Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_60C-57-2017.pdf
PDF · 195.31 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: F.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený JUDr. Milan Marušin, advokát, so sídlom Karloveská 6C, 841 04 Bratislava, IČO: 30 796 105, proti žalovanému: K., spol. s r.o., F.: XX XXX XXX, so sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava, právne zastúpený KORABOVA & LOVICH s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 50 131 931, o nároku na usporiadanie práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti: „Žalovaný je povinný zničiť všetky obrazové a zvukové záznamy vyhotovené predmetným kamerovým systémom“ z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý ním inštalovaný kamerový systém v administratívnej budove na ul. Hattalovej č. 4, 831 03 Bratislava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 1875, obec Bratislava - Nové Mesto, katastrálne územie Nové Mesto, odinštalovať a odstrániť, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.10.2017 sa žalobca, po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 31.08.2018, domáhal aby súd:
- uložil žalovanému povinnosť odinštalovať ním inštalovaný kamerový systém v administratívnej budove na ul. E. č. 4, XXX XX Bratislava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, obec G. - J. S., katastrálne územie J. S., a ako aj uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania;
- nariadil neodkladné opatrenie, že žalovaný je povinný kamerový systém v administratívnej budove na ul. E. č. 4, XXX 03 Bratislava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, obec G. - J. S., katastrálne územie Nové Mesto, uviesť mimo prevádzky. Žalovaný je povinný zdržať sa vyhotovovania a archivovania obrazových a zvukových záznamov prostredníctvom predmetného kamerového systému, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Uznesením č.k.: 60C 57/2017-54 zo dňa 06.11.2017 súd nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Žalovaný je povinný kamerový systém v administratívnej budove na ul. E. č. 4, XXX XX Bratislava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, obec G. - m.č. J. S., katastrálne územie Nové Mesto, uviesť mimo prevádzky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný je povinný zdržať sa vyhotovovania a archivovania obrazových a zvukových záznamov prostredníctvom kamerového systému v administratívnej budove na ul. E. č. 4, XXX XX Bratislava, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, obec G. - m.č. J. S., katastrálne územie Nové Mesto, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(ďalej len ako „neodkladné opatrenie“). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.01.2018 č.k. 10Co/5/2018-125.
3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 administratívnej budovy na E. ul. 4, XXX XX Bratislava (ďalej len „administratívna budova"), zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. G. - J. S.. Druhým spoluvlastníkom administratívnej budovy je Ing. Juraj Horňák, bytom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava (ďalej len „Ing. Juraj Horňák“), rovnako so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2. Konateľmi a spoločníkmi žalovaného sú (okrem ďalších dvoch fyzických osôb - Ing. Ľudovíta Juríka a Ing. Rút Somorčíkovej) žalobca a Ing. Juraj Horňák; súčasne sú všetci štyria na základe pracovných zmlúv zamestnancami žalovaného na pozíciách riaditeľov spoločnosti (žalovaného). Žalobca v žalobe a neskôr v priebehu konania ďalej uviedol, že dňa 20.06.2017 o 19:30 hod. Ing. Juraj Horňák oznámil e-mailom všetkým pracovníkom žalovaného, že ako konateľ žalovaného dal nainštalovať do administratívnej budovy kamerový systém, ktorý pozostával z monitorovania vstupnej chodby na prízemí a serverovne, pričom konal bez akejkoľvek dohody so zvyšnými konateľmi žalovaného, ale hlavne bez akejkoľvek dohody so žalobcom ako druhým spoluvlastníkom administratívnej budovy, o inštalácii sa žalobca dozvedel až na základe e- mailu dňa 20.06.2017. Od p. Segeta, ktorý mal na starosti inštaláciu kamier v administratívnej budove, žalobca zistil, že boli nainštalované 3 ks kamier na žiadosť Ing. Juraja Horňáka, vrátane záznamového zariadenia v serverovni, pričom uviedol, že administrátorské prístupové práva boli odovzdané Ing. Jurajovi Horňákovi. Žiadosť žalobcu o odstránenie kamier v administratívnej budove Ing. Juraj Horňák odmietol a v mene žalovaného sa vyjadril tak, že vlastník priestorov nemá oprávnenie nainštalovanie kamerového systému schvaľovať, lebo ide aj o ochranu majetku žalovaného a nehnuteľnosti. Žalobca sa ale domnieva, že výlučne vlastník nehnuteľnosti môže rozhodovať o tak závažnej veci, akou je nainštalovanie kamerového systému, resp. oprávnenie žalovaného na takéto konanie ako nájomcu by musela upravovať nájomná zmluva. Žalobca uviedol, že navyše 2 kamery sú inštalované na chodbe a v spoločných priestoroch, v ktorých sa pohybujú zamestnanci všetkých spoločností sídliacich v administratívnej budove, ale aj ich zákazníci a návštevy, a to bez ich informovania a súhlasu. Žalobca uviedol, že ako konateľ žalovaného bez prístupových práv nemá možnosť zamedziť používaniu kamerového systému, čím zdôvodňuje dôvodnosť podania žaloby. Porušenie povinnosti žalovaného kvalifikoval žalobca ako v rozpore, o.i., s/so: a) (pôvodne) zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, podľa ktorého použitie monitorovacieho mechanizmu je podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov podmienené jeho oznámením na Úrade na ochranu osobných údajov podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov v spojení s § 34 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane osobných údajov. Podľa § 37 zákona o ochrane osobných údajov podlieha osobitnej registrácii informačný systém, ktorý spracúva osobné údaje podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov, pričom k oznámeniu ani k osobitnej registrácii podľa žalobcovi dostupných informácii nedošlo (pozn. v čase podania žaloby). b) Zákonníkom práce, keď z § 13 ods. 4 Zákonníka práce vyplýva povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa informovať zamestnancov o kontrolnom mechanizme, avšak žalovaný ich informoval len formou e-mailu bez akéhokoľvek overenia, či sa s obsahom e-mailu každý zamestnanec oboznámil a bez informácii o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj dobe jej trvania, čo považuje žalobca za závažné porušenie Zákonníka práce a aj zásah do osobných práv zamestnancov žalovaného. c) Obchodným zákonníkom, a to s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že predmetné kamerové systémy boli inštalované v mene a na účet žalovaného, pričom samotné rozhodnutie o tom, že sa predmetné monitorovacie zariadenie kúpi, nainštaluje a bude prevádzkovať, je predmetom obchodného vedenia spoločnosti, čo znamená, že podlieha rozhodnutiu väčšiny konateľov spoločnosti, ku ktorému neprišlo. d) nájomnou zmluvou, a to s bodom 2.14 nájomnej zmluvy a s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa bodu 2.14 nájomnej zmluvy nájomca nemá právo bez súhlasu vlastníka vykonávať v prenajatom priestore žiadne zmeny a úpravy nad rámec bežnej údržby. K porušeniu došlo tým, že žalovaný zaviedol a nainštaloval monitorovací systém v administratívnej budove bez súhlasu žalobcu ako druhého spoluvlastníka administratívnej budovy, čo znamená, že nemal k takémuto zásahu do administratívnej budovy súhlas prenajímateľa, čo je v rozpore s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že k dohode medzi žalobcom a Ing. Jurajom Horňákom, ako podielovými spoluvlastníkmi administratívnej budovy, o inštalácii kamerového systému nedošlo, v dôsledku čoho má žalobca za to, že bolo v značnom rozsahu porušené jeho právo rozhodovať o nakladaní so spoločnou vecou, nakoľko inštalácia kamerového systému je závažným zásahom do ich spoločnej veci.
Žalobca v priebehu konania ďalej uviedol, že kamerový systém bol nainštalovaný Ing. Jurajom Horňákom nie na ochranu majetku žalovaného, ale preto, že chcel kontrolovať a šikanovať zamestnancov, či si evidujú dochádzku prostredníctvom ním neoprávnene nainštalovaného čipovacieho systému pre evidenciu dochádzky zamestnancov pri vchode do administratívnej budovy. Žalobca tento postup považoval za protiprávny, tak tento čipovací systém viackrát znefunkčnil vypnutím zo zásuvky, následne bol zakúpený kamerový systém, o čom svedčí aj e-mailová komunikácia zo dňa 22.06.2017 a aj ďalšia komunikácia, podľa ktorej kamery boli nainštalované na kontrolovanie a sledovanie zamestnancov pri nakladaní s namontovaným čipovacím systémom, pretože vo všetkých e-mailoch zamestnancom týkajúcom sa kamier sa používanie kamier viaže výlučne na čipovací systém a na zamestnancov. Z uvedeného je zrejmé, že konateľom žalovaného, Ing. Jurajovi Horňákovi a Ing. Rút Somorčíkovej nešlo o ochranu majetku voči tretím osobám, ale o šikanu a monitorovanie zamestnancov, ktorým sa vyhrážali rozviazaním pracovného pomeru či trestnými oznámeniami, ak si nebudú evidovať dochádzku čipovacím systémom alebo budú týmto čipovacím systémom manipulovať. Žalobca poukázal na Bezpečnostný predpis, schválený Ing. Jurajom Horňákom a Ing. Rút Somorčíkovou, kde v článku 5, bod 2 je uvedené, že: „Osobné údaje získané kamerovým systémom sa používajú na kontrolu dodržiavania povinností zamestnancov", teda ich monitorovanie. Žalobca poukázal na to, že žiada odstránenie neoprávnene nainštalovaného kamerového systému a každý vlastník alebo spoluvlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva a to voči komukoľvek, kto do takéhoto jeho práva protiprávne zasahuje a keďže žalovaný v rozpore s Nájomnou zmluvou svojvoľne a bez súhlasu vlastníka administratívnej budovy nainštaloval v spoločných priestoroch administratívnej budovy kamerový systém, ktorým uskutočňuje obrazové a zvukové záznamy, týmto konaním neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu a preto žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca nemá záujem na zrušení Nájomnej zmluvy so žalovaným, ale nesúhlasí s tým, aby bol ako spoluvlastník administratívnej budovy ignorovaný na svojich právach, aby žalovaný bez jeho vedomia a súhlasu vykonával v prenajatých spoločných priestoroch činnosti, ktoré mu nevyplývajú z dohodnutého nájomného vzťahu. Žalovaný v konaní poukazoval na namontovanú klimatizáciu v administratívnej budove, vo vzťahu ku ktorej žalobca uviedol, že bola uskutočnená so súhlasom oboch spoluvlastníkov administratívnej budovy, ako i konateľov žalovaného, ktorí takúto kúpu a montáž ústne odsúhlasili, nevzniesli voči tejto skutočnosti žiadne výhrady. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoD 3/2012 a ohľadne obchodného vedenia na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obdo 12/2009. Na námietku žalovaného na pojednávaní žalobca doplnil, že pri označení ustanovenia na prvej strane žaloby došlo k chybe v písaní, keď žalobca uviedol, že ide o žalobu podľa § 137 písm. b) CSP, ale nakoľko ide o komplexný nárok, ide o žalobu podľa § 137 CSP bez uvedenia konkrétneho písmena tohto ustanovenia.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a neskorších vyjadreniach namietal nedôvodnosť žaloby s tým, že kamerový systém bol nainštalovaný plne v súlade s platnou legislatívou na úseku ochrany osobných údajov, keď žalovaný dňa 07.07.2017 oznámil Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky začatie spracúvania osobných údajov ku dňu 25.07.2017, čím si splnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 35 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov, kamerový systém slúži výhradne na ochranu majetku a nepredstavuje kontrolný mechanizmus v zmysle ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý by mal byť využívaný na monitorovanie zamestnancov na pracovisku. Uviedol, že kamerový systém pozostáva z troch kamier, z ktorých dve sú nainštalované v priestoroch vstupnej chodby administratívnej budovy a jedna kamera je nainštalovaná v uzamknutej serverovni a už z ich umiestnenia je zrejmé, že účelom využitia kamerového systému objektívne nemôže byť monitorovanie zamestnancov na pracovisku, nakoľko kamerový systém sa nachádza výlučne vo vstupných priestoroch administratívnej budovy a v uzamknutej serverovni, žalovaný tak rešpektuje práva svojich zamestnancov na ochranu súkromia, pričom jeho záujmom nikdy nebolo zasahovať do tohto práva, ako sa to účelovo pokúša vykresliť žalobca, čo je dostatočne preukázané už samotným umiestnením kamerového systému, ktorý sa nenachádza na pracovisku zamestnancov žalovaného a nie je tak spôsobilý zasahovať do osobnostných práv žalobcu. Žalovaný sa zároveň nestotožnil s tým, že by rozhodnutie o kúpe, inštalácii a prevádzke kamerového systému malo byť predmetom obchodného vedenia spoločnosti, ktoré by si vyžadovalo rozhodnutie väčšiny konateľov, keď slúži na ochranu majetku žalovaného, čo je nepochybne v záujme žalovaného a všetkých jeho spoločníkov. Žalovaný opakovane namietal, že žalobca sa svojho nároku domáha podľa ust. § 137 písm. b) CSP a ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda nakoľko žalovaný nie je a nikdy nebol vlastníkom administratívnej budovy, resp. jej časti, nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní o usporiadanie práv a povinností, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2003. S ohľadom na skutočnosť, že inštalácia kamerového systému si nevyžiadala žiadny stavebný zásah do prenajatej nehnuteľnosti, a tento je nainštalovaný iba do odnímateľných stropných podhľadov, inštalácia kamerového systému nepredstavuje „zmenu a úpravu nad rámec bežnej údržby,“ ktorá by si vyžadovala súhlas prenajímateľa, žalovaný teda neporušil bod 2.14 Nájomnej zmluvy. Naviac ani prípadné porušenie citovaného ustanovenia nezakladá nárok žalobcu na domáhanie sa voči žalovanému usporiadania práv a povinností vo vzťahu k prenajímanej nehnuteľnosti, keď nie je a nebol vlastníkom administratívnej budovy, priestory v nej iba užíva a to plne v súlade s uzavretou Nájomnou zmluvou, nespôsobuje na nehnuteľnosti žiadnu škodu a príkladne sa o nehnuteľnosť stará, čo preukazuje aj samotné nainštalovanie kamerového systému. Namietal ďalej že v prípade porušenia Nájomnej zmluvy je daná možnosť podľa ust. § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpiť od nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa, ak by takouto zmenou, vykonanou bez súhlasu prenajímateľa, hrozila prenajímateľovi značná škoda, čo ale nie je možné aplikovať, keď v danom prípade nevzniká škoda na majetku žalobcu. V prípade montáže klimatizácie žalovaným v totožných prenajatých priestoroch táto nebola predmetom predchádzajúceho schvaľovania prenajímateľa, prípadne obchodného vedenia žalovaného. Tvrdenia žalobcu o tom, že kamerový systém mal byť nainštalovaný žalovaným za účelom kontrolovania a šikanovania zamestnancov, či si evidujú dochádzku prostredníctvom čipovacieho systému považuje za ničím nepodložené a účelové tvrdenia žalobcu, keď z predložených listín vyplýva, že slúži na ochranu majetku. Naviac čipovacie zariadenie na evidenciu dochádzky zamestnancov disponuje vlastným snímacím zariadením, ktoré vyhotovuje fotografie zamestnancov pri evidovaní ich pracovného času, teda ďalšie monitorovacie zariadenie pre účely kontroly by nemalo význam. Kamerový systém neslúži len Ing. Jurajovi Horňákovi, keď tento je v postavení oprávnenej osoby vo vzťahu k prevádzke tohto informačného systému. Žalovaný na pojednávaní neskôr doplnil, že za podstatnú považuje tú skutočnosť, že na prevádzke žalovaného v Nitre v budove vo vlastníctve žalovaného je nainštalovaný kamerový systém za účelom ochrany majetku cca 10 rokov, o jeho inštalácií nikto kvalifikovane nerozhodoval, jeho prevádzku nikto nenamietal. Ďalej namietal, že dotknutá chodba, kde sú umiestnené dve kamery, nie je predmetom Nájomnej zmluvy, čo vyplýva z bodu 1 Nájomnej zmluvy, takže sa na ňu ust. Nájomnej zmluvy, ktoré údajne mal porušiť žalovaný, nemôžu vzťahovať.
5. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
6. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
8. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP.
11. Súd vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka, oboznámením sa s obsahom spisu a ostatnými predloženými listinami založenými v spise a po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav:
12. Z výsluchu žalobcu súd zistil, kamerový systém bol spustený 20.06.2017 vo večerných hodinách, o čom e-mailom informoval Ing. Juraj Horňák zamestnancov s tým, že ich výslovne upozornil, že manipulácia s kamerovým systémom, okrem iného s cieľom zamedziť snímaniu a nahrávaniu osôb, bude považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Spustenie kamerového systému dňa 22.06.2017 potvrdil za dodávateľa aj p. Seget, nie sú teda pravdivé tvrdenia žalovaného o spustení kamerového systému až o mesiac neskôr. Následne úkony žalovaného boli vykonané s cieľom dodatočne sanovať porušenie právnych predpisov. O existencii smernice žalovaného zo dňa 25.07.2017 sa žalobca dozvedel až z výkonu kontroly Úradom na ochranu osobných údajov dňa 12.10.2017, pričom nikto zo zamestnancov vrátane neho o smernici nebol informovaný. Kamerový systém neslúži iba na ochranu a monitorovanie majetku a ide výlučne o záujem Ing. Juraj Horňáka monitorovať zamestnancov. Rovnako nie je pravda, že nenamietal prevádzku kamerového systému v Nitre, keď namietal jeho prevádzku v rozpore zo zákonom o ochrane osobných údajov, v rozpore s rozhodnutím väčšiny a pod. Došlo k porušeniu jeho práv ako spoluvlastníka administratívnej budovy, konateľa a spoločníka, keď rozhodnutia spoločnosti neboli prijaté kvalifikovanou väčšinou a aj práv zamestnanca, keď je podľa smernice, s ktorou nebol ani len oboznámený, zrejmé, že kamerový systém slúži na kontrolu dodržiavania jeho povinností ako zamestnanca.
13. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že čipovacie zariadenie v Bratislave má samostatnú kameru na fotografovanie pracovníkov, toto bolo neodborne vypínané, hrozilo jeho poškodenie a aj prípadná strata dát, a z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu jednej krádeže a vlámania, bol nainštalovaný dotknutý kamerový systém. Žalobca sám priznal, že čipovacie zariadenie opakovane vypínal. K dátumu uvedenia zariadenia do prevádzky uviedol, že dňa 20.06.2017 bol kamerový systém funkčný, tento bol predvedený a následne vypnutý. K bezpečnostnej smernici uviedol, že nie je dôvod, aby s ňou boli zamestnanci oboznámení alebo o nej informovaní, nie všetky interné predpisy žalobcu vyžadujú súhlas alebo oboznámenie všetkých zamestnancov. Existenciu bezpečnostnej smernice u žalovaného ako prevádzkovateľa vyžaduje zákon na ochranu osobných údajov.
14. Svedok Ing. Seget uviedol, že Ing. Juraj Horňák si objednal kamerový systém na základe cenovej ponuky, tento bol nainštalovaný, uvedený do prevádzky, boli mu dané prístupové práva oproti podpisu. Potom nastali medzi žalobcom a Ing. Jurajom Horňákom trenice, či môže alebo nemôže byť kamerový systém spustený. V novembri 2017 dostal od Ing. Juraja Horňáka žiadosť, aby vypol kamerový systém, kamerový systém bol v tom čase vypnutý. Svedok potvrdil, že kamerový systém sa skladá z troch kamier, nahrávacieho zariadenia a príslušnej kabeláže, z čoho dve kamery sú umiestnené na chodbe a jedna v serverovni (technickej miestnosti). Montáž kamier bola vykonaná tak, že zo serverovne sa natiahli káble, tie boli vedené v podhľadoch - každá druhá podhľadová kocka bola vybratá, na chodbe bola príprava cca už 20 rokov. Každá z kamier je uchytená dvoma šróbmi prichytenými v sadrokartóne, nahrávacie zariadenie je zapojené v serverovni v reku. Na ich montáž nebolo potrebné vykonať nejaké ďalšie stavebné úpravy. Demontáž kamerového systému sa vykoná tak, že sa odšróbujú dva ochranné šróby z optiky a aj samotná kamera, proces by trval cca pol hodiny. Svedok potvrdil konflikty medzi žalobcom a Ing. Jurajom Horňákom vo vzťahu k zadávania pokynov a inštrukcií v mene žalovaného.
15. Súd mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 administratívnej budovy, stavby so súp. č. 1069, postavenej na pozemku registra C, p.č. 12780/6, zapísanej na LV č 1875 pre k.ú. Nové Mesto, nachádzajúcej sa na adrese Hattalova ul. 4, 831 03 Bratislava, pričom druhým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 je Ing. Juraj Horňák.
16. Nebytové priestory nachádzajúce sa v administratívnej budove sú predmetom nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.01.2003, uzavretej medzi žalobcom a Ing. Jurajom Horňákom ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom (ďalej len „Nájomná zmluva“), kde nájomcom je žalovaný. Predmetom nájmu podľa bodu 1 Nájomnej zmluvy sú jednak miestnosti určené k výhradnému užívaniu žalovaným ako aj miestnosti určené k spoločnému užívaniu s inými nájomcami v administratívnej budove, kam patrí aj chodba. Na základe bodu 2.14 Nájomnej zmluvy žalovaný ako nájomca nemá právo bez súhlasu vlastníka vykonávať v prenajatom priestore žiadne zmeny a úpravy nad rámec bežnej údržby.
17. Z predloženej fa č. FV1700369, vystavenej spoločnosťou Nexus Technology spol. s r.o. súd zistil, že kamerový systém bol dodaný žalovanému ako objednávateľovi a konečnému príjemcovi, a je teda vo vlastníctve žalovaného. Z viacerých listinných dôkazov (fa č. P e-mail od p. Segeta zo dňa 22.06.2017, Bezpečnostný predpis žalovaného o používaní kamerového systému zo dňa 12.07.2017) je zrejmé, že jedinou osobou s oprávneným prístupom ku kamerovému systému je Ing. Juraj Horňák, ktorý je zároveň oprávnenou osobou pre účely ochrany osobných údajov.
18. Z výpisu z obchodného registra žalovaného má súd za preukázané, že žalobca, Ing. Juraj Horňák, Ing. Ľudovít Jurík a Ing. Rút Somorčíková sú konateľmi a spoločníkmi žalovaného, pričom v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne.
19. Zo zhodných tvrdení strán, potvrdených ich výsluchom, mal súd za preukázané, že súhlas prenajímateľa, t.j. súhlas prijatý rozhodnutím spoluvlastníkov administratívnej budovy podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou, na umiestnenie kamerového systému na/v administratívnej budove, udelený nebol, keďže žalobca súhlas na zásah do administratívnej budovy neudelil, čo aj opakovane potvrdil.
20. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca a ďalší konatelia žalovaného sú zamestnancami žalovaného, žalobca s miestom výkonu práce v administratívnej budove na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 02.01.1996, uzavretou medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom (ďalej len „Pracovná zmluva“).
21. Z e-mailu žalobcu zo dňa 22.05.2017 adresovaného ostatným konateľom spoločnosti súd zistil, že žalobca namietal protiprávne objednanie a dodanie kamerového systému s tým, že ako konateľ žalovaného a vlastník administratívnej budovy nesúhlasí s jeho inštaláciou.
22. Z e-mailu žalovaného zo dňa 20.06.2017 o 19:29 hod. adresovaného kolegom a kolegyniam
- t.j. zamestnancom žalovaného s miestom výkonu práce v Bratislave má súd za preukázané, že žalovaný oznámil zamestnanom spustenie kamerového systému dňa 20.06.2017 o 19:30 hod., pričom oznámenie obsahuje určenie monitorovaného priestoru - vstupná chodba na prízemí a serverovňa, účel: (i) ochrana majetku pred krádežou, poškodením a neoprávnenou manipuláciou a (ii) zamedzenie neoprávnenej manipulácie s elektrickými a elektronickými zariadeniami (napr. kamery a čipovacie zariadenie) spoločnosti a upozornenie zamestnancov o následkoch prípadnej manipulácie s kamerovým systémom ako s čipovacím zariadením, ktoré bude žalovaným (zamestnávateľom) posudzované ako hrubé, závažné porušenie pracovnej disciplíny a bude dôvodom pre okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Potvrdenie inštalácie kamerového systému, jeho spustenie, odovzdanie administrátorských oprávnení Ing. Jujarovi Horňákovi a režim kamier 24/7/365 je zrejmé aj z e-mailu svedka, p. Segeta zo dňa 22.06.2017, ktorý bol oprávnenou osobou dodávateľa kamerového systému.
23. Z e-mailu p. Segeta adresovaného žalobcovi zo dňa 22.06.2017 súd zistil, že na otázky žalobcu zaslané p. Segetovi dňa 21.06.2017, p. Seget uvádza, že kamery boli inštalované na základe objednávky Ing. Juraja Horňáka, záznam sa ukladá v serverovni 24/7/365 a Ing. Jurajovi Horňákovi boli odovzdané administrátorské prístupové práva ku kamerám a záznam, on ku kamerám a záznamom prístup nemá.
24. Z Bezpečnostného predpisu o používaní kamerového systému zo dňa 12.07.2017, schváleného Ing. Jurajom Horňákom a Ing. Rút Somorčíkovou s účinnosťou od 25.07.2017 súd zistil, že tento upravuje pravidlá a podmienky používania kamerového systému s tým, že kamerový systém sa skladá z troch kamier a záznamového zariadenia z ktorých dve kamery sú umiestnené vo vstupnej chodbe, jedna kamera v serverovni a server je umiestnený v serverovni. Oprávnenou osobou, ktorá má právo prichádzať do kontaktu s kamerovým systémom a zoznamovať sa s údajmi ním zaznamenanými, je Ing. Juraj Horňák. Podľa čl. 5 bod. 1 Bezpečnostného predpisu je priestor monitorovaný na účely ochrany majetku prevádzkovateľa kamerového systému a zamestnancov. Podľa čl. 5 bod 2 osobné údaje získané kamerovým systémom sa používajú na prevenciu kriminality ako dôkazy v prebiehajúcom správnom konaní a na kontrolu dodržiavania povinností zamestnancov.
25. Z oznámenia informačného systému zo dňa 07.07.2017, s podacou pečiatkou Úradu na ochranu osobných údajov dňa 07.07.2017, súd zistil, že žalovaný prevádzkuje informačný systém: kamerový systém, s okruhom dotknutých osôb: zamestnanci, cudzí, s účelom spracúvania: ochrana majetku.
26. Z dokumentu „Uvedenie do prevádzky“ zo dňa 25.07.2017 vypracovaného spoločnosťou Nexus Technology spol. s r.o. vyplýva uvedenie kamerového systému do ostrej prevádzky a odovzdanie prístupových práv k nemu Ing. Jurajovi Horňákovi dňa 25.07.2017 o 8.30 hod.
27. Z e-mailovej komunikácie p. Segeta a Ing. Juraja Horňáka vyplýva, že k vypnutiu kamerového systému došlo na základe požiadavky Ing. Juraja Horňáka dňa 21.11.2017.
28. Z protokolu o kontrole zo dňa 16.01.2018 vypracovaného Úradom na ochranu osobných údajov súd zistil, že úrad ako kontrolný orgán na úseku ochrany osobných údajov zistil porušenie zákona o ochrane osobných údajov tým, že žalovaný ako povinná osoba nezdokumentovala prijaté bezpečnostné opatrenia vo forme bezpečnostného projektu, keď prijatý Bezpečnostný predpis žalovaného zo dňa 12.07.2017 neobsahuje bezpečnostný zámer a analýzu bezpečnosti informačného systému a konštatoval tak rozpor s ust. § 19 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov. Iné porušenia Úrad na ochranu osobných údajov nezistil. Žalobca ako konateľ žalovaného nesúhlasil s kontrolnými zisteniami a podal k nim osobitne námietky.
29. Z písomných námietok žalobcu ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole o kontrole zo dňa 16.01.2018 súd zistil, že žalobca namietal, že kamerový systém nebol spustený od 25.07.2017 ale od 20.06.2017 a odkázal na e-mailovú komunikáciu Ing. Juraja Horňáka zo dňa 20.06.2017 a e-mail Ing. Segeta zo dňa 22.06.2017.
30. Z rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 21.03.2018 číslo 00334/2018-Os-8 súd zistil, že úrad správne konanie o ochrane osobných údajov prerušil do právoplatného skončenia prebiehajúceho konania.
31. Z Protokolu o výsledku inšpekcie vydaného Inšpektorátom práce Bratislava zo dňa 26.10.2017 súd zistil, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že konatelia žalovaného majú nejednotné postoje k riešeniu problému v spoločnosti ako zavedenie kamerového systému, ako aj rozdielne prístupy k riadeniu spoločnosti, ktoré vyúsťujú do pracovných konfliktov medzi konateľmi vzájomne a následne vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ a ostatných zamestnancov v spoločnosti. V riadení spoločnosti vznikajú prípady, keď právoplatné rozhodnutie dvoch konateľov je negované ostatnými dvoma konateľmi. V prípade konateľov v pozícii zamestnanec vzniká konflikt medzi jednou a tou istou osobou. Zamestnávateľ (žalovaný) zaviedol kamerový systém schválený konateľmi Ing. Jurajom Horňákom, Ing. Rút Somorčíkovou, konatelia Ing. Ján Kabát (žalobca), Ing. Ľudovít Jurík s týmto opatrením nesúhlasia. V pozícií zamestnanec majú výhrady, že je narušené ich súkromie na pracovisku. Zamestnávateľ zápisnicu z prerokovania a informovania zamestnancov o svojom zámere zaviesť monitorovací systém v sídle spoločnosti nepredložil. Zamestnanci spoločnosti sa dostávajú do situácií, keď zo strany konateľov dostávajú rozdielne príkazy. Za nevykonanie príkazov im konateľ Ing. Juraj Horňák a Ing. Rút Somorčíková hrozia sankciami v rozpore so zákonom. Ako zistené nedostatky Inšpektorát práce Bratislava uvádza, že v prípade zriadenia kamerového systému na monitorovanie priestorov s prístupom zamestnancov je zamestnávateľ v súlade s ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce povinný prerokovať zavedenie kontrolného mechanizmu so zástupcami zamestnancov, rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia ako aj dobe jej trvania; zamestnávateľ protokol o prerokovaní nepredložil a porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Zo zistených nedostatkov ďalej vyplýva, že nezhody vo vedení spoločnosti ústia do pracovného konfliktu medzi konateľmi, pričom následky majú dopad na zamestnancov, čím dochádza k porušeniu povinnosti ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
32. Z listu zo dňa 27.03.2018 vyplýva, že žalobca a Ing. Ľudovít Jurík ako konatelia žalovaného rušia platnosť internej smernice „Bezpečnostný predpis o používaní kamerového systému zo dňa 12.07.2017.“
33. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
34. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
35. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
36. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
37. Podľa ust. článku 20 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
38. Podľa ust. článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
39. Podľa ust. článku 16 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
40. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
41. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
42. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
43. Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
44. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
45. Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
46. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
47. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
48. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
49. Podľa ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
50. Podľa ust. § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
51. Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
52. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
53. Podľa ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
54. Podľa ust. § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
55. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
56. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
57. Podľa ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.
58. Podľa ust. § 13 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 a 4; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
59. Podľa ust. § 13 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 až 5; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
60. Podľa ust. § 13 ods. 7 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 4, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
61. Podľa ust. § 12 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne; to neplatí, ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nemožno nahradiť ani dohodou so zamestnancom.
62. Podľa ust. § 12 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.
63. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: (a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
64. Podľa ust. § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
65. Podľa ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
66. Podľa ust. § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
67. Podľa ust. § 66 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, môže sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie mimo zasadania orgánu aj písomnou formu alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky. Hlasujúci sa pritom považujú za prítomných.
68. Podľa ust. § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
69. Podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
70. Podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že (a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, (b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
71. Podaním zo dňa 31.08.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vzal žalobu späť v časti: „Žalovaný je povinný zničiť všetky obrazové a zvukové záznamy vyhotovené predmetným kamerovým systémom.“ Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2018 žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I a konanie o žalobe v tejto časti zastavil.
72. V prvom rade súd uvádza, že predmetom konania nebola inštalácia žalobcom namietaných čipovacích zariadení na evidenciu dochádzky zamestnancov v Bratislave a Nitre, a ani inštalácia klimatizácie v Bratislave či inštalácia kamerového zariadenia v Nitre, ktoré v rámci procesnej obrany namietal žalovaný, preto námietky strán vo vzťahu k ním považoval súd za irelevantné a týmito sa podrobne nezaoberal.
73. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v priestoroch administratívnej budovy bol na základe objednávky žalovaného v zastúpení Ing. Juraja Horňáka (ako technického riaditeľa žalovaného) nainštalovaný a následne dňa 20.06.2017 od 19.30 spustený kamerový systém, ktorý bol následne uvedený mimo prevádzky dňa 21.11.2017. Žalovaným predložený listinný dôkaz „Uvedenie do prevádzky“ zo dňa 25.07.2017, ktorým žalovaný preukazoval neskoršie uvedenie kamerového systému do „ostrej“ prevádzky a odovzdanie prístupových práv a prihlasovacích práv Ing. Jurajovi Horňákovi ako konateľovi žalovanému až dňa 25.07.2017, súd vyhodnotil ako nehodnoverné, keď sám konateľ žalovaného, Ing. Juraj Horňák e-mailom zo dňa 20.06.2017 oznamuje kolegom v Bratislave spustenie kamerového systému (a podľa názoru súdu je bezpredmetné, či do skúšobnej alebo ostrej prevádzky, ako argumentoval žalovaný, keď tvrdil, že dňa 20.06.2017 bol kamerový systém len predvedený a následne vypnutý) a p. Seget bezprostredne na to dňa 22.06.2017 oznamuje e-mailom žalobcovi odovzdanie prístupových práv Ing. Jurajovi Horňákovi s tým, že on už prístup ku kamerám a záznamom nemá.
74. Prevádzkovateľom a aj vlastníkom kamerového systému je žalovaný. Žalovaný po spustení kamerového systému, oznámeného zamestnancom dňa 20.06.2017, následne dňa 07.07.2017 vykonal oznámenie tohto informačného systému Úradu na ochranu osobných údajov a rovnako následne prijal Bezpečnostný predpis dňa 12.07.2017, s účinnosťou dňa 25.07.2017, ktorý schválili dvaja konatelia žalovaného, Ing. Juraj Horňák a Ing. Rút Somorčíková. V čase vyhlásenia rozsudku bol kamerový systém umiestnený v prenajatých priestoroch (vrátane vstupnej chodby) administratívnej budovy, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalobca, kamerový systém bol nainštalovaný (namontovaný) a i napriek tomu, že mohol byť pod el. prúdom (svietil, blikal a pod.), nemusel vykonávať obrazovo-zvukový záznam (nahrávať).
75. Ust. § 126 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi ochranu obsahu jeho vlastníckeho práva (vlastnícka triáda - právo vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou) a rozlišuje dve vlastnícke žaloby: (i) žalobu na vydanie veci (reivindikačnú, vindikačnú), (ii) žalobu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (zapieraciu, negatórnu) pričom v oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. „Negatórna žaloba je žalobou na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovaným tým, že neoprávnene zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu. Na neoprávnený zásah do vlastníckeho práva, ktorý spočíva v inom rušení ako neoprávnenom zadržiavaní veci, viaže hmotné právo povinnosť zdržať sa tohto zásahu a odstrániť jeho následky. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, no existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania sa v budúcnosti“ (uznesenie NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1485/2005). Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pričom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka (aj bezpodielového spoluvlastníka). Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva (iným spôsobom než zadržiavaním veci). Žalobou sa možno domáhať, aby sa rušiteľ zdržal presne opísaného konania alebo aby obnovil pôvodný stav, ktorý bol jeho zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka.
76. Súd mal za preukázané, že žalobca ako podielový spoluvlastník administratívnej budovy je aktívne legitimovaný subjekt v spore podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Pasívna legitimácia patrí žalovanému, ako osobe, ktorá podľa tvrdení žalobcu ho ruší ako vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva. Zároveň ide o procesne prípustnú žalobu podľa ust. § 137 písm. a) CSP, t.j. o žalobu na plnenie, a to bez ohľadu na to, ako ju (nesprávne) označil žalobca vo svojom podaní (žalobe). Z tohto dôvodu súd vyhodnotil námietku žalovaného, že žalobca sa svojho nároku domáha podľa ust. § 137 písm. b) CSP a ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda že žalovaný, ktorý nie je vlastníkom administratívnej budovy (iba nájomcom), nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní o usporiadanie práv a povinností, ako nedôvodnú.
77. Žalobca sa v konaní domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť odinštalovať ním inštalovaný kamerový systém v administratívnej budove, ktoré zahŕňa jeho fyzické odstránenie a odstránenie všetkých jeho súčastí, jeho vypnutie a odpojenie (vrátane nahrávacieho zariadenia) a tým jeho úplne uvedenie mimo prevádzku. Žalobou sa tak žalobca domáhal, aby žalovaný obnovil pôvodný stav, ktorý bol jeho zásahom (inštaláciou kamerového systému) porušený.
78. Aj s odkazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 10Co/5/2018-125 zo dňa 28.01.2018, vydaného v tomto konaní, súd dospel k záveru, že žalovaný tým, že do prenajatých priestorov v administratívnej bude nainštaloval tri monitorovacie zariadenia (kamery), zasiahol do vlastností, charakteru, vzhľadu prenajatých priestorov oproti stavu, v ktorom boli prenajaté, a preto inštalácia monitorovacích zariadení vybočuje z rámca bežného užívania a údržby prenajatej veci. Inštalácia monitorovacieho zariadenia spadá pod režim hospodárenia so spoločnou vecou podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, pretože pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou je potrebné si predstaviť predovšetkým úkony týkajúce sa ekonomickej stránky spoločnej veci, teda najmä jej užívanie, ale aj všetko ďalšie, čo s existenciou spoločnej veci súvisí, ako napr. činnosti, ktoré vec udržiavajú, opravujú, menia, zhodnocujú, znehodnocujú, a preto inštalácia monitorovacích zariadení nepochybne podlieha režimu hospodárenia so spoločnou vecou. Konanie a súhlas Ing. Juraja Horňáka, ako jedného z konateľov žalovaného a súčasne podielového spoluvlastníka administratívnej budovy so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 znamená, že v dôsledku rovnosti spoluvlastníckych podielov, nemohol platne ako spoluvlastník udeliť žalovanému súhlas s inštaláciou kamerového systému v predmetu nájmu, ktorá inštalácia predstavuje zmenu kvality užívania (hospodárenia) spoločnej veci.
79. Na záver súdu, že inštalácia kamerového systému v predmete nájmu spadá pod režim hospodárenia so spoločnou vecou a je v rozpore s bodom 2.14 Nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájomca nemá právo bez súhlasu vlastníka vykonávať v prenajatom priestore žiadne zmeny a úpravy nad rámec bežnej údržby, nemá vplyv skutočnosť, že k samotnej inštalácii kamerového systému došlo bez stavebného zásahu jeho inštaláciou v odnímateľných stropných podhľadoch. Takýto zásah do predmetu nájmu nie je možné podľa názoru súdu považovať za bežné užívanie alebo údržbu, inštalácia kamerového systému predstavuje „zmenu a úpravu nad rámec bežnej údržby,“ na ktorú sa vyžaduje súhlas prenajímateľa podľa bodu 2.14 Nájomnej zmluvy. Opačným výkladom a napr. umožnením každému nájomcovi v rámci bežného užívania alebo údržby namontovať v prenajatých priestoroch akékoľvek rôzne zariadenia by mohla vzniknúť absurdná situácia, kedy by napr. bolo na chodbe nainštalovaných súčasne viacero kamerových príp. klimatizačných alebo iných zariadení bez súhlasu vlastníka administratívnej budovy.
80. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, vznesenou v rámci záverečnej reči, že vstupná chodba nie je predmetom nájmu podľa Nájomnej zmluvy, a to s odkazom na bod 1 Nájomnej zmluvy. Uvedená obrana žalovaného sa naviac javí ako rozporná, keď inak by predsa nemal dôvod umiestňovať kamery v priestore, k užívaniu ktorého mu absentuje akýkoľvek právny titul; naviac - ak by tomu tak aj bolo, žalobcovi by rovnako prináležala súdna ochrana podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka.
81. Súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalovaného, že nástrojom ochrany žalobcu ako spoluvlastníka prenajatej veci je za daných okolností nárok podľa ust. § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka - teda nárok prenajímateľa požadovať až po skončení nájmu od nájomcu, ktorý vykoná zmeny bez súhlasu prenajímateľa, uvedenie veci na svoje náklady do pôvodného stavu, príp. možnosť ukončenia Nájomnú zmluvy odstúpením od nej v prípade, ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda. Toto zákonné ust. § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvuje prenajímateľovi možnosť, nie povinnosť, pristúpiť k ukončeniu nájmu za splnenia tam uvedených zákonných predpokladov formou odstúpenia, pričom sám žalobca potvrdil, že záujem na ukončení nájmu žalovaného v predmete nájmu v administratívnej budove nemá. Rovnako povinnosť nájomcu odstrániť vykonané zmeny po skončení nájmu v žiadnom prípade nevylučuje ochranu prenajímateľa ako vlastníka veci podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka počas trvania nájmu.
82. Konštatovanie porušenia ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a bodu 2.14 Nájomnej zmluvy žalovaným je samo o sebe dôvodom pre vyhovenie žalobe tak, ako je uvedené vo výroku č. II rozsudku. Z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalobcom vymedzený predmet konania zahŕňa v rámci ním požadovaného odinštalovania kamerového systému aj (fyzické) odstránenie a odstránenie všetkých súčastí kamerového systému, súd takto formulačne upravil petit vo výroku č. II.
83. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.“
84. Nad rámec toho sa súd zaoberal aj ďalšími v žalobe namietanými porušeniami povinností žalovaného, ktorými žalobca odôvodňoval uplatnený nárok.
85. Ust. § 13 Zákonníka práce zakotvuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ochranu dobrých mravov, resp. ochranu pred výkonom práv a povinností, ktoré nie sú v súlade s dobrými mravmi, zákaz zneužitia práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov, právo na ochranu súkromia, právo podávať sťažnosti a právo na súdnu ochranu. Ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce je vyjadrením ústavného práva na súkromie vyjadreného v článku 16 Ústavy SR.
86. Podľa dôvodovej správy, v tomto ustanovení Zákonník práce kogentne upravuje podmienky, za akých je zamestnávateľ oprávnený narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa vykonávaním monitoringu (a kontroly telefonických hovorov a elektronickej pošty). Materiálnymi podmienkami vykonávania monitoringu zamestnanca, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú:
a) existencia vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa,
b) predchádzajúce upozornenie zamestnanca o uskutočňovaní monitoringu zamestnanca a kontroly telefonických hovorov a elektronickej pošty,
c) prerokovanie so zástupcami zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, dobe jej trvania, a
d) informovanie zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia a o dobe jej trvania.
Výber správnej formy na informovanie zamestnanca závisí od potreby zavádzanej kontroly. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zamestnávateľ nesmie využívať kontrolný mechanizmus len na "čisté sledovanie pracovného výkonu zamestnancov". Pracovnoprávna ochrana súkromia zamestnanca je vybudovaná na tzv. objektívnom princípe zodpovednosti zamestnávateľa, a teda na vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa nevyžaduje zavinenie ako subjektívna zložka zodpovednosti. V ust. § 13 ods. 8 Zákonníka práce je upravené právo zamestnanca na súdnu ochranu, ak sa zamestnanec domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch zamestnávateľa bolo narušené nedodržaním podmienok podľa ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Zamestnanec sa môže domáhať, aby zamestnávateľ upustil od protiprávneho konania - t.j. aby upustil od neoprávneného zasahovania do zamestnancovho súkromia, aby zamestnávateľ napravil protiprávny stav, resp. aby zamestnávateľ odstránil dôsledky týchto neoprávnených zásahov do súkromia, ak je to možné, a aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi primerané zadosťučinenie.
87. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, ako aj so záverom vysloveným Inšpektorátom práce Bratislava v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 26.10.2017, že e-mailom zo dňa 20.06.2017, adresovaným konateľom žalovaného zamestnancom v Bratislave, nedošlo k úplnému splneniu povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa podľa ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Je pravdou, ako tvrdil žalovaný, že nie je dôvod, aby boli zamestnanci oboznámení s Bezpečnostným predpisom (ako internou smernicou žalovaného), ktorý žalovaný ako prevádzkovateľ informačného systému prijal v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, toto však nijak nezbavuje žalovaného ako zamestnávateľa povinnosti podľa ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce. V prípade, ak účelom prevádzky kamerového systému je ochrana majetku žalovaného a jeho zamestnancov s tým, že získané údaje sa použijú, o.i. na kontrolu dodržiavania povinností zamestnancov (tak ako vyplýva z Bezpečnostného predpisu), bez bližšej špecifikácie rozsahu takejto kontroly v spoločných priestoroch zamestnávateľa, e-mail žalovaného zo dňa 20.06.2017 nie je možné považovať za „informovanie zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia a o dobe jej trvania“ tak, ako to predpokladá Zákonník práce, naviac žalovaný kvalifikovane nepreukázal, že sa zamestnanci s touto informáciu aj reálne oboznámili. Z dôvodu, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, prerokovanie so zástupcami zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, dobe jej trvania sa v súlade s ust. § 12 ods. 2 Zákonníka práce nevyžaduje a zamestnávateľ môže konať samostatne. Žalobca ako zamestnanec sa v dôsledku porušenia podmienok ust. § 13 ods. 4 Zákonníka práce môže domáhať, aby zamestnávateľ upustil od protiprávneho konania, napravil protiprávny stav, resp. aby zamestnávateľ napravil dôsledky týchto neoprávnených zásahov do súkromia. Výpočet nárokov žalobcu podľa § 13 ods. 4 Zákonníka práce však nezahŕňa odstránenie/odinštalovanie kamerového systému požadovaného žalobcom, po čiastočnom späťvzatí, v tomto konaní.
88. Prevádzka kamerového systému predstavuje kontrolný mechanizmus, keď z Bezpečnostného predpisu vyplýva účel spracovávania osobných údajov - kontrola dodržiavania povinností zamestnancov. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že účelom je výlučne ochrana majetku, keď z vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu žalovaného a Bezpečnostného predpisu, má za preukázané, že malo slúžiť (aj) na kontrolu plnenia povinností zamestnancov vrátane kontroly dochádzky (zrejme aj následkom, podľa žalovaného, neodborných zásahov do čipovacieho systému samotným žalobcom, prípadne inými osobami).
89. Predmetom ochrany osobnosti podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté, pričom cieľom a zmyslom tejto občianskoprávnej ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. Žalobca v tomto konaní namietal, že prevádzkou kamerového systému v spoločných priestoroch dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho práva na súkromie. Právo na ochranu súkromia je právom fyzickej osoby rozhodnúť podľa svojho uváženia, či príp. v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej z osobného súkromia sprístupnené iným subjektom a zároveň sa brániť proti neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb.
90. Právo na podobizeň je právom, ktorého predmetom je podobizeň, t.j. samotné zachytenie podoby človeka. Predstavuje právo brániť sa proti neoprávnenému zachyteniu podoby a jej neoprávnenému rozširovaniu. Dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu do takéhoto práva môžu spočívať skutočnosti, že k zásahu došlo v rámci obrany verejného záujmu, pri výkone zákonom stanovených subjektívnych práv, alebo plnení uložených povinností. Zákonná licencia je obsiahnutá ust. § 12 Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že došlo k neoprávnenému zásahu. Spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka je okrem skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalším dôvodom potrebným k uplatneniu práva na ochranu osobnosti. Objektívna spôsobilosť nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí aby zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu.
91. Prevádzka kamerového systému ako monitorovacieho zariadenia spočívajúca vo vyhotovovaní obrazových snímok, obrazových a zvukových záznamov žalobcu ako fyzickej osoby bez jeho privolenia je neoprávneným zásahom do jeho práva na súkromie a je objektívne spôsobilá zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Dôsledkom tohto konštatovania však nie je nárok žalobcu na odinštalovanie kamerového systému, keď ust. § 13 Občianskeho zákonníka pripúšťa ako prostriedok ochrany osobnostných práv právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie; ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
92. Zákonné ust. § 134 Obchodného zákonníka nedefinuje, čo má na mysli pod pojmom obchodné vedenie spoločnosti. S odkazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/3/2012 súd uvádza, že: „Pod pojmom obchodné vedenie sa rozumie (uplatniac judikatúru a extenzívny výklad) vnútorná pôsobnosť konateľov. Jedná sa o rozhodovanie všetkých otázok, ktoré majú vplyv na riadenie a chod spoločnosti s ručením obmedzeným, teda vrátane rozhodovania o obchodnej, personálnej, mzdovej, ekonomickej, účtovnej, technickej a podnikateľskej stratégii, ako aj rozhodovanie o schvaľovaní a vydávaní vnútorných firemných smerníc. Podľa ustálených obchodných zvyklostí je obchodným vedením rozhodovanie o všetkých otázkach organizačných, technických, vnútornej prevádzky, vedení účtovníctva, obchodnej taktiky, prípravy obchodných zmlúv, personálnej a mzdovej agendy a rozhodovanie o podnikateľských zámeroch, okrem otázok, ktorých rozhodovanie je zverené spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) alebo je vyhradené stanovami alebo rozhodnutím (uznesením) najvyššiemu orgánu spoločnosti, teda valnému zhromaždeniu spoločnosti. Obchodné vedenie je ťažiskom kompetencií konateľov ako štatutárnych orgánov spoločnosti. Rozhodnutia konateľského obchodného vedenia tvoria základ pre právne úkony robené obchodnou spoločnosťou voči tretím osobám, a nespochybniteľne majú zásadný vplyv na fungovanie spoločnosti. Pre platnosť týchto úkonov, týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti, zákon vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, práve z dôvodu zásadných následkov a vplyvu, aké majú tieto právne úkony na chod obchodnej spoločnosti. Ide o ochranu spoločníkov pred konaním konateľov, ktoré by sa vymkli kontrole spoločníkov, a to vrátane konateľov z radov spoločníkov. Na rozdiel od konania navonok, v súvislosti s ktorým môže spoločenská zmluva upraviť buď samostatné alebo spoločné oprávnenie konateľov konať v mene spoločnosti, v prípade obchodného vedenia je neprípustné, aby spoločenská zmluva na výkon pôsobnosti obchodného vedenia oprávňovala len jedného alebo iba niektorých z viacerých konateľov. Pôsobnosť obchodného vedenia patrí kogentne všetkým konateľom, pričom na prijatie rozhodnutia o obchodnom vedení sa s účinnosťou od 1. januára 2002 vyžaduje najmenej súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje ešte vyšší počet hlasov. To znamená, že o záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti rozhodujú konatelia vždy ako kolektívny orgán (pokiaľ ich je viac ako jeden). Ustálená súdna prax prijala záver, že pojem „obchodné vedenie spoločnosti“ je nutné vykladať zoširoka, teda skôr extenzívne ako reštriktívne. Odvolací súd poznamenáva, že takáto definícia a vykladanie pojmu „obchodné vedenie spoločnosti“ bolo vyslovené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo/12/2009 zo dňa 30. apríla 2009. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil, že pod pojem obchodného vedenia spoločnosti možno zahrnúť rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky, ako aj o podnikateľskom zámere.“
93. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie o kúpe a inštalácii kamerového systému a prijatie Bezpečnostného predpisu spadá pod obchodné vedenie spoločnosti a na jeho prijatie sa v zmysle ust. § 134 Obchodného zákonníka vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. V zmysle ustálenej judikatúry naviac aj schvaľovanie vnútorných firemných smerníc spadá pod obchodné vedenie spoločnosti.
94. Vychádzajúc tak z vyššie citovaného výkladu pojmu „obchodné vedenie spoločnosti“, pokiaľ sa na prevádzku kamerového systému vyžaduje prijatie Bezpečnostného predpisu, ohľadne prijatia ktorého súd zastáva názor, že patrí pod obchodné vedenie spoločnosti (keď prijatie internej vnútornej smernice žalobcu, ktorá sa bezprostredne a priamo týka organizačného charakteru a vnútornej prevádzky spoločnosti - kontrola plnení povinností zamestnancov a ochrana majetku- je svojím charakterom obchodným vedením spoločnosti), z tohto dôvodu nielen prijatie Bezpečnostného predpisu ale aj samotné obstaranie (kúpa) a inštaláciu kamerového systému spadá pod obchodné vedenie spoločnosti, a vyžaduje naplnenie dikcie ust. § 134 Obchodného zákonníka, čo dodržané nebolo, keď v danom prípade je väčšina konateľov žalovaného predstavovaná tromi jej konateľmi a o kúpe a inštalácii kamerového zariadenie rozhodol výhradne Ing. Juraj Horňák. Ak porušením ust. § 134 Obchodného zákonníka vznikne spoločnosti škoda, jej dôsledkom je vznik nároku spoločnosti na jej náhradu, resp. postup podľa ust. § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka; tento výpočet nárokov však nezahŕňa odstránenie/odinštalovanie kamerového systému požadovaného žalobcom, po čiastočnom späťvzatí, v tomto konaní.
95. Súd na tomto mieste poznamenáva, že pokiaľ sa žalobca dovoláva v konaní porušenia povinností štatutárneho zástupcu žalovaného podľa ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka, následkom porušenia tejto právnej povinnosti konateľa spoločnosti je rovnako možnosť domáhať sa náhrady škody v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka.
96. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania a správania sa strán pred začatím konania aj počas neho je zrejmá nezhoda a nejednotnosť konateľov (ktorí sú zároveň jej spoločníkmi) v spoločnosti (v žalovanom) ohľadne jej riadenia a fungovania, a to vrátane inštalácie a prevádzky kamerového systému, ktorá sa prejavuje aj vo vzťahu k zamestnancom, čo konštatoval aj Inšpektorát práce Bratislava vo svojich záveroch, a ktorá vyúsťuje do konfliktov medzi konateľmi vzájomne. Dôsledkom je paralyzovanie rozhodovania o záležitostiach žalovaného (spoločnosti) v dôsledku konania jeho predstaviteľov, ktorí sú postojovo a názorovo paritne rozdelení (2:2) do dvoch názorovo protichodných táborov. Obe strany poukazujú na rôzne porušenia povinností druhej strany a vzájomne namietajú, že práve druhá strana koná v rozpore so záujmami žalovaného. Monitorovanie priestoru za účelom ochrany majetku spoločnosti (žalovaného) je nepochybne v záujme všetkých jej spoločníkov, ale poukazovanie žalovaného na to, že je to práve žalobca, ktorý koná v rozpore so záujmami žalovaného neobstojí, keď je zrejmé, že žalobca a ďalší konateľ žalovaného, Ing. Ľudovít Jurík, o kúpe a inštalácii kamerového systému neboli informovaní a títo s jeho inštaláciou a prevádzkou výslovne vopred nesúhlasili. Podľa názoru súdu teda nie podmienky zakotvené zákonným ust. § 134 Obchodného zákonníka sú sťažením alebo obmedzením samotného fungovania spoločnosti (žalovaného), ako uvádzal žalovaný, ale týmito sú vzťahy medzi konateľmi (a spoločníkmi zároveň) navzájom.
97. Súd záverom uvádza, že neposudzoval prípadné porušenie povinnosti žalovaného podľa zákona o ochrane osobných údajov, ktoré je predmetom výkonu kontroly Úradu na ochranu osobných údajov SR.
98. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
99. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
100. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
101. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
102. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
103. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
104. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
105. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 2 CSP, keď v dôsledku (i) späťvzatia žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému zničiť všetky obrazové a zvukové záznamy vyhotovené kamerovým systémom, a teda procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v tejto časti, by patrila náhrada trov konania v tejto časti žalovanému, a (ii) úspechu žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanému odinštalovať ním inštalovaný kamerový systém by patrila náhrada trov konania v tejto časti v spore úspešnému žalobcovi. Súd teda vyhodnotil úspech žalobcu ako čiastočný, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo tak, ako je uvedené vo výroku č. III tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.