Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-251-2018.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/251/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v Ď. XXX, o zaplatenie 364,32 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27.3.2018 č.k. 10Csp/337/2017-38 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 91,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia 364,32 eur s prísl. titulom plnenia zmluvy o pôžičke.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 53a ods. 1, § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. b/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrela dňa 11.6.2013 so žalovaným zmluvu o pôžičke, ktorou mu poskytla pôžičku vo výške 624,62 eur, a ktorú sa žalovaný zaviazal pravidelne uhrádzať v 17 mesačných splátkach po 53,29 eur s poistením, pri ročnej úrokovej sadzbe 53,26%, priemernej RPMN 48,52%, RPMN vo výške 53,26% s tým, že celková pôžička činí 847,45 eur. Žalovaný uhradil titulom tejto pôžičky sumu 532,90 eur a akontáciu vo výške 94,18 eur. Žalobnou upomienkou zo dňa 27.8.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností. Nakoľko žalovaný zostal pasívny listom zo dňa 19.10.2014 právny predchodcu žalobcu úver zosplatnil, čo oznámil listom žalovanému zo dňa 29.10.2014.
4. Daný zmluvný vzťah posudzoval súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský a po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že dojednané úroky z úveru sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 11.06.2013, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre
domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,55% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 53,26% čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.
5. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že úroková miera dojednaná medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto takéto dojednanie je neplatné v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. V čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila 11,55% a dohodnutá úroková miera medzi stranami sporu činila 53,26%, čo niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru poskytovanú finančnými inštitúciami v rozhodnom období.
6. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 624,62 eur, z ktorého uhradil 532,90 eur. Vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný, úhrady žalovaného súd prvej inštancie v celom rozsahu pričítal na istinu, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zostávajúcej sumy 91,72 eur. Žalobe z týchto dôvodov v tejto časti vyhovel vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky tak, ako vyplýva z enunciátu rozsudku. V zostávajúcej časti z rovnakých dôvodov žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto rozhodol tak, že sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu názoru o neplatnosti dojednania zmluvného úroku. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 53,26% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru v danom prípade bol zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery do 1.500,00 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy predstavovala 48,52%. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je namieste len vo výnimočných prípadoch. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplata vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Nakoľko výška dojednanej odplaty nemôže byť označovaná za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi, nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
10. Rozsudok je v zamietajúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.
11. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod nie je naplnený.
12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
13. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
14. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že danú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bezúročnú na zistení, že dohodnuté úroky sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť dohody o úrokoch medzi stranami sporu.
15. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
16. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
17. S poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenia sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že výška dojednaného zmluvného úroku 53,26% ročne, ktorý uplatňoval žalovaný voči žalobcovi nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom.
18. V prejednávanej veci je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o úvere a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku z úveru dojednaná medzi stranami sporu 53,26% je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ako totiž zistil súd prvej inštancie, obvyklá úroková miera v danom období činila pri obdobných úveroch 11,55%. Vyššie cit. ust. § 39 Občianskeho zákonníka je aplikovateľná aj na zmluvy uzavreté medzi stranami sporu, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku.
19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať primeranosť odplaty, nie dojednaného úroku, nemožno považovať za opodstatnenú. Súd prvej inštancie totiž nepochybil, pokiaľ v danej veci skúmal primeranosť dojednaného úroku tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného.
20. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odvolacom konaní bol síce úspešný žalovaný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).