Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-15-2019.pdf
PDF · 94.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. A. nar. XX.XX.XXXX a B. A. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov matky Ing. C. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. O. č. XX a otca Ing. B. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na ul. U. M. č. XX zast. JUDr. Monikou Meňhertovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.5.2018 č.k. 23P/127/2015-162 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok v napadnutých výrokoch o splatnosti dlžného výživného pre maloleté deti.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016 pre mal. C. v sume 1.190,- € mesačne, ktoré mu povolil splácať v mesačných splátkach po 60,- € spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a pre mal. B.L. v sume 710,- €, ktorú otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 40,- € spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
2. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 23P/127/2015-112 z 26.8.2016 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P/184/2010 z 22.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.11.2011 sp.zn. 7CoP/180/2011 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca pre mal. C. od 1.4.2015 do budúcna z 80,- € mesačne na 200,- € mesačne a mal. B. za obdobie od 1.4.2015 do 31.7.2016 z 80,- € na 170,- € mesačne a od 1.8.2016 do budúcna na 200,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí. Dlžné výživné od otca za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016 voči mal. C. vo výške 1.640,44 € a voči mal. B. vo výške 1.257,55€ súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky mal. detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.10.2016 okrem výroku o dlžnom výživnom, ktorý bol napadnutý odvolaním otca. Uznesením z 19.5.2017 č.k. 7CoP/24/2017-138 odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016 z dôvodu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 16.6.2017.
3. V ďalšom priebehu konania rodičia zhodne uviedli, že výška dlžného výživného za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016 pre mal. B.L. je 710,- € a mal. C. 1.190,- €.
4. Otec ďalej uviedol, že skončil pracovný pomer dohodou 13.4.2018 a t.č. je evidovaný na úrade práce, bude poberať podporu v nezamestnanosti. Zamestnaný bol od 21.6.2017 a pracovný pomer musel
skončiť, nakoľko nafúkal, jeho príjem bol vo výške 1.400,- € v hrubom. V súčasnosti platí mesačne deťom 200,- €. Poukázal na to, že v roku 2017 kúpil deťom telefóny iPhone, za ktoré mesačne spláca po 50,- €. S výškou dlžného výživného súhlasil. Uviedol, že jeho rozpočet mu v súčasnosti dovoľuje splácať dlžné výživné maximálne mesačne sumou 50,- € plus bežné výživné čo platí po 400,- € mesačne. Pred aprílom 2017 pracoval v jednej spoločnosti takisto ako inžinier, kde dosahoval príjem vo výške 1.280,- € v hrubom. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V roku 2015 až 2016 pracoval v Legrand Košice ako procesný inžinier, kde mal čistý príjem okolo 800,- €. Asi pred 5 rokmi kúpil motorové vozidlo zn. Golf. Od roku 2015 býva u rodičov, ktorým prispieva 200,- € mesačne. Rodičia sú starobní dôchodcovia. Jeho právna zástupkyňa uviedla, že trvajú na mesačných splátkach vo výške 50,- € vzhľadom na jeho aktuálny príjem.
5. Matka uviedla, že dlžné výživné je vypočítané správne a pokiaľ ide o spôsob úhrady navrhnuté splátky považuje za nízke. Spor sa ťahá už tri roky a otec mal vedomosť, že bude platiť, aj o tom akú sumu bude platiť, pričom v tom čase bol ešte zamestnaný, mohol si odložiť peniaze. V roku 2010 vyplatila otcovi polovicu bytu, bolo to 30.000,- €. Keďže si nekúpil žiadne bývanie, celý čas býval a býva u rodičov, mohol si nejaké peniaze ušetriť. Čo sa týka mal. detí, mal. C. je žiačkou 7. triedy základnej školy a mal. B. 6. triedy základnej školy. Obidve sú alergičky, s čím sú zvýšené náklady. Zamestnaná je v spoločnosti Alaska Food s.r.o. ako asistent manažéra. Momentálne má zvýšený príjem od marca 2018 v čistom 800,- €. Predtým bol jej príjem okolo 300,- až 450,- €. Žiadala splatiť dlžné výživné v dvoch až štyroch splátkach na každé dieťa.
6. Kolízny opatrovník odporučil určiť splatnosť dlžného výživného vo vyššej sume, než navrhol otec.
7. Konajúci súd následne citoval ustanovenie § 62, § 75, § 76, § 78 Zákona o rodine, § 35 CMP, § 215 CSP a uviedol, že vzhľadom na uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dlžné výživné, ktorého výška nebola sporná medzi rodičmi za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016 voči mal. C. v sume 1.190,- € zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 60,- € a voči maloletej B. v sume 710,- € zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- € spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Uviedol, že vzhľadom na dĺžku konania otec mohol očakávať a začať tvoriť úspory na úhradu dlhov na výživnom.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a povolil mu splácať dlžné výživné za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016 pre mal. C.P. v sume 1.190,- € v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a pre mal. B. v sume 710,- € v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd sa absolútne neriadil Zákonom o rodine, naviac rozhodnutie o výške mesačnej splátky dlžného výživného je v jeho súčasnej finančnej situácii v rozpore s dobrými mravmi. Ako hlavný dôvod uvádza, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.8.2016 č.k. 23P/127/2015-112 je povinný uhrádzať od septembra 2016 k rukám matky bežné výživné na mal. dcéry v sume 400,- € mesačne, pričom táto suma predstavuje v súčasnej dobe viac ako 50 % jeho mesačného príjmu. V priebehu doterajšieho konania riadne preukázal svoje majetkové pomery, a preto je viac ako zrejmé, že momentálne nie je schopný hradiť dlžné výživné v splátkach spolu 100,- € mesačne na obidve deti. Aj napriek tomu, že momentálne je už zamestnaný, terajšia výška jeho príjmu počnúc mesiacom máj 2018 nezodpovedá jeho doterajším príjmom, ide o sumu omnoho nižšiu. Tiež preukázal, že výživné plnil riadne a včas počas celého doterajšieho obdobia a nemal záujem do budúcna ukrátiť svoje deti. Poskytuje im tiež ďalšie finančné a vecné plnenia mimo súdom určeného výživného, čo bolo tiež preukázané v priebehu doterajšieho konania. Vzhľadom na to má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd predovšetkým nezobral do úvahy jeho terajší príjem. Ako ďalší dôvod uvádza, že v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Citované ustanovenie znamená, že rodičia budú plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom potrebám dieťaťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Tiež z uvedeného vyplýva, že životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov musí byť približne rovnaká. S poukazom na to má za to, že súdom stanovená mesačná výška
splátky dlžného výživného nerešpektuje ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Dodáva, že splátky dlžného výživného určené súdom prvej inštancie by preňho s vysokou pravdepodobnosťou znamenali nevyhnutnosť riešiť vzniknutú situáciu jednak ukrátením vlastných detí o plnenia nad rámec súdom určeného výživného, resp. by bol nútený zvážiť i riešenie úverového zaťaženia čerpaním úveru, príp. pôžičky, čím sa rovnako zhorší jeho finančná situácia na úkor poskytnutia a hradenia potrieb jeho mal. dcér. Navrhuje preto, aby mu súd umožnil splácať dlžné výživné v splátkach max. 30,- € na jedno dieťa.
9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec neprispieva na deti žiadnym spôsobom navyše, okrem súdom určeného výživného. Neprispieval nikdy ani v prípadoch, keď ho o to požiadala, keď boli zvýšené výdavky na krúžky, lieky, počas letných prázdnin, kedy nebol s deťmi vôbec, neplatil žiadne tábory ani netrávil s nimi žiadnu dovolenku. Platby, ktoré otec uvádza, že platí deťom navyše, nikdy nemali charakter nevyhnutných potrieb pre deti, naopak na tieto prispievať odmietal. Platil len občasné aktivity cez víkend, vtedy keď s nimi bol, stravu cez víkendy, občas oblečenie navyše, aj to väčšinou ako dary na sviatky. Platil im aj mobilné telefóny, ktoré opakovane uvádza ako svoj nadštandardný výdavok, tieto telefóny však deti určite nepotrebovali, kúpil im ich na sviatky a paušály za ne neuhrádza včas, čo im spôsobuje opakovane problémy. Napokon musela riešiť situáciu aj tak poskytnutím iných telefónov. Nakoľko jej finančná situácia nie je taká dobrá, aby mohla všetky zvýšené výdavky financovať sama, musela si brať niekedy pôžičky z banky a žiadať o pomoc svojich rodičov. O týchto skutočnostiach otec vedel a nikdy na deti nič navyše neprispel. Nie je pravdivé ani tvrdenie otca, že vždy platil výživné riadne a včas. Ako dôkaz prikladá výpis z jej bankového účtu. Z uvedeného výpisu je zrejmé, že riadne a včas boli uhradené len tri platby. Všetky ostatné platby za sledované obdobie boli uhradené po dátume určenom súdom, a to vždy po jej výzve. V niektorých prípadoch v letných mesiacoch uhradil výživné s meškaním až jeden mesiac. V súčasnosti na dlžnom výživnom dlhuje 200,- € za jún 2018. Tieto omeškania platieb jej spôsobujú vážne problémy a situáciu musí riešiť pôžičkami od známych a za pomoci svojich rodičov. Obzvlášť náročné sú práve letné mesiace, kedy opakovane už niekoľko rokov nejaví o deti žiaden záujem a celé dva mesiace prázdnin musí riešiť situáciu sama, nakoľko si nemôže dovoliť vybrať dva mesiace dovolenky, preto musí deťom platiť letné tábory a každoročne ich na minimálne dva týždne berie na dovolenku k moru aj kvôli ich zdravotnému stavu. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný už pred vyše troma rokmi, takže otec si už dávno mohol našetriť peniaze na splatenie dlhu. O zamestnanie prišiel nedávno, v čase posledného pojednávania, ale pár dní po vynesení rozsudku, kde bola zohľadnená jeho finančná situácia, ktorú si spôsobil sám, sa znova zamestnal. Tvrdenia o jeho nepriaznivej finančnej situácii nie sú pravdivé, nakoľko zvýšené výdavky si spôsobil sám vlastným nezodpovedným prístupom v dôsledku jeho alkoholizmu, kvôli ktorému opakovane prichádzal o zamestnanie a vodičský preukaz. Posledné odňatie vodičského preukazu kvôli vysokému obsahu alkoholu v krvi a prekročeniu povolenej rýchlosti sa udialo dokonca v čase, keď mal deti vo svojej starostlivosti a boli s ním v aute. Keďže si dokáže nájsť nemalé finančné prostriedky na nadmerné pitie alkoholu, čo ani nepopiera, nevidí dôvod, prečo by tým mali byť ukrátené deti. Dlžné výživné nie je až v takej vysokej sume, ktorú by otec nemohol uhradiť, keďže zrejme má dosť finančných prostriedkov aj na platenie právnej pomoci v tejto veci. Nie sú teda žiadne dôvody, aby nemohol uhrádzať dlžné výživné aspoň v takých minimálnych splátkach, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie. K vyjadreniu pripojila výpis z jej účtu mbank za obdobie od 16.6.2016 do 18.6.2018.
10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že s ním nesúhlasí. Jej tvrdenia o tom, že neprispieva na mal. deti nad rámec výživného je absolútne nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko deťom viackrát zaobstaral kvalitné oblečenie a kvalitné školské potreby, ktoré nedostali ako darčeky na sviatky. Taktiež dary, ktoré dal maloletým deťom na Vianoce boli nadštandardného charakteru. Nie je pravda, že neplatil deťom aktivity počas spoločných víkendov a netrávil s nimi prázdniny. Uhrádzal náklady spojené s mobilnými telefónmi, ktoré deti dostali ako dar. Čo sa týka omeškania so splátkami za predmetné telefóny, stalo sa to trikrát, a to výlučne z dôvodu jeho náročnej finančnej situácie, avšak aj naďalej uhrádza splátky za tieto telefóny, pričom išlo o telefóny zn. iPhone, ktoré im kúpil na žiadosť detí. Je to jeho nenávratná investícia, nakoľko splátky za tieto telefóny sa nedajú vrátiť. Matka si neuvedomuje, že v prípade vrátenia mobilných telefónov by boli mal. deti sklamané. Ďalej uviedol, že jeho finančná situácia je dlhodobo zlá, ktorú tiež rieši požičiavaním si finančných prostriedkov od svojich rodičov, a to aj z dôvodu nadštandardne vysokého výživného na maloleté dcéry. Pokiaľ ide o omeškanie s platením výživného, toto bolo spôsobené výlučne neskorším výplatným termínom, kedy čakal na pripísanie mzdy na jeho osobný bankový účet. Omeškanie v mesiaci jún 2018 bolo spôsobené stratou zamestnania. Vyjadril názor, že matka ho aj po 6 rokov od rozvodu nenávidí a nevie zniesť, škaredo ho ohovára
pred deťmi, možno aj ako dôsledok toho, že v minulosti bola viackrát hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Počnúc 20.8.2018 zmenil zamestnávateľa, kde dosahuje čistý príjem 700,- €. V súčasnosti sa obmedzuje vo svojich základných potrebách, nakoľko jeho príjem po odpočítaní výživného na dcéry mu nepostačuje. Aj vzhľadom na to je zrejmé, že úhrada dlžného výživného v určených mesačných splátkach je preňho absolútne likvidačná. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom.
11. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
12. Výroky rozsudku o ustálení výšky dlžného výživného pre maloleté deti od 1.4.2015 do 31.8.2016 neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o splatnosti dlžného výživného pre maloleté deti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contraio v spojení s § 219 ods. 3 CSP a zistil, že súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto výrokom o určení splatnosti dlžného výživného nepoužil ust. § 232 ods. 3 CSP, preto postupom podľa § 382 CSP vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k možnému použitiu tohto ustanovenia (§ 232 ods. 3 CSP) v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
16. Žiaden z účastníkov sa v stanovenej lehote k použitiu ust. § 232 ods. 3 CSP nevyjadril.
17. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú tri dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Vzhľadom na uvedené neobstoja odvolacie argumenty otca, ktorými poukazuje na nesprávne právne posúdenie, keď súd neaplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko uvedené právne posúdenie sa vzťahuje na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča. Na určenie výšky splátky, a ani rozsahu výživného, pokiaľ ide o maloleté dieťa, nemôže mať vplyv rozpor s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Vzhľadom na to, že ide o dlh na výživnom za obdobie od 1.4.2015 do 31.8.2016, teda o výživné, ktoré už malo byť aj spotrebované, nie je možné prihliadať na terajšie finančné pomery otca. Napokon ani matka detí nebola pri uspokojovaní zvýšených potrieb detí zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby detí tak, ako postupne vznikali, preto ani odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné otca zvýhodňovať ešte nižšími splátkami dlžného výživného ako určil súd prvej inštancie, a to predovšetkým s poukazom na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je jeho zákonnou povinnosťou, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie rodinnoprávneho vzťahu rodič
- dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.
19. Pretože súd prvej inštancie vo výroku vecne správne rozhodol o splatnosti dlžného výživného pre maloleté deti, odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).