Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-208-2018.pdf
PDF · 106.15 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/208/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodne obchodné meno Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., C. H. X/XXX, o zaplatenie 2.148,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 10Csp/393/2017-54 z 1.2.2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o nároku na náhradu trov konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 176,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 176,81 eur od 16.07.2017 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Konanie v časti o zaplatenie 231,92 eur zastavil (výrok II.). V prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok III.) a stranám v konaní náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Rozhodol, že žalobcovia vracia súdny poplatok z návrhu vo výške 7,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. (výrok V.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom v Bratislave) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.538,03 eur predstavujúcej súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku na vykonané úhrady titulom zmluvy uzavretej 28.11.2011 o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty - pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe vyššie uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 600,00 eur s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 20,00 eur. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil, preto žalobca ku dňu 14.7.2017 vystavil výpis z bankovej knihy s konečným stavom na úhradu vo výške 1.538,03 eur, predstavujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku za vykonané úhrady žalovaného.
4. Právne posudzoval vec podľa § 52 ods. 1, 4 OZ, § 1, § 2 písm. b/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 9 zák. č. 129/2010 Z.z., konkrétne neobsahuje údaje týkajúce sa ročnej percentuálnej miery nákladov, termínov splatnosti jednotlivých splátok ani ďalšie iné ustanovenia týkajúce sa ďalších poplatkov spojených s predmetným úverom a v takomto prípade v nadväznosti na § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa táto zmluva považuje za dohodnutú bez úrokov a bez poplatkov. Keďže ako to vyplýva z výpisu z bankového účtu, žalovaný v období od 5.12.2011 do 30.6.2017 vyčerpal sumu 736,81 eur, vykonal úhrady vo výške 560,00 eur, pričom túto zmluvu považoval za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali byť pripísané v celom rozsahu na istinu úveru, preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy 176,81 eur ako sumy rozdielovej medzi vyčerpaným úverom a sumou, ktorú žalovaný už splatil.
5. V súlade s § 517 ods. 2 OZ prihliadajúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 8% ročne od 16.7.2017 do zaplatenia.
6. O zastavení konania v časti o zaplatenie 231,92 eur rozhodol na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca nemal vo veci úspech, pretože z uplatnenej sumy 1.306,11 eur bola priznaná suma 176,81 eur, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
8. O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 6 písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb.
9. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku IV. o náhrade trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Navrhol rozsudok zmeniť v napadnutej časti tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu sumu vo výške 1.129,30 eur, úrok z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 1.129,30 eur od 16.7.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a bude mu priznaný nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore. Rozhodnutie súdu nepovažoval za správne v napadnutej časti v dôsledku toho, že súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Vytýkal súdu, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru z dôvodu absencie, resp. neuvedenia RPMN. Argumentoval tým, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, priebeh trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu; pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne ho veriteľ dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje uzavretá úverová zmluva indikatívny výpočet RPMN vo výške 28,56% pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 600,00 eur, štandardnou splátkou 20,00 eur mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80% ročne. Tento indikatívny výpočet RPMN zároveň obsahuje aj celkovú čiastku úveru 978,63 eur. S nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN bol žalovaný preukázateľne oboznámený v úverovej zmluve, indikatívny výpočet výšky nákladov spojených s úverom vyčísleným na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Nestotožnil sa ani s právnym záverom, podľa ktorého je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu splatnosti splátky úveru z dôvodu, že je v rozpore s obsahom spisu. Keďže z ust. čl. V. zmluvy s označením „Vyhlásenie Klienta“, bod 1 vyplýva, že termín splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise.
10. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené 19.5.2018, žalovaný k odvolaniu vyjadrenie nepodal.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
12. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku III. a vo výroku o náhrade trov konania IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.4.2019 o 10,20 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 11.4.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 C.s.p.
14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2011, t.j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (zmluva uzavretá dňa 3.10.2011) z dôvodu, že neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, t.j. neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
20. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.11.2011 - zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty nie je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011, t.j. v čase uzavretia zmluvy a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 cit. zák., ktorý taxatívne určuje, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver.
21. Úver poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti citovaného zákona 129/2010 Z.z., preto veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone a zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, teda aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/, t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Táto náležitosť nepochybne v uzavretej úverovej zmluve chýba a v tomto smere nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu o objektívnej nemožnosti určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, a to s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosťou žalobcu teda bolo uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (a aj celkovú čiastku, ktorú musí žalovaná zaplatiť), vychádzajúc z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na začiatku úverového vzťahu bola zrejmá výška úveru, dohodnutý úrok, splátky úveru, preto vychádzajúc z týchto údajov bolo potrebné uviesť aj túto zákonom vyžadovanú náležitosť.
23. Pokiaľ zmluva o revolvingovom úvere obsahuje indikatívny výpočet RPMN, je tento uvedený takmer nečitateľným drobným písmom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca, v dôsledku čoho možno takýto údaj považovať za nezrozumiteľný a nečitateľný, zvlášť pre priemerného spotrebiteľa, teda za údaj neexistujúci. Keďže v tomto smere má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, takto uvedený výpočet, ktorý je ťažko čitateľný, a v ktorom ani nie je ozrejmené, čo znamená označenie „indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov“, nenahrádza uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona 129/2010 Z.z.
24. Nedostatok tejto náležitosti, t.j. uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
25. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne, vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES.
26. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).
27. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).
28. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).
29. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej úverovej zmluvy nie je možné ani pri eurokonformnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačných splátok 20 eur, avšak nie je jednoznačným, nepochybným a zrozumiteľným spôsobom určený termín splatnosti prvej splátky a všetkých ďalších splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným pochybnosti nevyvolávajúcim spôsobom, umožňujúcim identifikovať dátumy splátok.
30. Pokiaľ žalobca poukazuje na vymedzenie splatnosti splátky v časti zmluvy V. Vyhlásenie klienta bod 1., a to tak, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise, takýto spôsob určenia splatnosti splátky nie je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a určitý, naviac je vyjadrený zložitým spôsobom, vyvolávajúcim možnosť rôzneho výkladu a v konečnom dôsledku je formulovaný týmto spôsobom tak, aby tento bol následne určovaný žalobcom vo výpise. Takto nezrozumiteľne a nejednoznačne určený údaj, ktorý nepochybne možno vyjadriť presným časovým údajom, je treba považovať za údaj neexistujúci a teda chýbajúci.
31. Aj vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť (termín splatnosti jednotlivých splátok) je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2011.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva je síce platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný vyčerpal tento v rozsahu 736,81 eur a na jeho úhradu doposiaľ uhradil 560,00 eur, je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 176,81 eur a v prevyšujúcej časti žalobca nemá nárok na plnenie.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak žalobu v časti prevyšujúcej istinu 176,81 eur s prísl. zamietol ako nedôvodnú. Preto odvolací súd rozsudok v tomto napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania mu však preukázateľne nevznikli, neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).