Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: A., s.r.o., J. XXXX, J., IČO: 45 512 311, zastúpeného Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom, Andreja Hlinku 4239/58, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 25. 02. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18. 01. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 26. 10. 2015 (doručené žalobcovi dňa 28. 10. 2016) sa začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, september 2014 a október 2014. Žalobca zapožičal správcovi dane doklady uvedené v potvrdení o zapožičaní dokladov zo dňa 24. 11. 2015 a zo dňa 11. 03. 2016.

2. Na žiadosť správcu dane Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 20. 05. 2016 oznámil, že spoločnosť A., s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti F.-Z., s.r.o. v dôsledku zlúčenia, je nekontaktná. Predvolanie správcu dane zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vrátilo s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“. Predvolanie na adresu konateľa tejto spoločnosti - K. O., A. XXXX/X, V. nad P. (ČR) sa vrátilo s poznámkou pošty „adresát neznámy“. 3. Dňa 22. 04. 2016 vykonal dožiadaný správca dane miestne zisťovanie v sídle spoločnosti A., s.r.o., pri ktorom zistil, že na adrese sa nachádza starší bytový dom, medzi poštovými schránkami (v počte asi 180 - 200 spoločností) sa nenachádzal názov spoločnosti A., s.r.o.. Dožiadaný správca dane zaslal na sídlo spoločnosti opakované predvolanie s termínom predloženia dokladov a spísanie zápisnice dňa 20. 05. 2016, pričom konateľ spoločnosti A., s.r.o. sa na predvolanie nedostavil.

4. Dňa 28. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Z. E. (za účasti konateľa žalobcu), ktorý potvrdil, že bol konateľom spoločnosti F.- Z., s.r.o. a potvrdil i vystavenie faktúr pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie. Išlo o 3 faktúry za zdaňovacie obdobie júl 2014.

5. Dňa 05. 06. 2016 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, predmetom ústneho pojednávanie bolo prerokovanie kontrolných zistený dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl, september a október 2014. V zdaňovacom období júl 2014 boli predmetom preverovania faktúry:

č. 0142014 zo dňa 31. 07. 2014 v sume 19.568,92 eura, z toho DPH 3.261,49 eura za prevedené práce na stavbe F. F. O. I. podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok, č. 0152014 zo dňa 31. 07. 2014 v sume 23.341,60 eur, z toho DPH v sume 3.890,27 eura za prevedené práce na stavbe: F. F. T. I. podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok, a č. 0162014 zo dňa 31. 07. 2014 na sumu 28.063,27 eura, z toho DPH v sume 4.677,21 eura za prevedené práce na stavbe: F. F. O. 4, I. podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok.

Ďalej bolo v zápisnici popísané vykonané dokazovanie a zistenia správcu dane. Žalobca nesúhlasil s neuznaním odpočítania dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr, lebo práce boli vykonané spoločnosťou F.-Z., s.r.o. a tieto boli žalobcom uhradené.

6. Protokol z daňovej kontroly bol spísaný dňa 11. 10. 2016 za zdaňovacie obdobie júl, september a október 2014 a spolu s výzvou zo dňa 11. 10. 2016 bol zaslaný na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedených žalobcovi, ktorý si ho prevzal dňa 14. 10. 2016. Týmto dňom bola ukončená daňová kontrola u žalobcu. K zdaňovaciemu obdobiu júl 2014 správca dane znížil žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 12.178,38 eura pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok.

7. Vyjadrenie k protokolu žalobca podal v podaní zo dňa 01. 11. 2016 a dňa 09. 11. 2016 predložil správcovi dane fotokópie stavebných denníkov - stavba oprava F. XXX T., I., stavebný denník oprava odovzdávacej stanice tepla XXX O., stavebný denník odovzdávacia stanica tepla a vodovodná prípojka pre inštitút pre verejnú správu v Bratislave, stavebný denník oprava odovzdávacej stanice tepla XXX O. 4, stavebný denník oprava odovzdávacej stanice tepla XXX, E. slobody XXX, stavebný denník oprava odovzdávacej stanice tepla XXX Z., stavebný denník oprava odovzdávacej stanice tepla XXX A. a stavebný denník T. II UK + Y

8. Správca dane predvolal na výsluch svedka D. A., a to na 02. 03. 2017, ktorý si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Následne správca dane požiadal o predvedenie uvedenej osoby Okresné riaditeľstvo PZ Topoľčany. Podaním zo dňa 17. 05. 2017 uvedená súčasť polície oznámila správcovi dane, že sa pokúsila o predvedenie svedka D. A. z adresy uvedenej správcom dane, ktoré bolo neúspešné z dôvodu, že na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal a ani šetrením v susednom okolí sa nepodarilo zistiť žiadne informácie o tom, kde sa menovaný zdržiava.

9. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola s konateľom žalobcu spísaná dňa 05. 09. 2017, na ktorej bol oboznámený so zisteniami správcu dane v rámci daňovej kontroly.

10. Správca dane vydal dňa 18. 09. 2017 rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.178,38 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 ako rozdiel medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 18. 10. 2017. Na výzvu správcu dane svoje odvolanie doplnil stanoviskom A. Q. zo dňa 12. 11. 2017, ktorý v uvedenom stanovisku uviedol, že bol zamestnanom žalobcu od roku 2011 a v roku 2014 na stavbách pracoval ako tzv. „parťák“ a jeho úlohou bol kontakt s investorom pri riešení technických problémov stavby, koordinácia prác medzi zamestnancami žalobcu, subdodávateľmi a investorom a viedol stavebný denník. Ako jediný otváral resp. zatváral stavebný objekt a vedel o všetkých osobách, ktoré na stavbe pracovali, či už zamestnanci, alebo subdodávatelia. Vedel počty zamestnancov, ktorí mali prísť na stavbu, ktorí mu uviedli, z akej sú spoločnosti, čo poznačil do stavebného denníka a tam aj uviedol, aké práce vykonali. Identifikačný doklad však od nich nežiadal, pretože na to nebol oprávnený. Subdodávatelia spravidla vykonávali odborné činnosti týkajúce sa dodávky technológií, ich nastavenia, merania a regulácie. Potvrdil, že na stavbách pracovali aj zamestnanci spoločnosti F.-Z., s.r.o.. Títo zamestnanci vykonávali stavebné práce a príležitostné pomocné kúrenárske, vodárske a izolátorské práce.

11. Správca dane - Daňový úrad Nitra, pobočka Levice dňa 17. 01. 2018 vydal oznámenie o oprave chýb, podľa ktorého v rozhodnutí uviedol nesprávne IČ DPH žalobcu- S pričom správne malo byť uvedené: S ktoré doručil žalobcovi dňa 26. 01. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 18. 01. 2018 popísal skutkový stav, ako vyplýva z popísaného priebehu administratívneho konania v časti I. tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca namieta len neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe sporných faktúr vystavených spoločnosťou F.-Z., s.r.o. v sume 19.421,80 eur, nakoľko dodanie služieb uvedenou spoločnosťou preukázal objednávkami, faktúrami, odovzdávajúcimi protokolmi, vrátane súpisov vykonaných prác, dokladmi o bezhotovostných úhradách faktúr, stavebnými denníkmi, stanoviskom p. A. Q. a uviedol, že s predmetnou spoločnosťou konal „s dostatočnou odbornou starostlivosťou“.

13. Žalovaný k uvedenému tvrdeniu skonštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo sporných faktúr od spoločnosti F.-Z. s.r.o.. Poukázal na výpoveď svedka Z. E., ktorý síce vo výpovedi tvrdil, že uvedená spoločnosť vystavila sporné faktúry, (ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu) a tam fakturované práce boli skutočne vykonané, ale nepamätal si, či boli vyhotovené zmluvy. Svedok uviedol, že práce boli vykonané podľa objednávok, na ktorých je jeho podpis a vykonávali ich zamestnanci subdodávateľov, ktorých si nepamätal, lebo doklady sa nachádzajú u konateľa nástupníckej spoločnosti A., s.r.o.. Spoločnosť nevlastnila stroje a zariadenia, tieto boli poskytnuté subdodávateľmi. Z uvedenej výpovede svedka teda vyplýva, že práce uvedené na sporných faktúrach nevykonali zamestnanci spoločnosti F.Z., s.r.o., ale boli vykonané subdodávateľsky osobami, ktorých identifikačné údaje neuviedol, takže správca dane nemohol preveriť, či fakturované práce údajné neidentifikované osoby skutočne vykonali.

14. K výpovedi svedka A. Q., zamestnanca žalobcu, žalovaný uviedol, že tento podal stanovisko, v ktorom uviedol, že v rozhodnom období pracoval na stavbách ako tzv. „parťák“ a zabezpečoval koordináciu prác medzi zamestnancami žalobcu a subdodávateľmi a investorom. Viedol stavebný denník, ako jediný otváral a zatváral stavebný objekt. Pracovníci pri príchode na stavbu uviedli, z akej sú firmy, čo poznačil do stavebného denníka a tiež, aké práce vykonali. Od týchto pracovníkov subdodávateľov nežiadal žiaden identifikačný doklad, lebo sa domnieval, že nie je osobou oprávnenou na kontrolu týchto dokladov. Mal vedomosť o tom, že na stavbách pracovali i pracovníci, ktorí mu uviedli, že sú za spoločnosť F.-Z., s.r.o.. Žalovaný však konštatoval rozpor medzi skutočnosťami uvedenými v tomto podaní a predloženými stavebnými denníkmi, spornými faktúrami, ku ktorým boli doložené súpisy vykonaných prác a dodávok. V stavebných denníkoch sú všeobecne uvedené vykonané práce bez identifikácie, ktorí pracovníci z akej spoločnosti čo vykonávali. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca ako subjekt, ktorý vykonáva stavebné práce, musí disponovať evidenciou pracovníkov tiež z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V stavebných denníkoch na prvých stranách je uvedená požiadavka zhotoviteľa, t. j. žalobcu, ktorou žiadal investora o zabezpečenie zaškolenia BOZP a POO a stanovený termín zaškolenia. Zoznamom pracovníkov, ktorí mali pracovať na stavbách, však žalobca nedisponuje. Svedok A. Q. uviedol, že pracovníci za spoločnosť F.-Z., s.r.o. vykonávali stavebné práce, a príležitostné pomocné kúrenárske a vodárenské a izolátorské práce, čo je v rozpore s predloženými súpismi vykonaných prác a dodávok priložených k jednotlivým sporným faktúram, ako napr. dodanie a montáž tlakovej expanznej nádoby Reflex s objemom 400l, konštrukčných tlakom 6 bar, montáž ultrazvukových fakturačných meračov atď.. Vzhľadom na uvedené považoval správca dane výpoveď svedka a jeho podanie stanoviska za neadresné, všeobecné, bez poskytnutie dôkazov o tom, že práce boli vykonané spoločnosťou F.-Z., s.r.o. v rozsahu, ako boli fakturované. Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nie je splnením dôkaznej povinnosti žalobcu o existencii zdaniteľných obchodov. Žalovaný zdôraznil, že k uplatneniu práva na odpočítanie dane nestačí len predložiť formálne správne doklady, ale je potrebné, aby došlo k reálnemu uskutočneniu dodania.

15. Žalovaný mal za to, že správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o deklarovanom dodávateľovi a tieto pochybnosti oznámil žalobcovi a vyzval ho na vyjadrenie k zistených skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. Vo vyjadrení sa k zisteniam žalobca vo všeobecnosti nesúhlasil so zisteným skutkovým stavom, bez konkrétnej špecifikácie a neuviedol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť. Žalobca namietal, že s dodávateľom konal s „dostatočnou odbornou starostlivosťou“. Žalovaný uviedol, že žalobca nesie zodpovednosť za obchodného partnera, ktorého si vyberá sám. Spoločnosť F.-Z., s.r.o. nedisponovala personálnym, ani materiálnym vybavením na vykonanie prác uvedených v súpisoch priložených k faktúram. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 zo dňa 09. 07. 2010.

16. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu vykonaných prác a dodaní, ale že vykonaným dokazovaním sa nepotvrdilo, že

dodávateľ F.-Z.k, s.r.o. fakturované služby skutočne žalobcovi ako odberateľovi dodal tak, ako to deklarujú sporné faktúry.

17. K námietke žalobcu, že si splnil dôkaznú povinnosť a uniesol dôkazné bremeno uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Zopakoval, že k uplatneniu práva na odpočítane dane nestačí len predložiť formálne správne doklady, ale je potrebné, aby došlo aj k reálnemu uskutočneniu dodania. Konštatoval, že je len na žalobcovi, koho si vyberie ako dodávateľa. Zákona o DPH, ani daňový poriadok neukladajú žalobcovi za povinnosť preverovať obchodných partnerov. Žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v situácii dôkaznej núdze. Doklady predložené žalobcom musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musí byť aj preukázané splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Ohľadom rozloženia dôkazného bremena poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011. Je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudok, na ktoré poukazoval žalobca a nielen uvádzať niektoré právne závery z týchto rozsudkoch.

18. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav a z neho následne vyvodil správne právne závery. Upozornil, že preskúmavaním napadnutého rozhodnutia zistil chybu v písaní, a to pri uvedení IČ DPH SK XXXXXXXXXXX, ktoré malo byť správne IČ DPH S Rozhodnutie však obsahuje niekoľko identifikátorov, ktoré správca dane uviedol správne a aj tento identifikátor je v rozhodnutí uvedený niekoľkokrát správne. Uvedená chyba v písaní je formálnou vadou, ktorá nemôže privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

19. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 25. 02. 2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 01. 2018 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Levice zo dňa 18. 09. 2017. Uviedol, že správca dane, okrem iného, neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodania prác od spoločnosti F.-Z., s.r.o., čo žalobca počas daňovej kontroly namietal. Správca dane preverovaním opodstatnenosti práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených uvedenou spoločnosťou zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava, na spoločnosť A., s.r.o., pričom dožiadanému daňovému úradu sa nepodarilo úspešne skontaktovať so spoločnosťou A., s.r.o., na sídle tejto spoločnosti (právneho nástupcu spoločnosti F.- Z., s.r.o.) vykonali miestne zisťovanie. Taktiež vypočul bývalého konateľa spoločnosti F.-Z., s.r.o. Z. E., ktorý potvrdil vystavenie sporných faktúr, resp. realizáciu fakturovaných prác zamestnancami jeho subdodávateľov, na ktorých mená si však nevedel spomenúť. Poukázal na to, že v rámci dokazovania predložil fotokópie stavebných denníkov podľa jednotlivých stavieb. V stavebných denníkoch boli uvedené záznamy, podľa ktorých vykonané práce vykonávali aj pracovníci za spoločnosť F.-Z., s.r.o. a v ďalšej časti poukázal na stanovisko podané A. Q., ktorý je zamestnancom žalobcu a v rozhodnom období pracoval na stavbách ako „parťák“.

20. Žalobca mal za to, že bolo preukázané, že k dodaniu plnenia žalobcovi zo strany spoločnosti F.-Z., s.r.o. skutočne došlo a sporné faktúry boli vystavené na základe reálneho obchodu. Žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že medzi ním a spoločnosťou F.-Z., s.r.o. došlo k zdaniteľnému obchodu, kde žalobcovi ako platcovi DPH vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

21. Poukázal ďalej na to, že predložil kópie stavebných denníkov podľa jednotlivých stavieb, objednávky prác, doklady preukazujúce bezhotovostné úhrady faktúr, stanovisko A. Q.. I bývalý konateľ spoločnosti F.-Z., s.r.o. potvrdil, že sporné faktúry vystavila spoločnosť F.-Z., s.r.o. a to na základe skutočne vykonaných prác. Skutočnosť, že spoločnosť F.-Z., s.r.o. si svoje daňové resp. iné povinnosti nesplnila, je z pohľadu žalobcu irelevantné, lebo je povinnosťou správcu dane, aby v prípade porušenia zákona vyvodil voči daňového subjektu sankčnú zodpovednosť v zmysle daňového poriadku. Predmetné práce boli realizované na základe objednávky pre spoločnosť C.-J., a.s., pričom tejto spoločnosti boli za ich riadne dodanie vystavené faktúry, v zmysle ktorých bola DPH riadne priznaná a daň odvedená.

22. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č.j. 5 Afs 131/2004-45, z ktorého citoval a mal za to, že časť odôvodnenia je možné vztiahnuť i na jeho prípad, nakoľko vychádza z totožného skutkového základu.

Obdobný právny názor k rozsahu vecného bremena, ktoré v daňovom správnom konaní znáša daňový subjekt, zaujal i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, ktorého právne závery sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad, lebo rozhodnutie vychádza z rovnakého skutkového stavu dokazovania v daňovom konaní. Aj v prípade žalobcu správny orgán konštatoval, že zo zistených skutočností je zrejmé, že spoločnosť F.-Z., s.r.o. poskytla jej poskytnuté služby bezo zmeny daňového subjektu, t. j. žalovaný nespochybnil existenciu deklarovaných služieb. Odpočítanie dane bolo spochybnené s ohľadom na skutočnosť, že správca dane má pochybnosť, či toto deklarované plnenie, ktoré uviedla spoločnosť F.-Z., s.r.o. vo svojich faktúrach reálne dodala, a to s ohľadom na preverovanie jej subdodávateľov. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv. Žalobca nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u nich nebude evidencia riadne vedená. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011).

23. Zdôraznil, že žalobca je spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo zaoberá realizáciou stavebných, vodoinštalačných, kúrenárskych a iných prác, pričom za túto dobu si zaužívala určité obchodné postupy a v podstate ako profesionálny subjekt konštatuje, že typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu, spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia so samotným dodávateľom, resp. odberateľom, pre ktorého boli stavby realizované, sa žiadnym zásadným spôsobom neodlišoval od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru a služieb.

24. Pretože predmetom zdanenia v zmysle sporných faktúr mal byť aj určitý tovar s montážou (napr. expanzná nádoba Reflex N 400/6, tlakomer s príslušenstvom, ultrazvukové fakturačné merače a spod.), ktoré sú súčasťou predmetných stavieb, ich dodanie zo strany spoločnosti F.-Z., s.r.o. spochybnil žalovaný len tým, že svedok A. Q. sa k ich dodaniu vôbec nevyjadril. K dodaniu týchto tovarov však malo byť, podľa názoru žalobcu, vykonané aj ďalšie dokazovanie, napr. obhliadka a k ich dodaniu mal byť vypočutý aj bývalý konateľ spoločnosti F.-Z., s.r.o. Z. E..

25. V závere žalobca uviedol, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s vykonaným dokazovaním a teda aj s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä pokiaľ ide o extenzívny výklad rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011 zo dňa 23. 02. 2011, týkajúce sa uznesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu podmienok pre odpočet DPH.

IV. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 06. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na iné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

27. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. Uviedol, že žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia. Ani stanovisko A. Q. nevyvrátilo pochybnosti správcu dane a žalovaného, lebo spôsob, akým bola realizácia zdaniteľných plnení popísaná, svedčí o účelovom a netransparentnom konaní.

28. I ďalšie námietky žalobcu považoval žalovaný za bezpredmetné. Pretože spoločnosť F.-Z., s.r.o. neexistuje. K realizovaniu stavieb na základe objednávky pre spoločnosť C.-J., a.s. zdôraznil, že správca dane, ani žalovaný existenciu stavebných, kúrenárskych a vodárenských a ďalších prác a s nimi súvisiaceho tovaru nerozporujú. V konaní je jednoznačne sporné, či tieto boli dodané spoločnosťou F.- Z., s.r.o..

29. Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 5 Afs 131/2004-45 v súvislosti s dôkazným bremenom a uviedol, že tieto námietky spočívajú vo všeobecných tvrdeniach a v dôkazoch na uvedené citácie rozhodnutí a fragmentov ich textov sú všeobecné a nekonkrétne. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Dôkazným bremenom žalobcu bolo preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z uvedených rozsudkov.

30. Žalovaný poukázal na výpoveď svedka Z. E., ktorý síce tvrdil, že spoločnosť F.-Z., s.r.o. vystavila sporné faktúry a práce na nich boli i touto spoločnosťou vykonané, ale nepamätal si, či boli vyhotovené zmluvy. Uviedol, že práce vykonali subdodávateľmi. Z uvedenej výpovede teda nevyplýva, že práce vykonala spoločnosť F.-Z., s.r.o., ale jej dodávatelia, ktorých identifikačné údaje však nevedel uviesť, a správca dane tak nemohol preveriť, či fakturované práce tieto neidentifikované subjekty vykonali. Správcovi dane svedok nepredložil žiadne dôkazy o tom, že fakturované práce boli vykonané v rozsahu, ako je uvedené v spornej faktúre, ktoré práce vykonal, neuviedol údaje údajných subdodávateľov prác, nepredložil účtovné doklady, ktoré by preukazoval, že sporné faktúry mala spoločnosť F.-Z. s.r.o. zaúčtované vo svojom účtovníctve a daň z predmetných faktúr bola priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu.

31. K navrhovaným dôkazom žalovaný uviedol, že ohliadka tovarov by preukázala ich existenciu, čo v konaní nebolo sporné. Opätovné vypočutie Z. E. (ktorý už bol správcom dane za prítomnosti žalobcu vypočutý a tento nevyužil možnosť klásť mu otázky), ktorý si nevedel spomenúť na relevantné skutočnosti a nedisponoval žiadnym relevantným dôkazom, považoval za nedôvodné, nakoľko by neprivodilo vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 01. 2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 17. apríla 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

33. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej

kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

35. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

36. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 pri ním tvrdenej dodávke služieb, resp. prác a tovaru podľa faktúr uvedených v bode 5 tohto rozsudku od dodávateľa F.-Z., s.r.o..

37. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm.

a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 5 tohto rozsudku, vystavených dodávateľom, t. j. spoločnosťou F.-Z., s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb (prác), ktoré mu mal dodať ním deklarovaný vyššie uvedený dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa, výsluchom žalobcu a svedkov (bývalého konateľa v dodávateľskej spoločnosti).

38. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry č. 0142014 zo dňa 31. 07. 2014 za prevedené práce na stavbe F. F. O. I. podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok, č. 0152014 zo dňa 31. 07. 2014 za prevedené práce na stavbe: F. F. T. I. podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok a č. 0162014 zo dňa 31. 07. 2014 za prevedené práce na stavbe: Oprava F. O. I. podľa priloženého súpisu vykonaných prác a dodávok, vystavené spoločnosťou F.-Z., s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci júl 2014, predmetom ktorej boli prevedené práce na jednotlivých stavbách podľa priloženého súpisu a dodávka tam uvedeného tovaru, ku ktorým nepripojil žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy a v akom rozsahu tieto práce vykonal, kto a kedy ich odovzdal a prevzal.

39. Predloženie týchto faktúr a súpisu prác, ako i stavebných denníkov je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

40. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou F.-Z., s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období júl 2014, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom požiadal o preverenie spoločnosti - A., s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti F.- Z., s.r.o. (od 03. 12. 2014) Daňový úrad Bratislava, ktorý správcovi dane oznámil, že daňový subjekt A., s.r.o. je nekontaktný, na adrese svojho sídla zásielky nepreberá a miestnym zisťovaním na uvedenom sídle spoločnosti bolo zistené, že ide o sídlo viacerých spoločností, na ktorom sa označenie spoločnosti A., s.r.o. nenachádza. Správca dane následne vykonal výsluch bývalého konateľa spoločnosti F.-Z., s.r.o. (konateľ v čase realizovania obchodov so žalobcom), Z. E., ktorý síce potvrdil obchody so žalobcom, ale uviedol, že práce, ktoré boli žalobcovi ako odberateľovi fakturované, boli vykonané subdodávateľmi, pričom subdodávateľské spoločnosti označiť nevedel. Bývalý konateľ dodávateľa žalobcu síce potvrdil vystavenie faktúr i vykonanie prác pre žalobcu, ale žiadne údaje o ich vykonaní uviesť nevedel. Naviac, nevedel ani predložiť žiadne dôkazy preukazujúce vykonanie práce pre žalobcu a to z dôvodu, že všetky doklady spoločnosti mal odovzdať podľa predloženého preberacieho protokolu novému konateľovi D. A., ktorého sa správcovi dane nepodarilo vypočuť, a to ani cestou žiadosti o jeho predvedenie príslušníkmi PZ. Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť potrebné dôkazy ani od súčasného konateľa právneho nástupcu spoločnosti F.-Z., s.r.o. - A., s.r.o. K. O., ktorý je na oficiálnej adrese neznámy.

41. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. júl 2014 bol konateľom spoločnosti F.-Z., s.r.o. Z. E., ktorého správca dane vypočul ako svedka 28. 06. 2016 (za účasti konateľa žalobcu), ktorý potvrdil, že bol konateľom spoločnosti F.-Z., s.r.o. a potvrdil i vystavenie faktúr pre žalobcu za sledované zdaňovacie obdobie. Išlo o 3 faktúry za zdaňovacie obdobie júl 2014. Potvrdil, že práce boli vykonané podľa objednávok, na ktorých je jeho podpis v čase, kedy bol konateľom. Nevedel uviesť, či boli uzatvorené zmluvy. Práce vykonávali zamestnanci subdodávateľov, o ktorých išlo si nepamätal. Doklady sa nachádzajú u súčasného konateľa spoločnosti A., s.r.o.. Spoločnosť nevlastnila stroje a zariadenia, tieto boli poskytnuté subdodávateľmi. Nevedel uviesť, či vykonané práce boli zaznamenané v stavebných denníkoch a nevedel predložil ani výkaz o prevádzke nákladných motorových vozidiel a prepravné

doklady za rok 2014. Uviedol ďalej, že spoločnosť zlučoval ďalší konateľ D... Svedok dôvody zániku nepoznal. Predložil preberací protokol zo dňa 23. 09. 2014 o prevzatí agendy a dokumentov spoločnosti F.-Z., s.r.o. podpísaný odovzdávajúcim konateľom Z. E. a preberajúcim novým konateľom D. A. a tiež preberací protokol zo dňa 26. 11. 2014 o prevzatí agendy a dokumentov spoločnosti F.-Z., s.r.o. medzi odovzdávajúcim konateľom D. A. a preberajúcim novým konateľom K. O., občanom ČR. Správca dane predvolával i bývalého konateľa spoločnosti F.-Z., s.r.o. D. A., ktorý si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Rovnako predvolal na výsluch K. O., ktorý bol na adrese uvedenej v dokladoch neznámy. Následne správca dane zisťoval adresu trvalého bydliska K. O. prostredníctvom operačného strediska Kriminálneho úradu finančnej správy v Bratislave.

42. Správcovi dane sa neporadilo zabezpečiť výsluch svedkov - D. A., ktorý mal prevziať doklady od Z. E. (konateľa spoločnosti F.-Z., s.r.o. v čase realizovanie obchodov so žalobcom), ani súčasného konateľa právneho nástupcu spoločnosti F.-Z., s.r.o. - A., s.r.o. K. O., ktorý je na oficiálnej adrese svojho bydliska neznámy. Zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcu sa tak správcovi dane nepodarilo zabezpečiť žiadne dôkazy o reálnosti dodania prác tak, ako boli uvedené na faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období júl 2014. Konateľ spoločnosti F.-Z., s.r.o. (dodávateľ prác v čase vystavenia faktúr pre žalobcu) uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, nevlastnila ani žiadne zariadenia, práce vykonala subdodávateľsky, ale nevedel uviesť, prostredníctvom akých spoločností.

43. Žalobca predložil k podanému odvolaniu stanovisko svojho zamestnanca A. Q., ktorý v ňom potvrdil, že vykonával funkciu tzv. „parťáka“ a teda mal z tohto titulu informácie o tom, aké spoločnosti vyslali svojich zamestnancov na stavbu, ktorú bol ako jediný oprávnený otvárať a zatvárať a mal prehľad o tom, akí zamestnanci ktorých spoločností tam vykonávali práce. Uviedol, že do stavebného denníka uviedol, aké spoločnosti vykonávali na stavbe práce a za aké spoločnosti. Zároveň však potvrdil, že uvedené údaje tam uvádzal na základe toho, čo mu uviedol konateľ žalobcu a pracovníci, ktorí sami uviedli, z ktorej spoločnosti boli vyslaní, hoci ich žiadnym spôsobom neidentifikoval. Podľa predložených stavebných denníkov - stavba T. a O. dňa 31. 07. 2014 je síce uvedené, koľko zamestnancov spoločnosti F.-Z., s.r.o. malo práce vykonať, ale nie je zrejmé, aké práce títo zamestnanci vykonávali. V stavebnom denníku O. nie je dňa 31. 07. 2014 žiadny záznam.

44. S poukazom na tieto vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti F.-Z., s.r.o. a predložené listinné doklady, je i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie prác žalobcovi podľa predložených faktúr zo strany spoločnosti F.-Z., s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Dodanie prác nepreukázali ani konateľ spoločnosti F.-Z., s.r.o., ani právny nástupca uvedenej spoločnosti, spoločnosť A., s.r.o., ktorá bola pre správcu dane nekontaktná. Spoločnosť F.- Z., s.r.o., ktorá bola zlúčená so spoločnosťou A., s.r.o. bola nekontaktná a správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať sa ani s bývalým konateľom uvedenej spoločnosti D. A.. Uvedený spoločník previedol podľa predloženej zmluvy o prevode podielu spoločníka, na konateľa K. O., ktorý je adrese svojho trvalého bydliska neznámy.

45. Predmetom fakturácie bolo dodanie prác podľa faktúr vystavených spoločnosťou F.-Z., s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci júl 2014. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel preukázať a ani nevedel uviesť, ktorými subdodávateľskými spoločnosťami vykonal práce, ktoré nevedel identifikovať. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúr, ako aj preukazovanie ich zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

46. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ani na stanovisko A. Q., ktoré žalobca predložil k podanému odvolaniu, nie je možné prihliadnuť ako na dôkaz preukazujúci, že práce na jednotlivých stavbách dodal dodávateľ uvedený na faktúrach F.-Z., s.r.o.. A. Q., ktorý podľa stanoviska, ktoré podal, vedel, akí zamestnanci a ktorých spoločností na stavbe pracovali, uviedol, že do stavebného

denníka, ktorý viedol, uviedol, aké práce zamestnanci ktorej spoločnosti na stavbe vykonali, čo však nezodpovedá obsahu stavebných denníkov, v ktorých je uvedený podpis vykonaných prác všeobecne a počet zamestnancov spoločností, ktoré mali v uvedený deň práce vykonať. Okrem toho, v stavebných denníkoch je uvedený počet zamestnancov i spoločnosti F.-Z., s.r.o., avšak podľa vyjadrenie bývalého konateľa uvedenej spoločnosti, práce pre žalobcu boli vykonané subdodávateľsky, nie vlastnými zamestnancami, pričom jednotlivých subdodávateľov uviesť nevedel.

47. K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými alebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Zároveň je však potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Nakoľko spoločnosť F.-Z., s.r.o., teda deklarovaný dodávateľ žalobcu, bola zlúčená do spoločnosti A., s.r.o., nebolo možné žiadať doklady týkajúce sa obchodov so žalobcom od tejto spoločnosti, resp. ak ich správca dane i žiadal od konateľa spoločnosti, tento bol neznámy.

48. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložené listinné doklady (faktúry), ktorými preukazoval dodanie prác spoločnosťou F.-Z., s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúr, súpisu vykonaných prác) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci vykonanie a dodanie fakturovaných prác spoločnosťou F.-Z., s.r.o. napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovaných dodávkach prác od tejto spoločnosti.

49. Konštatovanie žalobcu, že správca dane nepreukázal svoje tvrdenia o neuskutočnení dodania služieb je celkom nedôvodné, nakoľko je to žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom dodaní služieb od spoločnosti F.-Z., s.r.o., čo znamená, že dôkazná povinnosť preukázania správnosti a zákonnosti tohto postupu je na strane žalobcu. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto mu nebolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

50. K námietke žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný mal vykonať dokazovanie ohliadkou stavieb za účelom zistenia, či tovar fakturovaný bol skutočne dodaný a taktiež opakovaným výsluchom bývalého konateľa spoločnosti F.-Z., s.r.o. (dodávateľ žalobcu), správny súd uvádza, že správca dane ani žalovaný nespochybnili dodanie tovaru a prác žalobcovi, ale uviedli, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že práce a tovar dodala spoločnosť uvedená na faktúrach. Preto prípadná ohliadka nebol spôsobilá zmeniť výsledky vykonaného dokazovania. Svedok - Z. E. (bývalý konateľ spoločnosti F.-Z., s.r.o.) bol správcom dane vypočutý a to za prítomnosti konateľa žalobcu. Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že zásada materiálnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

51. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie prác od spoločnosti F.-Z., s.r.o.) podľa predložených faktúr. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,

ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

52. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach služieb (prác) od spoločnosti F.-Z., s.r.o.. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok prác, tovaru) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

53. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje, že žalobca okrem faktúr, súpisu prác a stavebných denníkov nepredložil také relevantné dôkazy, napr. vo vzťahu k vykonaniu a prevzatiu prác uvedených na sporných faktúrach, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb (prác) podľa týchto faktúr, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

54. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke prác, ktoré mu mal podľa predložených faktúr dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť F.-Z., s.r.o., aby preukázal, že práce mu boli dodané práve dodávateľom uvedenom na faktúrach, a taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá práce vykonala, resp. tovar dodala. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované služby, resp. práce reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry uvedené v bode 5 tohto rozsudku, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky prác od vyššie uvedenej spoločnosti v mesiaci júl 2014. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom prác. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je

platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

55. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní prác žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Nenachádzajú sa tu žiadne relevantné doklady preukazujúce dodanie prác, resp. služieb žalobcovi, pričom reálnosť dodania týchto prác nemožno, podľa názoru súdu, preukazovať predložením faktúr.

56. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Správca dane nie je povinný preukazovať, že plnenia neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, ale bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to uvedené v dokladoch, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.

57. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR, pričom z nich i citoval, ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

58. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18. 09. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 12.178,38 eura s tým, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 10.422,40 eur zvýšil na sumu 22.600,78 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 09. 2017 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

59. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

60. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

61. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

62. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako nedôvodné.

63. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.