Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/206/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu FLOW-RMT s.r.o. Prešov, Športová 7, Prešov, IČO: 36 482 650, práv. zast. JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, Mlynská 28, Košice, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.478,43 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/45/2016-213 zo dňa 11.1.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/45/2016-213 zo dňa 11.1.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 30%.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.955,15 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.955,15 EUR od 23.1.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 30%.

2.

V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že dňa 7.10.2014 došlo k škodovej udalosti v Žiline v obvode Železničnej stanice počas vykonávania výkopových prác, pričom poškodenou stranou bola spoločnosť Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. (SSE-D, a.s.), ktorú spôsobil zamestnanec žalobcu. Bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti mal žalobca riadne uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným ohľadne zodpovednosti za škodu. Z predloženého trestného konania voči zamestnancovi žalobcu bolo osvedčené, že sa k činu priznal ako vinník, a teda zodpovedný za spôsobenú škodu. Preukázaním zodpovednosti za spôsobenú škodu, za čo si tretia osoba nárokovala náhradu škody, bol založený vzťah plnenia z poistenia zodpovednosti medzi žalobcom a žalovaným. Argumentácia ohľadne výluky - naplnenie skutkovej podstaty nesplnením povinnosti odvrátiť hroziacu škodu, súd poňal ako nedôvodnú. V konaní nedošlo k stavu hroziacej škody ako je definovaná v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ako škoda vážna, hroziaca. V danej veci došlo k pochybeniu na strane osoby zamestnanca žalobcu s následkami ohrozenia. Za týchto okolností súd vyhodnotil nárok žalobcu ako oprávnený, čo do právneho titulu plnenia z poistenia. V tomto konaní boli naplnené znaky pre aplikáciu poistenia zodpovednosti za škodu, nakoľko škoda vznikla, je určené kto za ňu zodpovedá a bola daná príčinná súvislosť medzi konaním zodpovednej osoby a vznikom škody. Súd mal za to,

že poistenie zodpovednosti za škodu sa vzťahuje k výkonu činnosti žalobcu ako poisteného v rozsahu svojej činnosti s výlukami dojednanými v konkrétnej predloženej zmluve. Z iných dôvodov nie je právne dovolené odmietnuť plnenie. Keďže výluka z poistenia preukázaná nebola, nakoľko konanie žalobcu nespĺňa dojednanú definíciu vo vzťahu k poistiteľovi - žalovanému, nebolo možné uvedené dojednania aplikovať a poistné plnenie z tohto dôvodu odmietnuť.

3.

Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom k druhu, resp. obsahu a rozsahu poistenia bolo potrebné na žalobcu nahliadať ako na subjekt vykonávajúci činnosť - čiastkovú formou subdodávky pre zhotoviteľa podliehajúcemu objednávateľovi diela vrátane zodpovednostného vzťahu. Zistené bolo z dokazovania, že spôsob výkonu výkopových prác mikrotunelovaním dňa 7.10.2014 v obvode Železničnej stanice Žilina nebol zvolený z rozhodnutia žalobcu ako subdodávateľa prác. Táto zmena technológie výkonu prác bola zvolená na základe rozhodnutia investora stavby, ktorým bola Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., a to zo dňa 9.9.2014 z dôvodu zmeny podmienok zo strany Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, ktoré v mieste výkonu prác vykonávali železničnú dopravu. Uvedené potvrdzovala aj doručená kópia časti stavebného denníka zo dňa 9.9.2014. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobca nezodpovedal za plnenie zmluvných podmienok vo vzťahu k výkonu diela. Svoju činnosť podnikateľa mal poistenú pre prípad vzniku škody, ak takáto činnosť zakladá poistný pomer v zmysle poistnej zmluvy a VPP. Po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa s listinným dôkazmi predloženými v tomto konaní súd pripustil námietku žalovaného ohľadne porušenia prevenčnej povinnosti žalobcu. Z argumentácie žalobcu aj z obsahu rozhodnutí obdobných citovanému rozhodnutiu súd dospel k záveru, že žalobca, ako osoba vykonávajúca reálne činnosť, bez ohľadu na právny vzťah k objednávateľovi alebo zhotoviteľovi diela, bola povinná konať tak, aby sa škodám predchádzalo. Z obsahu výpovede p. Pavúka bolo zrejmé, že mal vedomosť o podmočenom teréne, a teda mal konať s ohľadom na danú špecifickú situáciu, keďže sa predpokladá odbornosť v konaní. Taktiež v rámci prevencie pred vznikom škody mali byť zabezpečené činnosti v súlade s osobitnými zákonnými ustanoveniami - zákon č. 251/2012 o energetike, čo v celom rozsahu žalobca nepreukázal, pričom na druhej strane ku škode došlo pôsobením podmočeného prostredia, teda nie zanedbaním zákonnej povinnosti v zmysle citovaného právneho predpisu, napr. rešpektovaním ochranného pásma. V tomto bode súd pripustil čiastočne právny výklad a argumentáciu žalovaného. Súd v tomto ohľade mal za to, že žalobca si svoju prevenčnú povinnosť nesplnil v celom požadovanom rozsahu, čím sa dopustil porušenia povinnosti uvedenej v čl. VI bod d) VPP a § 799 ods. 1, OZ. V zmysle Rozsudku NS ČR zo dňa 29.3.2005, sp.zn. 33 Odo 1202/2003 „Nesplnenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 OZ nemá za následok stratu nároku na plnenie dojednaného pre prípad poistnej udalosti.“ Na základe uvedeného mal súd za to, že je spravodlivé na konanie žalobcu aplikovať ustanovenie § 799 ods. 3, OZ a krátiť poistné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi nárok z titulu náhrady škody v sume 4.458,36 EUR o 30 %, pričom z takto zníženého rozsahu škody zistenej 5.572,96 EUR - (1.671,88 EUR + spoluúčasť v sume 165,70 EUR + 20% DPH je 780,21 EUR) sumou určenou k vyplateniu je suma 2.955,15 EUR. Súd prvej inštancie mal za to, že je primerané a spravodlivé porušenie povinnosti žalobcu, na ktorú bol preukázateľne povinný žalobca, podľa tohto zákona žalovaným sankcionovať krátením poisteného plnenia.

4.

Ohľadne výšky poistenia súd prvej inštancie posudzoval námietku žalovaného ohľadne uplatnenej DPH a jej výšky. Z predložených faktúr mal súd za to, že cena bez DPH za výkopové práce je 1.102,20 EUR (faktúra č. 562014) a za opravu 3.541,93 EUR (faktúra č. 4141202427), teda spolu 4.644,13 EUR. Spoluúčasť v danom prípade bolo dohodnutá na 20 %, maximálne 5.000,- Sk (165,70 EUR). Zo znenia návrhu poistnej zmluvy nebolo preukázané, či spoluúčasť je dohodnutá ako maximum 5.000,- Sk alebo ako minimum. Spoluúčasť (deductible) je zmluvne dohodnutá suma, ktorou sa poistený podieľa na škode. Znamená to, že o túto sumu bude poistné plnenie krátené. Spoluúčasť môže byť vyjadrená percentuálnym podielom zo spôsobenej škody, alebo kombinovane. Je rozdiel v spôsobe výplaty poistného plnenia a uplatňovania spoluúčasti v závislosti od druhu poistenia. Z prehľadu spoluúčasti iných poisťovní súd ustálil, že ide o pomerne vysoko percentuálne určenú spoluúčasť (zväčša bola výška okolo 5 %), čo logicky viedlo súd k úvahe, že pri vysokej spoluúčasti určenej percentuálne môže byť hodnota plnenia poisteného uvedená ako maximum. Je nesporné, že žalovaný namietal uvedenú položku vo svojom vyjadrení, avšak nepreukázal svoje tvrdenie o minimálnej sume 5.000,- Sk. S ohľadom na znenie ustanovenia § 266 ods. 4, 5 ObZ mal súd za to, že je prípustná ich aplikácia. Išlo o formulárovú poistnú zmluvu predkladanú žalovaným - tým, ktorý daný výraz (maximum, minimum) v texte použil prvý, resp. ho nedostatočne označil. Súd prvej inštancie prihliadol na žalobcu v kontexte

poistných podmienok ako na spotrebiteľa. Žalovaný používajúc argumentáciu proti výrazu „maximálne“ však vo svojom vyjadrení doručenom súdu nepreukázal svoje tvrdenie o inom dojednaní. Pokiaľ prejav vôle žalovaného ako predkladateľa zmluvy nie je určitý, pripúšťajúci aj iný výklad, teda nie minimum, ale maximum (v texte poistnej zmluvy len označenie „m“), pri pochybnostiach je ho treba vykladať na ťarchu žalovaného. Z listinných dôkazov - faktúr, ktorých relevantnosť žalovaný nerozporoval, súd mal preukázané, že žalobca zaplatil poškodenému náhradu, tak ako si ju uplatnil v tomto konaní. Keďže žalovaný bol s plnením svojej povinnosti - poskytnutia poistného plnenia v omeškaní, vznikol žalobcovi nárok na sankciu vo forme úroku z omeškania. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany sa nedohodli na výške úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, resp. vo výške uplatneného nároku žalobcom, a to odo dňa, kedy bol žalovaný v omeškaní t.j. v márnom uplynutí lehoty 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti podľa ustanovenia § 797 ods. 3, OZ. V tejto súvislosti súd uviedol, že s ohľadom na charakter účastníkov konania, súd mal za to, že žalobcovi prislúcha úrok z omeškania v zmysle právnych predpisov obchodného práva, teda Obchodného zákonníka, ktorý upravuje ako lex specialis problematiku úrokov z omeškania vo vzťahu ku lex generalis Občianskemu zákonníku. Súd rešpektujúc ustanovenie § 216 ods. 2, C.s.p. priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom.

5.

Proti I. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Žalovaný v súvislosti s otázkou aplikácie výluky v zmysle čl. II ods. 2 písm. b) VPP 605 uviedol, že v priebehu dokazovania bolo preukázané, že žalobca vykonával výkopové a hĺbiace práce prostredníctvom riadeného mikrotunelovania (teda za použitia hĺbiaceho stroja) v ochrannom pásme podzemného elektrického vedenia spravovaného prevádzkovateľom SSE-D, a.s. bez predošlého súhlasu a bez predošlého vytýčenia tohto vedenia a ochranného pásma na mieste zo strany uvedeného prevádzkovateľa. K vytýčeniu podzemných káblov v majetku SSE-D, a.s. nebolo v rozhodnom čase a v rozhodnom mieste nikdy vykonané, nakoľko tejto spoločnosti nikdy nebola doručená žiadna objednávka v súvislosti s predmetnou stavbou. Popri vytýčení vedení v správe ŽSR tak v prípade poškodených elektrických vedení spoločnosti SSE-D, a.s. v rozpore s jej podmienkami nikdy nedošlo a k realizácii predmetných prác tak došlo bez predošlého vytýčenia týchto sietí zo strany prevádzkovateľa SSE- D, a.s. V priebehu súdneho konania tak bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nedisponoval ani súhlasom zo strany SSE-D, a.s. na realizáciu výkopových prác prostredníctvom mikrotunelovania, ako ani samotným vytýčením ochranného pásma týmto prevádzkovateľom v zmysle podmienok stanovených týmto prevádzkovateľom v jeho vyjadrení k realizácii stavby. Zahájením výkopových prác prostredníctvom riadeného mikrotunelovania bez predošlého vytýčenia ochranného pásma elektrických podzemných vedení v správe SSE-D, a.s. a bez dodržania ďalších podmienok v podobe rešpektovania ochranného pásma a potreby predošlého súhlasu tohto prevádzkovateľa tu od začiatku existovala reálna hrozba vzniku škody, ktorá nakoniec smerovala aj k samotnému vzniku škody na elektrickom podzemnom vedení. Žalobca si tak nesplnil svoju povinnosť odvrátiť hroziacu škodu a realizáciou výkopových a hlbinných prác v rozpore s podmienkami stanovenými príslušnými subjektmi pre ochranné pásmo elektrických podzemných vedení spravovaných SSE-D, a.s. naplnil podmienky výluky z poistenia v zmysle čl. II ods. 2 písm. b) VPP č. 605.

6.

Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasí s tým, že porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ. Skutočnosť, že pracovník žalobcu mal vedomosť o podmočenom teréne však neznamená, že si uvedomoval, že v dôsledku toho môže vzniknúť škoda. Vedomosť pracovníka žalobcu o tom, že svojim konaním môže vzhľadom na existujúce podmienky a okolnosti spôsobiť použitím predmetnej technológie škodu, nevyplýva zo žiadneho dôkazu, a to ani z výpovede samotného pracovníka. V danom prípade išlo o porušenie povinnosti nevedomé, nie je teda splnená jedna zo základných podmienok pre aplikáciu § 799 ods. 3 OZ, a preto zníženie poistného plnenia je v tomto prípade neprípustné. V danom prípade boli u žalobcu objednané konkrétne čiastkové práce od hlavného dodávateľa stavby. Žalobca okrem toho nemal vykonávať žiadne iné práce a taktiež neprevzal na seba zodpovednosť za plnenie akýchkoľvek povinností stanovených v stavebnom povolení stavebníkovi. Z predložených dokladov je zrejmé, že vytyčovanie inžinierskych sietí zabezpečoval stavebník, a teda aj vytýčenie vedenia patriaceho SSE-D, a.s. bolo zodpovednosťou stavebníka. Nakoľko sa žalobca nezúčastňoval celej stavby ani jej prípravných prác, ale nastúpil až

následne na výkon parciálnej časti prác, nemal dôvod sa zaoberať príp. prevedením prípravných prác, vrátane vytýčenia sietí, ktoré bolo, resp. malo byť v tej dobe už vykonané.

7.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že z vyjadrenia SSE-D, a.s. z 9.10.2017 vyplynulo, že vytýčenie podzemných káblov v majetku SSE-D, a.s. nebolo nikdy vykonané, nakoľko tejto spoločnosti nikdy nebola doručená žiadna objednávka v súvislosti s predmetnou stavbou. Poukázal na to, že stavebné povolenie nebolo záväzné iba pre stavebníka predmetnej stavby, ale pre každý subjekt, ktorý realizoval práce na stavbe, pričom žalobca vykonával práce v ochrannom pásme SSE-D, a.s. bez predošlého súhlasu a bez predošlého vytýčenia tohto vedenia a ochranného pásma.

8.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom poukázal na to, že ako vyplýva zo samotného ustanovenia VPP, poistený subjekt nemá povinnosť odvrátiť každú alebo akúkoľvek škodu, ale len škodu hroziacu. Uvedená výluka sa teda netýkala porušenia povinnosti predvídať vznik škody a zabrániť vzniku takto predvídanej možnosti vzniku škody. Vzťahuje sa len na porušenie povinnosti odvrátiť už reálne existujúcu hrozbu vzniku škody, ktorá nastala a reálne už škoda bezprostredne hrozí. Taktiež žalobca nemal o prítomnosti káblových vedení patriacich spoločnosti SSE-D, a.s. vedomosť, pretože nebol zo strany stavebníka, ktorým bola ŽSR informovaný o tom, že v danom mieste sú uložené káblové vedenia tejto spoločnosti.

9.

Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom podanom odvolaní.

10.

Žalobca v podanom vyjadrení zotrval na svojej argumentácií a poukázal na to, že je potrebné v kontexte jednotlivých zmluvných vzťahov pri vykonávaní určitého diela brať zreteľ na to, kto je za jednotlivé činnosti a za dodržiavanie jednotlivých predpisov pri vykonávaní stavebných prác zodpovedný a so zreteľom na to aplikovať aj ust. § 799 OZ.

11.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.4.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, s ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu i žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie pritom dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o rozsahu náhrady škody s povinnosťou jej nahradenia zo strany žalovaného. Odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku udáva, že súd prvej inštancie správne posúdil rozsah zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu. Žalobca ako subdodávateľ len konkrétne špecifikovaného stavebného výkonu nemal možnosť sa oboznámiť s rozsahom a vytýčením ochranného pásma a nemal možnosť zvoliť spôsob výkonu prác. Dodávateľ stavby a stavebník určili kde a akým spôsobom sa majú výkopové práce vykonať. Žalobca teda postupoval len na základe pokynov stavebníka a dodávateľa stavby a preto

jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu z dôvodu nedodržania zákonných obmedzení vykonávaných prác nie je daná. Čo sa týka samotnej realizácie dohodnutých prác ( mikrotunelovaním ) je na základe zisteného skutkového stavu nesporné, že práce vykonával zamestnanec žalobcu s dlhoročnými skúsenosťami a teda v prípade podmočenia zeminy pod pracovným strojom mal tento zamestnanec vedieť a rozpoznať riziká prípadného vzniku poruchy na samotnom stroji alebo škody v priestore kde sa práce uskutočňovali. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil rozsah zodpovednosti žalovaného na vzniku škody a správne posúdil v tomto rozsahu aj povinnosť žalovaného na poistnom plnení.

14.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom a žalovaným.

15.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 30%. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).