Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-41-2024.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Subarea
8C/41/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX, C., právne zastúpený: LEGARTUM s.r.o., so sídlom Hrachová 16B, Bratislava, IČO: 47 252 332, proti žalovanej: E. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, I. - J. K., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2024 sa žalobca voči žalovanej domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach žalovanej ako záložného dlžníka, a to na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G., obci I., katastrálnom území I., zapísané na LV č. XXXX evidované Okresným úradom Senec, a to: byt č. XX, 3. poschodie, vchod: 38, nachádzajúci sa v dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom, postavený na parcele registra ,,C“: č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na pozemku, parc. registra ,,C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 106.000 EUR s príslušenstvom uplatnenej v konaní vo veci samej žalobcom z titulu pôžičky žalovanej. Žalobca ďalej žiadal, aby súd žalovanú zaviazal nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca vo veci samej inicioval upomínacie konanie o zaplatenie 106.000 EUR s príslušenstvom (,,pohľadávka“), vedené pod spis. zn.: 37Up/517/2024 na Okresnom súde Banská Bystrica (,,konanie“). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v konaní, by prípadná exekúcia pohľadávky mohla byť ohrozená, podáva súčasne aj tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca so žalovanou od októbra 2022 do októbra 2023 tvorili partnerský pár, pričom v danom období zdieľali spoločnú domácnosť v dome žalobcu nachádzajúcom sa na D. XX L. C.. Vzhľadom na skutočnosť, že koncom roka 2023 mali mať žalobca so žalovanou svadbu, žalobca pri danej príležitosti kúpil v apríli roku 2023 obrúčky a požiadal žalovanú o ruku, ktorá ponuku na svadbu prijala. Žalovaná následne oslovila žalobcu s tým, že našla byt v developerskom projekte nachádzajúcom I. (,,nehnuteľnosť“). Vlastníkom nehnuteľnosti bol v danom období spoločnosť - K. M. N., G., J. K. XXXX, I., PSČ XXX XX, SR, IČO: XXXXXXXX. Podľa tvrdení žalovanej, nehnuteľnosť mala byť kúpená za investičným účelom, ktorý by mal vytvárať pasívny príjem. Žalobca následne žalovanej, vo forme bezhotovostných prevodov, z účtu žalobcu IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet vedený pod menom žalovanej IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, previedol finančné prostriedky vo výške 106.000 EUR (slovom stošesťtisíc euro). Prevody boli realizované nasledovne: a) dňa 01.06.2023 vo výške 20.000 EUR (slovom dvadsaťtisíc
eur) b) dňa 19.06.2023 vo výške 53.000 EUR (slovom päťdesiattri tisíc eur) c) dňa 20.07.2023 vo výške 33.000 EUR (slovom tridsaťtri tisíc eur). Žalovaná po uskutočnených prevodoch zmenila rétoriku a k žalobcovi sa začala správať odmerane a informovala ho, že pokiaľ nebude zapísaná ako vlastníčka danej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, so svadbou súhlasiť nebude. V danej dobe bola žalovaná evidovaná ako budúca kupujúca v budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva. Žalovaná následne opustila spoločnú domácnosť a komunikácia so žalobcom bola zriedkavá a žalovaná odťažitá. Žalobca vzýval žalovanú mnohonásobne prostredníctvom aplikácie WhatsAPP a aj ústne, aby bezodkladne pôžičku vrátila, avšak neúspešne. Následne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predžalobnou výzvou opätovne vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky. Žalovaná však na zásielky nereagovala. Žalovaná pri komunikácii so žalobcom prijatie finančných prostriedkov od žalobcu vo výške 106.000 EUR (slovom stošesťtisíc eur) nepopierala a na otázky kedy finančné prostriedky vráti reagovala slovami, že niekedy (v neurčenom čase), keď bude mať peniaze, nakoľko za uvedené požičané peniaze kúpila nehnuteľnosť. Následne však na akúkoľvek žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nereagovala. Z listu vlastníctva č. XXXX zrejmé, žalovaná na základe titulu Kúpna zmluva podľa L./XXXX, vklad povolený dňa 25.04.2024, č. z. 501/2024 nadobudla vlastnícke právo k danému bytu č. XX a k príslušným spoluvlastníckym podielom. Žalovaná za finančné prostriedky nadobudla nasledovné nehnuteľností nachádzajúce sa v okrese G. obec I., katastrálne územie I., a to: a) byt č. XX, 3. poschodie, vchod: 38, nachádzajúci sa v dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom, postavený na parcelách registra „C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2 (,,dom“), b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, c) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na nasledovnom pozemku, parc. registra ,,C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2 (,,Nehnuteľnosť“).
3. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oboznámil s obsahom listín predložených žalobcom:
4. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní na č.l. 7 spisu súd zistil, že žalovaná je povinná do 15 dní zaplatiť žalobcovi istinu 106.000 EUR, úrok z omeškania 9,50% ročne zo sumy 106.000 EUR od 11.03.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-EUR, alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovanú zaviazal uhradiť do 15 dní náhradu trov konania žalobcovi vo výške 5 505,96,- EUR, alebo v tej istej lehote podať odpor.
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX čiastočný okres G., obec I., k.ú. I. vyplýva, že žalovaná je evidovaná ako vlastník v podiele 1/1 bytu č. XX, 3. poschodie, vchod: 38, nachádzajúci sa v dome so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, popis stavby bytový dom, postavený na parcelách registra „C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2 (,,dom“), b) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, c) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3604/274928 na nasledovnom pozemku, parc. registra ,,C“ č. XXX/XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1034 m2.
6. Podľa § 324 ods. 1 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (dˇalej len „CSP“), pred zacˇati´m konania, pocˇas konania a po jeho skoncˇeni´ su´d mo^zˇe na na´vrh nariaditˇ neodkladne´ opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladne´ opatrenie su´d nariadi iba za predpokladu, ak sledovany´ u´cˇel nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni´m.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie mo^zˇe su´d nariaditˇ, ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prva´ CSP, su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie pojedna´vania.
10. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie je vykonatelˇne´ dorucˇeni´m, ak osobitny´ predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpecˇovaci´m opatreni´m mo^zˇe su´d zriaditˇ za´lozˇne´ pra´vo na veciach, pra´vach alebo na iny´ch majetkovy´ch hodnota´ch dlzˇni´ka na zabezpecˇenie penˇazˇnej pohlˇada´vky veritelˇa, ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Za´lozˇne´ pra´vo sa zriadˇuje vydani ´m uznesenia o zabezpecˇovacom opatreni´. Za´lozˇne´ pra´vo vznika´ za´pisom do pri´slusˇne´ho registra. Vy´kon za´lozˇne´ho pra´va mo^zˇe nastatˇ azˇ po tom, ako bola pohlˇada´vka pra´voplatne priznana´ su´dnym rozhodnuti´m.
12. Podlˇa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatreni´ sa pouzˇiju´ primerane aj na zabezpecˇovacie opatrenie.
13. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
15. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu proporcionality.
16. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade nie je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca dostatočne existenciu obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená neosvedčil. Pre osvedčenie potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je nutné kumulatívne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana a osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca žiadne konkrétne správanie žalovanej, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať obavy zo zmarenia budúcej exekúcie neuviedol.
17. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca k podanému návrhu predložil, súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu nariadením
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca súdu osvedčil len skutočnosť, že si voči žalovanej uplatnil v upomínacom konaní pohľadávku v celkovej sume 106.000 Eur s príslušenstvom.
18. Existencia dlhu však sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku, ktorému je zabezpečovacím opatrením potrebné poskytnúť ochranu. Len osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) však na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ako už bolo uvedené vyššie, ďalšou podmienkou na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, v prejednávanom prípade osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu zabezpečovacieho opatrenia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V prejedávanom prípade však žalobca ani len netvrdil, že by žalovaná akýmkoľvek spôsobom pristúpila k scudzovaniu svojho majetku, tento v poslednom období zaťažila, či akýmkoľvek iným spôsobom znižovala množstvo, či hodnotu svojho majetku. Tiež ani len netvrdil, že by žalovaná podnikala akékoľvek kroky, ktoré by k neskoršiemu zníženiu množstva (či hodnoty) majetku žalovanej smerovali (napr. inzerovanie predaja majetku). Takéto správanie žalovanej navyše nevyplynulo ani z dôkazov, ktoré žalobca k svojmu návrhu pripojil, či ktoré na preukázanie ním tvrdených skutočností označil. V predmetnom prípade žalobca existenciu takéhoto nebezpečenstva neosvedčil. Argumenty uvedené žalobcom sú v rovine hypotetických úvah, z ktorých konkrétne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo nevyplýva. Žalobca len krátko uviedol, že má dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v konaní, by prípadná exekúcia pohľadávky mohla byť ohrozená. Žalobca však svoje tvrdenia ničím nepodložil, neuviedol, že sa žalovaná zbavuje svojho majetku na úkor žalobcu v snahe úmyselne sa vyhnúť plneniu svojho peňažného záväzku.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému nakoľko žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie svojej pohľadávky, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mala by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanej v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.