Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: G. M., narodeného XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti W. U. X., toho času pobytom W. X, XXX XX D.U., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 17.01.2019 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-177-17/2018-Ž zo 13.12.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-177-17/2018-Ž zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že krajinu opustil z dôvodu nepriaznivej situácie zapríčinenej vojnovým konfliktom. Podľa vlastného vyjadrenia jeho I. pracoval ako Z., čo bolo v rozpore s presvedčením príslušníkov Talibanu a preto bol v podstate ohrozenou osobou. V zápisnici žalovaný uviedol, že niekedy pred dva a pol rokmi vtrhli do ich dediny príslušníci Talibanu, avšak privolaná W. hliadka ich z dediny vytlačila. Talibanci tušili, že niekto musel W. informovať o ich pobyte v dedine, z čoho podozrievali práve menovaného a jeho I.. Podľa vyjadrenia menovaného o týždeň Talibanci opäť vtrhli do dediny a keďže menovaný, ani jeho I. neboli v tom čase doma, uniesli ich otca. Toho sa ľuďom z dediny síce podarilo vyslobodiť, avšak títo ľudia boli presvedčení, že W. do dediny skutočne privolal menovaný alebo jeho I. a preto sa im vyhrážali uťatím hláv. Z Afganistanu vycestoval asi Z. B. W. Z. rokom cez U. W. J.o do M.. Odtiaľto pokračoval v ceste cez A. a S. až na Slovensko, kde bol zadržaný policajnou hliadkou a po umiestnení v Ú. A. požiadal o medzinárodnú ochranu. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život pred príslušníkmi Talibanu. Iné dôvody vo svojej žiadosti neuviedol.

3. Ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza, že z výpovede menovaného je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na problémoch s príslušníkmi Talibanu, ku ktorým malo dôjsť asi pred dva a pol rokmi, keď títo vtrhli do ich dediny, avšak boli vytlačení W.. Napriek tomu, že menovaný do konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by potvrdzovali pravdivosť jeho výpovede, na základe jeho výpovede a dostupných informácií o situácii v Afganistane, migračný úrad nevylúčil, že udalosti ním opísané sa skutočne mohli stať. Ak sa teda menovaný skutočne obával o svoju bezpečnosť, v danom prípade bolo potrebné skúmať mieru opodstatnenia takéhoto strachu. Na základe doteraz uvedeného, žalovaný ďalej v odôvodnení uvádza, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by Taliban útočil voči menovanému výlučne z dôvodu jeho národnosti alebo náboženského presvedčenia. Tak ako menovaný v zápisnici uviedol, tieto útoky súviseli s pracovnou činnosťou jeho I., nie však jeho samotného. On osobne nevykonával žiadne aktivity, ktoré by boli v rozpore s presvedčením radikálnej skupiny Talibanu a kvôli ktorým by mohol ohroziť svoju bezpečnosť.

4. Po komplexnom vyhodnotení žiadosti menovaného teda dospel Migračný úrad k záveru, že dôvodom odchodu menovaného bola jednoznačne nepriaznivá všeobecná situácia v Afganistane, ktorá však sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Na základe vyššie uvedených skutočností, migračný úrad dospel k záveru, že v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu, berúc pritom do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu v Afganistane a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Preto správny orgán rozhodol, že je potrebné mu poskytnúť doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky.

5. Migračný úrad sa v konaní vysporiadal aj so stanoviskom právnej zástupkyne žalobcu, podľa ktorej mal žalobca v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania Talibanom z dôvodov zastavania určitých politických názorov, keďže on a jeho blízki príbuzní sympatizovali s vládnymi silami. K tomuto považoval žalovaný potrebné uviesť, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by menovaný nejakým spôsobom sympatizoval s vládnymi silami. Tomu nasvedčuje aj jeho výpoveď, podľa ktorej on, ani jeho I. nehlásili vládnym jednotkám prítomnosť Talibanu v ich dedine, čím vlastne vylúčil akúkoľvek spoluprácu so štátnymi orgánmi. Ak im aj bola pripisovaná nejaká aktivita v prospech štátnych orgánov, nebola takáto aktivita opodstatnená, pričom v žiadnom prípade nemožno takúto aktivitu chápať ako zastavanie určitých politických názorov. V súvislosti so stanoviskom právnej zástupkyne žalobcu je namieste uviesť, že táto síce menovanému pripisuje ohrozenie jeho bezpečnosti z politických dôvodov v súvislosti s výkonom povolania jeho I., avšak jeho I. ako ohrozená osoba (Z.) v Afganistane zostal a menovaný z krajiny odišiel. Ak teda otázku svojej bezpečnosti vedel v rámci krajiny pôvodu vyriešiť jeho I., mohol tak učiniť aj menovaný a nemusel nutne Afganistan opustiť.

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi.

7. Podľa názoru žalobcu (i) rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obavy žalobcu z prenasledovania a (ii) skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

8. K bodu žaloby, ktorý sa týka nesprávneho právneho posúdenia opodstatnenosti obavy žalobcu z prenasledovania, právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že dňa 14.11.2018 bol so žalobcom vykonaný pohovor týkajúci sa dôvodov jeho žiadosti o azyl. Na tomto pohovore žalobca uviedol, že o udelenie azylu žiada na základe svojich opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov zastávania určitých politických názorov, keďže on i jeho blízki príbuzní boli z titulu ich sympatizovania s vládnymi silami, resp. práce pre políciu a bezpečnostné zložky Afganistanu ohrozovaní príslušníkmi povstaleckých milícií Talibanu.

9. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uvádza, že s názorom žalovaného, že žiadateľ ničím nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp. že by mal dôvodnú obavu z prenasledovania nesúhlasí a považuje ho za nesprávne. Na podporu svojho tvrdenia uviedla citáciu z príručky UNHCR o postupoch a kritériách pri priznávaní štatútu utečenca vytvorená ako pomôcka pre vládnych predstaviteľov zmluvných štátov k Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho protokolu z roku 1967.

10. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa žalobcu cituje informáciu Valného zhromaždenia OSN z 15.12.2017 o tom, že protivládne jednotky sa systematicky zameriavajú na civilistov, ktorí majú spojenie alebo u ktorých je takéto spojenie vnímané s afganskou vládou, afganskou občianskou spoločnosťou a medzinárodným spoločenstvom v Afganistane, vrátane medzinárodných vojenských síl a medzinárodných humanitárnych a rozvojových aktérov. Potom v žalobe cituje ďalšie zdroje o situácii v Afganistane (správu Amnesty International o Afganistane z roku 2017). Ďalej v žalobe uvádza, že žalobca čelil v Afganistane podobným problémom, keďže bol zo strany príslušníkov Talibanu považovaný, hoc bezdôvodne, za provládneho špióna. Toto podozrenie viedlo k únosu jeho I. a taktiež neskoršiemu zadržaniu žiadateľa, počas ktorého bol bitý a vypočúvaný (...).

11. Vzhľadom na tieto správy a uvedené skutočnosti možno podľa právnej zástupkyne žalobcu odôvodnene predpokladať, že žiadateľovi o azyl by v prípade návratu hrozilo v Afganistane prenasledovanie zo strany príslušníkov hnutia Taliban z dôvodu mu pripisovanej spolupráce so štátnymi orgánmi a tým pádom aj opozičného politického názoru.

12. K žalobnému bodu ohľadom skutkového stavu, ktorý je podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu uvádza, že tým, že sa žalobca nezaoberal výročnou správou UNAMA z februára 2018 a usmernením UNHCR, ktoré predkladá odporúčania pre posúdenie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov o azyl z Afganistanu, nedostatočne zistil skutkový stav v administratívnom konaní. Povinnosťou správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o azyl bolo dôkladne vyhodnotiť, či skutočnosť, že I. žalobcu je Z. v Afganistane, nezakladá niektorý z dôvodov na udelenie azylu, a to na základe všetkých zistených skutočností. K tomu podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu nedošlo, pretože ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ale aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný sa zameral výlučne na informácie v neprospech žalobcu, pričom tieto informácie boli účelovo vyhodnotené. Argumentáciu žalovaného o tom, že žalobcovi nehrozí v prípade návratu do Afganistanu prenasledovanie, popierajú ďalšie informácie predložené právnou zástupkyňou a založené v spise. Tie však žalovaný z neznámeho dôvodu odignoroval. Ďalej právna zástupkyňa v žalobe uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej problematike a záverom navrhuje, aby vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Na základe výzvy súdu zo dňa 22.01.2019 sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného listom zo dňa 30.01.2019, ktorý uvádza ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, že právna zástupkyňa žalobcu na začiatku správnej žaloby uviedla, že žalobca na pohovore, ktorý bol vykonaný dňa 14.11.2018 ako dôvody pre udelenie azylu udával opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov zastavania určitých politických názorov. Toto tvrdenie právnej zástupkyne sa nezhoduje s administratívnym spisom, kde žalobca na otázku: „Uveďte všetky dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR“ uviedol, že: „Z krajiny pôvodu som odišiel kvôli nepriaznivej situácii. Je tam vojna, však je Taliban a islamský štát, tieto skupiny terorizujú civilné obyvateľstvo.“ Žalovaný je toho názoru, že aj vo vyjadrení právnej zástupkyne pred vydaním rozhodnutia zo dňa 10.12.2018 je účelovo pripisované podanie žiadosti o azyl z dôvodu individuálneho prenasledovania žalobcu z politických dôvodov.

14. Žalobca sa v každom pohovore vyjadril, že podáva žiadosť o azyl z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Afganistane. Chcel sa dostať do L. a žiť tam. Navyše, spočiatku žalobca nespomínal žiadne obavy z prenasledovania z politických dôvodov. Až následne na pohovore vykonanom za prítomnosti právnej zástupkyne spomenul prvýkrát kontakt s Talibanom, z čoho právna zástupkyňa vyvodila, podľa názoru žalovaného nesprávne, že žalobca podáva žiadosť o azyl z dôvodu prenasledovania, z dôvodov zastavania politických názorov.

15. Ďalej vo vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného uviedla viaceré rozpory vo vyjadrení žalobcu na pohovore a poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6SžoKS102/06).

16. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného uvádza, že na strane 5. správnej žaloby uvádza právna zástupkyňa žalobcu, že podľa príručky UNHCR z 19.04.2016 patria medzi rizikové profily v Afganistane nasledujúce osoby: jednotlivci, ktorí podporujú alebo sú vnímaní, že podporujú vládu a medzinárodné spoločenstvo, vrátane medzinárodných vojenských síl. „Chceli by sme uviesť, že právna zástupkyňa sem zaraďuje osobu žalobcu bez ďalších relevantných dôkazov. Nemáme za to, že by bol žalobca považovaný za stúpenca, či medzinárodného spoločenstva, ani že by ho tak mali ostatní vnímať, aj keby do tejto rizikovej skupiny potenciálne zaradili I. žalobcu (za príslušníka a podporovateľa vlády), ktorý pracuje ako Z. a pozrieme sa ďalej na fakty tohto prípadu, zistíme, že je prinajmenšom zaujímavé, že sám nepožiadal o azyl, ale ostal žiť v Afganistane, kde pokračuje vo výkone práce Z.. Ak aj žalobcovi a jeho I. bola pripisovaná nejaká aktivita v prospech štátnych orgánov, nebola takáto aktivita opodstatnená, pričom v žiadnom prípade nemožno takúto aktivitu chápať ako zastavania určitých politických názorov. Tento názor potvrdzuje rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H. a B v. Spojené kráľovstvo.“

17. Ďalej vo vyjadrení žalovaný uvádza, že považujeme za nevyhnutné sa vyjadriť k tvrdeniam právnej zástupkyne uvedením na str. 6 správnej žaloby. Právna zástupkyňa tu spomína závažné okolnosti, akými sú únos I. žalobcu a následné zadržanie samotného žalobcu, počas ktorého bol údajne bitý. „Chceme uviesť, že takéto informácie neboli uvedené žiadnou procesnou stranou počas celého azylového konania a máme za to, že ide o závažné informácie, ktoré by boli dôležité pre samotné rozhodnutie vo veci. Žalobca by tieto skutočnosti určite počas niektorého pohovoru uviedol a pokiaľ nie, tak sme presvedčení, že by tak učinila aspoň právna zástupkyňa vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, a nie prvýkrát ich spomenula v správnej žalobe.“

18. Ohľadom bodu, kde žalobca reaguje na skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu uvádza, že na strane 7. správnej žaloby právna zástupkyňa uvádza, že vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia bola citovaná výročná správa UNAMA z februára 2018, podľa ktorej v Afganistane dochádza k cieleným a systematickým útokom protivládnych skupín, a to predovšetkým Talibanu na civilistov, ktorí sú spojovaní s vládnymi silami. Žalovaný nesúhlasí s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že by predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe skutkového stavu, ktorý by mal byť v rozpore s administratívnym spisom. Skutkový stav bol dostatočne zistený, žalovaný zohľadnil všetky skutočnosti založené v administratívnom spise a dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o azyle. Žalovaný si nie je istý z akých informácií predložených právnou zástupkyňou by vyplývalo, že žalobcovi hrozí v prípade návratu do Afganistanu prenasledovanie a opäť zdôrazňuje, že žalovaný posúdil všetky skutočnosti a na základe nich udelil žalobcovi doplnkovú ochranu, ktorá ho oprávňuje na zotrvanie na území Slovenskej republiky.

19. Záverom právna zástupkyňa žalovaného uvádza, že musí poznamenať, že žalovaný si je vedomý toho, že od žalobcu nie je možné spoľahlivo očakávať poskytnutie iných dôkazov, ako jeho výpovede o situáciách, ktoré sa stali v krajine pôvodu, napr. o ústnom vyhrážaní sa dedinčanom, či únos žalobcovho otca. Avšak je prinajmenšom podozrivé, že po takýchto traumatizujúcich zážitkoch by v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 21.07.2018, ako aj pri podaní žiadosti o udelenie azylu dňa 26.07.2018 žalobca uviedol, že v Afganistane „islamský štát znepríjemňuje situácie obyvateľov“ a o ozbrojenej skupine Taliban sa ani len nezmienil. Aj to znižuje dôveryhodnosť jeho výpovede o údajnom stretnutí talibancov s rodinou žalobcu.

20. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný takisto súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

III. Právny názor správneho súdu

21. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

22. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 03.10.2018 požiadal o udelenie azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-177-17/2018-Ž zo dňa 13.12.2018, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle rozhodol neudeliť žalobcovi azyl.

23. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

24. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

26. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia je: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

27. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

28. Podľa § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

29. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

30. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

31. Konanie o udelenie azylu je na území Slovenskej republiky upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.

32. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o neudelení azylu žalobcu ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle, konkrétne že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp. neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.

33. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie, resp. neexistencie prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu a to v tom zmysle ako ho definuje citované ustanovenie § 2 písm. d) v kontexte § 19a zákona o azyle. Podstatou správnej žaloby je tvrdenie žalobcu, že je prenasledovaný, resp. ohrozovaný z politických dôvodov ozbrojenou skupinou Taliban a to z dôvodu, že žalobcov I. je Z. v provincii Z.. V dôsledku tohto príbuzenského vzťahu mali Talibanci upodozrievať žalobcu z vyzradenia ich prítomnosti v dedine, pričom po zavolaní afganskej W. do dediny, bola skupina Taliban z dediny vyhnaná. (str. 2 ods. 3 vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 10.12.2018 na čl. 106 administratívneho spisu) Tento incident mal v kontexte všeobecnej situácie v Afganistane naplniť dikciu § 2 písm. d) zákona o azyle, t.j. že šlo o závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom.

34. V súvislosti s prvým žalobným bodom, t.j. že správny orgán nesprávne právne posúdil opodstatnené obavy žalobcu z prenasledovania, je potrebné uviesť, že právna zástupkyňa žalobcu síce v žalobe rozpísala a citovala relevantné pramene práva a informácií, avšak nijako nevyargumentovala prečo mal žalobca v kontexte § 8 zákona o azyle opodstatnené obavy pred prenasledovaním zo strany Talibanu, tak ako to predvída § 2 písm. d) zákona o azyle. Jediným argumentom, ktorý vyplýva zo správnej žaloby bol príbuzenský vzťah žalobcu s bežným afganským Z. a prežitý incident. Správny súd však poukazuje na definíciu prenasledovania v zmysle citovaného zákona o azyle, ktorým je len závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktorý je vymedzený v zákone. V uvedenom prípade sa správny súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v predmetnej veci nie je definícia prenasledovania, tak ako ju vymedzuje zákon o azyle, naplnená. A to z dôvodu, že z výpovedí žalobcu v rámci konania o jeho žiadosti o azyl, ako ani z vykonaných dôkazov v rámci správneho konania pred žalovaným totiž nevyplýva konanie príslušníkov Talibanu proti žalobcovi, ktoré by bolo možné subsumovať pod vyššie uvedené konanie.

35. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak ako ich definuje § 8 zákona o azyle, je predmetom dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, aby objektívne zistil skutočný stav vecí. V zmysle zásady regulovanej v § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle, žiadateľ o azyl nemusí predložiť dôkazy o všetkých svojich tvrdeniach a vyhláseniach, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Ak však v konaní predloží dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s jeho skorším tvrdením, resp. vyhlásením, je nutné takýto stav považovať za neunesenie dôkazného bremena zo strany žiadateľa o azyl a následne to môže mať vplyv na celkový výsledok konania o azyle.

36. Vo vyššie naznačenom kontexte správny súd posudzoval aj správnu žalobu a v nej obsiahnuté žalobné dôvody. V súvislosti s prvým žalobným bodom je potrebné uviesť, že právna zástupkyňa žalobcu v žalobe uviedla, že vyššie spomínaný incident viedol k únosu jeho I. a taktiež neskoršiemu zadržaniu žiadateľa, počas ktorého bol bitý a vypočúvaný (bod 10 rozsudku). Naopak, vo vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 10.12.2018 na č.l. 106 administratívneho spisu na str. 2 ods. 3 sa uvádza, že Talibanci mali uniesť otca žalobcu, keďže žalobca a ani jeho I. neboli vtedy doma. Takéto diskrepancie spôsobujú zmätočnosť celej žaloby a taktiež nedôveryhodnosť žalobcu v zmysle § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle a to o to viac, ak práve na týchto skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch je založená celá právna argumentácia žalobcu.

37. Podobne správny súd hodnotil aj druhú žalobnú námietku, t.j. že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, alebo v ňom nemá oporu. K tejto časti správnej žaloby možno konštatovať, že správny orgán sa zaoberal aj otázkou pomerov v Afganistane, o čom svedčí administratívny spis (najmä 83-98). Skutkový stav bol dostatočne zistený, žalovaný zohľadnil všetky skutočnosti založené v administratívnom spise a správne dospel k záveru. Samotné tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal výročnou správou UNAMA z februára 2018 a usmernením UNHCR, ktoré predkladá odporúčania pre posúdenie potreby medzinárodnej ochrany pre žiadateľov o azyl z Afganistanu a tým nedostatočne zistil skutkový stav v administratívnom konaní (pozri bod 12. rozsudku), samo o sebe, bez ďalšieho (preukázanie príčinnej súvislosti medzi poukazovanými skutkovými zisteniami a konkrétnym prípadom, resp. situáciou žalobcu), nemôže spôsobiť spochybnenie nezákonnosti rozhodnutia.

38. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 a § 10 zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú ochranu v zmysle § 13a zákona o azyle.

39. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. () má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť, aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny a správny záver.

40. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byť preukázané že je nositeľom určitého či už politického, náboženského a podobne, pre ktoré je v krajine, ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného nedošlo.

41. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.