Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cb-9-2018.pdf
PDF · 156.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu JUDr. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. C. XXX/XX, proti žalovanému Prievidzské tepelné hospodárstvo a.s. so sídlom Prievidza, G. Švéniho 3H, IČO: 36 32 5961, zast. JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom Nitra, ul. Štefánikova č. 34, o zaplatenie 2.416,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 483 eur brutto za mesiac máj 2016 s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 10.06.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 60%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici domáhal zaplatenia sumy 2.416,67 eur s príslušenstvom. OS Banská Bystrica žalobcovi vyhovel vydaním platobného rozkazu č. 35Up 199/2018-70 zo dňa 23.7.2018, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor a spis bol v zmysle § 14 ods. 3 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, postúpený na OS Prievidza. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že je riadne zvolený člen predstavenstva v spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, IČO: 36 325 961. K jeho menovaniu za člena predstavenstva došlo na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 27.4.2016. Žalobca je nominant akcionára Mesto Prievidza - územný, správny a samosprávny celok, ktorý je majoritným akcionárom s 51% podielom akcií spoločnosti, so sídlom Nám. Slobody 14, Prievidza, IČO: 00 318 442. Žalovaný je spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. so sídlom G. Švéniho 3H, Prievidza, IČO: 36 325 961, v ktorej žalobca vykonáva funkciu člena predstavenstva. K menovaniu žalobcu za člena predstavenstva došlo na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 27.4.2016 (NZ 14692/20169), ktorý nahradil pôvodného člena predstavenstva, nominanta Mesta Prievidza JUDr. Ing. P. C., PhD.. Zároveň na tomto VZ došlo k opätovnému prevoleniu Ing. I. E. za predsedu predstavenstva, ktorý je nominantom druhého akcionára spoločnosti - HBP. Tretí spoločný člen predstavenstva nebol navrhnutý a ani zvolený. Spoločnosť PTH odmeňuje členov predstavenstva a predsedu predstavenstva dlhodobo zaužívaným spôsobom tak, že jednotliví členovia predstavenstva mali vždy rovnakú výšku odmeny za výkon funkciu člena predstavenstva, bez akéhokoľvek rozdielu. Predseda predstavenstva mal tak isto vždy rovnakú výšku odmeny za výkon funkcie predsedu predstavenstva. Dozorná rada na svojom zasadnutí dňa 18.6.2012 schválila platy členom predstavenstva nasledovne: p. I. E. 32.000 eur ročne - nominant HBP (predseda predstavenstva), p. B. I. - 27.600 eur ročne - spoločný zástupca (člen predstavenstva), p. P. C. - 27.600 eur ročne - nominant Mesta Prievidza (člen predstavenstva). Dozorná rada na svojom zasadnutí dňa 11.6.2013 schválila platy členom predstavenstva nasledovne: I. E. 33.600 eur ročne
- nominant HBP (predseda predstavenstva), p. B. I. - 29.000 eur ročne - spoločný zástupca (člen predstavenstva), p. P. C. - 29.000 eur ročne - nominant Mesta Prievidza (člen predstavenstva). DR na svojom zasadnutí dňa 20.5.2015 už iba konštatovala, že nebol predložený žiadny návrh na úpravu resp. zmenu platov členov predstavenstva t.z. ostáva stále v platnosti uznesenie o platoch členoch predstavenstva zo dňa 11.6.2013. Z uvedeného preto možno jednoznačne konštatovať, že obvyklá odplata za výkon funkciu člena predstavenstva, ktorú ako mandatár zabezpečuje žalobca, je 29.000 eur ročne - nominant Mesta Prievidze (člen predstavenstva). Žalobca sa opakovane snažil o uzavretie mandátnej zmluvy, na ktorú má zákonný nárok a tiež nárok v zmysle platných stanov spoločnosti a to prerokovaním v orgánoch spoločnosti (dozorná rada, valné zhromaždenie, predstavenstvo). O písomné uzavretie mandátnej zmluvy sa žalobca snažil už na rokovaní DR dňa 24.6.2016, v rámci ktorého predložil žalovaným zaužívaný (akceptovaný) návrh mandátnej zmluvy, ktorý DR neschválila. Následne mal byť tento bod v programe rokovania DR dňa 28.11.2016. Zasadnutie DR sa neuskutočnilo, nakoľko DR nebola uznášaniaschopná. Opätovne mal byť prerokovaný na zasadnutí DR dňa 2.12.2016, opäť neúspešne zasadla DR. Na zasadnutí DR dňa 23.12.2016 bol tento bod opätovne prerokovaný a uznesenie nebolo opätovne prijaté. V rámci diskusie člen dozornej rady uviedol, že žalobca má nárok na plat. V rámci rokovania DR boli pripravené na schválenie znenia navrhovaných uznesení. Dňa 23.6.2017 sa malo konať opätovne zasadnutie DR, rovnako tak dňa 16.9.2017, avšak neúspešne. Z dôvodu nečinnosti DR predložil žalobca návrh na zasadnutí predstavenstva spoločnosti dňa 4.12.2017, kde sa predseda predstavenstva ústne vyjadril, že žalobca by mohol byť odmeňovaný za výkon funkcie člena predstavenstva. Z dôvodu opakovanej nečinnosti orgánov spoločnosti, žalobca už dňa 28.9.2016 o predmetnej skutočnosti a oprávnenosti na plat za výkon funkcie člena predstavenstva písomne informoval jednotlivých akcionárov a tiež členov DR. Napriek písomnému upozorneniu nedošlo k splneniu povinnosti DR a k platu neprijala žiadne uznesenie. Opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu na plat preukazuje aj účtovníctvo žalovaného, v ktorom je tvorená účtovná rezervná doložka, ktorá je tvorená aj pre účel vyplatenia doteraz nevyplateného platu, na ktorý má nárok žalobca. Tento nárok je tiež obsahom správy audítora za rok 2017 na strane 25. Plat žalovaný vypláca spôsobom stanoveným internou smernicou - poriadok odmeňovania. V zmysle uvedenej smernice sa plat vypláca pravidelne mesačne, do 9.dňa v mesiaci nasledujúceho po odpracovanom mesiaci. Plat žalobcu je určený sumou za kalendárny rok 29.000 eur, t.j. 2416,67 eur / kalendárny mesiac, t.j. 79,45 eur/deň. Takto stanovený plat mal byť žalobcovi vyplatený za obdobie od 1.5.2016 do 31.5.2016 (t.j. od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, po dni zvolenia do funkcie člena predstavenstva), v lehote do 9.6.2016. Plat za kalendárny mesiac máj 2016 , t.j. obdobie od 1.5.2016 do 31.5.2016 je stanovený sumou 2416,67 eur (1/12 ročného platu 29000 eur) a splatný do 9.6.2016. V zmysle § 369 Obchodného zákonníka si uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 10.6.2016 do zaplatenia, nárok na sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov, spojenú s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania.
2. Žalovaný v písomne podanom odpore uviedol, že žalobca bol ustanovený za člena predstavenstva žalovaného, pričom podľa jeho názoru mu nevznikol nárok na plat v žalovanej výške. Odmeny členov predstavenstva schvaľuje výhradne dozorná rada žalovaného, túto odmenu žalobcovi neschválila. Žalovaný so žalobcom neuzatvoril ani žiadnu inú zmluvu alebo pracovnú zmluvu, z ktorej mu vznikol nárok na plat. Poukázal ďalej na to, že dozorná rada ohľadom predchádzajúcich členov predstavenstva schvaľovala ročnú odmenu členom tak, že odmena vo výške 20% schválenej ročnej odmeny vyplácaná na základe zmluvy o výkone funkcie člena štatutárneho orgánu a ďalej je tvorená mzdou vo výške 80% schválenej ročnej odmeny vyplácaná na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Táto odmena teda predpokladala existenciu dvoch právnych pomerov, na čo bol žalobca upozorňovaný. Žalobca neuzatvoril žiadnu pracovnú zmluvu ako ani zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva so žalovaným. Dozorná rada neschválila odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva.
3. Žalobca v reakcii na podaný odpor v písomnom vyjadrení uvádza, že odmeňovanie členom predstavenstva je obchodnou zaužívanou zvyklosťou a nárok vychádza aj zo Zákonníka práce. Je nepochybné, že z jeho strany dochádza k výkonu funkcie člena predstavenstva a patrí mu za to finančná odmena. Ak po vzájomnej dohode zamestnanec začne pracovať bez pracovnej zmluvy vznikne pracovný pomer na základe ústnej dohody, preto mu vzniká nárok aj na plat. V ďalšom rozoberá pojem obchodných zvyklostí a dobrých mravov. Podľa doterajšej praxe plat, resp. odmena jednotlivým členom predstavenstva bola vždy vyplácaná s použitím analógie na platný poriadok odmeňovania, preto možno hovoriť o zaužívanej obchodnej zvyklosti. Poukázal ďalej na upravený spôsob konania za spoločnosť a spochybnil aj účinky podania odporu, ktorý podpísal predseda predstavenstva. Dohoda o splnomocnení
zo dňa 22.4.2015 je podľa žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 353/2012 z 1.8.2012 a následne na rozhodnutie NS ČR 29Odo 1082/2005 z 24.4.2007.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Ing. B. I., I. K., svedka Ing. I.. C. P., PhD., listinnými dôkazmi: pozvánka zo dňa 28.11.2016 č.l. 6, zasadnutie predstavenstva PTH zo dňa 4.12.2017 č.l. 7, zápis zo zasadnutia DR z 11.6.2013 č.l. 9-11, pozvánka na zasadnutie DR PTH 16.10.2017 č.l. 12, odmeňovanie členov predstavenstva č.l. 13, zápis zo zasadnutia DR zo dňa 18.6.2012 č.l. 14-16, zápis zo zasadnutia DR zo dňa 20.5.2015 č.l. 17-18, pozvánka na zasadnutie DR 23.6.2017 č.l. 19, zápis zo zasadnutia DR 24.6.2016 č.l. 20-22, zápis o priebehu DR 23.12.2016 č.l. 23-24, zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva žalobcu č.l. 25-27, pozvánka na zasadnutie DR 28.11.2016 č.l. 28-29, poriadok odmeňovania a.s. PTH platný od 1.4.2012 č.l. 30-34, správa o audite k 31.12.2017 PTH č.l. 35-36, stanovy a.s. PTH zo dňa 13.5.2010 č.l. 37-47, upozornenie žalobcu zo dňa 28.11.2016 č.l. 48-49, NZ zo dňa 27.4.2016 č.l. 50-52, zápis o priebehu DR 23.12.2016 č.l. 53-55, výpis z OR žalovaného č.l. 60-61, PR sp. zn. 35Up 199/2018-70 zo dňa 23.7.2018 č.l. 70-71, odpor proti PR č.l. 78-79, vyjadrenie žalobcu č.l. 83-84, zápis zo zasadnutie DR 5.5.2011 č.l. 102-108, zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva JUDr. W.. P. C., PhD. č.l. 109-114, dodatok č.l.1,2 zmluvy č.l. 115, pracovná zmluva Ing. I. E. č.l. 116-120, dodatok k pracovnej zmluve č. 1 č.l. 121-126, stanovisko zo dňa 8.11.2018 č.l. 150, čestné prehlásenie Ing. T. M. č.l. 151, čestné prehlásenie S. G. č.l. 152, pracovná zmluva JUDr. Ing. P. C., PhD. č.l. 153-155, príloha č. 2,3 k zmluve č.l. 156-157, čestné prehlásenie Ing. K. O. č.l. 158, čestné prehlásenie Ing. I. T. č.l. 159, zápisnica z DR 11.6.2013 č.l. 160-163, čestné prehlásenie K. J. č.l. 164, zápisnica zo zasadnutia DR 18.6.2012 č.l. 165-168, zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva JUDr. Ing. P. C., PhD. č.l. 169-174, dodatok č.1,2 č.l. 175, čestné prehlásenie Ing. C. V. č.l. 176, zápisnica DR 5.5.2011 č.l. 178-180, vyjadrenie žalobcu č.l. 186-187, zápis DR 23.12.2016 č.l. 188-190, pozvánka na zasadnutie DR 16.10.2017 č.l. 191, zápis DR 24.6.2016 č.l. 193-195, zápisnica predstavenstva z 2.11.2016 č.l. 196-197, vyjadrenie predsedníčky a člena DR č.l. 202-203, výpis z OR Nitrianska tepelná spoločnosť a.s. č.l. 207, pracovná zmluva Ing. I. E. č.l. 208-209, príloha č.1 č.l. 210, register účtovných závierok č.l. 211, rokovací poriadok pre predstavenstvo spoločnosti PTH 213-214, zmluva o výkonu funkcie člena predstavenstva Ing. I. E. č.l. 215-220, dodatok č. 1,2 č.l. 221, zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva Ing. B. I. č.l. 222-227, dodatok č.l,2 č.l. 228, pracovná zmluva Ing. B. I. č.l. 229-230, príloha č.1 č.l. 231.
5. Súd mal zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 11.6.2013 č.l. 9, 160 zistené, že boli schválené platy členov predstavenstva od 1.1.2013 Ing. I. E. v sume 33 600 eur, Ing. B. I. v sume 29 000 eur, JUDr. Ing P. C., PhD. v sume 29 000 eur .
6. Súd mal zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 18.6.2012 č.l. 14, 165 zistené, že boli schválené platy členov predstavenstva od 1.1.2013 Ing. I. E. v sume 32 000 eur, B. I. v sume 27 600 eur, P. C., PhD. v sume 27 600 eur.
7. Súd mal zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 24.6.2016 č.l. 20,193 zistené, že neschválila mandátnu zmluvu o výkone člena predstavenstva žalobcu.
8. Súd mal zo zápisu zasadnutia predstavenstva PTH, a.s. Prievidza zo dňa 2.11.2016 č.l.196 zistené, že neschválila mandátnu zmluvu o výkone člena predstavenstva žalobcu.
9. Súd mal zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 23.12.2016 č.l. 23,53,188 zistené, že neschválila mandátnu zmluvu o výkone člena predstavenstva žalobcu.
10. Súd mal z návrhu zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva č.l. 25 zistené, že žalobca mal vypracovaný návrh zmluvy bez uvedenia dátumu vyhotovenia a bez uvedenia v § 3 uvedenej zmluve vyčíslenie odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva, ktorého je na základe uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.4.2016 na funkčné obdobie piatich rokov.
11. Súd nemal z čiastočnej správy o uskutočnenom audite riadnej účtovnej závierky k 31.12.2017 č.l. 35 žalovaného a to len prvá strana č. 3 a 20 zistenú skutočnosť, ktorú preukazoval uvedeným dôkazom žalobca a to, že je v účtovníctve tvorená účtová rezervná položka na účel vyplatenia doteraz nevyplateného platu, na ktorý má žalovaný nárok.
12. Súd mal z listu žalobcu zo dňa 28.11.2016 čl. 48 zistené, že upozorňoval dozornú radu a akcionárov žalovaného okrem iného aj na skutočnosť, že nemá uzatvorenú mandátnu zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva u žalovaného.
13. Súd mal z notárskej zápisnice N308/2016, NZ 14692/2016 zo dňa 27.4.2016 č.l. 50 zistené, že žalobca bol v bode 3 písm. f/ vymenovaný ako nový člen predstavenstva s účinnosťou od 27.4.2016 žalovaného.
14. Súd mal zo zápisu zasadnutia Dozornej rady PTH, a.s. Prievidza zo dňa 5.5.2011 č.l. 102 ,178 zistené, že dozorná rada schválila ročnú výšku brutto odmeny predsedovi vo výške 30 400 eur, z čoho 80% pripadá za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena predstavenstva s účinnosťou od 1.6.2011, zároveň dozorná rada schválila ročnú výšku brutto odmeny každému členovi predstavenstva vo výške 26 200 eur, z čoho 80% pripadá za výkon pracovnej činnosti a 20% za výkon mandátu člena predstavenstva s účinnosťou od 1.6.2011.
15. Súd mal z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a JUDr. Ing P. C., PhD. zo dňa 25.8.2011 čl. 153 a jej dodatku č. 1 zo dňa 25.8.2012 čl. 155, jej dodatku č. 2 zo dňa 18.6.2012 čl. 156, jej dodatku č.3 zo dňa 25.10.2013 čl. 157, zistené, že medzi nimi vznikol pracovný pomer dňa 11.2.2011, v dodatkoch je určený základný mesačný plat vyplývajúcej z pracovnej zmluvy za rok 2011 vo výške 1747 eur za rok 2012 vo výške 1840 eur , za rok 2013 vo výške 1934 eur. .
16. Súd mal zo zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva JUDr. Ing P. C. PhD., zo dňa neuvedeného, roku 2011 čl. 109,169 zistené, že mu patrí za výkon funkcie člena predstavenstva odmena 4982 brutto ročne a od 1.6.2011 vo výške 5240 eur brutto ročne. Súd mal z dodatku č. 1 k vyššie uvedenej zmluve zo dňa 1.1.2012 čl. 115,175 zistené , že odmena za výkon funkcie člena predstavenstva za rok 2012 je vo výške 5520 eur brutto ročne. Súd mal z dodatku č. 2 k vyššie uvedenej zmluve zo dňa 1.1.2012 čl. 115,175 zistené, že odmena za výkon funkcie člena predstavenstva za rok 2013 je vo výške 5796 eur brutto ročne.
17. Súd mal z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Ing. I. E. zo dňa 30.3.2012 čl. 116, 208 a jej dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2012 čl. 121, 210 zistené, že medzi nimi vznikol pracovný pomer dňa 1.4.2012, v dodatku je vymedzená konkrétna náplň práce, na ktorú mal aj vydané žalovaným poverenie zo dňa 22.4.2015.
18. Súd mal zo stanoviska predsedu dozornej rady žalovaného JUDr. C. C. a člena dozornej rady žalovaného Ing. W. Y. zo dňa 8.11.2018 čl. 150 zistené, že podľa ich stanoviska žalobca nemá nárok na žiadnu odmenu za výkon funkcie v predstavenstve žalovaného a ani mu nevznikol nárok na odmenu za výkon pracovných činností z dôvodu, že žalobca nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah z dôvodu, že to vylučuje skutočnosť, že je na plný pracovný úväzok zamestnaný na Mestskom úrade v Prievidzi, ako vedúci právneho oddelenia. U žalovaného v zmysle organizačnej štruktúry nie je ani voľné pracovné miesto. Rovnako tak ani členovia dozornej rady žalovaného nepoberajú žiadne benefity, odmenu, plat, mzdu, lebo neboli im schválené kompetentnými orgánmi spoločnosti. Žalobca reálne nevykonáva žiadne aktivity, ktoré by bolo možné považovať za vykonávanie člena predstavenstva.
19. Súd mal z čestného prehlásenia Ing. T. M. zo dňa 6.11.2018, čl. 151 zistené, že u žalovaného je v pracovnom pomere a zastrešuje, zodpovedá a riadi oddelenie účtovníctva, financií, kontrolingu žalovaného a žalobca nevykonáva žiadne práce ani aktivity a to ani riadiace ani výkonné ani kontrolné, na oddelenie prichádza na základe telefonického požiadania 1-2x do mesiaca na podpis došlých faktúr, objednával. Rovnako tak podľa nej nevykonáva ani pracovnú ani riadiacu činnosť na oddelení.
20. Súd mal z čestného prehlásenia Aleny G. zo dňa 6.11.2018, čl. 152 zistené, že u žalovaného je v pracovnom pomere a zastrešuje referát administratívy. Žalobca podľa jej prehlásenia nevykonáva na jej referáte žiadne aktivity.
21. Súd mal z čestného prehlásenia Ing. K. O. zo dňa 6.11.2018, čl. 158 zistené, že u žalovaného je v pracovnom pomere a riadi oddelenie Technika a prevádzka/ Investície. Žalobca podľa jeho prehlásenia nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity.
22. Súd mal z čestného prehlásenia Ing. I. T. zo dňa 6.11.2018, čl. 159 zistené, že u žalovaného je v pracovnom pomere a riadi obchodné oddelenie. Žalobca podľa jeho prehlásenia nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity. Žalobca na jeho referáte 1x ročne podpisuje objednávky tepla pre zmluvných odberateľov tepla.
23. Súd mal z čestného prehlásenia K. J. zo dňa 6.11.2018, čl. 164 zistené, že u žalovaného je v pracovnom pomere a riadi referát Nákup a obstarávanie. Žalobca podľa jeho prehlásenia nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity.
24. Súd mal z čestného prehlásenia Ing. C. V. zo dňa 6.11.2018, čl. 176 zistené, že u žalovaného je v pracovnom pomere a riadi oddelenie Údržby, Dispečingu, Pohotovosti. Žalobca podľa jeho prehlásenia nevykonáva na jeho referáte žiadne práce ani aktivity.
25. Súd mal z písomného vyjadrenia predsedníčky dozornej rady žalovaného JUDr. T. C. a člena dozornej rady žalovaného Ing. P. I. zo dňa 5.12.2018, čl. 202, k stanovisku vyhlásenia JUDr. C. C. a Ing. Igora Y. zo dňa 8.11.2018 zistené, že podľa ich stanoviska žalobca má nárok na odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva žalovaného od 27.4.2016 z dôvodu, že ju riadne vykonáva. Dozorná rada o výške odmeny žalobcu nerozhodla z dôvodu, že nominanti HBP, a.s. v dozornej rade žalovaného o jej určení na zasadnutiach dozornej rady opakovane odmietli hlasovať alebo sa zasadnutia nezúčastnili. Uviedli, že funkcia člena predstavenstva sa nevykonáva na základe pracovnej zmluvy. Majú vedomosť o tom, že žalobca nikdy nepožadoval uzatvorenie pracovnej zmluvy.
26. Súd mal z Obchodného registra čl. 207 zistené, že Ing. I. E. je predseda predstavenstva Nitrianskej teplárenskej spoločnosti, a.s. Janka Kráľa 122, Nitra IČO: 36 550 604.
27. Súd mal z Registra účtovných závierok Nitrianskej teplárenskej spoločnosti, a.s. Janka Kráľa 122, Nitra IČO: 36 550 604 zistené, že súčasťou účtovnej uzávierky za rok 2017 boli aj náklady - odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva.
28. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedol, že si v konaní uplatňuje žalovaný nárok podľa mandátnej zmluvy a zaužívanej obchodnej zvyklosti spoločnosti, zaužívaného odmeňovania a výšky odmien za takýto výkon funkcie. Momentálne z opatrnosti si uplatňuje nárok za 1 mesiac, následne si mieni uplatňovať nároky za nasledujúce mesiace. Platným členom predstavenstva je od 27.4.2016. Od uvedeného obdobia nebola s ním uzavretá ani MZ ani pracovná zmluva napriek tomu, že sa o to pokúšal s orgánmi spoločnosti, DR, VZ a takisto aj na úrovni predstavenstva. Nedokáže prinútiť orgány, aby v tejto veci rozhodli. Od uvedeného obdobia aj vykonáva funkciu člena predstavenstva. S predsedom predstavenstva zastupuje spoločnosť. Druhý člen predstavenstva sa k tejto otázke vyjadril, že ako osoba sa stotožňuje s jeho nárokom, ale chýba mu súhlas DR, ako je uvedené v stanovách spoločnosti. Spoločnosť počíta s tým, že na takúto odmenu má nárok a bude mu vyplatená v nejakom období, preto je tvorená rezervná finančná položka. Výšku odvíja od zaužívanej obchodnej zvyklosti, jeho vzťah voči spoločnosti podlieha Obchodnému zákonníku a svoj nárok odvíja od Obchodného zákonníka a obchodných zvyklostí spoločnosti. Ako člen predstavenstva koná zákonným spôsobom v mene firmy, nesie plnú zodpovednosť za svoje konanie a konanie spoločnosti, má na starosti agendu s mestom a iné. Činnosť pre žalovaného vykonáva neobmedzene, robí doobeda, poobede aj v dňoch pracovného voľna, nemusí sa osobne nachádzať v spoločnosti. Poukázal ďalej na to, že v minulosti pritom dozorná rada rozhodnutím č. 166/2012 a tak isto č. 185/2013 rozhodovala o výške platu, keď rozhodla o výške odmeny ako celok, v ktorej je zahrnutý aj plat.
29. V písomnom podaní z 11.12.2018 žalobca namietal čestné prehlásenia zamestnancov žalovaného, ktorí nemôžu mať žiadnu vedomosť o zmluvných vzťahoch medzi členmi predstavenstva a spoločnosťou. Predstavenstvo a jeho povinnosti sú upravené Obchodným zákonníkom a stanovami spoločnosti a členovia predstavenstva nemajú dávať priame príkazy zo svojho postavenia zamestnancom. Za účelové a zavádzajúce považuje aj vyhlásenia členov dozornej rady, ktorí nemôžu mať vedomosť o činnosti žalobcu a predstavenstva. Dozorná rada nemá žiadnu právomoc schvaľovať
platy zamestnancov a ani uzatváranie pracovných zmlúv. Zvýraznil, že jedine dozorná rada má oprávnenie schvaľovať odmeňovanie členov predstavenstva a toto svoje právo naposledy uplatnila na zasadnutí dňa 11.6.2013 platným uznesením č. 185/2013.
30. Žalovaný tvrdil, že okrem Dozornej rady spoločnosti nikto nemôže schváliť odmenu člena predstavenstva, pričom Dozorná rada žalobcovi žiadnu odmenu neschválila. Zopakoval, že v minulosti tvorila odmena osôb v predstavenstve 20% z titulu mandátneho vzťahu a 80 % z titulu pracovného vzťahu ako mzda. Tieto osoby však reálne vykonávali závislú prácu v pracovnom pomere pre spoločnosť. Žalobca však nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalovaným, pretože je zamestnaný úplne u iného zamestnávateľa na trvalý pracovný pomer. Preto v tejto časti nemožno vôbec uvažovať o odmene žalobcu. Žalobcovi však nebola schválená ani časť odmeny v rozsahu 20 % a úvahu o tom, že by mohlo ísť o obvyklú odmenu ponechávajú na súd. Samotná tvorba rezerv je v spoločnosti bežná a v žiadnom prípade neznamená, že by sa tvorbou rezerv uznával nárok žalobcu. Z účtovného hľadiska sa jedná o všeobecnú rezervu. Vysvetlil ďalej, že v čase pred žalobcom tvorili predstavenstvo okrem predsedu členovia JUDr. Ing. P. C. PhD. a Ing. B. I., taktiež mali uzatvorené obe zmluvy, pričom predseda predstavenstva podľa pracovnej zmluvy zodpovedal za ekonomické, právne a ďalšie činnosti, JUDr. Ing. C. za obchodné činnosti a Ing. I. mal na starosti vykurovanie, techniku, opravy, údržbu. Predseda predstavenstva je v mandátnom vzťahu aj s inou teplárenskou spoločnosťou, avšak pracovný vzťah má uzavretý len u žalovaného.
31. Svedok Ing. B. I. ako zamestnanec žalovaného vykonával aj funkciu člena predstavenstva. Za výkon funkcie člena predstavenstva dostával odmenu 5240 eur ročne, táto bola dodatkami upravovaná, od 1.1.2013 na sumu 5796 eur ročne. Mal súbežne uzavretú aj pracovnú zmluvu a aj mandátnu zmluvu, pričom jeho základný mesačný plat bol 1747 eur. Obe zložky odmeny boli podľa svedka schvaľované dozornou radou. Pomer medzi platom podľa pracovnej zmluvy a mandátnej zmluvy bol 80 : 20. Na základe oboch zmlúv pracoval až do roku 2015, v súčasnosti je už len zamestnancom žalovaného a je podriadený p. Ing. E.. Svedok potvrdil, že žalobca vykonáva činnosť v predstavenstve spoločnosti.
32. Svedok I. K. bol v minulosti predsedom dozornej rady žalovaného a potvrdil, že dozorná rada schvaľovala odmeny predstavenstvu, mandátna odmena bola vo výške 20 % a odmena z pracovného pomeru na 80 %.
33. Svedok Ing. JUDr. C. P., PhD. bol členom predstavenstva od roku 2011 na jedno funkčné obdobie. Po nástupe do funkcie mu bolo prezentované, že je zaužívanou zvyklosťou riešiť odmeňovanie členov predstavenstva nielen cez mandátny vzťah, ale aj formou pracovnoprávneho vzťahu. Dôvodom bolo predovšetkým to, že do nákladov na výrobu tepla sa môžu uplatniť ako oprávnený náklad aj mzda zamestnanca, pričom odmena člena predstavenstva nie je oprávneným nákladom na výrobu a dodávku tepla. Obsah pracovnej náplne a mandátnej zmluvy nebol totožný, ale v zásade sa prelínal s jednotlivými úsekmi, ktoré riadil. On ako člen predstavenstva zodpovedný za obchodný úsek bol manažérom pre vzťahy s klientmi PHT, náplň tejto činnosti bola totožná. Počas jeho obdobia boli odmeny stanovené úhrnom 25.000 eur a z toho bolo 5000 eur na mandátny vzťah a 20.000 eur na pracovnoprávny vzťah. Takúto odmenu považuje v porovnaní aj sinými tepelnými spoločnosťami za obvyklú.
34. Po vykonanom dokazovaní žalobca záverom uviedol, že rozhodnutím VZ bol riadne zvolený za člena predstavenstva. Tak, ako potvrdil aj svedok I., vykonáva činnosť člena predstavenstva osobne a riadne, podpisuje každý účtovný doklad, výdavkový, podpisuje objednávkové listy, obehové listy, podpisuje zmluvy. Pôsobí na zasadnutiach predstavenstva, zúčastňuje sa zasadnutí VZ a zasadnutí DR. Táto činnosť člena predstavenstva si nevyžaduje každodennú prítomnosť na pracovisku, táto činnosť sa vykonáva v priebehu celého dňa, ale aj v dňoch pracovného pokoja. Vyjadrenia zamestnancov, ktoré boli predkladané žalovaným sú absolútne irelevantné v tomto konaní, nakoľko ide o vyjadrenia uniformované priamo podriadených pracovníkom p. E. a ako aj bolo povedané nepoznajú presný obsah výkonu funkcie člena predstavenstva. Vo svojej výpovedi to jednoznačne potvrdil aj p. I.. V zmysle Obchodného zákonníka sa vzťahy medzi spoločnosťou a členmi predstavenstva spravujú Obchodným zákonníkom. Nie je nikde explicitne napísané aká forma zmluvy to musí byť. Skutočnosť, že odmena členov predstavenstva bola následne rozdelená na dva zmluvné vzťahy sa neprieči zákonu. Dôležité je poukázať na skutočnosť, že iba dozorná rada má oprávnenie schvaľovať
odmeňovanie členov predstavenstva. V tomto konaní bolo preukázané, že DR nikdy neschvaľovala individuálne pracovné zmluvy jednotlivých zamestnancov. Vždy schvaľovala iba odmenu resp. koľko peňazí má dostať jednotlivý člen predstavenstva, predseda predstavenstva za výkon svojej funkcie. Uznesenie č. 166/2012 stanovilo jednotnú výšku odmeny pre členov predstavenstva vo výške 27.600 eur. Následne jednotnosť odmeňovania jednou sumou prevzalo aj uznesenie DR č. 185/2013, z ktorého nespochybniteľne vyplýva, že člen predstavenstva má nárok na odmenu vo výške 29.000 eur. V tomto konaní bolo povedané, že členovia predstavenstva, ktorí mali dva zmluvné vzťahy z ich pracovnej náplne, či už to bolo v mandátnej zmluve resp. v pracovnej zmluve, boli totožné a jednotlivým pracovným výkonom napĺňali obsah oboch týchto zmluvných vzťahov. Obchodnou zvyklosťou spoločnosti bolo vyplácať odmeny členom predstavenstva v rovnakej výške. Dôvodom, okrem iného, je aj skutočnosť, že každý člen predstavenstva zodpovedá v zmysle Obch. zák. celým svojim majetkom za rozhodovanie spoločnosti. Obchodné náklady na odmeňovanie členov predstavenstva sú aj v iných podobných teplárenských spoločnostiach. Poukázal na skutočnosť, že ani pracovná zmluva ani mandátna zmluva nevyžaduje trvalú prítomnosť jeho osoby na pracovisku. Okrem týchto skutočností rieši sa mailová a telefonická komunikácia v priebehu celého pracovného roka aj v dňoch pracovného voľna. Predseda predstavenstva nikdy osobne v rokovaniach nespochybňoval nárok na vyplatenie tejto odmeny, jediným dôvodom nevyplácania tejto odmeny bola skutočnosť, že DR z dôvodu jej negovania do dnešného dňa si nesplnila svoju povinnosť a neschválila odmeny členom predstavenstva pre aktuálne obdobie. Členmi predstavenstva sa stali až v r. 2016, od tohto dátumu DR ani raz nerozhodla o odmene pre aktuálnych a platne zvolených členov DR pre 5 ročné obdobie. Opakovane sa snažil domôcť svojho práva a to na DR, dokonca na VZ, a tiež túto záležitosť riešil aj na úrovni predstavenstva. Opodstatnenosť nároku, a čo aj do jeho výšky, preukazuje okrem iného aj tvorba rezervnej položky spoločnosti, ktorej výška zodpovedá uplatňovanému nároku. Túto výšku rezervnej položky navrhoval sám predseda predstavenstva. Pokiaľ neexistuje zmluva v zmysle Obchodného zákonníka sa prihliada na zaužívané obchodné zvyklosti. Má za to, že v rámci tohto konania riadne preukázal aká je obvyklá výška odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva. Nečinnosť niektorého orgánu spoločnosti či už DR, VZ, nemôže byť jeho osobe na škodu, zvlášť keď si riadne plní svoje povinnosti, pričom nebolo preukázané, že konal v rozpore so záujmami spoločnosti, resp. že by nekonal.
35. Právny zástupca žalovaného v záverečnom zhrnutí uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. V prípade ak súd zváži, že žalobcovi ako členovi predstavenstva patrí obvyklá odmena za výkone jeho funkcie žiada, aby rozhodol o výške, ktorá zodpovedá výsledkom dokazovania v tomto konaní a vo zvyšku, aby žalobu zamietol. Je pravdou, že žalobca je členom predstavenstva spoločnosti žalovaného. Je pravdou, že jediným orgánom, kompetentným pre schválenie jeho odmeny je DR PTH a.s.. Je pravdou, že DR žalobcovi žiadnu odmenu neschválila. Pokiaľ sa žalobca domáha obvyklej výšky odmeny je potrebné porovnať odmeny, ktoré poberali jeho súčasníci alebo predchodcovia. V spise sa nachádzajú tri zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva. V dvoch prípadoch bola odmena dohodnutá na sumu 5.240 eur brutto ročne, následne zvýšená na sumu 5.796 eur brutto ročne, v prípade predsedu predstavenstva bola za výkon funkcie dohodnutá odmena 6.080 eur brutto ročne a následne zvýšená na 6.720 eur brutto ročne. Je zjavné, že porovnaním zmlúv o výkone funkcie člena predstavenstva ohľadne výšky odmien a na druhej strane porovnaním žalovanej sumy je nevyhnutné prísť k záveru, že žalovaná suma je absolútne neprimeraná. Absolútne odmieta spájanie mzdy, ktorú osoby, ktoré vykonávajú aj funkciu v predstavenstve, poberajú na základe pracovnej zmluvy. Na základe pracovno-právneho vzťahu majú tieto osoby stanovenú náplň práce, ktorá je v každom jednotlivom prípade iná a absolútne nie je totožná s povinnosťami, ktoré zo zákona a stanov vyplývajú členom predstavenstva. V dokazovaní bolo preukázané, že Ing. E. je zároveň zamestnancom, ktorý na základe pracovnej zmluvy nad rámec povinností, ktoré pre neho vyplývajú ako pre predsedu predstavenstva vykonáva prácu, ktorej náplň je najmä ekonomická a finančná agenda. Rovnako je preukázané, že Ing. I. popri výkone funkcie člena predstavenstva vykonával prácu, ktorej náplň bola najmä oblasť technická a Dr. C. vykonával prácu, ktorej náplň bola najmä súvisiaca s obchodom a kontaktom s klientmi. Sám svedok, ktorého zabezpečil žalobca dnes potvrdil, že náplň práce nie je totožná. Ing. I. už niekoľko rokov nie je v predstavenstve, ale naďalej si vykonáva svoju prácu, ktorú vykonával aj predtým a naďalej za ňu poberá mzdu. Striktne preto je potrebné odlišovať výkon práce podľa PZ a výkon funkcie v predstavenstve. Sám Dr. C. ako svedok potvrdil, že dnes neexistuje oblasť činností, ktorú by zastrešoval žalobca a za dôležité považuje fakt, že žalobca je preukázateľne v trvalom pracovnom pomere u úplne iného zamestnávateľa a to na plný úväzok. Toto samotné vylučuje každodenné plnenie si pracovných povinností u žalovanej spoločnosti. Z tohto dôvodu ponecháva na úvahe súdu rozhodnutie o tom, či žalobu zamietne z dôvodu, že žalobca nemá nárok na odmenu z dôvodu, že mu ju jediný kompetentný orgán nikdy neschválil a poberá mzdu
u iného zamestnávateľa alebo rozhodne o primeranej odmene, pri ktorej je potrebné riadiť sa zmluvami o výkone funkcie člena predstavenstva v spoločnosti PTH a.s. a to v súčasnosti alebo bezprostrednej minulosti. V prípade úspechu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
36. Súd následne upozornil procesné strany na možnosť posúdenia nároku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, dal im možnosť vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy.
37. Žalovaný namietal procesný postup súdu ohľadom vyslovenia predbežného právneho posúdenia a uzavrel, že žalobca odvíja svoj nárok od § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ide o špecifický nárok a nemožno uvažovať o bezdôvodnom obohatení. V následnom podaní upozornil, že ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia nezakladá dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Žiadal žalobu zamietnuť.
38. Žalobca na výzvu súdu v podaní z 28.2. 2019 poukázal na základné a zákonné povinnosti člena predstavenstva v zmysle obchodnoprávnej úpravy, potrebu konať s odbornou starostlivosťou, existujúcu hmotnú zodpovednosť členov predstavenstva, spôsob odmeňovania a zvyklosti v spoločnosti. Ako člen predstavenstva sa zúčastňoval zasadnutí predstavenstva, konal a podpisoval smerom k orgánom verejnej správy a v obchodných vzťahoch tým, že podpisoval zmluvy, dodatky, objednávky tepla a podobne. Preto v celom rozsahu trvá na uplatňovanom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pretože za spoločnosť konal, aktívne sa zúčastňoval zasadnutí predstavenstva, plnil povinnosti zo zákona, žiaden z akcionárov žiadnym spôsobom nespochybnil výkon jeho funkcie ako člena predstavenstva. K vyjadreniu pripojil zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva Prievidzské tepelné hospodárstvo a.s. Prievidza z 30.5. 2016 spolu s prílohami, ma ktorom zasadnutí sa aktívne zúčastnil.
39. Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
40. Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
41. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
42. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
43. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
44. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
45. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
46. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona zhodnotiac jednotlivé vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vyplatenie jeho odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti žalovaného, a to za mesiac máj 2016. V konaní bolo preukázané a bolo nesporné, že žalovaný je akciovou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, s účinnosťou od 27.4.2016 bol žalobca zvolený ako člen predstavenstva spoločnosti ako nominant Mesta Prievidza (viď Notárska zápisnica č. N 308/2016, Nz 14692/2016 z 27.4.2016). Predsedom predstavenstva sa stal opätovne Ing. I. E. a tretí člen predstavenstva zvolený nebol. Za spoločnosť koná a podpisuje predseda predstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis (viď výpis z OR č.l. 60 spisu).
47. V zmysle čl. 28.8 Stanov spoločnosti PTH a.s. vzťah medzi spoločnosťou a členom predstavenstva sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Mandátna zmluva musí mať písomnú formu a schvaľuje ju dozorná rada. Podľa článku 32.2 písm. d/ stanov spoločnosti PTH a.s. , do pôsobnosti dozornej rady spoločnosti PTH a.s. patrí okrem iného aj rozhodovanie o výške odmien členom predstavenstva a uzatváranie mandátnych zmlúv o výkone funkcie s členmi predstavenstva.
48. V konaní bolo nesporne preukázané, že členovia predstavenstva boli v minulosti vždy odmeňovaný v rovnakej výške a rovnakú výšku odmeny mal vždy aj predseda predstavenstva. Naposledy dozorná rada spoločnosti schvaľovala platy členov predstavenstva pre predsedu 33.600 eur ročne, pre členov predstavenstva 29.000 eur ročne (viď zápis z 22.riadneho zasadnutia DR z 11.6. 2013 - č.l. 9,10 spisu). Na zasadnutí dozornej rady dňa 20.5.2015 sa už len konštatovalo, že zostávajú v platnosti odmeny podľa uznesenia zo dňa 11.6.2013. Žalobca teda tvrdil, že v situácii keď nemal schválenú odmenu za výkon funkcie člena predstavenstva, obvyklou odmenou člena predstavenstva je suma 29.000 eur za rok. Bolo preukázané, že odmeny členov predstavenstva schvaľuje výhradne dozorná rada žalovaného v súlade s bodom 32.2. písm. d Stanov spoločnosti a za tým účelom schvaľuje aj mandátne zmluvy. Žalovaný však ďalej tvrdil, že členovia predstavenstva, konkrétne Ing. I. okrem členstva v predstavenstve bol zároveň aj zamestnancom žalovaného. Odmena členov predstavenstva bola dozornou radou preto schvaľovaná v minulosti tak, že 20% odmeny tvorilo odmenu z mandátneho vzťahu a 80% odmeny tvorila odmena z pracovného pomeru. Odmena z uzavretej mandátnej zmluvy bola teda stanovená v rozsahu 20% celkovej odmeny odsúhlasenej dozornou radou.
49. Zhodné bolo aj tvrdenie sporových strán, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá mandátna zmluva, ktorá by upravovala činnosť žalobcu ako člena predstavenstva a zároveň upravovala odmenu za výkon mandátnej činnosti, i keď žalobca sa o jej uzavretie viackrát pokúšal (viď zápis z riadneho zasadnutia DR z 24.6. 2016, zápis o priebehu zasadnutia DR z 23.12. 2016, viď návrh zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva, viď upozornenie žalobcu dozornej rade z 28.11. 2016). V tejto súvislosti súd konštatuje, že Obchodný zákonník pre platné uzavretie mandátnej zmluvy nepredpisuje zákonnú písomnú formu, avšak vnútorné pravidlá spoločnosti žalovaného uzavretie písomnej formy vo svojich stanovách upravujú, pričom mandátnu zmluvu musí schváliť dozorná rada. Pokiaľ žalobca argumentoval, že vlastným výkonom činnosti člena štatutárneho orgánu mohlo dôjsť aj konkludentne k uzavretiu mandátnej zmluvy, súd uvádza, že k uzavretiu mandátnej zmluvy ani touto formou nemohlo dôjsť. Mandátna zmluva predpokladá odplatný prvok a keďže v podmienkach prejednávanej veci musela mať dohodnutú písomnú formu a ešte k tomu schválenú dozornou radou , za stavu, že žalovaný opakovane namietal neuzavretie mandátnej zmluvy, podľa názoru súdu práve pre nedodržanie písomnej formy právneho úkonu k jej platnému vzniku nedošlo. V zmysle Občianskeho zákonníka by pre nedodržanie dohodnutej formy právneho úkonu mohla zmluva udržať svoju platnosť, avšak druhá strana namietala neuzavretie takejto zmluvy, preto je právny úkon neplatný (§ 40 ods. 1 OZ, § 40a OZ).
50. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ani k uzavretiu žiadneho pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca vykonáva závislú prácu pre iného zamestnávateľa, a to na plný pracovný úväzok, ktorá skutočnosť nebola sporná. Výkon závislej práce v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce je zo zákona vylúčený
pre výkon práce, ktorý je právne kvalifikovanými ako iný občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah rešpektujúc prejavenú vôľu zmluvných strán. So žalobcom nebola uzavretá žiadna platná pracovná zmluva a dohodnutá žiadna mzda za výkon práce pre žalovaného. Je vylúčené, aby žalobca pri výkone tej istej práce v mene zamestnávateľa robil ako tá istá fyzická osoba právne úkony ako zamestnanec, a zároveň aj ako zamestnávateľ. Člen štatutárneho orgánu vždy sleduje vôľu štatutárneho orgánu, resp. spoločnosti, pričom zamestnanec koná a háji záujmy svoje, teda zamestnanca. Zákonná úprava (§ 7 ods. 3 Zákonníka práce) a nakoniec aj súdna prax v zásade nevylučujú situáciu, že člen štatutárneho orgánu môže byť aj zamestnancom spoločnosti, avšak musí ísť o samostatné zmluvné vzťahy s presným a jasným vymedzením práv a povinností a tieto by sa nemali v nijakom prípade prekrývať (viď NS SR 5Cdo 92/97, viď NSČR 6Cdo 108/92). Pracovný vzťah žalobcu so spoločnosťou žalovaného preto nemohol vzniknúť ani konkludentne, teda samotným výkonom práce ako tvrdil aj žalobca. Žalovaný nikdy netvrdil, že mal vôľu uzavrieť ako zamestnávateľ so žalobcom pracovnoprávny vzťah o to viac, že žalobca je zamestnancom iného zamestnávateľa. Žalobca sa tak neoprávnene (cez obchodné zvyklosti spoločnosti) usiluje podriadiť výkon nezávislej práce ako výkon funkcie štatutárneho orgánu pod režim Zákonníka práce, aj keď práca štatutárneho orgánu nemôže zodpovedať základným právnym charakteristikám pracovného pomeru a k vymedzeniu pojmu závislá práca. Žalobca ako zamestnanec v žalovanom období nebol osobne podriadený žiadnemu zamestnávateľovi, pretože ako člen štatutárneho orgánu nemá žiadny nadriadený orgán, ktorý by mu dával pokyny týkajúce sa konania zamestnávateľa. Člen štatutárneho orgánu pri výkone funkcie štatutárneho orgánu je na vrchole hierarchie právnickej osoby a jej orgánov a jeho reálne postavenie nevykazuje podstatné znaky pracovného pomeru. Ako vyplýva aj z úvahy NS ČR 21Cdo 3613/2016 z 19.1. 2017 úpravu Zákonníka práce nemožno ponúkať k voľnému použitiu každého, komu sa jeho režim páči (viď štúdia prof. JUDr. Helena Barancová DrSC, Jističná revue 2018, JR j- 2/2018, publikácia 5.4. 2018 Výkon funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovný pomer).
51. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol z titulu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu žiadny platný právny obchodnoprávny vzťah a žiadny platný pracovnoprávny vzťah. Žalobca v priebehu konania viackrát menil právnu argumentáciu jeho nároku, jednak nárok z pracovného vzťahu, z titulu obchodných zvyklostí, následne z bezdôvodného obohatenia). Podľa právneho názoru súdu v podmienkach prejednávanej veci nemôže založiť právny nárok žalobcu ani inštitút obchodných zvyklostí v zmysle § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odmena člena štatutárneho orgánu nemôže byť považovaná za pravidlo vžité a vytvorené podnikateľským subjektom , pretože žalovaný má jasne stanovené pravidlá v stanovách spoločnosti ako má byť tvorená odmena za výkon funkcie člena predstavenstva, takto kreovaná odmena bola v minulosti žalovaným aj vyplácaná, pričom vždy jej právnym podkladom boli platné právne tituly. Týmto titulom bola zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva - viď napríklad zmluva s JUDr. Ing. P. C. PhD. č.l. 109 a nasl. spisu, odsúhlasená a podpísaná aj dozornou radou spoločnosti. Odmena v týchto zmluvách bola jasne stanovená v sumách od 1.6.2011 vo výške 5.240 eur, od 1.1. 2012 v sume 5520 eur brutto, od 1.1.2013 v sume 5.796 brutto. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Ing. B. I. -č .l. 232spisu a svedok I. K. č.l. 234 spisu. Nesporným bolo i to, že medzi žalovaným a predsedom predstavenstva bola uzavretá aj pracovná zmluva na pozíciu manažéra pre stratégiu a rozvoj, rovnako aj medzi ostatným členom predstavenstva bola zároveň uzavretá aj pracovná zmluva. Taktiež s členom predstavenstva JUDr. Ing. P. C. PhD. bola uzavretá pracovná zmluva č.l. 153 a nasl. spisu. Nemožno preto uvažovať, že zodpovedá obchodným praktikám a zvyklostiam spoločnosti žalovaného vyplácať odmenu členovi predstavenstva bez zmluvy o výkone funkcie a pracovnej zmluvy. Spoločnosť žalovaného má jasne vymedzené pravidlá odmeňovania členov predstavenstva, pričom obchodnoprávnu zložku tvorí suma z titulu výkonu funkcie člena predstavenstva a pracovnoprávnu zložku tvorí mzda za výkon z pracovného pomeru. V žiadnom prípade nemožno inštitút obchodných zvyklostí prenášať na odmeňovanie podľa pracovnej zmluvy ako nesprávne uvádza žalobca.
52. Faktom však zostáva, že žalobca vykonával funkciu člena predstavenstva, a to aj za žalované obdobie, čo podporuje aj skutočnosť, že druhý člen predstavenstva nebol obsadený a žalovaný v priebehu konania tvrdil (viď zápisnica z pojednávania z 24.10.2018), že žalobca reálne túto funkciu vykonával a mal by dostať odmenu za výkon člena predstavenstva. Ako súd vysvetlil vyššie medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá mandátna zmluva, preto neprichádza do úvahy ani použitie § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý predpokladá obvyklú odmenu z platného mandátneho vzťahu. Dozorná rada žalovaného naďalej odmieta odsúhlasiť odmenu za výkon funkcie v predstavenstve, čo vyplýva zo stanoviska zo dňa 8.11.2018. Z čestných prehlásení zamestnancov
žalovaného vyplýva, že žalovaný prichádza na ekonomické oddelenie 1 - 2x do mesiaca na podpis faktúr a objednávok, zúčastňuje sa zasadnutí predstavenstva 1x mesačne, podpisuje objednávky tepla pre zmluvných odberateľov 1x ročne. Zo stanoviska predsedníčky dozornej rady a člena dozornej rady z 5.12.2018 vyplýva okrem iného, že spoločnosť vykonáva svoju činnosť, predstavenstvo pravidelne zasadá, prijíma rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že obaja členovia predstavenstva vykonávajú zákonom a stanovami zverené úlohy. Žalobca predložil zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva žalovaného z 30.5.2016, na ktorom zasadnutí sa zúčastnil, predložil mailovú komunikáciu s predsedom predstavenstva z 26.5.2016, prílohy k príprave zasadnutia predstavenstva. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že aj za obdobie mesiaca máj 2016 žalobca vykonával činnosť predsedu predstavenstva, zúčastnil sa na zasadnutí predstavenstva, zapojil sa do rokovania, bol zúčastnený na príprave tohto zasadnutia. Preto popretie tohto skutkového tvrdenia zo strany žalovaného, že žalobca nepreukázal výkon činnosti aj za tento mesiac považuje súd za nenáležité popretie tvrdenia žalobcu. Súd pritom zohľadňuje dôkazy predložené žalobcom aj po uvedení právneho názoru súdu, pričom súd vyzval procesné strany na prípadné ďalšie návrhy na dokazovanie.
53. Keďže súd uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá mandátna zmluva, neprichádza do úvahy posúdenie ani obvyklej odmeny z inak platnej mandátnej zmluvy /§ 571 ods. 1 Obchodného zákonníka/. Medzi stranami sporu nebola uzavretá ani pracovná zmluva, preto neprichádza do úvahy ani nárok žalobcu z titulu mzdy. Žalobca však aj za žalované obdobie pôsobil vo funkcii člena predstavenstva, túto funkciu aj vykonával, preto nevyjadrenie a nepriznanie peňažného protiplnenia za výkon tejto práce by zakladalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Podľa názoru súdu ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Aj keď žalobca vykonával funkciu člena predstavenstva po jeho riadnom zvolení, jeho činnosť mala byť jednoznačne podľa stanov spoločnosti upravená mandátnou zmluvou, teda práve mandátna zmluva mala byť právnym podkladom na výkon jeho činnosti a následné odmeňovanie. Žalobca vykonával túto činnosť bez mandátnej zmluvy, teda žalovaný prijímal plnenia bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného je možné určiť zo zaužívanej a obvyklej odmeny člena predstavenstva z obdobia bezprostredne predchádzajúce žalovanému obdobiu, a to z ročnej odmeny v sume 5.796 brutto (viď zápis z dozornej rady z 11.6.2013). Takáto odmena bola viac rokov aj skutočne akceptovaná a jednotlivým členom predstavenstva aj vyplácaná. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na odmenu za jeden mesiac roku 2016 kedy už bol vo funkcii člena predstavenstva, predstavuje jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu 483 eur brutto ( 5796,- / 12 mesiacov). Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu bezdôvodného obohatenia v tejto sume. Uvedené posúdenie nároku žalobcu podľa právneho názoru súdu najviac zodpovedá spravodlivému usporiadaniu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami za žalované obdobie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
54. Vo všeobecnosti súd udáva, že spôsob odmeňovania členov štatutárneho orgánu nadstavený žalovaným neodporuje síce žiadnej právnej úprave, avšak môže vyvolávať určité pochybnosti práve pre možné prelínanie činnosti člena predstavenstva a zamestnanca z pracovného pomeru. Aj svedok Ing. JUDr. P. C. PhD. uviedol, že pracovná náplň z pracovnej zmluvy a mandátnej zmluvy sa v zásade prelínala s úsekmi, ktoré boli riadené. Dozorná rada pritom schvaľuje odmenu ako celok, pričom táto v sebe zahŕňa aj časť pracovnej odmeny z pracovnej zmluvy, ktorý nárok vyplýva z pracovného vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa a nie z vnútornej štruktúry obchodnej spoločnosti. A v tomto smere je argument žalobcu, že dozorná rada nemá čo schvaľovať pracovné zmluvy je opodstatnený. Nemožno však nebrať do úvahy v spoločnosti dlhodobo zaužívaný spôsob odmeňovania členov štatutárneho orgánu tak ako súd konštatoval vyššie a bolo by z hľadiska právnej istoty vhodnejšie, aby dozorná rada schvaľovala na svojich rokovaniach len tú časť odmeny za výkon činnosti člena štatutárneho orgánu, ktorý spadá pod obchodnoprávnu zložku, teda pod zmluvu o výkon funkcie člena predstavenstva. Na druhej strane aj žalobca ako právnicky vzdelaný človek si musel byť vedomý, že vykonáva činnosť člena štatutárneho orgánu bez príslušných zmluvných právnych titulov, teda že sa sám vystavuje určitému právnemu riziku, pretože ak mu nebola ním požadovaná odmena odsúhlasená vnútornými orgánmi spoločnosti, mohol sa tejto funkcie vzdať.
55. Pokiaľ ide o argument žalobcu ohľadom tvorby rezerv v spoločnosti, ktorými mala byť pokrytá jeho odmena, súd sa v celom rozsahu prikláňa k právnej a skutkovej argumentácii žalovaného, že vytváranie samotnej rezervy spoločnosti ešte nezakladá žiadny právny nárok na konkrétne plnenie členovi predstavenstva spoločnosti.
56. Taktiež poukaz žalobcu na členstvo predsedu predstavenstva v inej obdobnej spoločnosti a jeho odmeňovanie v inej spoločnosti nemá žiaden súvis s nárokom žalobcu.
57. Pre procesnú úplnosť súd záverom dodáva, že procesný postup súdu, ktorý po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania, opäť nariadil pojednávanie a vyslovením predbežného právneho posúdenia dal procesným stranám možnosť vyjadriť sa, nie je v rozpore s CSP. Uznesenie súdu o vyhlásení dokazovania za skončené je procesným uznesením, ktorým nie je súd viazaný, ktoré môže zrušiť a následne aj vykonať ďalšie dokazovanie (viď i uznesenie NS SR 4Cdo 92/2013 z 24.10. 2013).
58. Žalobcovi patrí v zmysle § 369 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. z priznanej sumy aj úrok z omeškania 9 % ročne od 10.6.2016, pretože od tohto dátumu sa stala splatná analogicky aj jeho prípadná odmena (viď vyplácanie odmien podľa vnútorných predpisov spoločnosti. ) Žalobca sa pritom opakovane aj pred týmto dátumom domáhal uzavretia zmluvy o výkone funkcie členstva, ktorá by upravovala aj odmeňovanie, preto tieto jeho aktivity možno vnímať ako výzvu na plnenie žalovanému.
59. O nároku žalovaného na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 od. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol úspešný vzhľadom na žalovanú sumu 2416,67 eur a priznanú sumu 483 eur približne v rozsahu 80%, neúspešný v rozsahu 20 , teda jeho čistý úspech tvorí 60%. Súd mu preto v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu(§ 370 CMP).