Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-87-2016.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9T/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Šulgana a prísediacich Anny Gemerovej a Pavla Celenga na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. I. F. S. D. F. K. U. Č., nar. XX. XX. XXXX K. B., trvale bytom Č. - D. XXX,
j e v i n n ý , ž e
- 19. 02. 2016 v presne nezistenom čase od 17.00 h do 24.00 h prišiel k neoplotenému rodinnému domu č. XX v Z., ktorý patri W. S., nar. XX. XX. XXXX, dom bol v rekonštrukcii, nebol prispôsobený na bývanie, obžalovaný po doskách vyšiel na povalu rodinného domu, kde neznámym spôsobom vytvoril otvor v podlahe povaly, ktorým zišiel do interiéru domu odkiaľ odcudzil vibračnú brúsku zn. WÓRKERS BEST v. č. 1128205, motorovú pílu zn. STILL bez zisteného výrobného čísla, elektricky ručný hoblík značky AGOJAMA 25C48, v. č. 707325/199, ručnú elektrickú brúsku zn. SKIL multitastker v. č. 312000065, ručnú elektrickú vŕtačku zn. OK SBN 760 v. č. 211503, okruhovú pílu na drevo zn. MANS MF/CS 185D nezisteného výrobného čísla, ručnú priamočiaru pílu zn. ECONOMY v. č. 1915/2010, brúsku značky STRAUS v. č. 08220008001/9, elektrickú ručnú uhlovú brúsku zn. BLECK AND DECKER bez výrobného čísla, medený štvoržilový medený kábel o dĺžke 50 m, striebornú plynovú fľašu, odcudzené veci vyniesol cez otvor v povale, krádežou spôsobil škodu majiteľovi domu vo výške 413,81 Eur, poškodením povaly mu spôsobil škodu 20,- Eur,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
t ý m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený W. S., nar. XX. XX. XXXX, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 06. 12. 2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na Okresnom súde Veľký Krtíš obžalobu na obžalovaného Z. I. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že objekt, do ktorého sa mal vlámať patril kedysi jeho starému otcovi, ktorý tam mal rôzne veci, z ktorých nič nezostalo. V čase, keď bol vo výkone trestu sa mlynu podvodom zmocnil pán S.. Dohodli sa spolu, že zoberie odtiaľ nejaké veci a pán S. si uplatní poistnú udalosť. Nešlo teda o žiadnu vlámačku, bolo to vopred dohodnuté. Na druhý deň prišli policajti, pretože pán S. ho oznámil policajtom. Pokiaľ by skutočne chcel veci ukradnúť nedoniesol by si veci domov. Nebola ukradnutá žiadna motorová píla. V akej poisťovni mal pán S. nehnuteľnosť poistenú to nevie.
Svedok S. I. odmietol vypovedať na hlavom pojednávaní. V prípravnom konaní vypovedal, že v noci okolo 01,00 h prišiel domov jeho brat Z. I.Č.. Na druhý deň prišli policajti, chceli, aby im otvoril garáž, on to urobil. Odkedy sa vrátil brat z výkonu trestu a býva u neho sú s ním stále problémy, hádajú sa. Brat mu hovoril, že policajtom povie, že sa so S. tak dohodli.
Poškodený W. S. uviedol, že obžalovaného pozná. Nie je pravda, že by sa boli na niečom dohodli, on budovu riadne kúpil. Budovu sa snažil rekonštruovať, mal v budove náradie, išlo o vlámanie. Pravdepodobne sa do budovy dostal cez otvor pod strechou a cez povalu, pretože bol prelomený strop.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými dôkazmi tak, ako je uvedené v zápisniciach o pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo aj v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa zmocnil vecí v mlyne, čo obžalovaný ani nepoprel. Uviedol však, že tomu tak bolo po dohode s majiteľom objektu. Rovnako tvrdil, že otvor v strope bol otvorený. Poškodený jednoznačne poprel, že by mal poistenú nehnuteľnosť, alebo že by si uplatnil nejakú poistnú udalosť. Súd v tejto časti považuje tvrdenie obžalovaného za účelovú obranu. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tvrdením obhajoby, že nejde o vlámanie, pretože obžalovaný sa do objektu dostal cez otvorený priestor na povale. Súd súhlasí, že táto časť nehnuteľnosti bola neuzamknutá, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie, ale čo súd posúdil ako vlámanie je vytrhnutie dosiek, prerazenie stropu a následné vniknutie do objektu. Obžalovaný prekonal prekážku a do objektu sa dostal nie obvyklým spôsobom a ani miestom obvyklým (prerazením stropu namiesto otvorením dverí). Tvrdenie obžalovaného, že všetky dvere boli pootvárané, považuje súd taktiež za účelovú obranu, navyše právne irelevantnú, keďže obžalovaný vošiel do miestnosti s nástrojmi cez strop. Nad rámec dokazovania je obžalovaný usvedčovaný aj výsledkami KEÚ PZ, kde sa našli stopy DNA obžalovaného na odcudzenom náradí. Ako už bolo povedané, obžalovaný sa priznal, tieto veci boli u neho nájdené. Tvrdenie o tom, že išlo o poistný podvod po dohode s poškodeným sa nepreukázal, súd preto považuje obžalovaného za vinného. Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku, to znamená, že sa dopustil skutku podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. Súdu je síce známe stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tp 78/2011 z 12. 12. 2011, v ktorom je uvedené, že ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a súčasne spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák.. Takéto posúdenie činu a jeho podradenie pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu. Na druhej strane existuje aj rozhodnutie R 82 z roku 2003, kde sa vyslovene konštatuje, že jednočinný súbeh trestných činov krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák., teraz § 212 ods. 1 Tr. zák. a § 247 ods. 2 Tr. zák., teraz § 212 ods. 2 Tr. zák. je vylúčený, lebo obe tieto ustanovenia sú v pomere špeciality. Prejednávaný trestný skutok bol spáchaný formou vlámania, preto bez ohľadu na výšku spôsobenej škody je potrebné tento skutok právne posúdiť ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák., teraz podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.. To znamená, že ak si páchateľ prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a súčasne sa činu dopustil vlámaním, súd v trestom konaní nemá možnosť voľby, ale vzhľadom na pomer špeciality je povinný skutok právne posúdiť iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.. Uvedený názor je v súlade s časťou odbornej verejnosti (Mencerová a kol. Trestné právo hmotné, osobitná časť, rok 2018). Súd len dodáva, že nejasný, nepresný a nejednoznačný výklad zákona nie je možné pripočítať na ťarchu obžalovanému. Preto v súlade so zásadou in dubio pro reo je vhodné použiť výklad priaznivejší pre obžalovaného.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, s uvedením podozrenia na páchanie krádeži. Z evidencie priestupkov má súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil 3 priestupkov na úseku dopravy, pričom súd na ne neprihliadol, pretože ide z pohľadu prejednávanej veci o banálne a nesúvisiace priestupky. Z odpisu registra trestov má súd zistené, že obžalovaný bol 11 krát súdne trestaný, pričom na tri tresty súd neprihliadol, pretože sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Prihliadol tak na 8 odsúdení (rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 2T 121/1989, rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 2T 23/1992, rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 2T 179/1995, rozhodnutie OS Bratislava 2 sp. zn. 3T 82/1997, rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 1T 90/1999, rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 1T 151/2000, rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 9T 12/2006, rozhodnutie OS Veľký Krtíš sp.zn. 1T 163/2004). V trestných veciach prejednávaných pod sp. zn. 9T 12/2006 a sp.zn. 1T 163/2004 sa obžalovaný dopustil zločinu.
Súd obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. Naopak vzhľadom k predchádzajúcim trestom súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák. Súd preto postupoval v súlade s s ustanovením § 38 ods.2, 4 Tr.zák a zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3. Základná trestná sadzba podľa §212 ods. 2 je 0-2 roky. Po zvýšení mohol súd uložiť trest v rozmedzí 8 mesiacov až 2 roky. pre obžalovaného tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu s maximálnou výmerou 2 roky. Súd nemohol aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5, pretože trestný čin, ktorý obvinený spáchal súd neposúdil ako zločin, ale len ako prečin a na uplatnenie § 38 ods. 5 sa vyžaduje opätovné spáchanie zločinu. Súd uložil obžalovanému trest v maximálnej výmere vzhľadom k predchádzajúcim odsúdeniam. S prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, na okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu, jeho následky súd dospel k záveru, že nepodmienečným odsúdením by utrpeli ujmu osoby, ktoré preukázateľne vyživuje. Výkonom nepodmienečného trestu by jeho deti a deti jeho družky utrpeli ujmu, ktorej následky by boli závažnejšie ako riziko ponechania obžalovaného na slobode. Za spáchané trestné činy by mal niesť následky len páchateľ a nie jeho deti. Súd tak dospel súd k názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, preto v súlade s ust. § 49 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov a zároveň mu uložil probačný dohľad. Uložil mu aj povinnosť podľa §51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Poškodeného W. S. odkázal súd s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože väčšina veci sa našla a bude vrátená poškodenému
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).