Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_3To-41-2019.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/41/2019
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 17. apríla 2019, prejednal odvolania obžalovaného I. J. a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.01.2019 sp.zn. 10T/53/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného I. J. a okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného I. J. za vinného zo súbehu zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby do 28.09.2017 v priestoroch rodinného domu č. XX v obci D. J. v hospodárskej budove č. XXX prispôsobenej na bývanie, ako aj v priľahlých priestoroch k domu patriacim, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX na parcele č. XX a na liste vlastníctva č. XXX na parcele č. XX k.ú. obce D. J. bez povolenia prechovával strelivo a to 1 ks náboj kalibru 6,35 mm Browning, 4 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, 1 ks náboj kalibru 7,62 x 25 Tpkarev, 5 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, 1 ks náboj kalibru 7,92 mm Mauser, 3 ks nábojov kalibru 8 x 57 JS, 1 ks nábojov kalibru 7,62 x 54R, 2 ks nábojov 7,62 x 39,5 ks nábojov kalibru 9 mm Mauser, 2 ks nábojov kalibru 16 Sellier & Bellot 16,1 ks neúplného náboja kalibru 12,1 ks náboj kalibru 22 Long Rifle, 10 ks rozbušiek SB dĺžky 4,3 mm a priemeru 7 mm, 1 ks rozbuška dĺžky 3,5 mm a priemeru 6 mm, 1 ks rozbuška č. 5 písm. Z dĺžky 60 mm a priemeru 7 mm, pričom na nadobudnutie vlastníctva uvedeného streliva nemá podľa § 8, 14 a 27 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení povolenie, nakoľko nie je držiteľom zbrojného preukazu a tiež podľa § 2 písm. k) zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii v platnom znení uvedené nie je možné nadobudnúť legálne,
uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9T 89/2007-501 zo dňa 25.09.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To 375/2009 zo dňa 29.01.2009 odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený trest prepadnutia veci. Za to bol odsúdený podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný. Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu odňatia slobody vo výmere najmenej 66 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že neboli splnené zákonné podmienky pri ukladaní trestu pre aplikáciu ust. § 39 Tr. zák. Absentujú také okolnosti prípadu alebo pomery, ktoré by odôvodňovali pri ukladaní trestu aplikáciu tohto ustanovenia. Okolnosti konania obžalovaného svojím významom a intenzitou naplnenia nevybočujú vo výraznej miere z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, ktoré by preto odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu. Rovnako neexistujú také pomery osobitného zreteľa, ktoré by súd mohol brať do úvahy a na základe ktorých by aplikoval § 39 Tr. zák. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že obžalovaný nie je osobou bezúhonnou, práve naopak, tento bol v predchádzajúcom období šesťkrát súdne trestaný, opakovane išlo o totožnú trestnú činnosť v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním. Naposledy bol odsúdený súdom Veľký Krtíš 25.09.2008 sp.zn. 9T/89/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 29.01.2009 sp.zn. 2To/375/09 pre prečin nebezpečného vyhrážania a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a štyri mesiace, ktorý vykonával v ústave so stredným stupňom stráženia, pritom bol podmienečne prepustený 15.02.2012 a uznesením Okresného súdu Trenčín z 19.04.2016 bolo rozhodnuté o osvedčení sa v skúšobnej dobe odsúdeného. Je pravdou, že polovica odsúdení už bola zahladená, čo však neznamená, že obžalovaný sa tejto trestnej činnosti nedopustil a nie je jasné, aké okolnosti mal súd na mysli pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný sa odvolaním naproti tomu domáhal zrušenia rozsudku okresného súd v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby, resp. vrátenia veci súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania. Opakovane popiera, že by mal vedomosť o tom, že sa v jeho dome v iných budovách nachádzajú nejaké náboje a zbrane, ktoré by mal on v držbe, pokiaľ takéto mal, v minulosti ich odovzdal polícii a pokiaľ boli nájdené pri domovej prehliadke, tak ich musel niekto podstrčiť, aby mu uškodil. V tom čase nemal dobré vzťahy so svojou družkou, o ktorej požadoval vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli odcudzené. V ďalšom namietal zákonnosť zabezpečeného dôkazu vo forme domovej prehliadky a vecí pri nich nájdených, pretože táto bola vykonaná v rozpore s § 99 Tr. por. a nasledujúce, kde príkaz nespĺňal atribúty legality a legitimity ako aj proporcionality, domová prehliadka bola vykonaná nezákonne bez zákonného dôvodu a podkladu. Taktiež bola vykonaná spôsobom odporujúcim zákonom, keďže podľa výpovede svedkyne M., jeho družky ona aj starostka, ako osoby, ktoré mali byť prítomné pri prehliadke, stáli pri bráne domu a nezúčastnili sa priamo úkonov prehliadky. Poukazuje na rozporné výpovede svedkov V. a E., ktorý rozpor nepopisovali spôsob vykonania domovej prehliadky a tiež miesto, kde sa našli usvedčujúce dôkazy. Pochybnosti o zákonnosti vykonanej prehliadky orgány činné v trestnom konaní neodstránili a nebolo rešpektované ani právo v zmysle rozhodnutia v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Taktiež sa domáhali vypočutia starostky a svedkyne M. na hlavnom pojednávaní ohľadom odstránenia pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania domovej prehliadky, ktorý návrh nebol rešpektovaný. V závere spochybňuje zákonnosť trestu, poukazujúc na jeho vysoký trest, ktorý nie je v súlade so zásadou humanity, má zdravotné problémy a jeho umiestnenie vo výkone trestu by bolo opatrením neprimeraným a nezodpovedajúcim jeho zdravotnému stavu. V prípade uznania viny sa domáhal uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali odvolania odvolateľov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. a § 2 ods. 12 Tr. por. Súhrn priamych ako aj nepriamych dôkazov zabezpečených v rámci vykonaného dokazovania vedie po vyhodnotení v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. aj krajský súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti tak, ako bola ustálená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil jednotlivé výroky napadnutého rozsudku, vrátane pochybností, na ktoré poukazujú odvolatelia v dôvodoch odvolania, a to aj u obžalovaného o nezákonnosti vykonanej domovej prehliadky, ktoré odôvodnenie dostatočne zodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por. pre odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. S týmito závermi sa odvolací súd stotožnil a v ďalšom v nej iba poukazuje. Reagujúc na odvolanie obžalovaného treba uviesť, že vykonané dokazovanie v zmysle údajného nezákonného titulu vykonania domovej prehliadky neobstojí, pretože výsledkom podozrenia zo spáchania trestnej činnosti bolo skutočné získanie dôkazov v zmysle nájdenia streliva u objektoch, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného, a to bez zákonného povolenia titulu, resp. protizákonne držaných. Samotný priebeh vykonanej domovej prehliadky vysvetlili aj príslušníci polície, ktorí vykonávali túto domovú prehliadku ako svedkovia v snahe objasniť jej priebeh z pohľadu námietok obžalovaného, kde možno uviesť, že pri bráne stáli družka obžalovaného a prizvaná starostka obce len v čase prestávky počas priebehu domovej prehliadky, inak sa zúčastnili riadne domovej prehliadky. Tu treba dodať, že samotná domová prehliadka zákonným spôsobom neprebieha tak, ako to obžalovaný namieta, že v podstate by ju mali vykonávať osoby zúčastnené na tejto prehliadke, ako v tomto prípade družka obžalovaného a starostka, ale tieto by mali potvrdiť v podstate len to, že polícia pri výkone domovej prehliadky sa nejakej nezákonnosti nedopustí a tieto osoby by mali viesť políciu vykonať dôsledne zákonným spôsobom domovú prehliadku. Tu z hľadiska výpovedí svedkýň neboli zistené žiadne pochybnosti o tom, že by neboli nájdené v objektoch patriacich obžalovanému náboje a strelivo, ktoré bolo výsledkom vykonania domovej prehliadky zaistené. Ide viac menej o účelovú obhajobu obžalovaného, ktorý iným spôsobom nemal šancu spochybniť svoju protizákonnú činnosť v zmysle opätovného vyzbrojovania sa, hoci v minulosti bol za takúto trestnú činnosť právoplatne odsúdený a vykonal dlhodobý trest odňatia slobody. Z pohľadu vykonaného dokazovania je potom správne konanie obžalovaného aj kvalifikované pri obidvoch skutkoch ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný bez povolenia si zadovážil a držal strelivo a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný bez povolenia hromadil hromadne určité zbrane a výbušniny. Za týchto okolností potom správne bol ukladaný obžalovanému trest podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. ako trestnému činu najprísnejšiemu za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák., kde okolnosťou pre použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. je opodstatnené z pohľadu veku obžalovaného, ale aj z pohľadu objektívnej stránky množstva a druhu nájdeného streliva, a to bez zbrane, prostredníctvom ktorej by mohli byť použité, ukladanie trestu v zákonnej sadzbe s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. by bolo neprimerane prísne, išlo by o trest minimálne vo výmere päť aj pol roka, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá závažnosti a charakteru trestnej činnosti, pre ktorú bol trest ukladaný. Súd prvého stupňa dostatočne dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy, majúce vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest zákonný, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný bol pre výkon trestu zákonne zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia s prihliadnutím na skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.