Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-41-2018.pdf
PDF · 131.66 KB
No categories available
13S/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: VENEL s.r.o., so sídlom Holíč, Duklianska 1362/14, IČO: 47 933 631, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5030 O-421/2018 zo dňa 26. júla 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č. PO/BEZ/2018/5030 O-421/2018 zo dňa 26. júla 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 042/2018/1.2/ S, IPTN/KHIP/ROZ/2018/622 zo dňa 01.06.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 6 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov spočívajúcej v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.10.2017 v čase začatia výkonu inšpekcie práce o 13.15 hod. na pracovisku „Rekonštrukcia RS plynovodov- výkopové práce, ul. Mýtna 1 SC Stará Turá“ využíval závislú prácu fyzických osôb X. Z., J. B., X. G., ktorí vykonávali závislú prácu - stavebný robotník a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákonníka práce. Prvostupňový správny orgán súčasne konanie v časti porušenia povinností ohľadne využívania závislej práce fyzickej osoby I. B. zastavil.
2. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie včas podanou správnou žalobou, v ktorej namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uvedené porušenie predstavuje aj neprerokovanie Dodatku č. 1 k protokolu. V tejto súvislosti poukázal na dikciu zákona, ktorá podľa jeho názoru na vec dopadá. Trval na tom, že dodatok je súčasťou protokolu a inšpektor práce je povinný ho prerokovať so zamestnávateľom.
3. Ďalším porušením zákona malo byť podľa žalobcu zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Okrem toho považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj prvostupňové rozhodnutie) za nezákonné, zmätočné, nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, ktorý sa týka správneho konania začatého ex offo a možnosti jeho zastavenia pri existencii prekážky trvalého charakteru. Poukázal na to, že skutok vymedzený v enunciáte rozhodnutia je zmätočný. Prvostupňový orgán od začiatku správneho konania viedol konanie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (jeden správny delikt) a vo
výroku rozhodnutia ho meritórne "odsúdil" za spáchanie správneho deliktu a za spáchanie druhého správneho deliktu - toho istého, konanie zastavil. Žalobca považoval za podstatné, že správne konanie je vedené proti účastníkovi konania a nie voči kontrolovaným osobám, a preto nemožno konanie zastaviť v časti týkajúcej sa naplnenia skutkovej podstaty zákazu nelegálneho zamestnávania konaním žalobcu. Ako účastník konania mal právo na zákonné skončenie správneho konania rozhodnutím. Z rozhodnutia inšpektorátu práce nie je možné určiť, či ide o rozhodnutie hmotnoprávnej povahy alebo ide o rozhodnutie procesného charakteru. Mal za to, že pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu došlo k zlúčeniu dvoch rozhodnutí, a to meritórneho a procesného. Uvedené považoval za zákonom nepredvídaný postup. Ide pritom o úplne dva odlišné typy správnych aktov. Výrok rozhodnutia tak ako bol formulovaný v rozhodnutí inšpektorátu považoval za nezákonný, nevykonateľný a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 30.09.1998, sp. zn. 5 Sž 66/98 a rozsudok zo dňa 03.08.2016, sp. zn. 3Sžo/202/2015.
4. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Taktiež skutkové zistenia správnych orgánov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Skutkový stav bol nesprávne právne posúdený a následne žalovaný (i prvostupňový orgán) aplikoval nesprávne právnu normu o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, čo vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia žalovaného. Žalovaný zobral za základ svojho rozhodnutia skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom, a to najmä zo strany stavebného denníka č. 1639670 a 1639676, ktoré absolútne nedokazujú, že došlo k úmyselnej manipulácii, resp. to, že prepísané číslo predstavuje práve kontrolované osoby. Závery ohľadne týchto strán denníka sú len domnienkou inšpektorov práce. Správne orgány okrem toho interpretovali zistenia účelovo a v rozpore s objektívnou realitou. Taktiež v rozpore so zásadou in dubio pro reo neboli objasňované skutočnosti s náležitou starostlivosťou v prospech obvineného ako i proti nemu. V súlade s princípom materiálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, mal správny orgán vykonať všetky vyšetrenia, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie rozhodujúcich okolností, dôležitých pre posúdenie veci a zabezpečiť, aby skutkové zistenia vyvodené z vykonaných vyšetrovaní zodpovedali skutočnosti. V predmetnej právnej veci namietal skutkové zistenie - prítomnosť kontrolovaných osôb zo strán stavebného denníka (v daný deň ako aj dni predtým - tak ako to uvádzal inšpektor práce), keď v stavebnom denníku nie je žiadna informácia, ktorá by identifikovala kontrolované osoby alebo pomocou ktorej by boli identifikovateľné (údaj o počte nemôže viesť k identifikácii konkrétnych osôb). Mal za to, že aj ním navrhované vypočutie kontrolovaných osôb, by prispelo k objasneniu rozporu medzi tvrdením žalovaného a žalobcu.
5. Vzhľadom na to, že v správnom konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie, mali správne orgány nariadiť či už ústne pojednávanie alebo výsluch kontrolovaných osôb, alebo iných osôb, ktoré by mohli odstrániť rozpory. Mal preveriť kto, a prečo prepísal údaj v stavebnom denníku z 3 na 0 (alebo naopak), alebo zistiť či išlo len o chybu pri písaní. Opakoval, že viackrát uvádzal, že nie je oprávnenou osobou, ktorá môže zasahovať do zápisov v stavebnom denníku vedným spoločnosťou Montpetrol Slovakia s.r.o. alebo SPP - distribúcia, a.s., a aj preto skutkový stav považuje za nedostatočne zistený. Žalobca trval na tom, že mu nevykonaním dokazovania, ktoré navrhoval bolo znemožnené účinne obhajovať svoje práva a záujmy v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
6. Taktiež prezenčná listina z oboznámenia zamestnancov s plánom BOZP, z ktorej správne orgány vychádzali bola podľa jeho názoru vyhodnotená prvoplánovo. Podpisy na tejto listine už pri laickom posúdení nepatria kontrolovaným osobám. S poukazom na uvedené nemožno bez znaleckého dokazovania vyhodnotiť takýto dôkaz ako pravdivý. Minimálne mal byť vypočutý školiaci technik, ktorý by verifikoval alebo falzifikoval, či kontrolované osoby sa školenia zúčastnili, resp. stačilo uskutočniť spomínaný výsluch kontrolovaných osôb. Žalobca poukázal v tejto súvislosti aj na časové nezrovnalosti. Vyslovil presvedčenie, že s prezenčnou listinou niekto manipuloval a kontrolované osoby tam boli dodatočne doplnené.
7. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia kontrolovaných osôb, ktoré predložil, tak na tieto podľa jeho názoru nebolo prihliadnuté len s poukazom na formalistický výklad zákona. Vyjadrenia kontrolovaných osôb, ktoré boli urobené dobrovoľne a slobodne, mali byť zohľadnené, nakoľko by prispeli k riadnemu zisteniu stavu veci. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť dôkazu - zápisníc o podaní informácie. Otázky, ktoré boli položené kontrolovaným osobám boli totiž neprípustné a kladené tendenčne, opýtané osoby sa
nemali možnosť samostatne vyjadriť k dôvodu svojej prítomnosti na uvedenom mieste. Ide o dôkaz získaný nezákonným spôsobom, navyše pred začatím správneho konania, keď mal žalobca ako účastník konania veľmi oslabené postavenie a nemohol byť prítomný pri tomto úkone a klásť týmto osobám otázky. Z tohto dôvodu navrhoval aj ich vypočutie, ktoré ale správne orgány odmietli vykonať.
8. Okrem toho mal žalobca za to, že ani z týchto zápisníc nemožno hovoriť o naplnení všetkých kumulatívne obsahových znakov závislej práce v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Z výpovedí kontrolovaných osôb nevyplýva, že by bol dohodnutý druh práce, ktoré mali kontrolované osoby vykonávať, zamestnávateľ nedal pokyn na žiadny výkon prác, a teda ani neurčil, aký druh prác majú vykonávať. Nemožno teda hovoriť o naplnení obsahového znaku závislej práce. Nikdy nebol v kontakte s týmito kontrolovanými osobami, kontakt bol sprostredkovaný inou osobou. Uviedol, že mal zámer s týmito osobami spolupracovať v medziach obchodnoprávnych vzťahov. Trval na tom, že ani jedna z kontrolovaných osôb s ním nebola v žiadnom vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Neposkytol im ani pracovné náradie. Taktiež podmienka odplatnosti nebola splnená.
9. Konanie inšpektora práce žalobca považoval za nezákonné a taktiež v rozpore so zásadami trestného konania, ktoré je potrebné aplikovať aj pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt (sankčnej povahy). Navyše k identifikácii prítomnosti závislej práce patrí test nadriadenosti zamestnávateľa ku klasickým testom existencie pracovného pomeru. V tomto ohľade poukázal na rozsudok, ktorý označil ako rozsudok Nejvyššího správního soudu KS České Budejovice 10 Ca 3/2003 sp. zn. 10 Ca 262/2002.
10. Okrem toho poukázal na to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre začiatok zisťovania a objasňovania skutkového stavu je začiatok výkonu inšpekcie. Podľa oznámenia doručeného žalobcovi (dňa 26.10.2017) táto skutočnosť pripadá na deň 18.10.2017. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie opiera skutkové zistenia a označuje za začiatok výkonu inšpekcie práce deň 19.10.2017. Tento dátum 19.10.2017 ako rozhodujúca skutočnosť na začatie zisťovania a objasňovania skutkového stavu, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Taktiež na strane 6 Protokolu inšpektor práce opiera svoje tvrdenie aj o to, že SPP nespochybňuje, že kontrolované osoby sa dňa 19.10.2017 na uvedenom pracovisku skutočne nachádzali, tak ako sa tam podľa stavebného denníka nachádzali aj v minulých dňoch. Zo stavebného denníka táto skutočnosť ani len nepriamo nevyplýva. Žalobca poukázal na relevanciu takéhoto prípadného vyjadrenia SPP, ako aj na to, že nie je zrejmé, kto dané vyjadrenie poskytol, keďže nie je súčasťou administratívneho spisu. Taktiež dodatok č. 1 na str. 2 uvádza, že Ing. Q. W. uviedol, že kontrolované osoby vykonávajú na kontrolovanom mieste práce, na ktoré si ich objednal Montpetrol Slovakia. s.r.o. V administratívnom spise, sa zápisnica o podaní tejto informácie s Ing. Q. W. nenachádza. Rovnako sa v administratívnom spise nenachádzajú „previerky“ toho, či boli, resp. neboli kontrolované osoby v čase výkonu inšpekcie práce prihlásené do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým mal za to, že rozhodnutia boli vydané po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali spáchanie správneho deliktu žalobcom. V prospech skutkovej okolnosti, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania svedčia aj zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré boli spísané dňa 19.10.2017 s kontrolovanými fyzickými osobami. Žalovaný následne citoval vybrané konkrétne otázky a odpovede týchto kontrolovaných osôb.
12. K otázke jeho povinnosti prerokovať dodatok k protokolu, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018. Mal za to, že rozhodnutie inšpektorátu má všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom správny poriadok nevylučuje, aby správny orgán v rámci jedného rozhodnutia uložil účastníkovi sankciu a súčasne v ostatnej časti konanie zastavil. V prospech takéhoto postupu svedčí aj zásada hospodárnosti konania. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia obsahuje konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri ich hodnotení.
13. Žalovaný zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne spáchaného deliktu, nerozporoval zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno.
Skutkový stav bol podľa jeho názoru zistený dostatočne a bolo jednoznačne preukázané, že kontrolované fyzické osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Pokiaľ išlo o žalobné námietky týkajúce sa stavebného denníka a prezenčnej listiny, tak odkázal na svoje stanovisko obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Taktiež zotrval na správnosti svojho postupu pokiaľ ide o predložené čestné vyhlásenia, a to s poukazom na ust. § 39 Správneho poriadku.
14. Ďalej uviedol, že postup pri spisovaní zápisníc pri výkone inšpekcie bol v súlade so zákonom. Inšpektori postupovali nezávisle a nestranne. Uvedené zápisnice pritom v dostatočnom rozsahu preukazujú skutočnosti relevantné pre účely kvalifikácie zisteného protiprávneho konania žalobcu. S prihliadnutím aj na iné dôkazy potom nebol dôvod pre vypočutie predmetných fyzických osôb. Okrem toho s prihliadnutím na obsah predložených čestných vyhlásení je predpoklad, že došlo k ovplyvňovaniu kontrolovaných osôb. Prvotné, spontánne reakcie na otázky inšpektorov mali vo väčšom rozsahu výpovednú hodnotu v porovnaní s dodatočne získanými informáciami od týchto osôb. Okrem toho žalovaný poukázal, že ak žalobca namietal, že nebol prítomný pri výsluchu svedka, tak žiaden výsluch svedka nebol realizovaný. Výsluch svedka a podanie vysvetlenia pri inšpekcii nie je možné zamieňať. Taktiež sa žalovaný ohradil voči tomu, že by nebol žalobcovi riadne oznámený výkon inšpekcie, resp. že by vyjadrenie SPP - distribúcia, a.s. nebolo súčasťou administratívneho spisu. Pokiaľ ide o výšku pokuty, tak táto bola žalobcovi uložená v spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
15. V následnej replike žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a v časti zopakoval svoje žalobné námietky. Okrem toho uviedol, že považuje za preukázané jedine to, že sa určité osoby nachádzali na určitom mieste. Ostatné zistenia, ktoré mali vyplynúť zo stavebného denníka, prezenčnej listiny a emailu SPP - distribúcia, a.s. neposkytujú dostatočnú vedomosť o faktických okolnostiach danej situácie, a ani nepochybne nepreukazujú stav, ktorý zobrali správne orgány za základ svojho rozhodovania. Okrem toho nesúhlasil s tvrdením žalovaného ohľadne dôkazného bremena. Predovšetkým poukázal na to, že nemá verejnomocenské postavenie, tak ako tomu je pri správnom orgáne, a teda nemôže iné subjekty donútiť k spolupráci. Taktiež mal za to, že bez ohľadu na to, aké podanie predkladal alebo by predložil, tak správne orgány nemali vôľu objasňovať skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech a ktoré by zodpovedali požiadavke presnosti a úplnosti skutkových zistení. Pokiaľ ide o výsluch kontrolovaných osôb tak trval na tom, že nerealizovaním takéhoto dokazovania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odkázal v tomto smere aj na zahraničnú judikatúru a ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
16. Krajský súd Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu a o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci takéto nariadenie nežiadali). Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.
17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto rozsudku. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 19.10.2017 bol realizovaný výkon inšpekcie práce na mieste označenom ako „Rekonštrukcia RS a plynovodu - výkopové práce, ul. Mýtna 1 SC, Stará Turá (ďalej len kontrolné miesto). Na kontrolnom mieste podali do zápisnice vysvetlenie o svojej prítomnosti na pracovisku osoby: X. Z., J. B., X. G. a I. B.. V poradí prvé tri osoby uviedli, že pracujú pre pána B. , pričom na otázku či majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo dohodu zhodne uviedli, že „ústne“. Na ďalšiu otázku o odmene za prácu uviedli, že sa ešte nedohodli. Ohľadne svojej prítomnosti na kontrolnom mieste uviedli, že sa tam nachádzajú od cca 12.00 hod (X. G.) resp. 13.00 hod.( J. B., X. Z.). Podľa ich vyjadrenia mali svoje oblečenie, ale pracovné náradie ako lopatu, krompáč im dal p. B..
XX. I. B. pri podaní vysvetlenia uviedol, že tieto osoby tam poslala jeho manželka, ktorá je konateľkou žalobcu, pričom nevedel aký, resp. či majú pracovnoprávny vzťah uzavretý. Podľa jeho vyjadrenia išlo o prvý deň ich práce, pričom pokyny dostávajú od plynárov. Na otázku kto dal týmto osobám pracovné prostriedky uviedol, že manželka. Podľa jeho vyjadrenia si na tieto „roboty“ väčšinou objednáva SZČO.
19. Bol vypočutý aj X. Q., ktorý uviedol, že jeho zamestnávateľ MONTPETROL dodáva pre spoločnosť SPP- distribúcia, a.s. výkopové práce, ktoré majú objednané na základe obchodného vzťahu u pani Vépyovej. Keď treba používajú jej služby na výkopové práce.
20. V stavebnom denníku na strane č. 1639676 bolo uvedené, že dňa 19.10.2017 (t. j. deň výkonu inšpekcie práce) sa na stavbe nachádzali 3 zamestnanci „B.", pričom tento záznam bol viditeľne upravený a číslo označujúce počet zamestnancov „B. - 3 bolo upravené na číslo 0.
21. Súčasťou administratívneho spisu je aj listina nazvaná „Prezenčná listina z oboznámenia zamestnancov s plánom BOZP“, ktorá je ako celok datovaná 11.09.2017 v Starej Turej. Pod číslom 1. až 13. sú uvedené mená osôb s dátumom oboznámenia 11.09.2017, následne pod číslom 19.-21. sú mená X. Z., J. B., X. G. s dátumom oboznámenia 18.09.2017.
22. Žalobca predložil listiny nazvané „Čestné vyhlásenie“ kontrolovaných osôb X. Z., J. B., X. G. zo dňa 03.04.2018 s úradne overenými podpismi. Uvedené vyhlásenia obsahujú úplne identický text. Tieto kontrolované osoby v nich konštatujú, že na pracovisku boli len za účelom ohliadky budúceho miesta výkonu prác a stanovenia cenovej ponuky.
23. Dňa 20.10.2017 vydal Inšpektorát práce Trenčín oznámenie o vykonaní inšpekcie, ktorým žalobcovi oznámil, že začal dňa 18.10.2017 výkon inšpekcie, pričom vyzval žalobcu na predloženie dokladov, ktoré v oznámení výslovne označil. Oznámenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 26.10.2017. Súčasťou spisu je aj elektronická komunikácia zo dňa 06.11. a 08.11.2017 medzi inšpektorkou práce a U. J., ktorý je podľa jeho emailovej adresy zo spoločnosti SPP- distribúcia, a.s.. V uvedenej elektronickej komunikácii je uvedené, že „...zápis zo stavebného denníka je zápis zhotoviteľa MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o., s ktorým má SPP- distribúcia, a.s. uzavretú zmluvu o dielo zo dňa 26.05.2017. Pokiaľ ide o prítomnosť 3 zamestnancov žalobcu na stavenisku túto SPP - distribúcia, a.s., nespochybňuje.“
24. Žalobca sa vyjadril k celej situácii zaslaním vysvetlenia zo dňa 20.10.2017, v ktorom uviedol, že dané osoby sa na mieste nachádzali výlučne z dôvodu budúcej možnej spolupráce v intenciách obchodnoprávnych vzťahov. Tvrdil, že s uvedenými osobami nikdy neprišiel do žiadneho kontaktu (ani telefonicky).
25. Dňa 07.12. 2017 bola žalobcovi do vlastných rúk doručená výzva na prerokovanie protokolu. V protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 10.01.2018 č.: ITN-001-2-2.4/P-A22,28-18 Inšpektorát práce Trenčín konštatuje porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 19.10.2017 (v čase začatia výkonu inšpekcie práce) v čase 13.15 hod. využíval závislú prácu 4 osôb uvedených v Protokole (kontrolované osoby a Tomáš Vépy) a nemal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
26. Dňa 10.01.2018 došlo k prerokovaniu protokolu o výsledku inšpekcie s konateľkou žalobu. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomne, pričom namietal najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu, tendenčné vyhodnocovanie skutočností. Mal za to, že inšpektorka pri podávaní vysvetlenia kontrolovaných osôb formulovala odpovede do zápisnice vo „svoj“ prospech. Celkový postup inšpektorky v tejto veci označil za nezákonný a neprofesionálny.
27. Dňa 22.01.2018 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený do vlastných rúk. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. k. 042/2018/1.2/S, IPTN/ KHIP/ROZ/2018/622 zo dňa 01.06.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 6 000 eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca podal včas odvolanie, v ktorom spochybnil zistený skutkový stav, namietal zápisnice spísané s kontrolovanými fyzickými osobami, pričom dôvodil, že týmto osobám boli otázky kladené tendenčne. Ďalej namietal aj postup správneho orgánu, ktorý odmietol čestné vyhlásenia, nevyhodnotil ich čo do obsahu a ako dôkaz ich nepripustil. Rovnako namietal aj skutočnosť zapísanú v stavebnom denníku, ktorú podľa jeho názoru správny orgán interpretoval účelovo a v rozpore s objektívnou realitou. Zápis v stavebnom denníku o počte osôb považoval za právne irelevantný, keďže tieto zápisy vykonáva tretia osoba. Namietal i zmätočnosť a nezákonnosť výroku predmetného rozhodnutia v časti zastavenia správneho konania.
28. Žalovaný ako odvolací správny orgán o odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Dospel pritom k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu zákona podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Toto porušenie bolo jednoznačne preukázané počas inšpekcie práce. Závery inšpektorátu podľa neho vyplývajú najmä zo zoznamu kontrolovaných osôb, zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 19. 10. 2017, ktoré boli s kontrolovanými osobami spísané. Tieto zápisnice boli vyhodnotené ako za zákonne získaný dôkaz, čo podporuje aj skutočnosť, že pred podaním informácie boli kontrolované fyzické osoby poučené, že sú povinné poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, pričom im bolo poskytnuté aj poučenie o následkoch nepravdivého, resp. zavádzajúceho podania informácii. Uvedené potvrdili kontrolované osoby svojim podpisom. Kontrolované osoby sa vyjadrovali spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobcom.
29. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne konštatoval, že „účastník konania tiež vyvinul snahu objasniť celú skutočnosť predložením čestných prehlásení menovaných fyzických osôb. V čestných prehláseniach jednotlivé fyzické osoby popreli všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zápisníc o podaní informácie, ktoré jednoznačne a určito potvrdili všetky získané informácie o predmetnom správnom delikte.“ Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 39 Správneho poriadku, v zmysle ktorého boli predmetné čestné prehlásenia X. Z., J. B. a X. G. vyhodnotené ako bezpredmetné a ako snaha o manipuláciu zo strany účastníka konania (žalobcu).
30. Žalovaný opakovane konštatoval, že správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca sa dopustil správneho deliktu. Súčasne uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne spáchaného deliktu, nerozporoval zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Skutkový stav bol zistený dostatočne. Opakovane uviedol, že žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti.
31. Podľa § 2 zák. č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
33. Správny súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však (podľa okolností konkrétnej veci) správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
34. Bolo zistené, že v predmetnej právnej veci správne orgány vychádzali najmä z obsahu výpovedí kontrolovaných osôb, tak ako sú zachytené v zápisniciach o podaní vysvetlenia. Skutočnosti, ktoré vyplynuli z uvedených vysvetlení sú podľa názoru správnych orgánov podporené aj kópiou stránok zo stavebného denníka ako aj ako aj listinou „Prezenčná listina z oboznámenia zamestnancov s plánom BOZP“. Bolo pritom zistené, že strany stavebného denníka predstavujú zápis zhotoviteľa stavby MONTPEROL SLOVAKIA, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalobcu ako aj obchodným partnerom spoločnosti SPP-distribúcia, a.s.. V zmysle protokolu je ďalším podporným dôkazom aj mailová komunikácia inšpektorky práce s pracovníkom spoločnosti SPP-distribúcia, a.s.. Z uvedenej komunikácie vyplýva, že na žiadosť inšpektorky, aby spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., podala písomné vyjadrenie k tomu, „že sa zamestnanci spoločnosti VENEL, ktorí boli inšpektorom kontrolovaní na stavbe dňa 19.10.2017 nenachádzali“ jej zamestnanec uviedol, že „prítomnosť 3 zamestnancov spoločnosti VENEL s.r.o. na stavenisku zistenú inšpektorátom práce pri kontrole spoločnosť nespochybňuje“. Pokiaľ ide o fotokópiu prezenčnej listiny z oboznámenia zamestnancov s plánom BOZP, táto je ako
celok datovaná dňom 11.09.2017. Obsahuje okrem záznamu ohľadne oboznámení zamestnancov s bezpečnostnými predpismi z tohto dňa aj mená kontrolovaných osôb s dátumom oboznámenia 18.09.2017.
35. Žalobca vysvetľoval prítomnosť kontrolovaných osôb na stavenisku tým, že sa realizovala prehliadka miesta za účelom vypracovania cenovej kalkulácie a uzavretia obchodnej spolupráce. Následne predložil čestné vyhlásenia kontrolovaných osôb, v ktorých tieto osoby uvedenú verziu potvrdzujú. Žalobca pritom namietal, že ani z mailovej komunikácie, na ktorú správne orgány odkazujú nie je možné dovodiť skutkové závery, z ktorých sa pri rozhodovaní vychádzalo. Spochybnili časové súvislosti ohľadne tvrdeného školenia ohľadne bezpečnosti práce, pravosť podpisov zamestnancov na prezenčnej listine ako aj skutočnosť, že by mohol akýmkoľvek spôsobom manipulovať so stavebným denníkom, resp. žeby zápis troch osôb v tomto denníku automaticky znamenal, že ide o kontrolované osoby.
36. Za tejto situácie žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol bez akýchkoľvek pochybností zistený správne a v rozsahu, ktorý postačuje pre rozhodnutie o veci. Súčasne žalovaný opakovane v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.
37. Správny súd konštatuje, že je nepochybné, že dôkazné bremeno je založené nielen na práve tvrdenia, ale aj na povinnosti takéto tvrdenie súčasne preukázať. Na osobe, ktorá niečo tvrdí spočíva povinnosť preukázať rozhodné skutočnosti a je iba na ňom, aby vierohodne doložil svoje tvrdenia. Súčasne platí, že je v právomoci správneho orgánu posúdiť závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správny orgán nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník administratívneho konania navrhne vykonať. Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov však vždy musí byť vždy realizované v súlade so zásadou, v zmysle ktorej musí správny orgán dbať, aby skutočnosti rozhodné a podstatné pre posúdenie veci boli zistené, čo najúplnejšie a súčasne dbať na to, aby nebolo porušené právo účastníka administratívneho konania na spravodlivé konanie. Je preto podstatné, aby bolo takémuto účastníkovi zo strany správnych orgánov umožnené splniť svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Napriek uvedenému však inšpektorát, resp. žalovaný odmietli vykonať dôkazy, ktoré mali smerovať k podpore tvrdení žalobcu.
38. V predmetnej právnej veci žalobca od začiatku spochybňuje správnosť skutkových zistení inšpektora práce, z ktorých potom vychádzal inšpektorát a žalovaný. Predložil listiny „čestné vyhlásenia“, v ktorých kontrolované osoby potvrdili jeho verziu ich prítomnosti na stavenisku a vysvetlili prečo podpísali zápisnice o podaní vysvetlenia, v ktorých sú uvedené iné skutočnosti. Žalobca mal za to, že je potrebné tieto osoby vypočuť.
39. V ustanovení § 34 Správneho poriadku je stanovené, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správne orgány poukazovali na znenie ust. § 39 Správneho poriadku, ktorý však neznamená, že predložené listiny nazvané „Čestné vyhlásenia“ sú pre posúdenie veci bez právneho významu. Uvedené vyhlásenia síce samé o sebe nepredstavujú dôkaz, z ktorého samého by bolo možné dovodiť tvrdené skutkové okolnosti (na rozdiel od čestného vyhlásenia podľa § 39 Správneho poriadku), avšak na druhej strane osvedčuje potrebu vykonať vo veci ďalšie dokazovanie a to výsluchom kontrolovaných osôb v pozícii svedka. Je zrejmé, že kontrolované osoby zmenili svoje tvrdenia ohľadne skutkového stavu a bez ohľadu na to, či tak učinili pod vplyvom samotného žalobcu je nevyhnutné uvedené nezrovnalosti vyriešiť, a to práve výsluchom týchto osôb. Je potrebné, aby tieto osoby boli po zákonnom poučení o následkoch krivej výpovede konfrontované so svojimi pôvodnými tvrdeniami, ako aj zápisnicami, ktoré sú podľa názoru správneho súdu čitateľné, resp. inými dôkazmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správny súd je toho názoru, že je potrebné preveriť aj to, či tieto osoby v danom čase disponovali nejakým podnikateľským oprávnením, a teda mali status podnikateľa, s ktorým mohol žalobca uzavrieť obchodnú zmluvu tak ako tvrdí, prípadne by mali byť preverené iné skutočnosti potrebné pre riadne objasnenie veci. Nie je možné vychádzať pri posúdení týchto listín výlučne z ich formálneho označenia (čestné vyhlásenie) a následne ich označiť za neprípustné. Uvedené platí o to viac, že aj mailové informácie, ktoré boli získané od pracovníka spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., sú len určitou formou vyhlásenia tretej osoby, ktorá nemá postavenie účastníka administratívneho konania. Na takéto vyhlásenie však správne orgány prihliadali (minimálne pri vypracovaní protokolu). A to dokonca aj za situácie, keď nie je zrejmé, či bol daný zamestnanec vzhľadom na svoje pracovné zaradenie oprávnený podávať za spoločnosť vyjadrenia tohto druhu.
40. Správny súd poukazuje na to, že účastník administratívneho konania nemôže častokrát sám predložiť dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, resp. ktoré by vyvrátili závery správneho orgánu. Ak teda chce preukázať nesprávnosť skutkových záverov (uvedených v zápisniciach o podaní vysvetlenia, z ktorých primárne správne orgány vychádzajú), tak jediné čo môže učiniť je práve predloženie vyhlásení týchto osôb, ktorými preukáže potrebu ich výsluchu v rámci správneho konania. Takýto výsluch pritom môže realizovať len správny orgán. Predložené vyhlásenia teda predstavujú prostriedky, ktorými žalobca mienil vyvrátiť, resp. kvalifikovane spochybniť iný dôkaz, resp. zistenia konštatované v protokole o vykonanej inšpekcii. Správne orgány však na uvedené nereagovali a pri ustálení skutkového stavu vychádzali výlučne z obsahu vysvetlení, tak ako boli podané počas vykonávania inšpekcie. Súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na to, že podanie takéhoto vysvetlenia je uskutočnené ešte pred začatím správneho konania, a osoba, ktorá je na základe výsledkov inšpekcie zodpovedným subjektom, ešte nemá postavenie účastníka konania (nebolo začaté správne konanie) a teda nemôže uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvanej osobe otázky.
41. Okrem toho sa správny súd stotožňuje s námietkou žalobcu, že súčasťou administratívneho spisu nie je žiaden dôkaz z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že SPP-distribúcia, a.s., potvrdila účasť troch kontrolovaných osôb na pracovisku. Súčasťou administratívneho spisu je už vyššie zmienená mailovaná komunikácia, v ktorej pracovník tejto spoločnosti na žiadosť inšpektora o „podanie písomného potvrdenia“ (čl. 15 administratívneho spisu) uviedol, že „pokiaľ ide o prítomnosť troch zamestnancov spoločnosti VENEL, s.r.o. na stavenisku zistenú Inšpektorátom práce Trenčín pri kontrole dňa 19.10.2017, túto SPP-distribúcia, a.s., nespochybňuje.“ Z uvedeného vyjadrenia je možné s určitosťou dovodiť len postoj samotnej spoločnosti SPP-distribúcia, a.s., ktorá nespochybňuje zistenia inšpektorov. Ako realizátor stavby sa však konkrétne nevyjadril k skutkovej okolnosti veci a to je prítomnosť troch konkrétnych osôb dňa 19.10.2017 na stavenisku. Vo vzťahu k uvedenému nielenže nepodal písomné vyjadrenie tak, ako bol vyzvaný, ale žiadnym konkrétnym spôsobom sa k uvedenej otázke nevyjadril. Neuviedol teda, či konkrétne osoby na stavenisku v daný deň boli alebo neboli, či sa tam nachádzali v súvislosti so žalobcom a z čoho tieto jeho tvrdenia, resp. poznatky vyplývajú.
42. Rovnako je potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že z dokazovania vyplynulo, že stavebný denník, na ktorého časť správne orgány poukazujú, je zápisom zhotoviteľa, a to spoločnosti MONTPETROL SLOVAKIA, s.r.o.. Nejde teda o denník, ktorý by podľa správnym orgánom dostupnej informácie viedol žalobca (opäť čl. 15). Žalobca uvádza, že nemá možnosť do tohto denníka „zasahovať“ a teda meniť v ňom údaje. Je pravdou, že správne orgány sa nezaoberali tým, kto konkrétne zmenu vykonal, z akého dôvodu a nerobil žiadne dokazovanie ohľadne toho, či pôvodne uvedené tri osoby boli práve tie, ktoré kontroloval.
43. Rovnako listina o oboznámení zamestnancov s plánom BOZP je ako celok datovaná dňom 11.09.2017 a následne sú tam uvedené aj tri kontrolované osoby s dátumom oboznámenia 18.09.2017. Bez ohľadu na spochybnenie pravosti podpisov kontrolovaných osôb na tejto listine je potrebné preveriť uvedené nezrovnalosti a realizovať za týmto účelom dokazovanie.
44. Správny súd konštatuje, že pokiaľ v rámci správneho konania účastník konania kvalifikovaným spôsobom vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení, nemohol správny orgán odkázať iba na zistenia učinené v rámci kontroly a bolo jeho povinnosťou sa s jeho námietkami vyporiadať v súlade so zásadou materiálnej pravdy, skutočnosti spochybňované účastníkom konania riadne objasniť. Správny súd konštatuje, že pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením učineným v rámci inšpekcie (ktoré naviac kontrolovaný subjekt od začiatku spochybňoval), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie.
45. Ostatné žalobné námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zákon žalovanému neukladá povinnosť prerokovať protokol so žalobcom opätovne, po vypracovaní dodatku, ktorým inšpektor práce reagoval na námietky vznesené zo strany žalobcu. Z tohto dôvodu, je táto žalobná námietka nedôvodná. Rovnako správny súd považuje výroky rozhodnutí správnych orgánov za dostatočne určité, nevykazujúce znaky zmätočnosti, obsahujúce všetky zákonom stanovené náležitosti.
Pokiaľ ide o to, či inšpektorát práce mohol zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, tak k uvedenému sa správny súd nemôže vyjadriť, nakoľko uvedené nepodlieha súdnemu prieskumu v tomto konaní. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a preto, ak chcel uvedené rozhodnutie žalobca podrobiť súdnemu prieskumu mal ho napadnúť správnou žalobou. Okrem toho nie je zrejmé ako bol žalobca uvedeným zastavením konania dotknutý na svojich právach. Správny súd nezistil žiadne procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré by mali byť dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia.
46. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
47. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov potom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).