Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cbi/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Katarína Bartalská v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald, so sídlom kancelárie Hummelova 14, 811 13 Bratislava, správca úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť, so sídlom Starobystrická 267/67, Zálesie, IČO: 36 020 095, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát s.r.o., Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému v 1. rade: Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, žalovanému v 2. rade: N.S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A., XXX XX Bratislava zastúpený Právne centrum s.r.o. so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava o vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov

rozhodol:

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd konanie voči žalovanému v 1.rade z a s t a v u j e.

III. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

IV. Súd priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Súd priznáva žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.05.2013, doručenou na súd dňa 31.05.2013, navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím určil, že právne úkony dlžníka CI HOLDING, akciová spoločnosť a to prevod finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 192.000 EUR zo svojho účtu : 28358281/7500 vedeného v T. a.s. na účet žalovaného č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v H. XXX a prevod finančných prostriedkov dňa XX.XX.XXXX v sume 153.000 EUR zo svojho účtu číslo XXXXXXXX/XXXX na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v H. banke a.s., ktorým došlo k zvýhodneniu žalovaného oproti iným svojim veriteľom a k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurznom konaní sú neúčinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, číslo konania 2K/5/2012, ďalej žiadal, aby súd zavial odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť do všeobecnej podstaty sumu 345.000 EUR a nahradiť trovy konania.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.05.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 01.06.2012 pod číslom 105/2012, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CI HOLDING, akciová spoločnosť, Starobystrická 267/67, Zálesie, IČO: 36 020 095. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.06.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 04.07.2012 pod číslom 128/2012, súd ustanovil do tejto funkcie nového správcu: Mgr. Filip Osvald so sídlom Hummelova 14, 811 13 Bratislava, zapísaného v zozname správcov pod číslom S1362.

3. Žalobca svoj nárok odôvodnil jednak tým, že koná v súlade s ustanovením § 86 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej aj ako „ ZKR“) a skutkovým zistením, že od dlžníka neodbržal jeho kompletnú účtovnú dokumentáciu, preto si vyžiadal súčinnosť v zmysle §75 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii od finančných inštitúcií. Na základe údajov poskytnutých T.XX.XX.XXXX a.s. zistil, že z účtu úpadcu číslo XXXXXXXX/XXXX boli dňa 19.10.2009 prevedené finančné prostriedky v sume 192 000€ na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v H. banke a.s. N. a dňa 19.11.2009 prevedené finančné prostriedky v sume 353 000€ na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v H. banke a.s. N.. H. XX.XX.XXXX a.s. listom zo dňa 17.04.2013 oznámila, že predmetný účet je prechodový účet banky.

4. Ku dňu podania žaloby, nebolo známe a aký typ účtu resp. produktu banky ide a H. banka a.s. v rámci poskytovania súčinnosti odmietla uviesť ďaľšie potrebné údaje, najmä či tento účet patrí konkrétnemu klientovi alebo sa jedná o špeciálny technický účet banky (preto prechodový) slúžiaci na prevody na ďaľšie účty klientov. Taktiež neoznámila údaje o tom, ktorý subjekt inkasoval finančné prostriedky z uvedeného prechodového účtu. V rámci konania bolo na základe dopytu súdu zistené, že vlastníkom účtu je žalovaný v 2.rade.

5. Žalobca má za to, že úhradou uvedených súm dlžník zvýhodnil žalovaného v 2.rade ako svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom tým, že uspokojil jeho nároky predčasne pred veriteľmi, ktorých pohľadávky mali skoršiu lehotu splatnosti, čo považujeme za zvýhodňujúci právny úkon v zmysle §59 zák. č. 7/2005 Z.z.. Úpadca tým, že svojich veriteľov neuspokojoval systematicky uhrádzaním finančných prostriedkov od pohľadávok s najstaršou lehotou splatnosti postupne až k vyrovnaniu aktuálnych posledných záväzkov ukrátil svojich veriteľov v zmysel §60 zák. č. 7/2005 Z.z.. Zoznam ukrátených veriteľov, ktorých pohľadávky boli v konkurznom konaní uplatnené a zistené je nasledovný:

7Cbi/16/2013-301

P. č. Názov Identifikačný údaj Celková suma Dátum splatnosti 1. JUDr. S. D. správca úpadcu CEEP - Central and East European Properties a.s zmenka vystavená dňa 14.04.2009 1.222.122,66€ 14.07.2009

2. Závody výpočtovej techniky a.s. v konkurze zmenkový plat. rozkaz zo dňa 16.08.2010 95.369,15€ 24.12.2009 3. Lykové textilné závody s.r.o. v konkurze zmenka vystavená 14.07.2009 797.781,67€ 31.08.2009 4. IMPA Šamorín s.r.o. platobný rozkaz zo dňa 28.04.2010 6.480,09€ 11.09.2009 5. JUDr. M. O. správca úpadcu L.. M. Z. - STOLTES zmenka vystavená dňa 14.04.2009 392.309,77€ 14.07.2009 6. Strojáreň Piesok a.s. v konkurze zmenkový plat. rozkaz zo dňa 26.05.2010 291.546,40€ 01.09.2009 7. SBS DYNASTY a.s. FA č. 290100234 3.382,08€ 07.09.2009 8. SBS DYNASTY a.s. FA č.290100259 3.272,98€ 07.10.2009 9. SBS DYNASTY a.s. FA č.290100287 3.386,62€ 07.11.2009 10. JUDR. S. D. správca úpadcu PIVOVAR URP9N BB, s.r.o. zmenka vystavená dňa 14.04.2009 1.373.084,29€ 14.07.2009

11. JUDr. S. D. správca úpadcu MAYTEX a.s zmenka vystavená dňa 14.04.2009 591.882,63€ 14.07.2009

12. INTERWOOD, a.s. v konkurze finančné prostriedky zabezpečené notárskou zápisnicou č. N 198/2009, NZ 26300/2009, NCR1s 26727/2009 zo dňa 04.08.2009 1.266.563,93€ 12.10.2009

13. CONUS BB spol s r.o. zmenka vystavená 14.07.2009 54.334,73€ 01.09.2009

6. Žalobca má za to, že dlžník uhradením sumy 153 000€ a uhradením sumy 192 000€ v prospech žalovaného zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom tým, že prednostne uspokojil jeho nároky pred nárokmi ostatných veriteľov prihlásených v konkurze, ktorí mali skoršiu lehotu splatnosti, čím došlo k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa §59 a tým, že neuspokojoval svojich veriteľov systematicky počnúc od najstaršej lehoty splatnosti zároveň ukrátil svojich veriteľov v zmysle §60 zák. č. 7/2005 Z.z..

7. Konajúci súd mal za to, že žaloba nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ( v danom čase platný právny predpis), nakoľko z jeho podania nie je zrejmé, voči komu ako odporcovi v 2. rade návrh smeruje. Uznesenie OS BA 1 zo dňa 28.05.2014 v konaní č. 7 Cbi/16/2013 bolo zrušené súdom druhej inštancie - odvolacím súdom uznesením zo dňa 14.10.2016 č.k. 2 CoKR/137/2014 - 63. 8. Podaním žalovaného v 1.rade doručeným súdu 17.09.2018 oznámil, že prijímateľom platby špecifikovanej žalobcom je pán L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX N. a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX je účtom banky - technickým prechodným.

9. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 2.rade podaním doručeným súdu 25.01.2019 v ktorom namietal, že žalobca bez akýchkoľvek hodnoverných údajov a bez akýchkoľvek dôkazov konštatuje, že úpadca uhradením súm 192.000,- EUR a 353.000,- EUR žalovanému v 2./ rade prednostne uspokojil jeho nároky pred nárokmi ostatných veriteľov prihlásených v konkurze a zároveň ukrátil svojich veriteľov v zmysle § 60 zákona č. 7/2005 Z. z.. Predmetom žaloby nie je právny úkon, ktorého neúčinnosti by sa žalobca mohol domáhať, ale plnenie, ktoré dlžník na základe určitého právneho úkonu poskytol žalovanému. Žalobca neskúmal existenciu, splatnosť a výšku pohľadávok jednotlivých veriteľov úpadcu, schopnosť úpadcu tieto pohľadávky uspokojiť, rozsah, v akom boli skutočne uspokojené v porovnaní so zákonom ustanoveným rozsahom uspokojenia v čase pred a počas úpadku dlžníka. Z odôvodnenia žaloby nevyplýva, v čom spočíva spriaznenosť osoby žalovaného s úpadcom. Podľa žalobcu bol žalovaný členom predstavenstva spoločnosti Doprastav, a.s., pričom dlžník mal byť akcionárom tejto spoločnosti. Podľa výpisu spoločnosti z obchodného registra bol žalovaný členom predstavenstva spoločnosti Doprastav, a.s. v období do 31.05.2007. Základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. bolo v čase uskutočnenia právneho úkonu v sume 1.008.294.000,- Sk (do 05.06.2009), pričom spoločnosť Doprastav, a.s. emitovala 1008294 ks zaknihovaných akcií na doručiteľa v menovitej hodnote: 1.000,- Sk. V čase uskutočnenia bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov (t. j. 19.10.2009 a 19.11.2009) bolo základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. v sume 34.281.996,- EUR. Podľa žalobcu mal dlžník v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu vlastniť akcie spoločnosti Doprastav a.s. v hodnote spolu 1.714.099,80 EUR. Žalobca ako konkurzný správca dlžníka by mal mať vedomosť o rozsahu majetku dlžníka a teda o tom, že úpadca vlastní 1 akciu spoločnosti Doprastav a.s. v hodnote 34,- EUR. Majetková účasť dlžníka v spol. Doprastav a.s. nedosahovala zákonný percentuálny podiel podľa. ust. § 9 ods. 1 písm. b) až e) ZKR, preto spoločnosť Doprastav a.s. ani žalovaný v 2./ rade nie sú spriaznenou osobou dlžníka. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Pokiaľ ide o samotný právny úkon, ktorý žalobca považuje za odporovateľný, v úvodnej časti vyjadrenia sme načrtli, že poskytnutie peňažného plnenia na základe určitého právneho titulu nie je právny úkon, u ktorého zákonodarca predpokladal možnosť odporovania, ale je to plnenie, ktoré bolo na základe právneho úkonu poskytnuté. Právny úkon, na základe ktorého boli uskutočnené bezhotovostné prevody finančných prostriedkov v prospech bankového účtu žalovaného, je zmluva o kúpe akcií zo dňa 14.04.2008 uzavretá medzi dlžníkom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Keďže zmluva o kúpe akcií bola uzavretá dňa 14.04.2008, tak právny úkon, ktorého neúčinnosť by sa mohol žalobca domáhať, bol urobený pred viac ako jeden a súčasne viac ako tromi rokmi pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie č. k. 2K/5/2012 bolo začaté zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I o začatí konkurzného konania OV 2012/40 zo dňa 27.02.2012. Zmluva o kúpe akcií bola uzavretá pred viac ako 1 a súčasne viac ako 3 rokmi pred začatím 7Cbi/16/2013-302

konkurzného konania. V prípade, že by kúpna zmluva bola predmetom odporovateľnosti podľa tejto žaloby, ani v takom prípade by sa žalobca nemohol domáhať jej neúčinnosť podľa § 59 ZKR, ale len z pohľadu ust. § 60 ZKR.

10. Ďalší predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávok iných veriteľov pre uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu. Ani v prípade uplatnenia § 60 ZKR teda sa musí preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť žalovaného o tomto úmysle, a je treba preukázať základnú podmienku odporovateľnosti, a to ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Keďže žalovaný nie je spriaznenou osobou dlžníka, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca by mal v tomto prípade preukázať, že uskutočnením právneho úkonu, nie poskytnutím plnenia z neho, sa majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky. Žalobca priložil zoznam pohľadávok z právnych úkonov, ktoré všetky boli uskutočnené v roku 2009 a 2010, čiže neskôr ako bola uzavretá zmluva o kúpe akcií. V roku 2008, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, dlžník nemohol mať úmysel a žalovaný nemohol mať.

11. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1.rade namieta nepreukázanie právnemu úkonu voči ktorému smeruje odporovateľnosť, keďže nie je uvedený právny úkon namieta premlčanie samotných prevodov finančných prostriedkov, pričom nebola preukázaná spriaznenosť medzi žalovaným v 1.rade preto je vylúčené dlhšia premlčacia lehota.

12. K podaniu žalovaného v 2.rade sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 15.02.2019 v ktorom navrhuje úpravu petitu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalovanej sumy na 353 000,- EUR dôvodiac chybou v písaní v pôvodnej žalobe, kde omylom bolo uvedené 153 000,- EUR. Zároveň podaním doručeným súdu 15.02.2019 žiadal o prerušenie konania v predmetnej právnej veci do skončenia konania vrámci odvolacieho konania vedeného po č.k. 8Cbi/15/2013 a 6 Cbi/15/2013.

13. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2.rade podaním doručeným súdu 23.03.2019 ktorým vznáša námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobcom vrámci zmeny žaloby. Úpadca v rozhodnom čase uskutočnenia právneho úkonu, na základe ktorého boli poskytnuté predmetné plnenia žalovanému v 2. rade, t. j. dňa 14.04.2008 disponoval dostatkom majetku, pričom pre tento spor môže mať význam len preukázanie hodnoty majetku úpadcu ku dňu 14.04.2008. je zrejmé, že osoba žalovaného v 2. rade by musela byť spriaznená s úpadcom. Z hľadiska posúdenia spriaznenosti osôb je teda relevantný výlučne vzťah úpadcu (PO) a žalovaného v 2. rade (FO), a nie vzťah úpadcu a právnickej osoby, v ktorej bol alebo je žalovaný v 2. rade štatutárnym orgánom. Žalovaný v 2. rade nie je, a ani v rozhodnom čase nebol štatutárnym orgánom, jeho členom, vedúcim zamestnancom, prokuristom, ani členom dozornej rady úpadcu (§ 9 ods. 1 písm. a/ ZKR) a ani ich blízkou osobou (§ 9 ods. 1 písm. d/ ZKR), nemá a ani v rozhodnom čase nemal kvalifikovanú účasť u úpadcu (§ 9 ods. 1 písm. b/ ZKR) a ani nie je a v rozhodnom čase nebol členom štatutárneho orgánu a pod. právnickej osoby, ktorá by mala kvalifikovanú účasť u úpadcu (§ 9 ods. 1 písm. c/ ZKR). Akákoľvek prípadná majetková účasť úpadcu v spol. Doprastav, a.s. je irelevantná, vzťah spriaznenosti sa neposudzuje medzi úpadcom a touto spoločnosťou, napadnuté bankové prevody neboli uskutočnené v prospech spol. Doprastav, a.s.. Žalobca je v dôkaznej núdzi ohľadom preukázania spriaznenosti úpadcu s osobou žalovaného v 2. rade, nakoľko medzi nimi vzťah spriaznenosti nie je daný a nikdy neexistoval. Vzhľadom na neexistenciu (a zároveň i nepreukázanie zo strany žalobcu) vzťahu spriaznenosti medzi úpadcom a žalovaným v 2. rade, by bolo možné odporovať len takému zvýhodňujúcemu právnemu úkonu úpadcu, ktorý bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ako sme už uviedli, právny úkon, na základe ktorého boli poskytnuté napadnuté plnenia žalovanému v 2. rade bol uskutočnený dňa 14.4.2008, od platnosti a účinnosti ktorého do začiatku konkurzného konania (dňom 28.2.2012) uplynul viac ako jeden rok. Dokonca aj od vykonania bankových prevodov špecifikovaných v petite podanej žaloby (posledný z nich dňa 2.12.2009) uplynul do začiatku konkurzného konania (dňom 28.2.2012) viac ako jeden rok. Okrem toho žalobca nepreukázal, že ním v žalobe vymenované pohľadávky boli v tomto konkurze aj zistené, t. j. nepopreté, a teda že vymenovaní veritelia majú stále postavenie veriteľov úpadcu. Prevedené finančné prostriedky netvorili majetok úpadcu, t. j. nebol splnený ďalší zákonný predpoklad pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu v súlade s § 57 ods. 1 ZKR. Účastníci v podstate uzavreli zmluvu o obstaraní predaja cenných papierov, pri ktorom dlžník mal povinnosť obstarať predaj akcií vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Finančné prostriedky, ktoré boli odoslané na osobitný účet úpadcu, nikdy nepatrili do majetku úpadcu.

14. V rámci konania žalobca žiadal o úpravu petitu žaloby podaním doručeným súdu 15.02.2019, ktoré na pojednávaní úpravil ako návrh na zmenu petitu žaloby. Návrh na zmeny žaloby spočívajúci v rozšírení žaloby - uplatneného nároku z pôvodne označených 153 000,- EUR na 353 000,- EUR., priamo na pojednávaní po vyjarení právneho názoru súdu navrhol zmenu žaloby. O návrhu na zmenu žalob rozhodol súd priamo na pojednávaní 01.04.2019 tak, že pripustil zmenu žaloby a úpravu petitu žaloby tak, že bola upravená suma prevádzaných finančných prostriedkov z pôvodných 153 000,- EUR na 353 000,- EUR.

15. Žalobca podaním doručeným súdu 15.02.2019 žiadal o prerušenie konania 7 Cbi/16/2013 až do právoplatného skončenia veci vedenej na OS Bratislava I, č.k. 8 Cbi/15/2013 a 6 Cbi/15/2013. Súd uvádza, že žalobca neuviedol na základe ktorého právneho predpisu - ustanovenia žiada o prerušenie konania. Vychádzajúc z ustanovení § 162 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, je možné prerušiť konania len z taxatívne uvedených dôvodov. Odôvodnenie návrhu žalobcu nie je možné subsumovať pod žiadny z uvedených ustanovení. Prebiehajúce konanie odvolacie o obdobných žalobách nie je relevantným dôvodov na úkon prerušenia konania.

16. Na pojednávaní 01.04.2019 žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 1.rade v celom rozsahu späť,za účasti všetkých strán sporu v dôsledku čoho súd konanie vo veci 7 Cbi/16/2013 voči žalovanému v 1.rade zastavil.

17. Súd v právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 06.12.2018, 28.01.2019, 21.02.018, 01.04.2019 a 15.04.2019 s tým, že na pojednávaní bol prítomný len PZ žalobcu, žalobca žalovaný v 1.rade, žalovaný v 2 rade a PZ žalovaného 7Cbi/16/2013-303

v 2.rade. Súd vykonal dokazovanie prednesom PZ žalobcu, PZ žalovaného v 2.rade, žalovaného v 1.rade a oboznámil sa s listinnými dôkazmi takto: 17.1. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, uviedol že má za to, že v danom prípade došlo k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v prospech žalovaných.

17.2. Žalovaný v 1.rade zotrval na obsahu svojho písomného vyjadrenia, má za to, že v konanie vykazuje vadu nedostatku jeho pasívnej legitimácie.

17.3. Žalovaný v 2.rade sa odkazoval na svoje písomné vyjadrenia uvedné vyššie, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17.4 Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: výpis z účtu C.č. XXXXXXXX/XXXX majiteľa CI HOLDING zo dňa 19.10.2009 s položkou 192 000,- EUR prevod na účet XXXXXXXXXX/XXXX a zo dňa 19.11.2009 s položkou 353 000,- EUR prevod na účet XXXXXXXXXX/XXXX, Prihlášky pohľadávok veriteľov úpadcu, podania žalovaného v 1.rade doručené súdu 17.09.2019, súbor výpisov z OR DOAS a.s., Doprastav a.s., zápisnica z pojednávaniana OS Ba 1 č.k. 8 Cbi/15/2013 zo dňa 04.02.2019, 05.10.2015, zmenka vystavená úpadcom na DOAS a.s. v sume 1 191 188,68 EUR, výpis z účtu DOAS a.s., Zmluva o kúpe cenných papierov medzi žalovaným v 2.rade a úpadcom zo dňa 14.04.2008 v znení dodatku č. 1 k 04.09.2008, výpis z účtu úpadcu ku dňu 18.11.2009 na sumu zostatku 74 661 698,41 Sk, 2 478 314,36 CR,

Z bankového výpisu XXX z č. účtuXX.XX.XXXX na majiteľa CI HOLDING zo dňa 19.10.2009 je zrejmé prevedenie sumy 192 000,- EUR na účet XXXXXXXXXX/XXXX, KS: XXX a zo dňa 19.11.2009 je zrejmé prevedenie sumy 353 000,- EUR prevod na účet XX.XX.XXXX, KS:XXX,

Z bankového výpisu z účtu úpadcu je osvečené, že ku dňu 18.11.2009 disponoval sumou zostatku 74 661 698,41 Sk a sumou 2 478 314,36 CR,

Zo Zmluvy o kúpe cenných papierov je zrejmé, že žalovaný v 2.rade predával úpadcovi cenné papiere emitenta DOAS, a.s. za kúpnu cenu 130 000 000,- SK s vysporiadaním rubopisom pričom nadobudnutie vlastníckeho práva bolo viazané na zaplatenie kúpnej ceny, pričom kúpne cena v zmysle dodatku č. 1 k zmluve môže byť uhradená v eurách, alebo CZK. Na základe tejto zmluvy o kúpe akcií sa úpadca zaviazal žalovanému uhradiť kúpnu cenu za prevod určitého počtu listinných akcií na meno v predčasných splátkach vo výške jednotlivých splátok max. 30 % tak, aby celková kúpna cena bola uhradená najneskôr do 30.06.2011. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá „na vyzvanie“. V praxi sa tento záväzkový vzťah realizoval tak, že úpadca mal uhradiť predčasnú splátku kúpnej ceny žalovanému na jeho bankový účet z platby prijatej od ďalšieho záujemcu o kúpu cenných papierov, tzn. že úpadca mal postavenie sprostredkovateľa predaja cenných papierov. Na tento účel „prijatie peňazí a následné odovzdanie peňazí“ bol zriadený osobitný účet v banke, cez ktorý sa nerealizoval žiaden iný obchod, a teda bol absolútne oddelený od akejkoľvek inej obchodnej činnosti úpadcu. Úpadca plnil úlohu silného sprostredkovateľa a úlohu platobného miesta, cez ktoré bola platba realizovaná.

Zo zmenky je zrejmé, že spoločnosť DOAS, a. s., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 373 917, ktorej členom predstavenstva bol žalovaný, poskytla úpadcovi úver v sume 1.191.188,68 EUR. Poskytnutý úver bol zabezpečený zmenkou bez protestu, v zmysle ktorej mal úpadca zmenku vyplatiť do 26.02.2010. Úpadca svoj dlh voči spoločnosti DOAS, a. s. neuhradil, a preto spoločnosť DOAS, a. s. prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu. Tým, že spoločnosť DOAS, a.s., ktorej členom predstavenstva bol aj žalovaný, poskytla úver úpadcovi, jednoznačne prejavila dôveru k platobnej schopnosti úpadcu.

Z výpisov OR DOAS a.s., Doprastav a.s. je zrejmé, že žalovaný v 2.rade pôsobil ako člen a neskôr od roku 1994 do 2011 ko predseda predstavenstva Doprastavu a.s. a člen predstavenstva DOAS a.s. od 2002 - 2014.

Z výsluchov svedkov v rámci konania 8Cbi/15/2013 vyplynulo: Svedok XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi dňa 11.01.2018 uviedol, že prevody za spoločnosť úpadcu robiť nemohol z dôvodu, že nebol akcionárom úpadcu. Pracoval ako obchodník s cennými papiermi v dcérskej spoločnosti Capital Invest OCP a.s., čo bola 100% dcérska spoločnosť CI Holding a.s. Pracoval ako maklér na burze. Mohol robiť fyzicky prevody akcií, zároveň bol v predstavenstve tejto spoločnosti, nemohol však podpisovať sám, podpisovať museli vždy dvaja. Capital Invest OCP a.s. sídlil v tej istej budove ako jeho matka CI Holding a.s.. V prípade, ak sa jednalo o nejaký obchod, ktorý nemohol zrealizovať Capital Invest OCP a.s. ako obchodník s cennými papiermi tak odporučil, aby ho zrealizovala matka. Obchod navrhol, ale fyzicky za CI Holding konať nemohol. Za CI Holding konali štatutári, všetky zmluvy museli byť podpísané štatutármi. Pripustil, že odporučil uzatvorenie Zmluvy o kúpe cenných papierov so žalovaným, nespomenul si na koho podnet bol následný obchod realizovaný. Nespomenul si ani na to, kto robil vygenerovanie kúpnej ceny pri danom obchode. Nespomenul si, že na tento konkrétny prípad bola stanovená cena za akciu vo výške 34 EUR. Uviedol, že on komunikoval s ľuďmi okolo Doprastavu, poznal sa s ľuďmi z Doprastavu, a to L.. G., L.. H., L.. G., A. a O.. Poznal sa s nimi preto, lebo pôsobili v manažmente Doprastavu a Doprastav bol klientom spoločnosti Capital Invest. Na otázku žalobcu, či Doprastav bol VIP klientom Capital Investu uviedol, že bol „dobrým klientom“. Pripustil, že zmluvy z roku 2008 pripravoval na podpis on.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ 7Cbi/16/2013-304

Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

18. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „OBZ“): (1) Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“): „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR: „Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.“

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.“

Podľa ustanovenia § 9 ZKR platného v čase učinenia právneho úkonu „ (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20190101? ucinnost=31.12.2010> prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b)fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c)štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d)blízka osoba3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/7/20190101?ucinnost=31.12.2010> fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e)iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2)Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Podľa ustanovenia § 57 ZKR platného v čase vykonania právneho úkonu „ (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3)Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4)Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“

Podľa ustanovenia § 58 ZKR platného v čase vykonania právneho úkonu (1)Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2)Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3)Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ustanovenia § 62 ZKR platného v čase vykonania právneho „ (1)Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2)Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a)v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c)je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3)Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti podľa osobitného predpisu.12) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/7/20190101?ucinnost=31.12.2011>(4)Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku 7Cbi/16/2013-305

predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5)Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6)Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

Podľa ustanovenia § 59 ZKR „ (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3)Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“

Podľa ustanovenia § 60 ods. 1,2,3 ZKR „ (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“

19. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.

20. Súd v prvom rade skúmal podmienky lehoty pre podanie predmetnej žaloby, konštatujúc, že z výpisu Obchodného vestníka č. 105/2012 zo dňa 01.06.2012 vyplynulo, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.05.2012 s ustanovením správcu do funkcie. Účinky konkurzu nastali 02.06.2012, tak že žaloba podaná na súde dňa 31.05.2013. Odporovateľný právny úkon bol učinený 19.10.2009 prevod 192 000,- EUR a 19.11.2009 prevod 353 000,- EUR, Zmluva o kúpe cenných papierov bolo podpísaná 14.04.2008. Sporný prevod finančných prostriedkov bol učinený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania § 58 ods. 3 ZKR.

21. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.

22. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je fakt, že odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov riadne prihlásenej pohľadávky. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. V prípade iného ako bežného právneho úkonu, ktorý bol urobený pred vyhlásením konkurzu je potrebné uviesť, že k prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu vždy musí pristúpiť objektívne kritérium spočívajúce v tom, že v dôsledku právneho úkonu fakticky došlo alebo môže dôjsť k ukráteniu niektorého z veriteľov dlžníka. Ak takéto kritérium chýba, právny úkon nie je možné postihnúť odporovateľnosťou.

23. Súd vyhodnotil skutkový stav tak, že správcom odporovaný právny úkon bol realizovaný dňa 19.10.2009 a 19.11.2009, pričom nebolo v konaní preukázané ukrátenie veriteľov ani len príkladmým výpočtom veriteľov úpadcu, ktorých mal mať úpadca v rozhodnom čase k dátumu vykonania odporovatelného právneho úkonu. Žalobca je povinný v konaní preukázať pohľadávky veriteľov, ktorí boli ukrátení ku dňu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu pričom musí ísť súčasne o pohľadávky, ktoré mali veritelia voči úpadcovi už v čase vykonania odporovaného právneho úkonu.

24. Súd považuje za kardinálne, že v konaní nebolo preukázané, že prevod finančných prostriedkov - podpísanie a podanie príkazu k úhrade vykazuje znaky právneho úkonu. Súd uvedené poníma skôr jako faktickú činnosť, čo vo svojej podstate odporu zákonu v tom, že sa má namietať odporovateľnosť právneho úkonu. Podporne z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 02.03. 2004, sp. zn. 30Cdo 531/2003, v ktorom sa uvádza, že „právnym úkonom nie je faktická činnosť, ktorou se právnyúkon vykonáva, to znamená, že za faktickú činnosť je nutné považovať aj výplatu peňažných čiastokvykonanou dlžníkom. Podľa insolvenčného zákona odporovať možno stricto sensu a stricto iure len a iba právnym úkonom, takže a contrario musí za použitia pravidiel formálnej logiky platiť, že nemožno odporovať faktickej činnosti, lebo tá nie je právnym úkonom. Inštitút právneho úkonu je však upravený len v súkromno právnom predpise (v Občianskom zákonníku); ak je stanovené v insolvenčnom zákone, že možno odporovať iba právnym úkonom, potom pri hodnotení povahy právnych úkonov alebo právnych skutočností je možné vychádzať len z ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko insolvenčný zákon nemá zvláštne ustanovenie o inštitúte právneho úkonu. Právnym úkonom se rozumie prejav vôle smerujúcí hlavne k vzniku, zmene alebo zániku občianskoprávneho vzťahu, ktorý právne předpisy s 7Cbi/16/2013-306

takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Právnym úkonom v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka však nie je faktická činnosť, ktorou sa ňou právny úkon realizuje. Za takú faktickú činnosť nutne považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanou dlžníkom, ako je evidentné z údajov v pokladničnom denníku dlžníka pod označenou položkou. Odporovateľnými úkonmi sú právne úkony, ohľadne ktorých dlžník preukázal splnenie všetkých podmienok, s nimi zákon spája úspešné uplatnenie odporovacieho práva v zmysle ustanovení § 235 a násl. insolvenčného zákona.“

Súd uvádza, že samotný príkaz na úhradu je len jednou zložkou tomu predchádzajúcemu dvojstrannému právnemu úkonu Zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti DOAS, a. s. zo dňa 14.04.2008.

25. Žalobcovi sa nepodarilo žiadnym dôkazom priamym alebo nepriamym preukázať, že by boli splnené podmienky pre existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR, a to predovšetkým 1. úmyslu dlžníka CI HOLDING, a.s. ukrátiť veriteľov a už vôbec nie 2. existenciu vedomosti žalovaného o údajnom úmysle dlžníka alebo povinnosti vedieť o údajnom úmysle dlžníka. Žalobca nepreukázal, že konkrétne právne úkony boli urobené s úmyslom ukrátiť veriteľov a tento úmysel bol žalovanému známy. Žalobca odporuje prevody finančných prostriedkov tak, ako je to už vyššie uvedené. Žalobca teda odporuje samotnému plneniu na základe právneho úkonu, čo však nie je možné. Žalobca výslovne tvrdí, že pre účely vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu je rozhodujúci dátum 19.10.2009 a 19.11.2009 kedy došlo k odporovateľným právnym úkonom - príkazu na predčasnú úhradu pohľadávok žalovaného.

26. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom.

27. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “

28. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním úmyslu dlžníka (úpadcu) ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a či mal žalovaný v 1.rade ako kupujúci vedomosť o tomto jeho úmysle, nakoľko podľa § 60 ods.1 ZKR sa vyžaduje zo strany správcu (žalobcu) aj preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a vedomosť o tomto úmysle žalovaným ako kupujúcim.

29. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný bol členom predstavenstva spoločnosti Doprastav, a.s. od 2002 - 2014. Základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. bolo v čase uskutočnenia právneho úkonu v sume 1.008.294.000,- Sk (do 05.06.2009), pričom spoločnosť Doprastav, a.s. emitovala 10.08.294 ks zaknihovaných akcií na doručiteľa v menovitej hodnote 1.000,- Sk. V čase uskutočnenia bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov bolo základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. v sume 34.281.996,- EUR. Dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť vlastnil 1 akciu spoločnosti Doprastav a.s. v hodnote 34,- eur. Majetková účasť dlžníka v Doprastav a.s. nedosahovala zákonný percentuálny podiel podľa § 9 ods. 1 písm. b) až e) ZKR, preto spoločnosť Doprastav a.s. ani žalovaný nemohli byť spriaznenou osobou úpadcu.

30. Súd daný stav vyhodnotil, tak, že v súlade s ustanovením § 9 ZKR v platnom znení v čase vykonania odporovaného úkonu sa nejedná o spriaznenú osobu podľa ustanovenia § 60 ods.2 ZRK. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že žalovaný mal vedomosť o úpadku dlžníka/úpadcu. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle dlžníka/úpadcu ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka).

31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal splnenie vyššie uvedených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu ani samotnej definície právneho úkonu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Ak teda žalobca tvrdil, nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.

32. Súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Skutkové zistenia v súlade s právnou argumentáciou súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v dôsledku čoho súd takto uplatnený nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu.

7Cbi/16/2013-307

Keďže súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný vo vzťahu k povinnosti žalovaného, žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému v 1.rad a v 2.rade, ktorí mali vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovaným voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).