škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky, pričom takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca potom ako sú mu zamietané žaloby, v ktorých sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie o dojednanej zmluvnej pokute bolo pre jeho neprijateľnosť vyhlásené za neprípustné (rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011) a je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale domáha sa náhrady škody vo výške rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných zariadení a ich akciovou cenou. Žalobca poukazuje na článok dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
29. Vychádzajúc z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6902135 zo dňa 2.4.2013, z tohto jednoznačne vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia vo výške 1,00 eur. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. V konaní žalobca nepreukázal už splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. V konaní žalobca nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu jedným zo spôsobov uvedených v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné ukončenie zmluvy zo strany žalovaného žalobcom preukázané nebolo, a teda žalovaný splnil svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.
30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
31. Žalobca dôvodil, že mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou, súd má však za to, že ku vzniku škody nedošlo. Nemožno totiž za škodu považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom tvrdeného ale nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu, pričom tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za predané zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, ktorým je kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté služby a nezotrvania žalovaného v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení riadená a ovplyvnená, teda, že poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatku so žalovaným dojednal, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
32. Naviac, žalobca v konaní ani nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 20,67 eur, ktorá mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia/ mobilného telefónu v sume 125 eur a jeho akciovou cenou v sume 1,00 eur s prihliadnutím na moment tvrdeného porušenia povinnosti.
33. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobcovi právo na náhradu škody spolu s príslušným úrokom z omeškania od žalovaného nepriznal a v tejto časti žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.
34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 81,63 eur s príslušenstvom priznaná suma 56,97 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 69,79 % a hrubý úspech žalovaného 30,21 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 39,58 % (69,79 % - 30,21%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 39,58 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).