Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-118-2021.pdf
PDF · 71.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/118/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkýň: 1/ H. H., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, 2/ mal. E. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, 3/ O. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, zastúpené JUDr. Milanom Hodanom, advokátom so sídlom A. D. XX, W., proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, o zaplatenie 135 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5C/19/2019-112 zo dňa 30. augusta 2021, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie o odvolaní žalobkýň 1/ až 3/ z a s t a v u j e .
Vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol (IV.), p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyniam náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v súvislosti s usmrtením blízkej osoby (manžela žalobkyne 1/ a otca, resp. nevlastného otca žalobkýň 2/ a 3/), a to žalobkyni 1/ sumu 35 000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 30 000,- eur a žalobkyni 3/ sumu 25 000,- eur. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 97 a nasl. zákona č. 543/2002 Z. z. Z vykonaného dokazovania ustálil zodpovednosť štátu za vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobkýň, keďže k usmrteniu S. H. došlo pri dopravnej nehode, ktorá bola zapríčinená výskytom chráneného zvieraťa - medveďa hnedého na pozemnej komunikácii, tak ako to podrobne zdôvodnil v bode 20. dôvodov napadnutého rozsudku. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal z ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu a následky, ktoré vyvolalo usmrtenie blízkeho člena rodiny žalobkýň, tak ako to opätovne podrobne zdôvodnil v bode 18. dôvodov napadnutého rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a priznal žalobkyniam ako úspešným účastníkom nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavajúcej časti podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyne 1/ až 3/, ktoré následne podaním zo dňa 28. 09. 2021 zobrali späť, a preto odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie postupom podľa ust. § 369 ods. 3 CSP zastavil.
3. Žalovaná, ktorá zotrvala na podanom odvolaní, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu žalobkýň v celom rozsahu zamietnuť. Poukazovala na to, že žalobkyne si svoj nárok pôvodne uplatnili voči Okresnému úradu v Ružomberku, pričom z ich podania nevyplýva, že by tento orgán mal zastupovať Slovenskú republiku. V žalobe bol riadne označený ako orgán so samostatnou právnou subjektivitou, a teda pokiaľ súd bez ďalšieho (po údajnej oprave) pokračoval v
konaní s úplne iným subjektom - Slovenskou republikou, došlo k takému procesnému pochybeniu, ktoré malo za následok i nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Prvoinštančný súd pochybil i v tom, keď sa bližšie nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie na strane Slovenskej republiky, lebo pokiaľ i žalovaná uznala zodpovednosť v zmysle § 97 a nasl. zákona č. 543/2002 Z. z. z tejto skutočnosti ešte nemožno vyvodiť jej zodpovednosť podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky o náhrade škody na živote a zdraví nie je príslušné rozhodovať a nepochybne o nej nerozhodovalo ani v tejto právnej veci (v zmysle § 68 písm. p/ zákona č. 543/2002 Z. z. rozhoduje o nároku na náhradu škody okresný úrad), pričom v tejto právnej veci nemožno vychádzať ani z ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko nejde o žalobu podanú v režime tohto zákona. Mala taktiež za to, že súd prvej inštancie sa dopustil i nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa náležite nevyporiadal s námietkami a nezohľadnil vyplatenie sumy 53 040,- eur v tejto konkrétnej veci poškodeným žalobkyniam 1/ a 2/. Jeho rozhodnutie je arbitrárne i v časti odškodnenia žalobkyne 3/, keď pri rozhodovaní prihliadol len na výpoveď samotnej žalobkyne, ktorá je naviac osamostatnená, nežila v rodine s S. H. v čase nehody a S. H. nebol ani jej biologickým otcom.
4. Žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť. Prvoinštančný súd podľa ich názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol, pričom z jeho rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal i akými úvahami sa pri hodnotení dokazovania riadil. V konaní bola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi činnosťou vybraného živočícha a usmrtením človeka, a tým aj zásahom do osobnostných práv žalobkýň. Zjednodušene možno uviesť, že žalovaná vo svojom odvolaní voči rozsudku namieta a spochybňuje všetko, čo súd prvej inštancie považoval za preukázané a relevantné, pričom je treba uviesť, že súd nemá povinnosť, aby sa vyjadril ku všetkým námietkam, ktoré prednesú strany sporu, ale zaujíma stanovisko predovšetkým k tým, ktoré považuje za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy každý jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, tak túto žalobkyne považujú za primeranú a dostatočnú.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Ako vyplynulo z obsahu spisu (tak, ako to napokon správne konštatuje i odvolateľka vo svojom odvolaní) žalobkyne sa svojou žalobou podanou okresnému súdu dňa 19.06.2019 domáhali náhrady škody voči žalovanému Okresnému úradu v Ružomberku. S týmto účastníkom napokon i súd prvej inštancie konal, keď mu doručil žalobu na vyjadrenie. Ak teda v priebehu konania žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali súd o „opravu“ účastníka na strane žalovanej s tým, že za žalovaného označili iný subjekt - Slovenskú republiku, bolo povinnosťou súdu o takomto podaní rozhodnúť posudzujúc ho podľa obsahu, poprípade vyzvať žalobkyne, aby svoje podanie upresnili v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
7. Tak, ako to napokon opätovne správne konštatuje i odvolateľka vo svojom odvolaní, žalobkyne v žalobe riadne označili subjekt na strane žalovaného, a preto ak v priebehu konania žiadali, aby v konaní vystupoval úplne odlišný subjekt - Slovenská republika, nemohol súd prvej inštancie bez ďalšieho pokračovať v konaní s iným subjektom na základe „opravy“, lebo takýto postup (opravu) zákon neumožňuje. Na základe týchto skutočností potom musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie zákonným spôsobom sa vyporiadať s podaním žalobkýň zo dňa 02.10.2019, nachádzajúcim sa na č.l. 49 spisu.
8. V novom rozhodnutí rozhodne súd i trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).