Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej - Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu Statex, s.r.o., IČO: 36 483 311, so sídlom Štefánikova 62, 085 01, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: O-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia Inšpektorátu práce prešov č. P: XXX/XXXX zo dňa 08.02.2021 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto rozhodol

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 16.07.2020 o 10.00 bola na pracovisku: K. - C. dom R., N., C. vykonaná Inšpektorátom práce Prešov (ďalej tiež „prvostupňový správny orgán“) inšpekcia práce podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pri ktorej inšpektori práce zistili na stavenisku prítomnosť dvoch fyzických osôb, a to Z. D. a K. C..

2. S uvedenými fyzickými osobami boli inšpektormi práce spísané zápisnice o poskytnutí informácie zo dňa 16.07.2020, z ktorých vyplynulo, že kontrolované fyzické osoby na stavenisku vykonávajú od 14.07.2020 závislú prácu - pomocné stavebné práce pre žalobcu.

3. Na základe uvedených zistení inšpektor práce žalobcu informoval o vykonaní inšpekcie telefonicky dňa 20.07.2020, o čom bol vyhotovený úradný záznam nachádzajúci sa v administratívnom spise.

4. Inšpektor práce ustálil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania, stanovený v v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „) tým, že žalobca dňa 16. 07. 2020 od 10:00 h využíval závislú prácu fyzických osôb, a to Z. D. a K. C., ktorí pre žalobcu vykonávali závislú prácu pomocného stavebného

robotníka na pracovisku: K. - C. dom R., N., C., pričom žalobca nemal s týmito fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

5. Zistené porušenie bolo zadokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX-XX-X.X/ P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „Protokol o výsledku inšpekcie práce“ alebo iba „Protokol“), ktorý bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu a ním v tento deň aj podpísaný a prevzatý s tým, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k obsahu protokolu v lehote 7 dní od doručenia protokolu.

6. V Protokole boli žalobcovi uložené povinnosti, a to 1) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin tak, aby kontrolovaný subjekt do budúcna dodržiaval príslušné právne predpisy, ktoré sa naňho ako na zamestnávateľa vzťahujú a to zadávať pracovné úlohy fyzickým osobám na výkon závislej práce až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu a 2) predložiť Inšpektorátu práce Prešov písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení Protokolu.

7. Žalobca sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v Protokole vyjadril písomným podaním zo dňa 05. 10. 2020, doručeným na inšpektorát práce dňa 06. 10. 2020. S predmetným vyjadrením žalobcu sa inšpektor práce vysporiadal vyhotovením dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 06. 11. 2020. Dňa 22. 10. 2020 bola vyhotovená oprava protokolu z dôvodu zrejmej nesprávnosti na strane 1 protokolu.

8. Oznámením č. P._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX-XXXX/XXX z XX.XX.XXXX inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán oznámil žalovanému začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty. K tomuto oznámeniu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 13. 01. 2021, v ktorom uviedol, že oznámenie o začatí konania považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

9. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. k. zo dňa 08. 02. 2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09. 02. 2021 a ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie ust. v nadväznosti na

10. Žalobca sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote odvolal. V odvolaní zo dňa 15. 02. 2021 doručeným na inšpektorát práce dňa 19. 02. 2021 uviedol, že sa odvoláva pre nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia, nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav a nevykonanie dôkazov v správnom konaní.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. O-XX/XXXX z XX.XX.XXXX rekapituloval obsah podstatných odvolacích námietok žalobcu a následne konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti.

12. K námietke žalobcu, že bolo povinnosťou správneho orgánu dokázať, že v skutočnosti išlo o pracovisko účastníka konania a že absentujú údaje o označení staveniska, údaje o objednávateľovi, zhotoviteľovi, koordinátorovi stavby, žalovaný uviedol, že pre účely výkonu inšpekcie práce sa za pracovisko považuje každé miesto výkonu podnikateľskej činnosti kontrolovaného subjektu, do ktorého patrí aj stavenisko, kde inšpektor práce v predmetnom protokole uviedol, na akom stavenisku vykonal inšpekciu práce a nie je potrebné uvádzať údaje o zhotoviteľovi, objednávateľovi.

13. K námietke, že žalobca nemal vedomosť o výkone inšpekcie práce, žalovaný uviedol, že inšpektor práce dňa 20. 07. 2020 po zistení telefonického kontaktu telefonicky informoval účastníka konania o výkone inšpekcie práce. Žalovaný zároveň poukázal na , podľa ktorého je inšpektor práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť

kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V konkrétnom prípade bol výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle a keďže oznámenie pred začatím inšpekcie práce by priamo ovplyvnilo výkon inšpekcie práce, inšpektor práce pristúpil na výnimku z povinnosti oznámiť pred začatím výkonu inšpekcie práce prítomnosť inšpektora práce.

14. K argumentácii žalobcu, že prvostupňový správny orgán nemal žiaden materiálny dôkaz, že kontrolované osoby v skutočnosti vykonávali pomocné práce a že správny orgán sa spolieha len na zápisnice spísané s kontrolovanými osobami, ktorých zákonnosť a objektívnosť napadol a rozporoval, žalovaný uviedol, že z dokladov obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že bolo riadne a dostatočne zadokumentované, akým spôsobom inšpektori práce zistili výkon závislej práce kontrolovaných fyzických osôb a takisto je uvedené miesto a čas porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania. Podľa žalovaného na základe Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 10. 09. 2020, zápisnice spísanej s fyzickou osobou - Z. D. a K. C., zoznamu kontrolovaných osôb spísaného dňa 16. 07. 2020, z prehľadov poistení z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou (ďalej tiež len „register Sociálnej poisťovne“) a skutkových zistení získaných inšpektormi počas výkon inšpekcie práce je preukázané, že dňa 16. 07. 2020 o 10:00 hod. tieto fyzické osoby závislú prácu pre účastníka konania skutočne vykonávali.

15. Žalovaný poukázal aj na to, že kontrolované fyzické osoby podávali informácie do zápisníc o podaní informácie, v ktorých uviedli svoje vyjadrenia dobrovoľne, bez nátlaku, tie boli spísané inšpektorom práce a po spísaní zápisníc inšpektorom práce si kontrolované osoby zápisnicu prečítali a na znak súhlasu s obsahom zápisníc to potvrdili svojím vlastnoručným podpisom. Pred spísaním zápisníc boli kontrolované osoby oboznámené s poučením uvedeným v zápisnici o podaní informácie, ktorému porozumeli a dobrovoľne bez nátlaku to potvrdili svojím vlastnoručným podpisom.

16. K námietke žalobcu o tom, že zápisnice a vyjadrenia menovaných osôb písal len inšpektor práce a že vyjadrenia týchto osôb nie sú podpísané menovanými osobami, ich podpisy pod vyjadreniami, ktoré písal inšpektor práce vlastnou rukou sa nezhodujú s podpismi uvedenými pri predtlačených častiach zápisnice žalovaný konštatoval, že takéto tvrdenie považuje za nepravdivé a účelové. Inšpektor práce spísal vyjadrenia kontrolovaných osôb vlastnou rukou za prítomnosti ďalších dvoch inšpektorov práce a zapísal iba tie informácie, ktoré podali kontrolované fyzické osoby. Tieto osoby zápisnice o podaní informácie podpísali vlastnou rukou a taktiež sa podpísali vlastnou rukou aj do zoznamu kontrolovaných osôb. Žalovaný zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca dňa 17. 07. 2020 prihlásil fyzické osoby K. C. a Z. D. do registra Sociálnej poisťovne s dátumom vzniku právneho vzťahu od 13. 07. 2020.

17. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, že „neskoršie vyjadrenia sú často zmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol zodpovednosti za zistené porušenia zákonných povinností,“ ktorým podľa žalobcu prvostupňový správny orgán hodnotil dôkaz, ktorý nevykonal žalovaný uviedol, že inšpektorát práce touto vetou len vysvetlil, prečo sú zápisnice o podaní informácie dôležité pre rozhodnutie vo veci, prečo je vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov priamo na pracovisku.

18. K argumentácii žalobcu, že k prerokovaniu Protokolu nedošlo, keďže dodatok č. 1 nebol prerokovaný a pri prerokovaní Protokolu neboli žalobcovi predložené zápisnice o podaní informácie zo dňa 16.07.2020, žalovaný uviedol, že predmetný Protokol bol riadne, zákonným spôsobom a v súlade so dňa 30. 09. 2020 prerokovaný so štatutárnym zástupcom spoločnosti žalobcu N. S. a ním v tento deň aj preukázateľne podpísaný a prevzatý. Žalobca pri prerokovaní Protokolu bol oboznámený s podkladmi, z ktorých vychádzal inšpektor práce pri objasňovaní skutkového stavu. Pri prerokovaní Protokolu mal tiež právo požiadať o nahliadnutie do spisu a teda aj do v spise sa nachádzajúcich zápisníc o podaní informácií, avšak žalobca toto svoje procesné právo nevyužil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým", na ktorú v obdobnej veci poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXSžk/XX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX.

19. Žalovaný konštatoval, že účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k Protokolu, čo aj dňa 06. 10. 2020 využil a na inšpektorát práce doručil vyjadrenie účastníka konania k Protokolu a s týmto vyjadrením sa inšpektor práce vysporiadal v dodatku č. 1 k Protokolu. Napriek skutočnosti, že obsah zápisníc je zachytený v Protokole, ktorý žalobca prevzal dňa 30. 09. 2020 a napriek skutočnosti, že žalobca pri prerokovaní protokolu bol oboznámený s podkladmi, z ktorých vychádzal inšpektor práce pri objasňovaní skutkového stavu, prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi listom zo dňa 21. 01. 2021 zápisnice o podaní informácie spísané dňa 16. 07. 2020 na pracovisku kontrolovaného subjektu s p. Z. D. a p. K. C. za účelom oboznámenia sa s ich obsahom, pričom žalobcovi bolo umožnené v súlade s ustanovením § 33 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov.

20. K námietke, že zápisnice o podaní informácie neobsahovali otázky, ktoré boli položené kontrolovaným osobám, žalovaný uviedol, že inšpektori práce po preukázaní sa preukazmi inšpektora práce a oznámení výkonu inšpekcie práce zameraného na kontrolu nelegálneho zamestnávania, vyzvali kontrolované fyzické osoby, ktoré vykonávali pre kontrolovaný subjekt závislú prácu, aby preukázali totožnosť a vysvetlili dôvod prítomnosti na pracovisku. Keďže kontrolované fyzické osoby vypovedali vyčerpávajúcim spôsobom tak, že dostatočne popísali znaky závislej práce, nebolo potrebné zo strany inšpektorov práce klásť kontrolovaným osobám otázky. Zápisnice o podaní informácie boli spísané s každou kontrolovanou fyzickou osobou samostatne a pri ich spísaní boli prítomní všetci traja inšpektori, ktorí v daný deň t. j. 16. 07. 2020 na pracovisku: K. - C. dom R., N., C. vykonávali inšpekciu práce.

21. K námietkam, že zápisnice o podaní informácie neobsahujú poučenie vypočúvaných osôb o ich právach nevypovedať a ani poučenie o ich postavení, že zápisnice sú nezákonné a nie sú v žiadnom právnom predpise upravené, nie je zrejmé, kedy sa spisujú, že v zápisniciach absentuje poučenie o procesnom postavení osoby podávajúcej vysvetlenie, že zápisnice nie sú verejnou listinou a že v skutočnosti išlo o výsluch svedkov pred začatím správneho konania, ktorý je potrebné následne vykonať v začatom správnom konaní, žalovaný uviedol, že výkon inšpekcie práce nie je správnym konaním, a preto fyzické osoby nemali pri poskytovaní informácií inšpektorom práce postavenie svedkov. Poukázal aj na to, že spisovanie zápisníc za účelom podania informácie - vysvetlenia dôvodu prítomnosti na pracovisku, nie je výsluchom svedkov v zmysle ustanovení správneho poriadku, čo potvrdzujú aj rozhodnutia súdov v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX). Kontrolované fyzické osoby boli tiež oboznámené s poučením uvedeným v zápisnici o podaní informácie, ktorému porozumeli a potvrdili to svojím podpisom.

22. K námietke, že žalobca nemal možnosť kladenia otázok kontrolovaným osobám a neuskutočnilo sa ústne pojednávanie a k námietke, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či nevykonanie navrhnutého dôkazu výsluchu svedkov nebolo porušením práva účastníka konania na spravodlivé konanie, žalovaný poukázal na § 21 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách). Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala.

23. K argumentácii o nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia v tom, že správny orgán vôbec neodôvodnil, aký má názor na skutočnosť, že inšpektor práce nezistil, ktorá konkrétna osoba zastupujúca žalobcu mala dať pokyn kontrolovaným osobám, aby vykonávali akékoľvek práce, resp. či je postačujúce, aby im pokyn mala dať len právnická osoba K. s. r. o. ako taká, žalovaný uviedol, že kontrolované fyzické osoby do zápisnice o podaní informácie uviedli, pre akú spoločnosť vykonávajú závislú prácu, a preto nebolo potrebné skúmať, ktorá konkrétna osoba im zadala prácu. Žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, v zmysle ktorého zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

24. K argumentácii, že správny orgán nevysvetlil žalobcovi, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri vyslovení záveru, že kontrolované stavenisko bolo pracoviskom žalobcu a že podpisy na zápisniciach sú podpismi kontrolovaných fyzických

osôb, ako aj k nedostatočnému vysvetleniu právneho a vecného posúdenia žalovaný uviedol, že pre účely výkonu inšpekcie práce sa za pracovisko považuje každé miesto výkonu podnikateľskej činnosti kontrolovaného subjektu, do ktorého patrí aj stavenisko. Inšpektor práce v Protokole uviedol, na akom stavenisku vykonal inšpekciu práce a nie je potrebné uvádzať údaje o zhotoviteľovi, objednávateľovi. K námietke o tom, že zápisnice a vyjadrenia menovaných osôb písal len inšpektor práce vlastnou rukou a existuje dôvodné podozrenie, že vyjadrenia týchto osôb nie sú podpísané menovanými osobami, ich podpisy pod vyjadreniami, ktoré písal inšpektor práce vlastnou rukou sa nezhodujú s podpismi v zápisnici vyššie uvedenými, žalovaný konštatoval, že inšpektor práce spísal zápisnice vlastnou rukou za prítomnosti ďalších dvoch inšpektorov práce, pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania na vyššie uvedenom pracovisku a zapísal iba tie informácie, ktoré podali kontrolované fyzické osoby, o čom svedčia aj zápisnice. Zápisnice o podaní informácie kontrolované osoby podpísali vlastnou rukou a to trikrát. Prvý podpis, že boli oboznámení s poučením uvedeným v zápisnici, druhý podpis, že boli poučení o právnych následkoch v prípade, že by inšpektorom práce podali nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie a tretí podpis, že si obsah zápisnice prečítali a po prečítaní to potvrdili svojím podpisom. Kontrolované osoby zápisnice o podaní informácie podpísali vlastnou rukou a taktiež sa podpísali vlastnou rukou aj do zoznamu kontrolovaných osôb.

25. K námietke, že inšpektor práce neprerokoval so žalobcom dodatok k Protokolu žalovaný poukázal na to, že podľa ustanovenia 13 ods. 2 v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať Protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Podľa ustanovenia inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k Protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k Protokolu je súčasťou Protokolu. Dodatok k Protokolu sa neprerokováva, výkon inšpekcie práce sa doručením dodatku považuje za ukončený. Dodatok bol žalobcovi preukázateľne doručený dňa 13. 11. 2020.

26. K námietke žalobcu v súvislosti s nezrozumiteľnosťou a nepreskúmateľnosťou Protokolu v časti opatrenia žalovaný uviedol, že opatrenia v Protokole sú jednoznačné a zrozumiteľné. Inšpektor práce v Protokole pri uložení povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin konkrétne uviedol, aby žalobca do budúcna dodržiaval príslušné právne predpisy, ktoré sa naňho ako na zamestnávateľa vzťahujú a to zadávať pracovné úlohy fyzickým osobám na výkon závislej práce až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu.

27. K tvrdeniu, že Protokol trpí aj tým, že inšpektor práce vôbec informačne nevyťažil účastníka konania, nezistil jeho postoj k veci, najmä motívy, ktoré ho na danie pokynov na prácu kontrolovaným osobám viedli a mohli by svedčiť o osobnej či hospodárskej závislosti kontrolovaných osôb na účastníkovi konania, a že samotný Protokol je na preukázanie skutku nedostačujúci, žalovaný poukázal na to, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bol daný dostatočný priestor na vyjadrenie jeho stanoviska k veci a to tak pri prerokovaní protokolu, ako aj následnom správnom konaní. Protokol bol riadne zákonným spôsobom v súlade so dňa 30.09.2020 prerokovaný so štatutárnym zástupcom spoločnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra - N. S. a ním v tento deň aj preukázateľne podpísaný a prevzatý. Žalobca pri prerokovaní Protokolu bol oboznámený s podkladmi, z ktorých vychádzal inšpektor práce pri objasňovaní skutkového stavu. Pri prerokovaní Protokolu mal právo požiadať o nahliadnutie do spisu vrátane zápisníc o podaní informácií, avšak svoje procesné právo nahliadnutia do spisu nevyužil. Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k protokolu, čo aj využil. Takisto mal účastník konania možnosť vyjadriť sa k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 08.01.2021, čo účastník konania takisto využil.

28. Napokon k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia bod. 1 a , pričom podľa tohto ustanovenia uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou a je povinný

pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. akonáhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.

29. Príslušné ustanovenia nedávajú správnym orgánom inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu v minimálnej možnej výške zákonnej sadzby.

30. Na základe uvedených skutočností žalovaný odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P: 196/2020 zo dňa 08.02.2021 potvrdil.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

31. Správnou žalobou vo veci správneho trestania doručenou správnemu súdu 07.05.2021 žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. O-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a prvostupňového správneho orgánu č. P: 196/2020 zo dňa 08.02.2021 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledujúcich dôvodov:

32. Žalobca je toho názoru, že ak od začiatku inšpekcie, ešte pred začatím správneho konania tvrdil (napr. vyjadrenie k Protokolu strana 4, posledný odsek), že nie je preukázané, že ide o jeho pracovisko, že nie je dokázané, že menované na stavbe skutočne vykonávali závislú prácu pre žalobcu. Pokiaľ žalobca od začiatku tvrdil, že menované osoby v čase kontroly uvedené práce nevykonávali, tak bolo povinnosťou inšpektora práce, správneho orgánu a aj žalovaného toto tvrdenie žalobcu s dostatočnou preukaznou hodnotou vyvrátiť, čo správne orgány nevykonali a spoliehajú sa len na jednostranné tvrdenie inšpektora práce a vyjadrenia kontrolovaných osôb, ktoré napísal sám inšpektor práce, pričom nie je zrejmé, kto tieto vyjadrenia podpísal. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho tvrdenie má rovnakú výpovednú silu ako tvrdenie inšpektora práce. Možnosti a povinnosti vyhľadávacej a vyšetrovacej zásady neboli využité a boli porušené, pričom inšpektor práce, správny orgán a aj žalovaný majú jednoznačne zákonné možnosti použitia týchto zásad (napr. , dokazovanie v správnom konaní a aj v odvolacom konaní). Existuje dôvodná možnosť, že v čase kontroly kontrolované miesto nebolo pracoviskom ani staveniskom žalobcu a že menovaným osobám mohla dať pokyn na vykonávanie akýchkoľvek prác iná konkrétna osoba. Z dôvodu obáv menované osoby mohli spomenúť len obchodné meno žalobcu, lebo toto meno poznali, a potom si inšpektor práce do zápisníc už dopísal to, čo potreboval na dokázanie všetkých znakov závislej práce. To potvrdzuje aj tá skutočnosť, že menované osoby neuviedli, resp. ani nevedeli uviesť konkrétne meno a priezvisko osoby, ktorá im mala dať pokyn na vykonávanie akýchkoľvek prác. Len dedukcia žalovaného, že kontrolované miesto bolo pracoviskom žalobcu z dôvodu, že žalobca menované osoby po kontrole prihlásil do registra sociálnej poisťovne, nemôže bez relevantných dôkazov slúžiť ako dôkaz na tvrdenie žalovaného, že kontrolované miesto malo byť pracoviskom žalobcu najmä, ak žalobca tvrdil, že kontrolované miesto nebolo jeho pracoviskom.

33. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého „ ... pre účely výkonu inšpekcie práce sa za pracovisko považuje každé miesto výkonu podnikateľskej činnosti kontrolovaného subjektu, do ktorého patrí aj stavenisko, kde inšpektor práce v predmetnom protokole uviedol, na akom stavenisku vykonal inšpekciu práce a nie je potrebné uvádzať údaje o zhotoviteľovi, objednávateľovi....“ je podľa žalobcu nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, lebo z rozhodnutia nie je zrejmé, o ktorý právny predpis sa žalovaný opiera pri tomto konštatovaní najmä, ak podnikateľskú činnosť je možne vykonávať buď vo vlastných priestoroch, alebo v prípade stavebných prác aj v iných priestoroch, ktoré nepatria podnikateľskému subjektu, avšak na vstup do týchto priestorov musí podnikateľský subjekt mať právne opodstatnenie, a tým je buď zmluva o dielo, objednávka a pod. Žalobca je presvedčený, že žalovaný svojvoľne odôvodňuje a bez právneho dôvodu, čo sa považuje za pracovisko, v nadväznosti na podnikateľskú činnosť žalobcu,

resp. aj iných osôb. Nie je zrejmé, ako žalovaný zistil, že stavenisko, kde bola vykonaná kontrola je miestom výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, keď ako je už vyššie uvedené, k tomu je za potrebné dokázať, že žalobca mal na tomto stavenisku nejaký obchodný vzťah s nejakým stavebníkom, resp. s iným zhotoviteľom, alebo že stavenisko bolo vlastníctvom žalobcu.

34. V ďalšom žalobnom bode žalobca poukázal na to, že už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu opakovane namietal, že o výkone inšpekcie práce nebol informovaný, pričom spochybňoval stanovisko inšpektora práce v dodatku č. 1 k Protokolu o výsledku inšpekcie, podľa ktorého „Tvrdenie kontrolovaného subjektu, že nemal vedomosť o výkone inšpekcie práce sa nezakladá na pravde, pretože keď inšpektor práce dňa 20.07.2020 po zistení telefonického kontaktu informoval kontrolovaný subjekt o výkone inšpekcie práce, ten mu oznámil, že o kontrole ho už informovali kontrolované fyzické osoby...“. Na takéto tvrdenie nemá inšpektor práce podľa žalobcu žiaden dôkaz, pričom žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal iba formálne zopakovaním zrejmých skutočností a poukázaním na možnosť vykonať v zmysle inšpekciu aj bez predošlého oznámenia, pokiaľ by mohlo negatívne ovplyvniť výkon inšpekcie. Žalobca nesúhlasí s týmto odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, ani s odôvodnením žalovaného, lebo správne orgány nemajú žiadne relevantné dôkazy o tom, že inšpektor práce so žalobcom telefonoval a žalobca obsah telefonického hovoru poprel.

35. Podľa žalobcu prvostupňový správny orgán bez toho, aby uvedené rozpory týkajúce sa postupu inšpektora práce v priebehu správneho konania odstránil, resp. aby mal k dispozícii oznámenie inšpektora práce o jeho prítomnosti pred začatím výkonu inšpekcie práce žalobcovi, jednostranne uveril len inšpektorovi práce a žalobcovi neverí, pričom ani neodôvodnil, prečo žalobcovi neverí, hoci je zrejmé, že opak tvrdenia účastníka konania v správnom konaní musí správny orgán vyvrátiť nespochybniteľným dôkazom, v opačnom prípade ide o nezrozumiteľné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nie je ani v súlade so spisom, keďže v spise sa žiaden dôkaz o oznámení inšpektora práce pred začatím inšpekcie práce nenachádza.

36. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že inšpektor práce do Protokolu o výsledku inšpekcie práce iba svojvoľne konštatoval stav veci, ktorý nevie preukázať, pričom správy orgán aj žalovaný mu uveril napriek tomu, že žalobca počas kontroly a v správnom konaní rozporoval tvrdenia inšpektora práce. Správny orgán bez odstránenia rozporov vydal rozhodnutie, ktoré odobril aj žalovaný, a taktiež bez toho, aby sa presvedčil o pravdivosti tvrdení inšpektora a žalobcu.

37. Nie je zrejmé, z akých dôvodov inšpektor práce nevyužil jeho oprávnenie podľa , a nezadokumentoval stav veci priamo pri kontrole aj vizuálnym spôsobom na nosič informácii, ktorým je CD, resp. USB s videozáznamom, prípadne fotodokumentáciou, pričom tieto dôkazy by boli nespochybniteľné pri tvrdení opaku žalobcom.

38. Žalobca spochybnil zápisnice spísané s kontrolovanými osobami tvrdením, že vyjadrenia kontrolované osoby nepodpísali (dôkazom sú značne odlišné podpisy na prvej strane zápisnice a pod vyjadreniami). Prvostupňový správny orgán ani žalovaný tieto závažne pochybnosti neodstránil overením si podpisov menovaných osôb, nevypočul ich a ani nezisťoval, či aj podpisy pod ich vyjadreniami sú ich vlastnoručnými podpismi. Nie je zrejmé, ako žalovaný zistil, že pod vyjadreniami kontrolovaných osôb sú ich pravé a vlastnoručné podpisy, keď nemá k tomu ich vyjadrenie.

39. Žalobca namieta, že žalovaný vo svojom rozhodnutí použil v rámci odôvodnenia dôkaz „zoznam kontrolovaných osôb“, o ktorom sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia žalovaného, čo žalobca považuje na porušenie zásady materiálnej rovnosti a zásady rovnosti zbrani v správnom konaní. Je neprípustné, aby správny orgán použil na rozhodnutie dôkaz, o ktorom sa žalobca dozvie až z rozhodnutia samotného.

40. Za nesprávny žalobca považuje aj postup pri spisovaní zápisníc. V prvom rade zápisnice neobsahujú žiadne otázky, ktoré boli položené menovaným osobám a odôvodnenie žalovaného, že: „...kontrolované fyzické osoby podávali informácie do zápisníc o podaní informácie, v ktorých uviedli svoje vyjadrenia dobrovoľne...“ je nepreskúmateľné a zavádzajúce, pretože nie je pravdepodobné, aby vyťažovaná osoba vypovedala bez toho, aby jej boli položené otázky.

41. Žalobca je presvedčený, že inšpektor práce musel kontrolovaným fyzickým osobám položiť otázky, musel sa ich napr. opýtať na dôvody prítomnosti na pracovisku, na koho pokyn sa na pracovisku nachádzajú, ktorá osoba im dala pokyn na vykonanie prác a pod. Žalobca mal a aj má vážne pochybnosti, že títo pracovníci, na základe svojich intelektuálnych schopností, sa mohli vedieť spontánne vyjadriť tak, ako je to uvedené v zápisnici o podaní informácie. Podľa žalobcu inšpektor práce si len náhodou zistil obchodné meno žalobcu a na základe toho už opísal do zápisníc len to, čo umožnilo záver o naplnení všetkých znakov závislej práce, pričom dal menovaným osobám podpísať len prvú stranu zápisnice (poučenie). Je otázne a doposiaľ spoľahlivo nezistené, kto v skutočnosti za menované osoby podpísal ich vyjadrenia opísané v zápisniciach o poskytnutí informácie. Toto podozrenie podporuje aj tá skutočnosť, že zápisnice neobsahujú podpisy menovaných osôb v jej celkovom závere, čo žalobca považuje za vážny nedostatok, pre ktorý tieto zápisnice nie je ani možné použiť ako podklad pre rozhodnutie, lebo je zrejmé, že zápisnice podpisujú všetky osoby, ktoré sa úkonu zúčastnili, pričom nepostačuje podpis len pri poučení, resp. len pri vyjadrení, ale zápisnica musí byť podpísaná ako celok, inak je značne spochybniteľné to, čo je uvedené nad podpisom zúčastnenej osoby najmä, ak podpisy pod vyjadreniami menovaných zúčastnených osôb sú žalobcom spochybnené.

42. Ústne vyjadrenia pracovníkov inšpektorát aj žalovaný použili vo svojich rozhodnutiach proti žalobcovi, pričom z odôvodnenia žalovaného nie je zrejmé, či tieto osoby boli poučené aj o ich právach. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie , že vyťažovaná osoba má vysvetliť dôvody prítomnosti na pracovisku. Podľa názoru žalobcu však ide pri skladbe otázok o výsluch svedkov podľa až 3 správneho poriadku, ktorí však neboli poučení podľa Správneho poriadku, čim došlo k procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu, čo má za následok nezákonnosť dokazovania, a v konečnom dôsledku neplatnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Údajné odpovede vyťažovaných osôb nepovažuje žalobca za zistenie dôvodu prítomnosti týchto osôb na pracovisku žalobcu, ale ako odpovede na otázky kladené pri výsluchu. Tento názor žalobcu umocňuje odkaz na metodické usmernenie žalovaného, kde sa uvádza: „Inšpektor práce sa pri získavaní informácií zameriava na získanie charakteristík vykonávanej práce relevantných na preukázanie toho, že ide o prácu závislú“ A teda, cieľom tohto zisťovania nie je skutočné zistenie dôvodov prítomnosti osôb na pracovisku žalobcu, ale dokázanie znakov závislej práce (podľa ). Takýto postup nepovažuje za zákonný a rozhodnutie potom takisto nemôže byť zákonné.

43. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax tunajšieho správneho súdu, ktorý svojím rozsudkom sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2017 zrušil v inej veci rozhodnutie prvostupňového správneho poriadku ako aj žalovaného, aj z dôvodu, že „...Zo záznamu o poskytnutí informácie nie je zrejmé aké otázky boli kladené kontrolovanej fyzickej osoby zo strany prvostupňového správneho orgánu, na ktoré mala odpovedať a teda záznam o poskytnutí informácie je stručný a nedostatočný z hľadiska zistenia všetkých rozhodných skutočných okolností v danej veci....“ Na tento rozsudok žalobca výslovne poukazoval aj vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, k čomu sa žalovaný nevyjadril. Namiesto tohto žalovaný použil vo svojom rozhodnutí ako argument rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX, v ktorom je uvedené: „...Podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočnosti súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa dôjde následne k začatiu správneho konania procesným postupom podľa Správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku.“ a ďalej uvádza, že pred spísaním zápisníc boli kontrolované fyzické osoby oboznámené s poučením uvedeným v zápisnici o podaní informácie, ktorému porozumeli a potvrdili to svojím podpisom...“

44. Žalobca prezentoval názor, že takto odôvodnené rozhodnutie nenapĺňa znaky dostatočného a riadneho odôvodnenia rozhodnutia, keďže žalovaný neporovnal názor Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s názorom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa XX. februára XXXX a nevysvetlil, prečo rozsudok Krajského súdu v Prešove je v tejto veci nepodstatný, a prečo si žalovaný vybral v rámci argumentácie iba názor Krajského súdu v Košiciach. V tejto súvislosti žalobca konštatuje, že správny súd je síce viazaný právnym názorom iba kasačného súdu, avšak rozhodovacia činnosť toho ktorého jedného súdu má byť jednotná, aby nedošlo k porušeniu zásady právnej istoty vyjadrenej v a 3 .

45. Žalobca trval na tom, že zápisnice o podaní informácie sú nezákonné aj z toho dôvodu, že nie sú v žiadnom právnom predpise špecifikované, nie je zrejmé, kedy sa spisujú, čo majú obsahovať. V zápisniciach chýba aj poučenie o procesnom postavení osoby podávajúcej vysvetlenie resp. výpoveď. Žalovaný tvrdí, že zápisnice sú verejnou listinou, avšak žalobca je toho názoru, že zápisnice nie sú verejnou listinou, lebo hoci pojem verejná listina nie je zadefinovaný v našom právnom poriadku, bežne sa verejná listina definuje ako listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Verejnou listinou je nielen listina, ktorú vyhotovil orgán verejnej moci, ale aj listina, ktorú takýto orgán len potvrdil, napríklad splnomocnenie, na ktorom notár osvedčil správnosť podpisu osoby. Za verejnú listinu sa považuje napr. občiansky preukaz, vysvedčenie o maturitnej skúške, diplom o ukončení vysokej školy, potvrdenie lekára o pracovnej neschopnosti, potvrdenie o strate občianskeho preukazu, potvrdenie lekára o zdravotnom stave chorého člena rodiny

- dieťaťa mladšieho ako 10 rokov a o potrebe jeho ošetrovania zamestnancom, potvrdenie o odovzdaní osobného preukazu vojaka z povolania. Predmetné zápisnice neobsahujú odtlačok pečiatky správneho orgánu, teda nemôžu byť považované za verejnú listinu. Aj z tohto dôvodu je odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľné.

46. Žalobca poukázal na ustanovenie , podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa alebo podľa osobitného zákona a citujúc článok z odborného média tvrdil, že v prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré alebo osobitný zákon nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci a súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Napr. úradné záznamy spísané príslušníkmi policajného zboru nie sú dôkaznými prostriedkami podľa (nejde o listinný dôkaz). Podľa žalobcu je zákonnosť zápisníc o podaní informácie spísaných s kontrolovanými fyzickými osobami spochybnená, lebo ich zákonnosť neupravuje kompetenčný ani ani Správny poriadok. Zápisnice o podaní informácie vypracované inšpektormi preto nemôžu byť dôkazným prostriedkom použiteľným pri správnom trestaní osoby, ide totiž len o záznam, ako sa kontrolované osoby vyjadrovali inšpektorovi práce. Žalobca tu poukazuje aj na závery judikatúry (napríklad R 26/1989), podľa ktorých vysvetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. V rámci komparatívnej metódy výkladu práva poukázal aj na publikovanú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky R XX/XXXX-X, podľa ktorej úradný záznam nie je možné na hlavnom pojednávaní prečítať ani ako listinný dôkaz.

47. Žalobca v rámci tejto časti argumentácie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXS/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odseky 25- 31 a vyslovil presvedčenie, že v tejto a v obdobných veciach, keď kľúčové dôkazy (o znakoch závislej práce) sú zabezpečované najmä verbálnym a neverbálnym konaním kontrolujúcich osôb a kontrolovaných osôb, a toto konanie žalobca rozporuje, mal prvostupňový správny orgán alebo žalovaný tieto rozpory jednoznačne odstrániť po začatí správneho konania vykonaním riadneho dokazovania na ústnom pojednávaní (podľa § 21 ods. 1 SP). V tomto prípade nejde podľa žalobcu o dokazovanie skutku, ktorý sa stal pred kontrolou, alebo o dokazovanie z listín vyhotovených pred kontrolou, resp. bez ingerencie kontrolujúcich osôb a iných osôb, ale ide o dokazovanie skutku, ktoré ovplyvnilo ako konanie kontrolujúcich tak aj tretích osôb voči žalobcovi, a tak nariadenie ústneho pojednávania bolo z tohto pohľadu nevyhnutné.

48. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom inšpektorátu a žalovaného, že stav veci bol spoľahlivo zistený. Postaviť výsledok správneho konania - rozhodnutie iba na hypotézach a úvahách inšpektora je nesprávne. Inšpektorát aj žalovaný mohol bez akýchkoľvek problémov preskúmať, či aj v skutočnosti

vyťažované osoby podali také vyjadrenia, aké sú uvedené v zápisniciach, ale hlavne, či aj podpisy na zápisniciach pod vyjadreniami sú práve podpisy menovaných osôb, čím mohol inšpektorát prispieť k presnému a úplnému skutkovému zisteniu a neopierať svoje hodnotiace úsudky iba o vlastné úvahy, pričom tu existuje reálna možnosť manipulácie s dôkazmi.

49. Prvostupňový správny orgán podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a jednotlivé dôkazy, keď konštatoval, že vyjadrenia žalobcu sú nepravdivé a účelové. Postup prvostupňového správneho orgánu a z neho vyplývajúce rozhodnutia považuje za arbitrárne, keďže nedávajú vo svojom odôvodnení odpoveď na vyjadrenie žalobcu, iba formálne konštatujú jeho účelovosť a nepravdivosť.

50. Žalovaný, bez akejkoľvek rozumnej argumentácie prvostupňového správneho orgánu jeho rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil, pričom žalobca sa ani nedozvedel, aké kroky alebo aký postup zvolil prvostupňový správny orgán na to, aby odstránil rozpory vo vyjadreniach žalobcu a inšpektorov. Žalovaný iba jednoducho prevzal argumentáciu prvostupňového správneho orgánu a stroho konštatoval, že ide iba o účelovú a nepravdivú obranu žalobcu. Žalobca je preto presvedčený, že takýto postup prvostupňového správneho orgánu a jeho potvrdenie žalovaným (v ich rozhodnutiach) je porušením zásady materiálnej pravdy v správnom konaní, porušením § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho poriadku, porušením § 33 ods. 1 Správneho poriadku a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

51. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu inšpektora práce z dôvodu, že s ním nebol prerokovaný dodatok č. 1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce. Nesúhlasí s tým, ako sa s uvedenou námietkou vysporiadal žalovaný, ktorý iba citoval a a stroho konštatoval, že „..Dodatok k protokolu sa neprerokováva, výkon inšpekcie práce sa doručením dodatku považuje za ukončený. Dodatok bol účastníkovi konania preukázateľne doručený dňa 13. 11. 2020...“

52. Žalobca poukázal na to, že obsahom dodatku č.1, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Zákonodarca v príslušných ustanoveniach právneho predpisu explicitne neurčil deň, kedy sa považuje protokol o výsledku inšpekcie práce za prerokovaný. Podľa gramatického významu sa pod termínom „prerokovanie“ rozumie prediskutovanie určitých záležitosti. Jedná sa o konanie nie jedného, ale viacerých subjektov, ktoré si v rámci prerokovania vyjasňujú určité okruhy problémov a vyjadrujú vlastné názory na vec. Prerokovanie je ukončené, keď už žiadna zo zúčastnených strán nemá ďalšie pripomienky. Obvykle sa k prerokovaniu protokolu pristupuje na ústnom pojednávaní, v rámci ktorého si zúčastnené strany vysvetlia vzájomné názory a postoje. Prerokovanie je ukončené, keď už nie sú vznesené žiadne ďalšie návrhy, pripomienky. V prípade žalobcu, bolo podľa názoru žalobcu pre účely plynutia procesných lehôt prerokovanie ukončené posledným úkonom inšpektora práce týkajúceho sa protokolu o výsledku inšpekcie, a to vypracovaním dodatku č. 1 k Protokolu, konkrétne dňom oboznámenia sa žalobcu s obsahom tohto dodatku. Vypracovaním dodatku inšpektor práce reagoval na vyjadrenie žalobcu k zisteniam obsiahnutým v Protokole, čím sa dodatok stal jeho súčasťou. Posledné, záverečné stanovisko inšpektora práce ku všetkým vzneseným pripomienkam žalobcu k protokolu, podaných písomnou formou, vyplýva teda z protokolu vrátane jeho dodatku. Aj rozhodovacia prax súdov SR berie pri ustálení dátumu prerokovania protokolu do úvahy ustálenú súdnu prax vyjadrenú v princípe, podľa ktorého nepresnosť a neurčitosť právneho predpisu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania (výkladový princíp „contra proferentem“). Z obsahu spisu je zrejmé, že dodatok číslo 1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce bol vypracovaný 06.11.2020 a následne doručený žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dodatok č. 1 prevzal žalobca dňa 06.11.2020. Podľa rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky sa teda dňom konečného prerokovania protokolu stáva deň, kedy bol doručený dodatok k protokolu, v tomto prípade dňa 06.11.2020, a keďže dňa 06.11.2020 protokol v znení jeho dodatku nebol so žalobcom osobne prerokovaný, nemožno takýto postup považovať za zákonný. V prípade iného výkladu by mohlo dôjsť k odopretiu práv žalobcu na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie.

53. Žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť Protokolu o výsledku inšpekcie práce z 10.09.2020 v časti uložených opatrení z dôvodu, že v čase vyhotovenia a prerokovania Protokolu (10.09.2020) nevedel, ako má odstrániť zistené nedostatky uvedené v bode 1, keďže tieto nedostatky v čase vyhotovenia a prerokovania protokolu už boli odstránené. Žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril v napadnutom rozhodnutí konštatovaním, že „... Inšpektor práce v predmetnom protokole pri uložení povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin účastníkovi

konania konkrétne uviedol, aby do budúcna dodržiaval príslušné právne predpisy, ktoré sa naňho ako na zamestnávateľa vzťahujú a to zadávať pracovné úlohy fyzickým osobám na výkon závislej práce až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu...“

54. Žalobca s týmto, podľa neho značne formálnym odôvodnením predmetnej námietky nesúhlasí, keďže žalovaný nedal odpoveď na namietanú skutočnosť, že inšpektor práce v časti opatrenia žalobcovi jednoznačne nariadil, v súlade s ustanovením v nadväznosti na ods. 3 odstrániť zistený nedostatok v bode 1 v lehote do 1 dňa od prevzatia tohto protokolu, pričom ako je už uvedené, nedostatok v bode 1 protokolu bol v čase vyhotovenia a prerokovania Protokolu už odstránený, teda v tejto časti je protokol zmätočný a ako taký nevykonateľný. Žalobca aj naďalej považuje Protokol v časti opatrenia za nepreskúmateľný a ako taký za nevykonateľný, teda aj celý Protokol je nevykonateľný a nezákonný, čo môže spôsobovať aj nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

55. Žalobca napokon z procedurálneho hľadiska explicitne namietal, že nebolo vykonané dokazovanie výsluchom nim navrhovaných svedkov, preto napadnuté rozhodnutia považuje za predčasné, s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Dôvodom tohto tvrdenia žalobcu je neodstránenie rozporu vo vyjadreniach žalobcu a prvostupňového správneho orgánu v tom, koho bolo kontrolované pracovisko, ak žalobca tvrdil, že to nebolo jeho pracovisko, ktorá osoba sa podpísala pod vyjadreniami kontrovaných zamestnancov v zápisniciach o podaní informácie, ak žalobca tvrdí, že to nie sú podpisy menovaných osôb, aké otázky boli kladené kontrolovaným zamestnancom zo strany inšpektorov pri prvotnom kontakte. Tu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu, sp. zn. XXAsan/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý v bodoch 34, 36, 40 a 41 konštatoval, že nedostatočné dokazovanie má za následok predčasné rozhodnutie vo veci, ktoré je treba zrušiť, keďže dôkazy neboli vykonané na ústnom pojednávaní.

56. Žalobca poukázal na to, že podľa má inšpektor oprávnenie zistiť dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. Ak však inšpektor vypočúva vyťažovanú osobu (čo je podľa žalobcu aj tento prípad) ide o výsluch svedka pred začatím správneho konania, ktorý ak chce inšpektorát použiť v správnom konaní ako dôkaz, musí tento výsluch, ako dôkaz, vykonať v začatom správnom konaní. To sa však nestalo a takýmto spôsobom bola odňatá možnosť žalobcovi byť účastníkom konania, napríklad pri výsluchu svedka. Protokol o výsledku inšpekcie je iba výstupnou informáciou z vykonanej inšpekcie, ale ak má byť použitý ako podklad pre rozhodnutie a odvoláva sa na vyjadrenia v ňom uvedené je nevyhnutné tieto dôkazy aj riadne vykonať, a to v správnom konaní na ústnom pojednávaní. Postup prvostupňového správneho orgánu považuje žalobca za nesprávny a nezákonný, ale hlavne nedostatočný, keď iba z Protokolu vyvodil záver, že žalobca sa dopustil spáchania iného správneho deliktu - porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Potom nie je možné uvažovať ani nad konštatovaním, že zamestnanci naplnili všetky znaky závislej práce, keď pri vyťažovaní nepovedali ani jedno konkrétne meno alebo priezvisko, na koho pokyn práce vykonávali, ako znak závislej práce - na pokyn zamestnávateľa.

57. V prípade argumentácie žalovaným, že vyťažovaná osoba poskytla informácie aj na základe má žalobca ten názor, že takáto úvaha je založená na nesprávnom právnom posúdení. Podľa názoru žalobcu je možné toto ustanovenie aplikovať v prípade, keď už začalo správne konanie a nie pred jeho začatím. Pred začatím správneho konania zisťuje inšpektor (v rámci svojich oprávnení) prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku podľa . V prípade aplikácie je nevyhnutné, aby fyzická alebo právnická osoba na požiadanie poskytla informácie inšpektorovi alebo inšpektorátu aj s poučením, v akej pozícii sa nachádza a z toho stavu túto osobu aj riadne poučiť, avšak podľa Správneho poriadku ako svedka.

58. V tejto časti argumentácie žalobca poukázal aj na štruktúru . Povinnosť fyzickej osoby poskytnúť informácie podľa je upravená až po časti, ktorá pojednáva o vyhotovení protokolu a . Z takéhoto usporiadania zákona dospel k logickému záveru, že o tieto informácie môže inšpektorát požiadať až v začatom správnom konaní. K tomuto záveru žalobca dospel aj právnou analýzou ustanovenia , podľa ktorého je inšpektor oprávnený požadovať od fyzickej osoby iba vysvetlenie dôvodov prítomnosti na pracovisku. V tomto štádiu považuje žalobca činnosť inšpektora za operatívnu, za účelom

zistenia, či nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpektor však v tomto štádiu, podľa názoru žalobcu, nemá oprávnenie vykonávať dokazovanie. Oprávnenie a zároveň povinnosť dokazovať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany inšpektorátu by malo nastať až po začatí správneho konania ( § 18 ods. 1 a2 Správneho poriadku) a po zákonnom aplikovaní ustanovení a Správneho poriadku. Ak bude dokazovanie vykonané výsluchom svedkov, tých je nevyhnutné zákonne poučiť podľa Správneho poriadku. V tomto prípade to tak nebolo, dokazovanie bolo vykonané v rozpore so a správnym poriadkom, čo podľa nášho názoru zakladá ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutí inšpektorátu a žalovaného.

59. Žalobca v petite svojej žaloby navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol tiež zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

60. Podaním č. H._PO/C./XXXX/XXXX-XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný.

61. K žalobným námietkam sumarizovaným v časti III. žalovaný uviedol, že pre účely výkonu inšpekcie práce sa za pracovisko považuje každé miesto výkonu podnikateľskej činnosti kontrolovaného subjektu, do ktorého patrí aj stavenisko. Inšpektor práce v Protokole uviedol, na akom stavenisku vykonal inšpekciu práce a preto nie je potrebné uvádzať údaje o zhotoviteľovi alebo objednávateľovi. Žalovaný poukázal na to, že kontrolované fyzické osoby do zápisnice o podaní informácie uviedli, pre akú spoločnosť vykonávajú závislú prácu a preto nebolo potrebné skúmať, ktorá konkrétna osoba im zadala prácu. Porušením zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide o objektívnu zodpovednosť zo strany zamestnávateľa. Objektívny charakter zodpovednosti spočíva v tom, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, alebo zavinením zamestnancov zamestnávateľa (napr. vedúci zamestnanec) alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľ. Zbaviť sa objektívnej zodpovednosti je možné iba za predpokladu, že kontrolovaný subjekt preukáže, že právne predpisy neporušil. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že s kontrolovanými fyzickými osobami má spísané zápisnice o podaní informácie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že práce vykonávali pre spoločnosť K. s. r. o., teda pre žalobcu.

62. Žalovaný poukázal aj na to, že kontrolované fyzické osoby podávali informácie do zápisníc o podaní informácie, v ktorých uviedli svoje vyjadrenia dobrovoľne, bez nátlaku, tie boli spísané inšpektorom práce a po spísaní zápisníc inšpektorom práce, kontrolované osoby si zápisnicu prečítali a na znak súhlasu s obsahom zápisníc to potvrdili svojím vlastnoručným podpisom. Pred spísaním zápisníc boli kontrolované osoby oboznámené s poučením uvedeným v zápisnici o podaní informácie, ktorému porozumeli a dobrovoľne bez hrozieb pokuty a nátlaku to potvrdili svojím vlastnoručným podpisom. Inšpektor práce spísal vyjadrenia kontrolovaných osôb vlastnou rukou za prítomnosti ďalších dvoch inšpektorov, pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania na vyššie uvedenom pracovisku a zapísal iba tie informácie, ktoré podali kontrolované fyzické osoby, o čom svedčia aj zápisnice, v ktorých na druhej strane zápisníc vľavo v dolnom rohu je uvedené „Podanie informácie zapísal“ a je tam uvedené prvé meno inšpektora práce, ktorý zápisnice spisoval s jeho vlastnoručným podpisom a ďalšie dve mená inšpektorov práce, ktorí boli prítomní pri ich spisovaní, tiež s ich vlastnoručným podpisom. Zápisnice o podaní informácie kontrolované osoby podpísali vlastnou rukou a to trikrát. Prvý podpis, že boli oboznámení s poučením uvedeným v zápisnici, druhý podpis, že boli poučení o právnych následkoch v prípade, že by inšpektorom práce podali nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie a tretí podpis, že si obsah zápisnice prečítali a po prečítaní to potvrdili svojím podpisom. Kontrolované osoby zápisnice o podaní informácie podpísali vlastnou rukou a taktiež sa podpísali vlastnou rukou aj do zoznamu kontrolovaných osôb.

63. K námietke žalobcu, že v administratívnom spise sa žiadny dôkaz o oznámení inšpektora práce pred začatím inšpekcie práce nenachádza žalovaný uviedol, že inšpektor práce dňa 20. 07. 2020 po zistení telefonického kontaktu telefonicky informoval žalobcu o výkone inšpekcie práce. Žalobca mu oznámil, že o kontrole ho už informovali kontrolované fyzické osoby. Inšpektorát práce konštatoval uvedené na základe úradného záznamu o vykonaní telefonického rozhovoru zo dňa 20. 07. 2020, ktorý sa uskutočnil za prítomnosti troch inšpektorov, o čom svedčia ich podpisy na danom úradnom zázname. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého je inšpektor práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V konkrétnom prípade bol výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle a keďže oznámenie pred začatím inšpekcie práce by priamo ovplyvnilo výkon inšpekcie práce, inšpektor práce pristúpil na výnimku z povinnosti oznámiť pred začatím výkonu inšpekcie práce prítomnosť inšpektora práce.

64. K námietkam týkajúcim sa spisovania zápisníc o poskytnutí informácie zo dňa 16.07.2020 žalovaný poukázal na to, že v Protokole je dostatočne zadokumentované, akým spôsobom inšpektori práce zistili výkon závislej práce kontrolovaných fyzických osôb a takisto je uvedený čas porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný má za to, že na základe Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 10. 09. XXXX, zápisnice spísanej s fyzickou osobou - Z. D. dňa XX. XX. XXXX, zápisnice spísanej s fyzickou osobou - K. C. dňa XX. XX.XXXX, zoznamu kontrolovaných osôb spísaného dňa XX. XX. 2020, z prehľadov poistení z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, ktoré bolo vykonané inšpektorom práce prostredníctvom vstupu cez GRID kartu dňa 16. 07. 2020 a skutkových zistení získaných inšpektormi počas inšpekcie práce bolo preukázané, že dňa 16. 07. 2020 o 10:00 h kontrolované fyzické osoby závislú prácu pre žalobcu skutočne vykonávali.

65. Žalovaný ohľadom právnej povahy zápisníc o podaní informácie poukazuje na v znení neskorších predpisov, podľa ktorého verejnou listinou sú listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné. Zápisnice o podaní informácie sú verejnou listinou. Verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Zápisnice o podaní informácie boli spísané s každou kontrolovanou fyzickou osobou samostatne, pri spísaní boli prítomní všetci traja inšpektori práce, ktorí v daný deň t. j. 16. 07. 2020 na kontrolovanom pracovisku vykonávali inšpekciu práce. Inšpektori práce po preukázaní sa preukazmi inšpektora práce a oznámení výkonu inšpekcie práce zameraného na kontrolu nelegálneho zamestnávania, vyzvali kontrolované fyzické osoby, ktoré vykonávali pre kontrolovaný subjekt závislú prácu, aby preukázali totožnosť a vysvetlili dôvod prítomnosti na pracovisku. Keďže kontrolované fyzické osoby vypovedali vyčerpávajúcim spôsobom tak, že dostatočne popísali znaky závislej práce, nebolo potrebné zo strany inšpektorov práce klásť kontrolovaným osobám ďalšie otázky.

66. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn. XS/XXX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a na obsah zápisníc o podaní informácie zo dňa 16.07.2020 ako aj na obsah protokolu o výsledku inšpekcie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že kontrolované fyzické osoby dňa 16. 07. 2020 o 10:00 h závislú prácu skutočne vykonávali. Žalovaný nemal s týmito osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa a taktiež v deň výkonu inšpekcie práce t. j. dňa 16. 07. 2020 bolo zistené z prehľadov poistení z registra Sociálnej poisťovne, že kontrolované fyzické osoby nie sú prihlásené do tohto registra. Žalovaný kontrolované fyzické osoby do registra Sociálnej poisťovne prihlásil deň po výkone inšpekcie práce a to dňa 17. 07. 2020. Fyzickú osobu K. C. do registra Sociálnej poisťovne prihlásil dňa 17. 07. 2020 o 16:07 h s dátumom vzniku právneho vzťahu od 13. 07. 2020 - dohoda o pracovnej činnosti a Z. D. do registra Sociálnej poisťovne prihlásil dňa 17. 07. 2020 o 16:11 h s dátumom vzniku právneho vzťahu od 13. 07. 2020 - dohoda o pracovnej činnosti.

67. Pokiaľ žalobca v žalobe zastáva názor, že ak inšpektor vypočúva vyťažovanú osobu, ide o výsluch svedka, pričom kontrolované osoby neboli poučené podľa § 35 ods. 4 Správneho poriadku a takisto že zápisnice sú bez opory príslušného právneho predpisu, žalovaný k tomu tvrdí, že spisovanie zápisníc za účelom podania informácie - vysvetlenia dôvodu prítomnosti na pracovisku nie je výsluchom svedkov v zmysle ustanovení správneho poriadku. Výkon inšpekcie práce nie je správnym konaním. V zmysle ustanovenia je fyzická osoba a právnická osoba na požiadanie

inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak - zákon o ochrane utajovaných skutočností. Pred spísaním zápisníc boli kontrolované fyzické osoby oboznámené s poučením uvedeným v zápisnici o podaní informácie (viď zápisnice o podaní informácie zo dňa 16. 07. 2020), ktorému porozumeli a potvrdili to svojím podpisom.

68. Žalobca tiež namietal to, že inšpektorát práce po začatí správneho konania neodstránil rozpory, ktoré je možné odstrániť iba na ústnom pojednávaní. K tomu žalovaný poukázal na § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách). Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX. januára XXXX a rozsudok ESĽP vo veci N. B. proti S., rozhodnutie z XX. apríla XXXX, č. sťažnosti XXXXX/XX.

69. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonného postupu a neprerokovania dodatku k protokolu žalovaný uvádza, že v súlade s ustanovením a v súlade s ustanovením sa dodatok k protokolu neprerokováva, výkon inšpekcie práce sa doručením dodatku považuje za ukončený. Dodatok bol účastníkovi konania preukázateľne doručený dňa 13. 11. 2020. Prerokovanie dodatku by bolo opodstatnené napríklad v prípade, ak by nastala zmena v právnej kvalifikácii, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Žalovaný v tejto súvislosti citoval aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXSžk/XX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX, kde v bode 27 rozsudku sa uvádza: „Ku kasačnej námietke, že dodatok nebol prerokovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.“

70. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť protokolu v časti opatrenia, žalovaný k tomu uviedol, že opatrenia v predmetnom protokole sú jednoznačné a zrozumiteľné. Inšpektor práce v predmetnom protokole pri uložení povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, účastníkovi konania konkrétne uviedol, aby do budúcna dodržiaval príslušné právne predpisy, ktoré sa naňho ako na zamestnávateľa vzťahujú a to zadávať pracovné úlohy fyzickým osobám na výkon závislej práce až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektor práce v dodatku č. 1 k Protokolu na strane 10 iba konštatuje, že účastník konania do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou kontrolované fyzické osoby prihlásil deň po výkone inšpekcie práce. Tým, že účastník konania kontrolované osoby prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou nepreukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu a taktiež vo vyjadrení k predmetnému protokolu nepredložil dôkaz o založení pracovnoprávneho vzťahu. V jeho vyjadrení sa nenachádzali žiadne doklady, konkrétne dohody o pracovnej činnosti, na ktoré účastník konania kontrolované fyzické osoby prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou.

71. Čo sa týka výšky uloženej sankcie žalovaný má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležíte zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia bod. 1 a .

72. V závere žalovaný konštatoval, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležíte a dostatočne vysporiadal.

73. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

V.

Replika žalobcu

74. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou z 08.07.2021.

75. Uviedol, že žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom materiálne nepreukázal, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené na pracovisku žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení nevysvetlil, z akého dôvodu neboli kontrolované fyzické osoby poučené o ich právach pred podaním vysvetlenia a neboli poučené o tom, že ich vyjadrenia budú použité v správnom konaní voči žalobcovi a nebol zisťovaný ich vzťah k žalobcovi za účelom možného odopretia výpovede alebo poskytnutia informácií. Kontrolované osoby boli poučené iba o povinnostiach.

76. Žalobca trvá na tom, že žalovaný neodstránil pochybnosť o tom, či podpisy pod vyjadreniami uvedenými v zápisniciach sú skutočne ich vlastnoručnými podpismi, keďže každý podpis je značne iný a odlišný ako aj na konštatovaní, že zápisnice mali obsahovať otázky, ktoré boli kontrolovaným fyzickým osobám kladené.

77. V replike žalobca tiež tvrdí, že úradný záznam o vykonaní telefonického hovoru neobsahuje skutočný obsah telefonického hovoru, pričom spochybňuje najmä tvrdenie ktoré malo počas telefonátu odznieť, a v zmysle ktorého mal byť žalobca o vykonanej kontrole už predtým informovaný kontrolovanými fyzickými osobami. Uvedený rozpor mal byť odstránený vykonaním ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie spojené s výsluchom svedkov malo tiež odstrániť pochybnosť o tom, či sa inšpektori práce preukázali pri kontrole služobným preukazom a či skutočne vyzvali kontrolované fyzické osoby na vysvetlenie dôvodu prítomnosti na pracovisku.

78. Žalobca napokon vytýka žalovanému to, že konštatovaním o možnom ovplyvňovaní neskorších výpovedí kontrolovaných osôb zamestnávateľom ho vopred obviňuje z trestného činu navádzania na krivú výpoveď.

79. Žalobca spochybnil aj tvrdenie žalobcu o tom, že zápisnice o podaní informácie majú charakter verejnej listiny, keďže neobsahujú odtlačok pečiatky správneho orgánu.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

80. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

81. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

82. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

83. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

84. Podľa (1) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

85. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a .

86. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

87. Podľa na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.

88. Podľa inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy.

89. Podľa inšpektor práce je povinný: a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce,

b) zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa,

c) informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

90. Podľa v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

91. Podľa inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

92. Podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

93. Podľa , bod. 1 inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur.

94. Podľa inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

95. Podľa na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XXX/XXXXXXXX> ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

96. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

97. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky

98. Podľa § 22 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

99. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu

100. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom

pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

101. Podľa dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

102. Podľa č. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

103. Správny súd podľa na žiadosť žalobcu prejednal žalobu na pojednávaní konanom dňa 10.02.2022 za účasti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného, ktorí v rámci svojich prednesov a záverečných návrhov zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

104. Žalobca namietal, že zápisnice o podaní informácie zo dňa 16.07.2020 spísané inšpektormi práce s Z. D. a K. C. nie sú podpísané uvedenými osobami, neobsahujú ich skutočný prednes a neobsahujú otázky, ktoré boli osobám podávajúcim informáciu položené. Osoby podávajúce informáciu tiež neboli riadne poučené v zmysle 35 ods. 4 § Správneho poriadku napriek tomu, že obsah podávanej informácie už bol v zásade svedeckou výpoveďou.

105. Totožné námietky uviedol žalobca už v priebehu správneho konania, pričom navrhol osoby Z. D. a K. C. vypočuť ako svedkov, čomu však správny orgán nevyhovel.

106. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zápisnice o podaní informácie zo dňa 16.07.2020 neboli podpísané osobami v nich uvedenými správny súd túto námietku žalobcu vyhodnotil vo svetle ďalších dôkazov a podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise ako nedôvodnú.

107. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že namietané zápisnice sú v prípade oboch osôb podávajúcich informácie podpísané na troch miestach podpisom, ktorý je na prvý pohľad v podstatných rysoch zhodný a vizuálne sa zhoduje aj s podpisom na zozname kontrolovaných osôb zo 16.07.2020. Zápisnica o podaní informácie ako aj zoznam kontrolovaných osôb boli vyhotovené v prítomnosti troch inšpektorov práce, ktorých meno, priezvisko a vlastnoručný podpis sú uvedené tak na zápisniciach, ako aj na zozname kontrolovaných osôb zo dňa 16.07.2020.

108. Priebeh vyhotovenia zápisníc o podaní informácie zo 16.07.2020 ako aj okolnosti ich podpisovania sú zachytené v protokole o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol podpísaný povereným inšpektorom práce a opečiatkovaný odtlačkom pečiatky správneho orgánu. Protokol obsahuje všetky obsahové aj formálne náležitosti v zmysle , pričom bol žalobcovi doručený osobným doručením štatutárnemu zástupcovi dňa 30.09.2020 po jeho prerokovaní.

109. Protokol o výsledku inšpekcie je verejnou listinou (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. X As XXX/XXXX z XX.XX.XXXX). Verejnú listinu náš právny poriadok definuje v a aj v zmysle recentnej judikatúry je možné túto definíciu uplatniť aj vo vzťahu k listinám slúžiacim ako podklad v iných než civilných sporových konaniach (analogicky napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/X/XXXX z XX.XX.XXXX). Obdobný záver je možné vysloviť aj vo vzťahu k zápisniciam o podaní informácie bez ohľadu na to, že tieto neobsahujú pečiatku. Vo vzťahu k verejným listinám platí vyvrátiteľná domnienka správnosti a pravdivosti jej obsahu za predpokladu, že verejná listina obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a jej vyhotovenie nevyvoláva pochybnosť o jej pravosti. Procesné bremeno preukázať, že tvrdenia uvedené v protokole ako verejnej listine sa nezakladajú na pravde znáša v účastník konania a nie správny orgán (napr. uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX. 7. XXXX, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/X/XXXX z XX.XX.XXXX, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7 As XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).

110. Správny súd konštatuje, že v priebehu správneho konania ani v konaní pred správnym súdom nebol žalobcom predložený žiaden relevantný dôkaz o tom, že by obsah zápisníc o podaní informácie nezodpovedal skutočnosti a že by nebol skutočne podpísaný tam uvedenými osobami. Námietky žalobcu

ostali v rovine jeho tvrdení, ktoré mu mali byť oznámené iba sprostredkovane, a to osobami, ktoré informácie v zápisniciach poskytli. Samotné spochybnenie alebo popieranie obsahu verejnej listiny však nemá za následok, že sa na jej obsah v konaní nemá prihliadať (porovnaj tiež N. M., U. S., C. J., Z. S., C. J., R. M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 759).

111. Žalobca mal ambíciu spochybniť autenticitu zápisníc o podaní informácie zo 16.07.2020 a tým aj prezumovanú správnosť a pravdivosť obsahu protokolu o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX-XX-X.X/ P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX návrhom na výsluch svedkov K. C. a Z. D., ktorý však prvostupňový správny orgán neakceptoval. Podľa názoru správneho súdu takýto postup nemal za následok porušenie subjektívnych práv žalobcu ani jeho práva na obhajobu a to z nasledujúcich dôvodov.

112. Konanie vo veciach správnych deliktov právnických osôb sa vedie podľa ustanovení Správneho poriadku. Podľa ustálenej judikatúry ustanovenie § 21 Správneho poriadku neukladá povinnosť správnym orgánom nariadiť v každom prípade ústne pojednávanie. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nariadenie ústneho pojednávania vo veciach správnych deliktov je len fakultatívne. Vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle § 21 správneho poriadku by nariadenie ústneho pojednávania malo byť ponechané na úvahe správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/X/XXXX z XX.XX.XXXX, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2018 pod č. 41). Na uvedenom závere nič nemení ani požiadavka, aby správne orgány reflektovali pri konaniach majúcich povahu trestného konania základné princípy vlastné trestnému konaniu, keďže samotná reflexia týchto princípov neznamená možnosť procesný postup správnych orgánov, ktorý je riadne a dostatočne upravený ustanoveniami správneho poriadku, analogicky modifikovať podľa osobitných ustanovení , ako na to poukazuje žalobca. Neprípustnosť protokolu ako dôkazu resp. podkladu pre rozhodnutie a zároveň povinnosť overiť skutočnosti uvedené v protokole uskutočnením ústneho pojednávania a výsluchom svedkov preto nie je možné dovodiť z ustanovenia , keďže tento reflektuje osobitý charakter trestného konania typický práve zásadou ústnosti, priamosti a bezprostrednosti (analogicky k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXAsan/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Prípustnosť protokolu ako dôkazu o správnom delikte, dokonca v niektorých prípadoch aj ako dôkazu jediného už opakovane potvrdila aj judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. X As XXX/XXXX z 15.08.2018 a tam citované skoršie rozhodnutia).

113. V kontexte uvedeného správny súd v súvislosti s námietkou týkajúcou sa potreby nariadenia ústneho pojednávania a výsluchu svedkov Z. D. a K. C. za účelom spochybnenia alebo potvrdenia autenticity zápisníc o podaní informácie z 16.07.2020 poukazuje aj na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, citovanom aj žalovaným, ktorý v obdobných súvislostiach konštatoval: „vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov priamo na pracovisku, t. j. v mieste výkonu inšpekcie práce, pretože títo do zápisníc o podaní informácie spísaných inšpektormi podávajú spravidla spontánne vyjadrenia a poskytujú bezprostredné informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú skutočnému stavu veci. Ich neskoršie vyjadrenia sú často zmenené, a to aj vplyvom zamestnávateľa, ktorý logicky podniká všetky kroky k tomu, aby sa vyhol zodpovednosti za zistené porušenia zákonných povinností. Pre takýto postup a hodnotenie prvotných a bezprostredných informácií získaných na mieste výkonu inšpekcie práce tak, aby tieto boli dostatočné pre prijatie skutkového záveru o nelegálnom zamestnávaní jednej alebo viacerých osôb je nevyhnutné, aby inšpektori práce vykonali všetky potrebné úkony smerujúce k získaniu informácií preukazujúcich naplnenie zákonných znakov závislej práce.“ Citované závery správneho súdu boli na základe kasačnej sťažnosti preskúmavané aj Najvyšším súdom SR, ktorý sa s uvedenými závermi správneho súdu v celom rozsahu stotožnil a na tieto v odôvodnení svojho rozsudku aj priamo odkázal (bod 34. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

114. Postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorým títo nevyhoveli návrhu na vykonanie výsluchov svedkov, pričom tento svoj postup aj riadne odôvodnili, sa preto podľa názoru správneho súdu nijak nevymyká praxi aprobovanej aj rozhodovacou činnosťou správnych súdov a v okolnostiach posudzovanej veci žalobcu nepredstavoval zásah do jeho práva na obhajobu alebo iných procesných práv obvineného zo správneho deliktu.

115. Osobitne to platí za situácie, kedy konajúce správne orgány mali pre ustálenie skutkového stavu a vyvodenie relevantných právnych záverov aj iné podklady a dôkazy potvrdzujúce zistenia uvedené v protokole a v zápisniciach, ku ktorým patria najmä informácie z registra Sociálnej poisťovne.

116. Z týchto vyplýva, že v čase kontroly dňa 16.07.2020 neboli kontrolované fyzické osoby do registra Sociálnej poisťovne prihlásené a žalobca ich registroval hneď nasledujúci deň po kontrole, teda dňa 17.07.2020, pričom ako začiatok poistenia uviedol deň 13.07.2020 titulom uzatvorenia dohôd o pracovnej činnosti. Deň vzniku pracovnoprávneho vzťahu uvedený žalobcom pri registrácii kontrolovaných fyzických osôb predchádza deň uvedený kontrolovanými fyzickými osobami ako deň začatia vykonávania prác pre žalobcu (14.07.2020), čo do veľkej miery nasvedčuje špekulatívnemu postupu žalobcu v snahe zvrátiť predpokladané negatívne dôsledky vykonanej kontroly.

117. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že pokiaľ by skutočne mali byť pravdivými informácie uvedené žalobcom v registračných formulároch fyzických osôb predložených v rámci vyjadrenia žalobcu k protokolu o výsledku inšpekcie práce podaním zo 05.10.2020, a z ktorých vyplýva tvrdenie, že Z. D. a K. C. boli v čase výkonu kontroly 16.07.2020 zamestnancami žalobcu na základe dohôd o pracovnej činnosti uzavretých už 13.07.2020, žalobca by už pred začatím správneho konania mal disponovať listinnými dôkazmi, ktorými by mohol svoje tvrdenia o sfalšovaní podpisov na zápisniciach preukázať (napr. poukázaním na podpisy na dohodách o pracovnej činnosti, ktoré musia byť v zmysle § 228a ods. 2 Zákonníka práca vyhotovené v písomnej forme). Takýto dôkaz však v priebehu celého správneho konania predložený nebol, čo žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

118. K námietkam týkajúcim sa autenticity zápisníc o podaní informácie správny súd obiter dictum konštatuje, že z tvrdení žalobcu prednesených v priebehu správneho konania a v rámci konania o správnej žalobe nevyplýva absolútne žiaden dôvod, ktorý by mal viesť troch inšpektorov práce k tomu, aby na dvoch zápisniciach o podaní informácie falšovali či napodobňovali podpisy kontrolovaných osôb a dopúšťali sa tak trestnej činnosti, zvlášť pokiaľ namietané zápisnice o podaní informácie by boli spôsobilým podkladom rozhodnutia aj v prípade, ak by ich odmietli osoby poskytujúce informáciu podpísať, o čom by sa v zápisnici urobil záznam.

119. Obhajobné námietky žalobcu napokon v zásadnej miere spochybňuje aj už zmienený zjavný rozpor medzi jeho tvrdeniami a vykonanými administratívnymi úkonmi voči Sociálnej poisťovni.

120. Ako už bolo uvedené, žalobca dňa 17.07.2020 prostredníctvom registračného listu fyzickej osoby prihlásil K. C. a Z. D. do sociálnej poisťovne, pričom ako dátum vzniku poistenia a zároveň dátum vzniku právneho vzťahu uviedol 13.07.2020 na základe dohody o pracovnej činnosti.

121. Registračné listy predložil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 05.10.2020 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto svojom vyjadrení však v rozpore s informáciami vyplývajúcimi z registračných listov fyzických osôb zo dňa 17.07.2020 žalobca tvrdí, že oslovil „menované osoby na možné zamestnanie na práce na časti kontrolovaného objektu a preto im oznámil, aby sa išli na stavbu pozrieť a ak budú súhlasiť tak potom ich zamestná.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca buď neuviedol pravdivé informácie v registračnom formulári fyzickej osoby, alebo vo svojom vyjadrení k protokolu, čo svedčí o účelovosti a špekulatívnosti jeho obrany.

122. Žalobca použiteľnosť zápisníc o podaní informácie spochybňuje aj na základe tvrdenia, že tieto neobsahujú prepis otázok, ktoré boli inšpektormi práce kontrolovaným fyzickým osobám položené. Z tejto skutočnosti vyvodzuje, že tieto otázky boli kapciózne a sugestívne. Žalobca pritom poukazuje na právny názor tunajšieho správneho súdu, ktorý v rozsudku sp. zn. XS/XX/XXXX z XX.XX.XXXX uviedol: „Zo záznamu o poskytnutí informácie nie je zrejmé aké otázky boli kladené kontrolovanej fyzickej osoby zo strany prvostupňového správneho orgánu, na ktoré mala odpovedať a teda záznam o poskytnutí informácie je stručný a nedostatočný z hľadiska zistenia všetkých rozhodných skutočných okolností v danej veci.“

123. Je pravdou, že v zápisniciach sa prepis položených otázok nenachádza. Zároveň je však potrebné uviesť, že povinnosť uviesť doslovné znenie otázok, prípadne uviesť doslovný prepis formulácie výzvy, ktorou boli kontrolované osoby v zmysle vyzvané na

vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti na pracovisku nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žalobca síce správne poukazuje na to, že neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by výslovne a osobitne upravoval náležitosti zápisnice o podaní informácie podľa , správny súd však k tejto námietke konštatuje, že inšpektor práce zápisnicu o podaní informácie podľa resp. vyhotovuje primárne za tým účelom, aby bola spôsobilým podkladom, na základe ktorého bude možné rozhodnúť o začatí alebo nezačatí správneho konania vo veci správneho deliktu a v prípade jeho začatia aby bola jedným zo spôsobilých podkladov pre následné rozhodnutie. Napriek tomu, že v tejto fáze je možné hovoriť o akomsi neformálnom „predprocesnom“ postupe pri zisťovaní skutočností svedčiacich o naplnení podmienok pre začatie konania o správnom delikte, aj na ten sa musia vzťahovať procesnoprávne princípy dobrej verejnej správy, medzi ktoré patrí aj právo na informáciu o procesných postupoch správneho orgánu. S prihliadnutím na ustanovenie nevylučujúce subsidiárne použitie ustanovení Správneho poriadku v konaniach podľa je možné pre posúdenie náležitostí zápisnice o podaní informácie referenčne využiť ustanovenia Správneho poriadku. Toto ustanovenie síce upravuje náležitosti zápisníc o úkonoch realizovaných v priebehu správneho konania, pokiaľ má však akákoľvek zápisnica o úkone (hoc aj neformálnom) správneho orgánu byť spôsobilá neskoršieho hodnotenia ako podkladu v správnom konaní je možné tieto kritériá vnímať ako očakávaný štandard aj vo vzťahu k zápisniciam či iným záznamom o neformálne vykonávaných úkonoch. V svetle uvedeného správny súd konštatuje, že skúmané zápisnice o úkone uskutočnenom pred začatím správneho konania vyhovujú svojim obsahom aj formálnym kritériám stanoveným pre zápisnice vyhotovované v priebehu správneho konania upraveným v Správneho poriadku, pričom obsah vyjadrení kontrolovaných fyzických osôb sa v posudzovanom prípade nijak nevymyká rozsahu vyjadrenia podľa (vysvetlenie dôvodu prítomnosti na pracovisku).

124. Situácia, ktorou sa zaoberal tunajší správny súd v žalobcom odkazovanom konaní vedenom pod sp. zn. XS/XX/XXXX bola v podstatných okolnostiach iná, než je prípad žalobcu, preto nie je toto skoršie rozhodnutie bez ďalšieho aplikovateľné na prejednávanú vec do dôsledkov v podobe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí. V referenčnom prípade pod sp. zn. XS/XX/XXXX totiž inšpekcia práce použila zápisnicu o podaní informácie ako jediný relevantný dôkaz o porušení zákona o nelegálnom zamestnávaní, ku ktorému malo dôjsť dva mesiace pred spísaním predmetnej zápisnice. Správny súd teda vytkol správnym orgánom to, že nedisponovali žiadnym bezprostredným a z vlastnej činnosti získaným dôkazom o tom, že v dané dni skutočne boli vykonávaná nelegálna práca v prospech žalobcu. V prípade žalobcu je situácia odlišná, keďže osoby, ktoré podali informáciu o nelegálnej práci, boli inšpektormi práce identifikované priamo na pracovisku žalobcu a svoju prítomnosť na stavbe bezprostredne po výzve na vysvetlenie dôvodu prítomnosti na pracovisku vysvetlili vykonávaním presne špecifikovanej závislej práce pre žalobcu.

125. Pokiaľ žalobca namieta, že kontrolované fyzické osoby mali byť poučené podľa správneho poriadku, keďže im boli kladené otázky, ktorých rozsah išiel nad rámec zisťovanie dôvodu prítomnosti na stavbe správny súd konštatuje, že postup inšpektorov práce upravovalo ustanovenie ds. 5 . Tomu korešponduje i obsah poučenia v zápisniciach o podaní informácie tak, ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Vzhľadom na to, že pri podaní informácie kontrolovanými fyzickými osobami išlo o postup pri výkone inšpekcie podľa ako aj podľa v štádiu pred ukončením inšpekcie protokolom o výsledku inšpekcie práce, nešlo o úkony správneho orgánu prvého stupňa v rámci prebiehajúceho správneho konania, ktoré z podnetu správneho orgánu podľa Správneho poriadku začalo až následne, na základe oznámenia zo dňa 08.01.2021.

126. Správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžk/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa právnej vety ktorého: „Protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad pre vydanie správneho rozhodnutia, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a kontrolovanému subjektu sa v ňom ukladajú opatrenia podľa ustanovenie , ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon inšpekcie práce ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku, má preto neformálny charakter a je upravený osobitným právnym predpisom, ktorým je .“

127. V nadväznosti na tieto závery Najvyššieho súdu SR správny súd uvádza, že postup správneho orgánu prvého stupňa pri realizácii úkonov podľa , ako aj podľa je postupom, v rámci ktorého sa úprava Správneho poriadku neuplatní.

128. Žalobca v správnej žalobe namietal aj nepreskúmateľnosť záveru prvostupňového správneho orgánu a žalovaného o tom, že k zisteniu nelegálneho zamestnávania došlo na pracovisku žalobcu.

129. Za nedostatočný a bez opory v právnom predpise označil žalobca záver správnych orgánov o tom, že pre účely výkonu inšpekcie sa za pracovisko považuje každé miesto výkonu podnikateľskej činnosti kontrolovaného subjektu, do ktorého patrí aj stavenisko.

130. Podľa tvrdenia žalobcu tiež neexistuje žiaden dôkaz o tom, že kontrolované fyzické osoby sa v čase kontroly nachádzali na pracovisku žalobcu, resp. že K. C. dom R., N., C. bolo možné ako pracovisko žalobcu označiť.

131. Pokiaľ žalobca spochybňuje, že definícia pracoviska prezentovaná správnymi orgánmi nemá oporu v žiadnom právnom predpise správny súd poukazuje na to, že pojem pracoviska je v doktríne ako aj právnych predpisoch definovaný.

132. Za pracovisko je potrebné považovať určitý priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu. Pracoviskom je napríklad kancelária, stavenisko, dielňa (Barancová, H.: , 2. vydanie, Bratislava: C. H. Beck. 2019. s 473). Podľa súdnej praxe sa pracoviskom rozumie určitý ohraničený priestor alebo organizačná zložka, v ktorých zamestnanec dojednanú prácu vykonáva, napríklad dielňa, prevádzka, cech, sklad, kancelária, oddelenie, učtáreň a podobne (R 31/1980).

133. Pracoviskom je podľa nariadenia vlády SR č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce.

134. S prihliadnutím na uvedené definície správny súd konštatuje, že interpretácia pojmu pracovisko pre účel inšpekcie práce, ktorú vo svojich rozhodnutiach uviedli prvostupňový správny orgán a žalovaný sa nijak nevymyká zákonnému vymedzeniu miest, na ktorých môže byť inšpekcia vykonávaná podľa .

135. K námietke, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané, že kontrolované osoby sa nachádzali na pracovisku žalobcu správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v priebehu správneho konania, ani vo svojom vyjadrení k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne a explicitne netvrdil, že by na stavbe K. C. dom R., N., C. nevykonával podnikateľskú činnosť. Jeho odvolacia ako aj totožná žalobná námietka smeruje k tvrdeniu, že správne orgány o tejto skutočnosti nepredložili žiaden dôkaz.

136. Správny súd k tomu uvádza, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný konštatovali záver o tom, že ide o pracovisko žalobcu v prvom rade na základe informácií podaných kontrolovanými fyzickými osobami, ktoré uviedli, že na stavenisku vykonávajú činnosť pre spoločnosť žalobcu a na základe jeho pokynov. Svoju činnosť aj konkrétne popísali. Kontrolované osoby priamo na stavenisku osobne zastihli traja inšpektori práce, ktorí spísali zápisnice o podaní informácie podpísané kontrolovanými fyzickými osobami a svoje zistenia tiež premietli do Protokolu o výsledku inšpekcie práce a jeho dodatku č. 1. O zákonnosti uvedených podkladov správny súd, ako už vyššie v tomto rozsudku uviedol, nemá pochybnosti.

137. Zároveň správny súd aj vo vzťahu k tejto námietke opätovne poukazuje na podklady pre rozhodnutie nachádzajúce sa v administratívnom spise, najmä na registračné listy fyzickej osoby a prehľad poistení z registra Sociálnej poisťovne, podľa ktorých žalobca kontrolované fyzické osoby dňa 17.07.2020, teda deň po vykonaní kontroly, prihlásil do registra Sociálnej poisťovne s uvedením vzniku pracovnoprávneho vzťahu ku dňu 13.07.2020. Z týchto podkladov vyplýva, že žalobca si vo svojej argumentácii protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že kontrolované fyzické osoby nevykonávali v čase kontroly 16.07.2020 na stavbe žiadne práce na základe jeho pokynov a že preto nie je preukázané, že kontrolovaná stavba bola

jeho pracoviskom, na druhej strane však tieto osoby sám registroval do registra Sociálnej poisťovne, pričom uviedol, že tieto osoby boli jeho zamestnancami na základe dohôd o pracovnej činnosti od 13.07.2020, teda aj v čase vykonania inšpekcie práce.

138. Pokiaľ by teda malo byť pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v registračnom liste fyzickej osoby zo 17.07.2020, je nepravdepodobné, aby sa dvaja zamestnanci žalobcu nachádzali na stavbe svojvoľne a nevykonávali tam pre žalobcu žiadnu pracovnú činnosť. Rovnako tak účelovo a rozporne sa v tom prípade javí obrana žalobcu, podľa ktorej mohli byť kontrolované fyzické osoby na stavbe na základe pokynu inej právnickej osoby, ktorá tam vykonáva svoju činnosť, a boli iba mylne informované, že sú tam z poverenia spoločnosti žalobcu.

139. Vo svojom vyjadrení k protokolu o výsledku inšpekcie práce o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX- XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca tvrdil, že kontrolované fyzické osoby dňa 16.07.2020 v čase výkonu kontroly neboli na pracovisku z jeho poverenia resp. boli si stavbu iba obzrieť a následne sa mali rozhodnúť, či majú o prácu záujem. Pokiaľ by bola pravdivou táto verzia skutkového deja, potom je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo do registra Sociálnej poisťovne dňa 17.07.2020 zaregistroval s uvedením vzniku pracovnoprávneho vzťahu 13.07.2020 osoby, o ktorých zároveň tvrdí, že v čase kontroly 16.07.2020 neboli jeho zamestnancami a žiadnu zmluvu s nim nepodpisovali, dokonca nemali byť v tom čase ani rozhodnuté, či pracovnú zmluvu alebo dohodu o pracovnej činnosti uzatvárať chcú.

140. Podľa názoru správneho súdu je za vyššie uvedených okolností najpravdepodobnejšie, že kontrolované fyzické osoby sa na kontrolovanej stavbe skutočne nachádzali z dôvodov, ktoré sami uviedli v zápisniciach o podaní informácie. Prihlásenie kontrolovaných fyzických osôb do registra Sociálnej poisťovne dňa 17.07.2020 s uvedením vzniku právneho vzťahu 13.07.2020 sa javí ako prvotná reakcia žalobcu na informáciu o tom, že na stavbe bola 16.07.2020 vykonaná kontrola inšpektormi práce, počas ktorej kontrolované osoby uviedli, že pre žalobcu pracujú od 14.07.2020. O podaní takejto informácie žalobcovi napokon svedčí aj úradný záznam o vykonaní telefonického rozhovoru so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 20.07.2020, ktorý bol spísaný inšpektorkou práce a osvedčený ďalšími dvoma prítomnými osobami podpísanými na úradnom zázname. Žalobca síce obsah tohto úradného záznamu poprel, ale vo svetle už analyzovaných skutočností sa správnemu súdu javí ako dôveryhodný. Podľa názoru správneho súdu registráciou Z. D. a K. C. do registra Sociálnej poisťovne dňa 17.07.2020 s tvrdeným vznikom pracovnoprávneho vzťahu 13.07.2020 sa žalobca v podstate sám „prihlásil“ ku kontrolovaným osobám, ako aj ku kontrolovanej stavbe ako ku svojmu pracovisku.

141. S ohľadom na obsah zápisníc o podaní informácie, protokolu o výsledku inšpekcie práce, skutočností vyplývajúcich z registračných listov fyzických osôb a prehľadu poistení z registra Sociálnej poisťovne a na základe vyššie analyzovaných postupov a tvrdení žalobcu v priebehu inšpekcie práce a správneho konania správny súd považuje záver správnych orgánov o tom, že kontrolované fyzické osoby sa nachádzali na pracovisku žalobcu za právne udržateľný a zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Na základe rovnakých podkladov považuje správny súd za udržateľný aj záver správnych orgánov o tom, že kontrolované fyzické osoby vykonávali na pracovisku žalobcu závislú prácu pre žalobcu a na základe jeho pokynov, hoci konkrétne osoby, ktoré im pokyny dali nevedeli označiť menom.

142. Žalobca tiež namieta, že až z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa dozvedel o existencii zoznamu kontrolovaných osôb, ktorý je uvedený medzi podkladmi pre rozhodnutie, a teda o jeho existencii nebol informovaný v oznámení o začatí správneho konania. V rozpore s § 33 Správneho poriadku teda nemal možnosť k tomuto podkladu pre rozhodnutie sa vyjadriť.

143. Správny súd konštatuje, že z obsahu oznámenia o začatí konania č. P._X.X-PO/ROZ/XXXX/XXX- XXXX/XXX z XX.XX.XXXX vyplýva, že podkladmi pre rozhodnutie sú Protokol o výsledku inšpekcie práce č. P.-XXX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 06.01.2020 spolu s prílohami. Z obsahu Protokolu o výsledku inšpekcie práce ani z jeho dodatku č. 1 informácia o zozname kontrolovaných osôb nevyplýva. Prvostupňový správny orgán teda žalobcu o tomto podklade pre rozhodnutie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku neupovedomil.

144. Správny súd k tomu uvádza, že zoznam kontrolovaných osôb slúži ako písomný záznam o tom, ktorý subjekt bol kontrolovaný, ktoré osoby boli počas kontroly inšpektormi práce vyťažované, ktorí

inšpektori práce kontrolu vykonávali, na akom mieste, ktorého dňa a v akom čase. Všetky tieto údaje tvorili aj obsah zápisníc o podaní informácie zo dňa 16.07.2020, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 21.01.2021. S údajmi tvoriacimi obsah zoznamu kontrolovaných osôb sa teda žalobca preukázateľne oboznámil už pred vydaním rozhodnutia z obsahu doručených zápisníc, pričom žiaden z týchto údajov žalobca v priebehu správneho konania ani v správnej žalobe nespochybnil. Správny súd preto napriek tomu, že správny orgán mal o tomto podklade pre rozhodnutie žalobcu informovať najneskôr v rámci postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dospel k záveru, že namietaným procesným pochybením nebolo porušené právo žalobcu na obhajobu ani zásada rovnosti zbraní.

145. Správny súd pripomína, že aj judikatúra Najvyššieho súdu SR stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R XXX/XXXX).

146. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku, ktorou žalobca napáda inšpekciu práce z dôvodu, že mu nebol jej výkon oznámený vopred v zmysle . Správny súd tu konštatuje, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vo väzbe na závery prvostupňového správneho orgánu zrozumiteľne objasnil, prečo inšpektor práce oznámil žalobcovi vykonanie inšpekcie práce telefonicky až 20.07.2020, o čom bol aj vyhotovený úradný záznam nachádzajúci sa v administratívnom spise. Podľa správneho súdu samotná táto skutočnosť nemohla zasiahnuť do práv žalobcu, a to najmä s ohľadom na možnosť vyplývajúcu z vykonať inšpekciu aj bez predošlého oznámenia v prípade, ak by oznámenie mohlo negatívne ovplyvniť jej výkon.

147. V tejto súvislosti už správne súdy judikovali, že kontrola nelegálneho zamestnávania je práve tým prípadom, kedy by predchádzajúce oznámenie takejto kontroly mohlo negatívne ovplyvniť výkon inšpekcie práce, a to vždy v prípadoch, kedy zamestnávateľ nelegálne zamestnáva fyzické osoby. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXS/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/XX/XXXX z XX.XX.XXXX). S ohľadom na uvedené skutočnosti je pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí irelevantná otázka, či žalobca o vykonaní kontroly vedel od kontrolovaných fyzických osôb, alebo až z telefonátu z 20.07.2020, preto táto námietka týkajúca sa obsahu úradného záznamu z 20.07.2020 nie je sama osebe spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu správneho orgánu pri oznamovaní vykonania inšpekcie práce žalobcovi.

148. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný s ním neprerokoval dodatok č. 1 zo dňa 06.11.2020, správny súd uvádza, že tento dodatok nedopĺňal nedostatky uvedené v protokole ani v ňom prijaté opatrenia a preto ho nebolo potrebné prerokovať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžk/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok k protokolu a uviesť v ňom svoje stanovisko, avšak nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania protokolu či dodatku k nemu. Inšpektori práce prerokujú aj dodatok k protokolu v prípade, ak sa ním menia nedostatky uvedené v protokole tak, že sa mení aj skutkový popis, právna norma, ktorá mala byť porušená alebo sa konštatuje nový nedostatok s ohľadom na vyjadrenie kontrolovaného subjektu, prípadne vzhľadom na predložené nové dôkazy, alebo ak je potrebné prijať nové opatrenia podľa “, čo však nebol žalobcov prípad. Preto správny súd aj túto námietku posúdil ako nedôvodnú.

149. Napokon žalobca namietal aj skutočnosť, že inšpektor práce mu v protokole o výsledku inšpekcie uložil povinnosti, ktoré v tom čase už žalobcom splnené boli. Protokol preto v tejto časti považuje za zmätočný, čo môže mať za následok aj nezákonnosť rozhodnutí vydaných na základe tohto protokolu. Správny súd sa ani s touto námietkou nestotožnil.

150. Povinnosť uložená v protokole, hoc aj z pohľadu žalobcu nesplniteľná pre jej neaktuálnosť v čase prerokovania protokolu, sa žiadnym spôsobom nepremietla do výroku preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov o uložení pokuty za správny delikt, preto nemohla mať za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí. Navyše správny súd uvádza, že uložené opatrenia sa ako nezrozumiteľné nejavia, keďže z prvého opatrenia vyplýva povinnosť kedykoľvek v budúcnosti zadávať pracovné úlohy fyzickým osobám na výkon závislej práce až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu. Druhé opatrenie sa týka konkrétne zistených nedostatkov pri zamestnávaní Z. D. a K. C., ktorých odstránenie deklaroval žalobca doručením registračných listov fyzických osôb zo 17.07.2020 prílohou k jeho vyjadreniu zo dňa

05.10.2020. Aj z uvedeného je zrejmé, že obsah uložených opatrení bol žalobcovi zrozumiteľný. Správny súd iba podotýka, že samotný protokol predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu, preto nezákonnosť či nezrozumiteľnosť uložených opatrení mohol žalobca namietať samostatnou správnou žalobou, čo podľa informácií správneho súdu neurobil.

151. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správneho orgánu a preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nevzhliadol ich nezákonnosť, preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preto ju podľa zamietol.

152. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

153. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.