Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-14-2016.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.04.2019 v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimíra Kapustu a Mgr. Kataríny Uhrinovej Poloncovej v trestnej veci obžalovaného X. G. stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaný X. G.Š., nar. XX.XX.XXXX I. L., trvale bytom L., toho času ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
je v i n n ý ,
že
dňa 26.10.2013 v čase okolo 16.00 hod. v parku J. D. Matejovie na ulici A. Hlinku vo Zvolene bezdôvodne fyzicky napadol K. I., J.. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti hlavy, po čom tento spadol na zem a týmto konaním spôsobil K. I., J.. XX.XX.XXXX Y. Č. G., L. N., G. - H. Č.. XXX/XX zranenie a to pomliaždenie tváre s povrchovými rankami,
t e d a
na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 346 ods.4 Tr.zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods.2,4,7, § 41 ods.1,2, § 42 ods.1,2 Tr.zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen XT XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom s následným nariadením výkonu trestu na základe uznesenia OS Zvolen XT XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX v spojení s uznesením KS B.Bystrica XTos XX/XX L. O. XX.XX.XXXX a to vo výroku o treste u obžalovaného.
Ostatné výroky rozsudku OS Zvolen XT XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX zostávajú týmto nedotknuté.
Podľa § 288 ods.1 Tr.por. súd poškodených:
K. I., J.. XX.XX.XXXX, Y..Č.. L. N., G., H. XXX/XX, Dôvera, Zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942436,
o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 03.02.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen pod sp. zn. 3 Pv 594/2015 obžalobu na obžalovaného X. G. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona pre skutok zo dňa 26.10.2013.
Obžalovaný X. G. sa na hlavné pojednávanie dňa 04.10.2017 nedostavil, preto bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica z prípravného konania o jeho výsluchu na čl. 74-75, kde obžalovaný uviedol, že v deň skutku bol so N. H.Á. a S. H. v parku, na opačnej strane sa nachádzala skupina 8 ľudí, prišiel z nej jeden mladý muž, ktorý im začal nadávať do cigáňov a hajzlov a preto sa medzi nimi strhla nitka, pri ktorej ho on osobne udrel do nosa, lebo mu potom tiekla krv. Následne k nim prišiel poškodený a chcel vyvolať bitku tým, že im začal trhať víno. Bez akejkoľvek príčiny dal N. H. úder päsťou do tváre a jeden úder aj jemu. Preto mu úder opätoval, strhla sa bitka, pri ktorej poškodený spadol na zem a pri tom páde si musel udrieť ruku.
Poškodený K. I. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 89-90, kde uviedol, že po príchode na miesto, kde predtým zanechali V. G., videli s X. S., že V. G. je poudieraný, že mu to spravili Rómovia, ktorí sedeli na lavičke opodiaľ. Ako smeroval k tým lavičkám a bol už pri nej, pocítil úder do hlavy, jej zadnej časti, na čo spadol na zem na brucho a následne pocítil už len kopance, pred ktorými sa snažil rukami chrániť tvár a to až do času, kým neupadol do bezvedomia. Keď precitol, na mieste boli už záchranári a bol odvezený sanitkou a hospitalizovaný. Na hlavnom pojednávaní výpoveď doplnil v tom smere, že Svedok vypovedá zhodne ako v spise na čl. 89-90 a ďalej dodal, že tá skupina mohla byť asi 4-5 členná. Takí 4 mohli sedieť na operadle lavičky a piateho, ktorého najlepšie poznal, ten stál vedľa lavičky. Pokiaľ bol na rekognícii a opoznal jednu osobu, tak tá osoba nestála vedľa lavičky, ale sedela na jej operadle. On určite neprišiel do fyzického kontaktu s touto skupinkou a pokiaľ bol na zemi, tak smerovali do neho len kopance a podľa neho tam neboli údery rukami. Z tých viacerých ľudí poznal práve toho, ktorý stál a toho, ktorého opoznal. Pokiaľ sa týka svedkov - X. S. M. V. G., títo mohli byť od tohto miesta vzdialení asi 100 metrov, ale určite na miesto činu mohli vidieť. Títo dvaja tam boli aj vtedy, keď prišiel k tej lavičke. Pokiaľ spomínal zranenia V. G. a pýtal sa, kto mu to spravil, ukázal len na tú skupinku ľudí, ale konkrétneho človeka neuviedol.
Svedok X. S. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 133-134, kde uviedol, že sa strhla bitka, ktorej hlavným aktérom bol obžalovaný a následne sa k nemu pridali aj ostatní Rómovia, čomu chcel zabrániť V. G., ale oni mu to nedovolili. Poškodený dostal úder päsťou do hlavy od obžalovaného, v dôsledku čoho spadol na zem, kde ho potom viacerí kopali do rôznych častí tela. Následne sa rozpŕchli, keď zistili, že poškodenému tečie krv a svedok zavolal záchranku. Na hlavnom pojednávaní ešte dodal, že bránené mu asi bolo vtedy, keď I. ležal na zemi. Nevie si presne vybaviť, na akú časť tela dopadol poškodený. Povedal by, že poškodený spadol po údere na tvár, aj keď by po správnosti mal spadnúť na chrbát. Poškodený padol na asfalt. Pokiaľ ho kopali na zemi, tak tí ľudia stáli. Poškodený a obžalovaný pri údere obžalovaného do tváre poškodeného stáli tvárou v tvár. Jemu to prišlo nakoniec tak, ako keby sa obžalovaný zľakol čo sa stalo, možno mu to bolo aj ľúto. On ho potom ešte chvíľu registroval obďaleč, ako keby chcel chvíľu vedieť, čo sa bude diať. V čase, keď volal záchranku a políciu, tak tam skupina ľudí už nebola. Nevie, či tam bol v tom čase V. G.. Svedok vtedy vypil asi pol litra vína, iné nepil. Nevie, ako prišiel k zraneniu V. G., zameriaval sa hlavne na K. I.. Nevie, kto presne skočil poškodenému na ruku.
Vzhľadom na lekárske potvrdenie MUDr. Štrbianovej o zdravotnom stave V. G., bolo upustené od osobnej výpovede na hlavnom pojednávaní a bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania na čl. 79-84, kde svedok uviedol rovnaké skutočnosti ako poškodený. V čase, keď sa tam nachádzal sám, ho jeden z tej skupinky napadol úderom päsťou do tváre, z čoho zostal prekvapený a potom si pamätá už len tú časť, keď poškodeného nakladali do sanitky.
Svedok S. H. vypovedal, že prišiel v ten deň na miesto a stretol tam obžalovaného a ešte jedného muža, asi N. H.. Mal nejaké centy tak sa dohodli, že pôjdu kúpiť víno, s tým N. šli to víno kúpiť, obžalovaný ostal dole na lavičkách a ako sa následne dolu vracali, prišli na lavičky a tak za nejakých 5-10 minút, ako si sadli, tak išli okolo nejakí 6 chlapci, ktorí vykrikovali smerom k nim. Mohlo to byť kvôli tomu, že im možno obsadili tú lavičku, na ktorej sedávali, oni sa pri nich nezastavili, prešli okolo nich, zastavili sa nejakých 20 metrov od nich na lavičke oproti a stále tam takto vykrikovali asi 30 minút. Oni mali tiež vypité, tak vykrikovali aj oni po nich. Všetci prišli k nim k lavičke a oni sme sa tiež postavili. Boli traja, ale je možné, že možno aj 4. Keďže ich bolo menej, tak im hovorili, že ak sa chcú biť tak jeden na jedného. Išiel sa biť poškodený a obžalovaný. Vzájomne sa kopali, bili päsťami. Nevie, koľko bolo tých úderov. Nikto z nich dvoch sa na zemi neocitol, dostali ich od seba preč. Svedok sa asi dva krát ešte napil a šiel preč. Poškodený odišiel so svojou partiou po svojich, na poškodenom nevšimol nejaké zranenie. Následne pre rozpory vo výpovedi svedka bola prečítaná výpoveď obžalovaného zo dňa 08.09.2014 na čl. 74, kde samotný obvinený uviedol, že pri bitke s poškodeným poškodený spadol na zem, zatiaľ čo túto skutočnosť svedok neuvádzal. Predseda senátu požiadal svedka o vysvetlenie tejto okolnosti, na čo svedok odpovedal, že trvá na tom, že to videl tak, že nikto z nich nespadol. Nevie sa vyjadriť k tomu, čo robil N. H. po tom, ako sa vrátili na lavičku s vínom. Predtým od rána pil s asi 5 ľuďmi a vypili asi 6-7 fliaš 1,5 l balení vína Toreador. Následne na mieste skutku mali k dispozícii 1 fľašu 1,5 litrového vína a to boli 3. Svedok nepoznal ani jedného z nich, ani z videnia dokonca a nemá vedomosť o tom, či ho poznal obžalovaný. K popisu poškodeného uviedol to, že bol oproti nemu nejaký vyšší, pevnejší a mal asi blond vlasy. Svedok meria 172 cm, vtedy mal asi 60-62 kg. Nepamätá si, či na niekom videl krv. Díval sa na obžalovaného s poškodeným možno zo vzdialenosti 2-3 metre, ale či z nich sa niekto ocitol na zemi, to nevie, lebo sa nedíval stále na nich, díval sa aj na ostatných z tej partie, aby ich niekto nenapadol. Tí ostatní sedeli od nich asi 5-10 metrov. Teda nemôže povedať, či z nich sa niekto ocitol na zemi.
Z výpovede svedka N. H. súd zistil, že si nevšimol, že by obžalovaný poškodeného udrel päsťou do hlavy, už si na to presne nepamätá, je to už aj odstup času. Pokiaľ má charakterizovať, čo myslel slovom bitka, tak to bolo také naťahovanie. Nevie sa presne vyjadriť, či poškodený bol na zemi, ale možno aj hej. Pri konflikte boli len oni traja. Potom tam prišiel ešte nejaký nižší muž, ale tento do konfliktu nezasiahol. Myslí, že pokiaľ bol aj poškodený na zemi, že ho nejaké iné osoby nekopali. Kým tam boli oni, tak tam neprišla ani hliadka polície, ani záchranka. Svedok bol približne od incidentu medzi obžalovaným a poškodeným 3-4 metre. Do incidentu sa nezastarel.
Vzhľadom na utrpené zranenia bol v rámci prípravného konania vypracovaný znalecký posudok MUDr. Jaroslavom Gregom pod č. 104/2013. Ďalej uviedol, že sa až pri svojom výsluchu dozvedel dĺžku trvania PN u poškodeného, keďže v čase vypracovania znaleckého posudku bol stále PN. Znalec videl túto zlomeninu a zastáva názor, že nie je možné ju utrpieť pri obyčajnom páde na ruku. Vzhľadom k tomu, že kosť prepichla kožu na vrchnej strane predlaktia, musel byť v tom mieste vyvinutý vysoký tlak, preto zastáva názor, že s najväčšou pravdepodobnosťou k tomu došlo skočením nohou plnou váhou na oblasť hornej časti predlaktia, pričom ruka v tom čase bola na podložke dlaňou na podložke. Násilie muselo pôsobiť na vonkajšiu plochu predlaktia na rozhraní strednej a hornej tretiny. O vysokom tlaku svedčí to, že tie kosti sa roztrieštili, prepichli svaly, podkožie a aj kožu a zlomenina začala navonok krvácať. Na vznik takejto zlomeniny stačí jedno skočenie plnou váhou. Pokiaľ by mal poškodený stratiť rovnováhu, dajme tomu pri údere päsťou do tváre, tak väčšinou padá tak, že dopadne na dlaň alebo dlane a k zlomeninám dochádza v oblasti tesne nad zápästím. Väčšinou sa pri pádoch láme len vretenná kosť, zatiaľ čo v tomto prípade boli zlomené kosti obidve - teda vretená a lakťová. Tieto kosti nebolo možné napraviť a preto lekári správne indikovali operačné riešenie, kedy sa museli krvavou cestou úlomky napraviť k sebe a potom spojiť tzv. LCP dlahou, aby došlo k presnému zhojeniu kostí. O tomto svedčia aj pooperačné jazvy, ktoré majú značnú dĺžku 13 a 14 cm a sú aj fotograficky zadokumentované. Pokiaľ sa týka otrasu mozgu, tak poškodený bol vyšetrený neurológom behom ústavného liečenia a ten konštatoval výpadok pamäte smerom dopredu, čo znamená, že poškodený nevedel povedať, či bol v bezvedomí alebo nebol a pokiaľ stratil nejaké údaje, tak sa ich mohol dozvedieť od kamarátov. Vzhľadom na túto poruchu sa nemôže brať za bernú mincu všetko, čo povedal ohľadom mechanizmu vzniku zranenia a samotnej bitky. Skôr by povedal, že by sa brať do úvahy výpoveď svedkov, ktorí boli pri plnom vedomí a tí jediní by mohli osvetliť skutočný priebeh skutku. Odreniny tváre určite vznikli kontaktom s tvrdou drsnou podložkou. Môže byť betónový alebo asfaltový chodník. Pokiaľ sa týka výpisu zo zdravotnej dokumentácie na čl. 12 / čl. 26 /, bolo zistené, že v nose bola zaschnutá krv a tvár bola pripuchnutá, čo by mohlo svedčiť na nejaké údery do oblasti tváre päsťou. Nie je možné z tejto správy identifikovať nejaké následky kopania do tváre. Ani vo vlasatej časti hlavy neboli zistené nejaké poranenia. Následne na druhý deň, keď bol vyšetrený neurológom, tak neurológ popisoval už aj podkožné krvné podliatiny na čele a pod pravým okom. Toto považuje za následok tupých úderov päsťou do tváre. Obyčajne sa totiž vytvoria do 12-24 hodín, hneď nevzniknú. Pokiaľ je uvedené v prijímacej správe na čl. 42, že viaceré osoby ho zbili a udal, že mu skákali po pravom predlaktí, toto by mohlo byť spôsobené tým, že sa mohol poškodený rozprávať s ostatnými kamarátmi, s ktorými bol.
Pre vinu obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy z prípravného konania oboznámené postupom podľa § 269 Tr. poriadku:
Podľa § 269 Tr. poriadku súd oboznamuje listinné dôkazy z prípravného konania:
- zápisnica o trestnom oznámení z čl. 2-3
- zápisnica o rekognícií osoby z čl. 158-172
- rozsudok OS Zvolen XT XX/XX z čl. 190-192
- odpis RT z čl.278
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 18.11.2013 je zrejmé, že poškodený podal trestné oznámenie, kde uviedol skutočnosti, o ktorých potom podrobne vypovedal v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní. Ani pri tomto prvotnom úkone nevedel označiť pôvodcu úderu do hlavy, ani kopov do rôznych častí tela. Zhodne ako potom popisoval aj upadnutie do bezvedomia. Takisto v tento deň podal trestné oznámenie aj X. S., ktorý popísal útok na osobu poškodeného, ale ani on neuviedol konkrétne konanie tej ktorej osoby.
Dňa 12.05.2014 sa konala rekognícia možných páchateľov skutku, pričom páchateľov mali opoznávať poškodený, svedkovia S. M. G.. Poškodený aj svedok S. opoznal ako páchateľa skutku obžalovaného, pričom ale neuviedli, akým spôsobom mal byť poškodený práve touto osobou napadnutý.
Na obžalovaného X. G. bola podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona pre skutok zo dňa 26.10.2013. Obžalovanému sa okrem úderu päsťou do oblasti hlavy so spôsobením pomliaždenia tváre s povrchovými rankami kládlo za vinu aj spôsobenie diafýzy lakťovej a vretennej kosti s posunom úlomkov na rozhraní ich hornej a strednej tretiny, otras mozgu I. stupňa. Obžalovaný uviedol, že je pravdou, že sa na mieste nachádzal, priznal však len úder päsťou do oblasti hlavy poškodeného. Kategoricky poprel spôsobenie ďalších zranení. Z vykonaného dokazovania nevyplynul žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že by práve obžalovaný mal spôsobiť poškodenému ostatné dve zranenia, ktoré poprel. Ani poškodený, ani svedkovia S. M. G. ( svedkovia v prospech poškodeného ) a už vôbec nie svedkovia H. M. H. ( svedkovia v prospech obžalovaného ) nevedeli so 100% istotou uviesť, kto mal spôsobiť poškodenému zlomeniny kostí a otras mozgu. Sám znalec MUDr. Grega uvádzal, že videl túto zlomeninu a zastáva názor, že nie je možné ju utrpieť pri obyčajnom páde na ruku, musel byť v tom mieste vyvinutý vysoký tlak, s najväčšou pravdepodobnosťou skočením nohou plnou váhou na oblasť hornej časti predlaktia, pričom ruka v tom čase bola na podložke dlaňou na podložke. Násilie muselo pôsobiť na vonkajšiu plochu predlaktia na rozhraní strednej a hornej tretiny. Pokiaľ by mal poškodený stratiť rovnováhu, napríklad pri údere päsťou do tváre, tak väčšinou padá tak, že dopadne na dlaň alebo dlane a k zlomeninám dochádza v oblasti tesne nad zápästím. Väčšinou sa pri pádoch láme len vretenná kosť, zatiaľ čo v tomto prípade boli zlomené kosti obidve - teda vretenná a lakťová. Teda sám znalec vylúčil, že by k vzniku tejto zlomeniny mohlo dôjsť pádom na zem. Pri existencii len nepriamych dôkazov na preukázanie časti viny obžalovaného je potrebné, aby tieto nepriame dôkazy tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obvineného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru / R 38/1968 /. V tomto prípade absentuje tu akákoľvek zmienka o konkrétnej osobe, ktorá by mala skočiť na ruku poškodeného. Preto súd v zmysle zásady in dubio pro reo ( v pochybnostiach v prospech obžalovaného ) súd upravil skutkovú vetu rozsudku a kvalifikoval konanie obžalovaného len ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr. zákona, keďže na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného a spôsobil mu vyššie uvedené zranenie.
Obžalovaný X. G. bol doposiaľ 4x súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Bratislava 4 sp. zn. XT XX/ XXXX L. O. XX.XX.XXXX s trestom odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 , 3 písm. d) Tr. zákona. Okrem toho bol 26x postihnutý za priestupok rôzneho charakteru.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že títo narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane iných práv a slobôd.. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, zistil 1 priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona ( spáchanie viacerých činov ). Pri prevahe priťažujúcich okolností by súd mal postupovať podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a navyšovať trestnú sadzbu. Toto by však bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, keďže sa použila aj asperačná zásada pre ukladanie trestov podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona a preto navyšovanie podľa § 38 ods. 7 Tr. zákona nebolo realizované. V každom prípade súd ohraničil trestnú sadzbu v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením v konaní OS Zvolen XT XX/XXXX na rozmedzie 4 roky až 13 rokov 4 mesiace. Jedná sa o trest úhrnný aj súhrnný vzhľadom na rozsudok OS Zvolen XT XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, kedy mu pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 4 Tr. zákona bol ukladaný trest 3 roky so skúšobnou dobou 5 rokov a probačným dohľadom a prejednávaný skutok predchádza vyhláseniu rozsudku. V tomto prípade bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože medzičasom došlo k premene podmienečného trestu na nepodmienečný na základe uznesenia OS Zvolen XT XX/ XXXX L. O. XX.XX.XXXX v spojení s uznesením KS Banská Bystrica XTos XX/XX L. O. XX.XX.XXXX. V rámci rozhodovania o výške trestu súd zobral do úvahy predchádzajúce odsúdenia a je toho názoru, že ukladanie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby, ako sa toho domáhala obhajoba, by bolo v rozpore s individuálnou a generálnou prevenciou pred páchaním trestnej činnosti. Súd preto stanovil výšku trestu v trvaní 5 rokov do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Zároveň došlo k zrušeniu predchádzajúceho rozsudku OS Zvolen XT XX/XXXX vo výroku o treste u obžalovaného.
V rámci adhézneho konania si poškodení K. I. a Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava uplatnili nároky na náhradu škody. Vzhľadom na to, že sa obžalovanému podarilo preukázať len časť viny a dokazovanie o zvyšku by podstatne predĺžilo trestný proces súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodených s ich nárokmi na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).