Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-31-2017.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému W. W., C.. XX.X.XXXX, O. XXX, XXX XX O. o zaplatenie 1 014,99 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 30.3.2017, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 014,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 809,50 € od 14.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012, uzavretej medzi postupcom Slovensku sporiteľňou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.11.2003 zmluvu č. XXXXXXXXXX/X/X, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1 014,99 €, ktorá pozostávala z istiny 809,5 €, riadneho úroku 29,30 €, úroku z omeškania 108,20 € a poplatkov 67,99 €. Žalovaný po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. K žalobe pripojil zmluvu o kontokorentnom úvere čl. 3, zmluvu o bežnom účte čl. 4, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty čl. 4 rub, všeobecné obchodné podmienky čl. 5, oznámenie o postúpení pohľadávky čl. 9, zmluva o postúpení pohľadávok čl. 11, prílohu č. 1 čl. 19, podací hárok čl. 20, výzvu čl. 21, pokus o zmier čl. 23. V podaní zo dňa 19.2.2019 čl. 59 rozpísal debetné a kreditné operácie, ku ktorým pripojil aj tabuľku s označením dátumu transakcie, názvom operácie, čiastkou a zostatkom. Žalovaná suma 1 014,99 € predstavuje rozdiel medzi kreditnými (úhradami žalovaného vo výške 8 422,84 €) a debetnými položkami (9 437,83 €). Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 7 631,14 €, na poplatky 169,52 € a na úrok 622,19 €. Na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení vo veci aktívnej vecnej legitimácie poukázal na všeobecné obchodné podmienky, na bod 18.14, v zmysle ktorého klient súhlasí, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné atď. Nárok je uplatnený zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Poukázal tiež na pripojenú zmluvu o bežnom účte, ktorá bola uzavretá ako prvá a následne aj zmluva o používaní bankomatovej karty, týkajú sa toho istého účtu. Poukázal na bod 1, teda na predmet zmluvy o kontokorentnom úvere, kde je uvedené číslo sporožírového účtu dlžníka. 2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená prostredníctvom dožiadaného súdu (Okresního soudu v Olomouci) do vlastných rúk dňa 19.11.2018, sa k žalobe písomne nevyjadril, dostavil sa však na pojednávanie, na ktorom uviedol, že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzavrel, a to zmluvu
uvedenú v žalobe, inú nie. Jeho manželka platí 20,- € mesačne poštovou poukážkou, platí to z účtu, asi súdnemu exekútorovi. Uviedol, že s vyjadrením žalobcu mu bolo doručené predvolanie z Exekútorského úradu B.. B. O. zo dňa 22.3.2018, z ktorého vyplýva, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Čadca vydaného vo veci 4Cb 64/2007. Nevie uviesť, koľko peňažných prostriedkov reálne vyčerpal. Je to už dávno, čo čerpal naposledy, 10 rokov aj viac, nakoľko už 12 rokov bývam v Českej republike. O žiadnom exekučnom konaní som doteraz vedomosť nemal. Z účtu čerpal 25.000,- Sk, v hotovosti 15.000,- Sk, následne dobral ďalších 10.000,- Sk na opravu rodinného domu a následne z debetnej karty mohol čerpať tak 7.000 - 8.000,- Sk, pričom z listín, ktoré mu doručila protistrana, vyplýva 5.437,- €. 3. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, produkovaných stranou žalobcu, z ktorých mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Dňa 30.9.2002 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a medzi žalovaným uzavretá zmluva o bežnom účte XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu pre žalovaného. V rovnaký deň bola medzi nimi uzavretá i zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty k uvedenému účtu a následne dňa 27.11.2003 aj zmluva o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X s výškou úverového rámca 730,27 € (20 000 Sk), úrokovou sadzbou 10,85 %, konečnou splatnosťou k 26.11.2004, úrokom z omeškania 26,40 %, a to k sporožírovému účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z bodu III. (záverečné ustanovenia) zmluvy o úvere vyplýva, že táto sa uzatvára na dobu určitú, a to dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvným stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že na predĺžení nemá záujem. Dňa 21.12.2009 vyhotovil predchodca žalobcu (veriteľ) výzvu čl. 21, z ktorej vyplýva, že sa týka SPOROžíra, čísla úveru XXXXXXXXX, zmluvy uzatvorenej dňa 25.11.2003, z ktorej je žalovaný v omeškaní ku dňu 30.11.2009 so sumou 775,43 €. Dňa 13.12.2012 uzavreli Slovenská sporiteľňa v postavení postupcu a žalobca v postavení postupníka zmluvu o postúpení pohľadávok. Z prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že malo ísť o pohľadávku titulom nepovoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXX (pôvodne pod č. XXXXXXXXX), ďalej z nej vyplýva, že splatnosť úveru mala nastať dňa 20.4.2014, zostatok pohľadávky mal ku dňu postúpenia predstavovať 1 014,99 €, z toho istina 809,50 €, úroky celkom 137,50 €, poplatky 67,99 €, výška omeškaných splátok 1 010,89 €. Postúpenie oznámil predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 18.12.2012 čl. 9. Z podacieho hárku čl. 20 vyplýva, že žalovanému bolo odoslané zosplatnenie, nevyplýva však z neho dátum odoslania.
5. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
6. V danom prípade žalobca predmetom sporu učinil zaplatenie sumy 1 014,99 € titulom pohľadávky, ktorá mu bola zmluvne postúpená. Tá mala vzniknúť zo zmluvného vzťahu medzi predchodcom žalobcu a žalovaným.
7. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore konať a rozhodovať), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave upravujúcej procesný postup súdu v civilnom sporovom konaní, účinnej od 1.7.2016, zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Súd tiež udáva, že hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia môžu byť neúplné, neurčité a že si ich má vyvodzovať z predložených listín súd, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. V danom prípade sú rozhodujúce skutkové tvrdenia k uplatnenému nároku strohé, všeobecné.
8. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca v spore (vrátane žaloby) produkuje. Splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade je touto stranou strana žalobcu.
9. Vo vzťahu k žalobe súd konštatuje, že v nej absentovali konkrétne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré strana žalobcu nedoplnila ani po predbežnom právnom posúdení produkovanom súdom na pojednávaní. Žalobca doručil so žalobou zmluvu o úvere zo dňa 27.11.2003, ktorá bola uzavretá na dobu jedného roka, teda do 26.11.2004. Neboli produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia k trvaniu zmluvy, k jej prípadnému predĺženiu, z výzvy na čl. 21 dokonca vyplýva dátum uzavretia zmluvy 25.11.2003. Z prílohy k zmluve vyplýva splatnosť 20.4.2014. Vzhľadom k bodu III. zmluvy o úvere teda nie je zrejmé, či došlo k predĺženiu trvania zmluvy, koľkokrát (keďže podľa zmluvy sa predlžuje vždy len o rok), a ak áno, či dátum 20.4.2014 je dátumom zosplatnenia alebo konečnej splatnosti úveru a dokonca je tu aj rozpor v údajoch ohľadne uzatvorenia zmluvy (25.11.2003 a 27.11.2003). Dokonca nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď nebolo zrejmé ani to, či predchodca žalobcu postupoval úver živý (kedy by bolo postúpenie možné vyhodnotiť v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia za neplatné) alebo už splatný (postúpenie 13.12.2012, splatnosť 20.4.2014), resp. mimoriadne zosplatnený, keďže žalobca predložil podací hárok majúci preukázať zaslanie zosplatnenia žalovanému, avšak zosplatnenie žiadne žalobca súdu nedoručil. Súd výzvu čl. 21 zo dňa 21.12.2009 za zosplatnenie nepovažoval, a to aj s prihliadnutím na jej obsah. Tá sa má dokonca týkať zmluvy zo dňa 25.11.2003. Nie je teda zrejmé, čo bolo predmetom doručovania žalovanému. Napokon, z podacieho hárku nevyplýva ani len dátum odoslania. Súd poukazuje aj na to, že absentovali aj rozhodujúce skutkové tvrdenia k jednotlivým častiam nároku (úroku, poplatkom a pod.), keď nebolo zrejmé, za aké obdobie, z akej sumy a v akej výške ich predchodca žalobcu vypočítal, aké poplatky účtoval, či boli dojednané individuálne, resp. kde boli upravené, žalobca neuviedol, koľko žalovaný z úveru čerpal a koľko nevrátil. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na to, že pochybnosť o titule nároku vzniká aj z obsahu prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, keď z nej vyplýva, že ide o pohľadávku z nepovoleného prečerpania, pri ktorom je podľa názoru súdu možné hovoriť len o bezdôvodnom obohatení, pri ktorom nárok na zmluvný úrok nevzniká. V tomto smere poukazuje aj nielen na svoju rozhodovaciu činnosť, ale i rozhodovaciu prax súdov nielen prvej inštancie. Vzhľadom k takýmto rozporom nebolo jednoznačne preukázané, že ide o nárok z rovnakej zmluvy, zo zmluvy, ktorú žalobca k žalobe pripojil. S poukazom na uvedené sa potom súd nezaoberal ani tým, či zmluva o kontokorentnom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti, keďže nemal za jednoznačne preukázané, že ide o nárok z uvedenej zmluvy. A ani napriek žalobcom pripojenej špecifikácie kreditných a debetných položiek nie je zrejmé, z ktorého konkrétneho titulu svoj nárok žalobca odvodzuje. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že nie je jeho povinnosťou zostavovať skutkové tvrdenia z pripojených listín namiesto žalobcu. Vzhľadom k charakteru sporu, keď ide nesporne o spor so slabšou stranou - spotrebiteľom, ktorým je žalovaný, súd za takejto situácie, v prípade pochybností, posúdil vec v jeho prospech. A keďže uvedené
rozpory, či nedostatky v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach, neboli odstránené, či doplnené ani po oboznámení predbežného právneho posúdenia, súd nemohol rozhodnúť inak. Žalobu pre neunesenie bremena tvrdenia i bremena dôkazu preto v celom rozsahu zamietol.
10. O trovách tohto sporového konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa úspechu v spore, ktorý mal žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na pojednávaní uviedol, že žiadne trovy mu v tomto spore nevznikli a preto si ich náhradu neuplatňuje. Súd preto aj v súlade s článkom 17, konajúc hospodárne, rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.