Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-22-2024.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Subarea
80Ek/22/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: 1/ A. B., nar: 01.12.2000, bytom: C. XXXX/X, XXX XX B., 2/ B. B., nar.: 02.10.2002, bytom: C. XXXX/X, XXX XX B., v konaní obaja zast. matkou: D. B. B., nar.: 20.10.1971, bytom: C. XXXX/X, XXX XX B. proti povinnému: D. A. B., nar: 05.01.1970, bytom: E. XXXX/X, XXX XX B., o vymoženie zameškaného a bežného výživného s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 37 929 887 pod č. exekúcie 329EX 8/24 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa prostredníctvom zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 4.1.2024 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Galanta, sp.zn. 17P/372/2012 zo dňa 11.04.2013, vykonateľným dňom 16.05.2013.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.01.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi – JUDr. Oľga Reháková, so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 37 929 887, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie 329EX 8/24. Súdny exekútor doručil Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk dňa 10.01.2024.
3. Dňa 23.01.2024 podal povinný u súdneho exekútora písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie 329EX 8/24“ datované dňom 23.01.2024. V predmetnom písomnom podaní povinný namietal skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie o zastavení exekúcie (predaj nákladného auta a náradia zástupcom oprávnených povinnému, príjem z prenájmu a pod.). Ďalej uviedol, že sa chce presvedčiť o štúdiu oprávnených navštívením vysokých škôl, nakoľko v minulosti došlo k pozmeňovaniu obsahu dokumentov zo strany zástupcu oprávnených, ale nebolo mu to umožnené. Od rozvodu podľa názoru povinného na výživnom na deti uhradil sumu vo výške 3.860 Eur naviac, a ak bola príležitosť prispel na ošatenie, obuv a školské potreby. Uviedol, že v minulosti zariadil aj obývačku v domácnosti, v ktorej sa deti zdržiavali. Namietal, že isté obdobie bol syn u povinného a aj za to obdobie pravidelne posielal výživné na neho. Napriek uvedenému zástupca oprávnených požiadal o zvýšenie výživného. Vzhľadom na uvedené žiadal o zastavenie exekúcie. K návrhu na zastavenie exekúcie povinný na preukázanie svojich tvrdení predložil rozpis uhradeného výživného, vyjadrenie sa k návrhu na zvýšenie výživného na oprávneného 1/, vyjadrenie sa k návrhu na zvýšenie výživného na oprávneného 2/, výpis z účtu povinného za obdobie od 07/2017 do 12/2021
4. Oprávnení boli na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyzvaní súdnym exekútorom. Zástupca oprávnených sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa podaním zo dňa 29.01.2024 tak, že na úvod vyjadrenie uviedol skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na skutočnosť či
povinný podal dôvodne návrh na zastavenie exekúcie, ale ktoré sa týkajú osobného vzťahu oprávnených a povinného. Namietal že pre všetky inštitúcie je postačujúce potvrdenie o štúdiu na preukázanie štúdia oprávnených na vysokej škole, len pre povinného to postačujúce nie je a domáhal sa udelenia splnomocnenia, aby sa mohol osobne presvedčiť o štúdiu oprávnených. K predmetu exekúcie zástupca oprávnených uviedol, že čo sa týka výživného za obdobie od 02/2022 do 07/2022 povinný oznámil zástupcovi oprávnených, že bude posielať výživné vo výške 100 Eur iba na oprávneného 2/, keďže sa od zástupcu oprávnených dozvedel začiatkom mesiaca 02/2022, že oprávnený 1/ chce zanechať štúdium na vysokej škole. Čiže v období od 02/2022 do 07/2022 posielal povinný výživné vo výške 100 Eur iba na oprávneného 2/ a to 50 Eur, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím a 50 Eur dobrovoľné výživné. Za obdobie od 02/2022 do 08/2022 na oprávneného 1/ nezaplatil výživné napriek súdnemu rozhodnutiu, podľa ktorého mal platiť výživné vo výške 50 Eur a skutočnosti, že vyživovacia povinnosť na oprávneného 1/ trvala aj v tomto období, nakoľko nebol schopný sám sa živiť. Za obdobie od 08/2022 do 12/2023 povinný neuhradil výživné okrem sumy 2,23 Eur, ktorú poslal oprávnenému 1/ na jeho bankový účet, keďže tvrdil, že výživné nebude posielať na účet zástupcu oprávnených. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zástupca oprávnených nesúhlasil so zastavením exekúcie.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust. § 60 ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania, predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
12. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
13. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“
14. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“
15. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
16. S poukazom na ust. § 62 ods. 2,3 ZoR: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“
17. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
18. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“
19. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.“
20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
22. V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (o také sa jedná aj v prejednávanej veci) platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (do 31.03.2017) je tak stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere len jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie (podľa predchádzajúcej právnej úpravy mohol povinný uplatňovať námietky voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie), ktorý môže podať i opakovane s rozličnými účinkami. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
23. Súd tak v prvom rade skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15 - dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 10.01.2024. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom začala plynúť dňom 11.01.2024. Posledný deň lehoty tak na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinok povinnému pripadol na deň 25.01.2024. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora dňa 23.01.2024. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote, preto jeho návrh na zastavenie má odkladný účinok. Povinný zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu.
24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.
25. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach. Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
26. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje
exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.
27. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné vo výške 1.147,68 Eur za obdobie od 02/2022 do 12/2023 pre oprávneného 1/ a zameškané výživné vo výške 850 Eur za obdobie od 08/2022 do 12/2023 pre oprávneného 2/ a bežné výživné vo výške 100 Eur pre oboch oprávnených spoločne počnúc mesiacom 01/2024, trovy exekúcie oprávnených a trovy exekútora.
28. Z predloženého výpisu z účtu nemá súd za preukázané, že by povinný riadne a včas uhradil zameškané výživné za obdobie, ktoré je predmetom exekúcie pre oprávnených. Ako je vyššie uvedené, zameškané výživné pre oprávneného 1/ sa týka obdobia od 02/2022 do 12/2023 a pre oprávneného 2/ za obdobie 08/2022 do 12/2023. Povinný predložil výpis z účtu za obdobie od 07/2017 do 12/2021. Teda obdobie od 02/2022 do 12/2023 nepreukázal.
29. Čo sa týka námietky povinného, že uhrádzal platby nad rámec výživného v určitom období, súd uvádza, že platby mimo určeného výživného nemajú vplyv na zastavenie exekúcie pri neplatení výživného povinným. Započítanie platieb vykonaných nad rámec výživného na zameškané výživné pre plnoleté deti je možné len s ich súhlasom (§ 76 ods. 2 zákona o rodine). Povinný nepreukázal, že by disponoval dohodou s oprávnenými, že platby vykonané v minulosti nad rámec určeného výživného budú započítané na zameškané výživné za obdobie od 02/2022 do 12/2023 pre oprávneného 1/ a na zameškané výživné za obdobie od 08/2022 do 12/2023 pre oprávneného 2/.
30. Čo sa týka námietky povinného, že isté obdobie mal oprávneného 1/ vo svojej domácnosti a napriek tomu pravidelne uhrádzal na neho výživné súd uvádza, že podľa vyjadrenia zástupcu oprávnených to bolo v roku 2018. Výživné za obdobie roku 2018 nie je predmetom exekučného konania, preto táto skutočnosť nemá vplyv na zastavenie exekúcie.
31. Súd nad rámec uvedené dáva do pozornosti povinného, že plnenie vyživovacej povinnosti na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia si povinný nemôže akokoľvek podmieňovať. Povinný má nárok na informácie o štúdiu oprávnených, ale plnenie vyživovacej povinnosti si nemôže podmieňovať tým, že mu musia udeliť splnomocnenia, aby si mohol overiť štúdium na vysokých školách, na ktorých oprávnený študujú.
32. Súd po preskúmaní písomných podaní povinného a súdneho exekútora má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal, že uhradil celú sumu zameškaného výživného, a ani že uhradil trovy exekúcie oprávneného a trovy exekútora. Samotné tvrdenie povinného, že v minulosti vykonal platby nad rámec určeného výživného, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany zástupcu oprávnených podaný dôvodne a povinný neuviedol okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k Exekučného poriadku vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
33. Nakoľko povinný nepreukázal úhradu zameškaného výživného v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie exekúcie, rovnako nepreukázal ani úhradu trov exekúcie, a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
35. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnení v exekučnom konaní nie sú právne zastúpení, oprávneným tak žiadne trovy v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli, preto súd o trovách oprávnených nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.