Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/41/2019

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 17. apríla 2019, prejednal odvolania obžalovaného I. J. a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.01.2019 sp.zn. 10T/53/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného I. J. a okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného I. J. za vinného zo súbehu zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby do 28.09.2017 v priestoroch rodinného domu č. XX v obci D. J. v hospodárskej budove č. XXX prispôsobenej na bývanie, ako aj v priľahlých priestoroch k domu patriacim, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX na parcele č. XX a na liste vlastníctva č. XXX na parcele č. XX k.ú. obce D. J. bez povolenia prechovával strelivo a to 1 ks náboj kalibru 6,35 mm Browning, 4 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, 1 ks náboj kalibru 7,62 x 25 Tpkarev, 5 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, 1 ks náboj kalibru 7,92 mm Mauser, 3 ks nábojov kalibru 8 x 57 JS, 1 ks nábojov kalibru 7,62 x 54R, 2 ks nábojov 7,62 x 39,5 ks nábojov kalibru 9 mm Mauser, 2 ks nábojov kalibru 16 Sellier & Bellot 16,1 ks neúplného náboja kalibru 12,1 ks náboj kalibru 22 Long Rifle, 10 ks rozbušiek SB dĺžky 4,3 mm a priemeru 7 mm, 1 ks rozbuška dĺžky 3,5 mm a priemeru 6 mm, 1 ks rozbuška č. 5 písm. Z dĺžky 60 mm a priemeru 7 mm, pričom na nadobudnutie vlastníctva uvedeného streliva nemá podľa § 8, 14 a 27 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení povolenie, nakoľko nie je držiteľom zbrojného preukazu a tiež podľa § 2 písm. k) zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v platnom znení uvedené nie je možné nadobudnúť legálne,

uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9T 89/2007-501 zo dňa 25.09.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To 375/2009 zo dňa 29.01.2009 odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený trest prepadnutia veci. Za to bol odsúdený podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný. Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu odňatia slobody vo výmere najmenej 66 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že neboli splnené zákonné podmienky pri ukladaní trestu pre aplikáciu ust. § 39 Tr. zák. Absentujú také okolnosti prípadu alebo pomery, ktoré by odôvodňovali pri ukladaní trestu aplikáciu tohto ustanovenia. Okolnosti konania obžalovaného svojím významom a intenzitou naplnenia nevybočujú vo výraznej miere z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, ktoré by preto odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu. Rovnako neexistujú také pomery osobitného zreteľa, ktoré by súd mohol brať do úvahy a na základe ktorých by aplikoval § 39 Tr. zák. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že obžalovaný nie je osobou bezúhonnou, práve naopak, tento bol v predchádzajúcom období šesťkrát súdne trestaný, opakovane išlo o totožnú trestnú činnosť v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním. Naposledy bol odsúdený súdom Veľký Krtíš 25.09.2008 sp.zn. 9T/89/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 29.01.2009 sp.zn. 2To/375/09 pre prečin nebezpečného vyhrážania a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a štyri mesiace, ktorý vykonával v ústave so stredným stupňom stráženia, pritom bol podmienečne prepustený 15.02.2012 a uznesením Okresného súdu Trenčín z 19.04.2016 bolo rozhodnuté o osvedčení sa v skúšobnej dobe odsúdeného. Je pravdou, že polovica odsúdení už bola zahladená, čo však neznamená, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti nedopustil a nie je jasné, aké okolnosti mal súd na mysli pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný sa odvolaním naproti tomu domáhal zrušenia rozsudku okresného súd v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby, resp. vrátenia veci súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania. Opakovane popiera, že by mal vedomosť o tom, že sa v jeho dome v iných budovách nachádzajú nejaké náboje a zbrane, ktoré by mal on v držbe, pokiaľ takéto mal, v minulosti ich odovzdal polícii a pokiaľ boli nájdené pri domovej prehliadke, tak ich musel niekto podstrčiť, aby mu uškodil. V tom čase nemal dobré vzťahy so svojou družkou, o ktorej požadoval vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli odcudzené. V ďalšom namietal zákonnosť zabezpečeného dôkazu vo forme domovej prehliadky a vecí pri nich nájdených, pretože táto bola vykonaná v rozpore s § 99 Tr. por. a nasledujúce, kde príkaz nespĺňal atribúty legality a legitimity ako aj proporcionality, domová prehliadka bola vykonaná nezákonne bez zákonného dôvodu a podkladu. Taktiež bola vykonaná spôsobom odporujúcim zákonom, keďže podľa výpovede svedkyne M., jeho družky ona aj starostka, ako osoby, ktoré mali byť prítomné pri prehliadke, stáli pri bráne domu a nezúčastnili sa priamo úkonov prehliadky. Poukazuje na rozporné výpovede svedkov V. a E., ktorý rozpor nepopisovali spôsob vykonania domovej prehliadky a tiež miesto, kde sa našli usvedčujúce dôkazy. Pochybnosti o zákonnosti vykonanej prehliadky orgány činné v trestnom konaní neodstránili a nebolo rešpektované ani právo v zmysle rozhodnutia v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Taktiež sa domáhali vypočutia starostky a svedkyne M. na hlavnom pojednávaní ohľadom odstránenia pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania domovej prehliadky, ktorý návrh nebol rešpektovaný. V závere spochybňuje zákonnosť trestu, poukazujúc na jeho vysoký trest, ktorý nie je v súlade so zásadou humanity, má zdravotné problémy a jeho umiestnenie vo výkone trestu by bolo opatrením neprimeraným a nezodpovedajúcim jeho zdravotnému stavu. V prípade uznania viny sa domáhal uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali odvolania odvolateľov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. a § 2 ods. 12 Tr. por. Súhrn priamych ako aj nepriamych dôkazov zabezpečených v rámci vykonaného dokazovania vedie po vyhodnotení v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. aj krajský súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti tak, ako bola ustálená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil jednotlivé výroky napadnutého rozsudku, vrátane pochybností, na ktoré poukazujú odvolatelia v dôvodoch odvolania, a to aj u obžalovaného o nezákonnosti vykonanej domovej prehliadky, ktoré odôvodnenie dostatočne zodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por. pre odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. S týmito závermi sa odvolací súd stotožnil a v ďalšom v nej iba poukazuje. Reagujúc na odvolanie obžalovaného treba uviesť, že vykonané dokazovanie v zmysle údajného nezákonného titulu vykonania domovej prehliadky neobstojí, pretože výsledkom podozrenia zo spáchania trestnej činnosti bolo skutočné získanie dôkazov v zmysle nájdenia streliva u objektoch, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného, a to bez zákonného povolenia titulu, resp. protizákonne držaných. Samotný priebeh vykonanej domovej prehliadky vysvetlili aj príslušníci polície, ktorí vykonávali túto domovú prehliadku ako svedkovia v snahe objasniť jej priebeh z pohľadu námietok obžalovaného, kde možno uviesť, že pri bráne stáli družka obžalovaného a prizvaná starostka obce len v čase prestávky počas priebehu domovej prehliadky, inak sa zúčastnili riadne domovej prehliadky. Tu treba dodať, že samotná domová prehliadka zákonným spôsobom neprebieha tak, ako to obžalovaný namieta, že v podstate by ju mali vykonávať osoby zúčastnené na tejto prehliadke, ako v tomto prípade družka obžalovaného a starostka, ale tieto by mali potvrdiť v podstate len to, že polícia pri výkone domovej prehliadky sa nejakej nezákonnosti nedopustí a tieto osoby by mali viesť políciu vykonať dôsledne zákonným spôsobom domovú prehliadku. Tu z hľadiska výpovedí svedkýň neboli zistené žiadne pochybnosti o tom, že by neboli nájdené v objektoch patriacich obžalovanému náboje a strelivo, ktoré bolo výsledkom vykonania domovej prehliadky zaistené. Ide viac menej o účelovú obhajobu obžalovaného, ktorý iným spôsobom nemal šancu spochybniť svoju protizákonnú činnosť v zmysle opätovného vyzbrojovania sa, hoci v minulosti bol za takúto trestnú činnosť právoplatne odsúdený a vykonal dlhodobý trest odňatia slobody. Z pohľadu vykonaného dokazovania je potom správne konanie obžalovaného aj kvalifikované pri obidvoch skutkoch ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný bez povolenia si zadovážil a držal strelivo a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný bez povolenia hromadil hromadne určité zbrane a výbušniny. Za týchto okolností potom správne bol ukladaný obžalovanému trest podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. ako trestnému činu najprísnejšiemu za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák., kde okolnosťou pre použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. je opodstatnené z pohľadu veku obžalovaného, ale aj z pohľadu objektívnej stránky množstva a druhu nájdeného streliva, a to bez zbrane, prostredníctvom ktorej by mohli byť použité, ukladanie trestu v zákonnej sadzbe s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. by bolo neprimerane prísne, išlo by o trest minimálne vo výmere päť aj pol roka, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá závažnosti a charakteru trestnej činnosti, pre ktorú bol trest ukladaný. Súd prvého stupňa dostatočne dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy, majúce vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest zákonný, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný bol pre výkon trestu zákonne zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia s prihliadnutím na skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.