Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-176-2018.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/176/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. O., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., U. XXXX/X, o zaplatenie 482,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45Csp/62/2017 - 67 z 21.12.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
S t r a n á m náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 482,04 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 482,04 eur od 27.07.2017 do zaplatenia a trovy konania.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola dňa 20.02.2013 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bol záväzok banky zriadiť pre žalovaného účet: osobný účet; frekvencia výpisov; mesačne, spôsob doručenia výpisov; poštou. Obsahom zmluvy bol aj návrh majiteľa účtu na uzavretie zmluvy o vydaní používaní platobnej karty s denným limitom 1.000,- eur, návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Z výpisov z účtu zistil, že v období od 29.10.2014 do 01.12.2015 žalovaný čerpal povolené prečerpanie, ktorého výška bola 500,- eur. Od 01.12.2015 žalobca zmenil výšku povoleného prečerpania na sumu 0,- eur, ktorý stav trval do 26.07.2017 t.j. do uzatvorenia účtu. Z ďalšieho výpisu z účtu zistil, že za obdobie od 31.10.2015 do 30.11.2015 na účte boli vykonané kreditné operácie vo výške 70,03 eur (vklad v hotovosti, odmena za platbu kartou) a debetné v sume -70,78 eur (poplatok za upomienku - prečerpanie účtu, príkazy na úhradu platby kartou, výbery v hotovosti z ATM, platby kartou, mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatok za hotovostný vklad, poplatok za výber v hotovosti z bankomatu). Zostatok na účte predstavoval sumu -502,50 eur. Z výpisov z účtu za obdobie od 01.12.2015 do 26.07.2017 zistil, že na účte žalovaného boli vykonané kreditné operácie spolu vo výške 365,- eur (vklady žalovaného v hotovosti) a debetné operácie vo výške 344,54 eur, teda celková suma kreditných operácií bola spolu 435,- eur a celková suma debetných operácii spolu 415,32 eur. V zmysle bodu 3.12VOP pri nepovolenom čerpaní musel žalovaný nepovolené prečerpanie vyrovnať. Po dobu nepovolaného čerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, v tomto prípade 28 % ročne do vyplatenia celej pohľadávky.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 10, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711, § 497, § 499, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 1 ods. 4, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 40 ods. 1, § 457, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnal. Prihliadajúc na obsah výpisu z účtov uviedol, že žalovaný mal od 29.10.2014 do 01.12.2015 povolené prečerpanie vo výške 500 eur, od 01.12.2015 bola jeho výška limitu povoleného prečerpania 0,- eur. Dospel k záveru, že pre uzatvorenie Zmluvy o povolenom prečerpaní sa vyžaduje písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie Zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým, aby táto obsahovala náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Keďže v tomto prípade nebolo žalobcom preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania, konštatoval absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 OZ, dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca umožnil žalovanému čerpať povolené prečerpanie bez riadne uzatvorenej písomnej zmluvy a následne sa takto dostal do nepovoleného prečerpania, aj pri tomto nepovolenom prečerpaní nastupuje režim bezdôvodného obohatenia, teda každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal. Žalobca nepreukázal v tomto konaní ani existenciu žalovanej sumy vo výške 482,04 eura. Predložil súdu výpisy z účtu žalovaného len za obdobie od 31.10.2015 do 26.07.2017, pričom za toto obdobie mal súd preukázané kreditné operácie spolu vo výške 435,- eur a celkovú sumu debetných operácií spolu vo výške 415,32 eur (aj pri započítaní poplatkov a úrokov), teda rozdiel vo výške 19,68 eura v prospech žalovaného. Z výpisu č. 11 zo obdobie od 31.10.2015 do 30.11.2015 je uvedené, že zostatok žalovaného na tomto účte je k 30.11.2015 vo výške - 502,50 eur, avšak súdu nie je nijako preukázaný spôsob vzniku tohto dlhu na účte žalovaného. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, dôsledkom ktorej bolo neunesenie dôkazného bremena a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. V konaní bol úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu trov konania, tomuto ale žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania. Poukazujúc na ust. § 129 ods. 1 C.s.p. namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania, hoci bol k takejto činnosti povinný, takže takýmto postupom odňal mu možnosť konať pred súdom. Ide podľa neho o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Zmluvu o povolenom prečerpaní uzatvorenú prostredníctvom interbankingu spolu s Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúcimi sa povolených prečerpaní, predložil súdu ako prílohu odvolania. Zdôrazňoval, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), x) a aa) zákona č. 129/2010 Z.z. Poukázal na skutočnosť, že žalovanému bol odovzdaný Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom a ktorý taktiež obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Poukazoval na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 Homre Credit Slovakia a.s. proti Kláre Biírovej, z ktorého vyplýva, že náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
7. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. doručené 06.04.2018. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a), h) C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.04.2019 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 C.s.p.
10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
11. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), h) C.s.p.
12. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že neboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 C.s.p.), pričom ide o procesné podmienky, medzi ktoré patrí aj kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,§ 193 a § 205 C.s.p. alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.
18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom Všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom a dožadovať sa ňou navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
19. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
20. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojím procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
21. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
22. Nepripojenie Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte nemožno považovať za nezrozumiteľnosť alebo neúplnosť žaloby, preto nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať na pripojenie zmluvy o povolenom prečerpaní na účte.
23. Podľa § 366 písm. d) C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
24. Predloženie zmluvy o povolenom prečerpaní na účte v odvolacom konaní bez toho aby žalobca preukázal splnenie podmienok cit. § 366 písm. d) C.s.p. nemôže byť prípustným procesným útokom. Z uvedeného dôvodu na tento dôkaz odvolací súd nemohol prihliadnuť. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.
25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 C.s.p. vrátane vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
27. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania mu však preukázateľne nevznikli, neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha, preto odvolací súd stranám sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).